Pestovanie vlastných paradajok je pre mnohých záhradkárov potešením, ktoré sa nedá porovnať s kupovanými plodmi. Táto obľúbená zelenina, ktorej pôvod siaha do horských údolí peruánskych Ánd, sa vďaka objaviteľom dostala do Európy v 16. storočí. Dnes sa môžeme tešiť z nespočetného množstva odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou.
Odrody paradajok a ich charakteristika
Divoký predok paradajky jedlej (Solanum lycopersicum) mal drobné, čerešňové plody. Dnes je ponuka odrôd extrémne široká, od miniatúrnych, vážiacich len pár gramov, až po mohutné „biftekové“ paradajky s hmotnosťou okolo pol kilogramu. Farba plodov už dávno nie je obmedzená len na červenú; stretneme sa s oranžovými, žltými, hnedými, zelenými, fialovými, ba dokonca takmer čiernymi odrodami, často aj s pruhovaným sfarbením. Tvar plodov je rovnako rôznorodý - od klasických okrúhlych, cez vajcovité, súdkovité, hruškovité, sploštené, až po srdcovité či výrazne rebrovité.
Podľa vzrastu sa paradajky delia na:
- Kolíkové (tyčkové) paradajky: Tieto odrody rastú do výšky aj niekoľkých metrov a vyžadujú pevnú oporu. Zvyčajne sú veľmi skoré a majú čerešňové alebo stredne veľké plody.
- Kríčkové (nízke) paradajky: Tieto odrody majú kompaktný rast a nevyžadujú oporu. Sú vhodné na pestovanie v nádobách aj vo voľných záhonoch.
Výber odrody pre konkrétne potreby
Pri výbere odrody je dôležité zohľadniť účel pestovania. Pre priamu konzumáciu a šaláty sú ideálne sladké cherry paradajky. Na varenie a spracovanie sa hodia väčšie, mäsitejšie odrody. Pre začínajúcich pestovateľov sú vhodné nenáročné a jednoducho pestovateľné odrody.
Príklady odrôd:
- Paradajka RUBÍNEK: Drobnoplodá, veľmi chutná čerešňová odroda s červenými, sladkými plodmi. Je skorá, nenáročná na pôdu a jednoduchá na pestovanie, čo ju robí ideálnou voľbou pre začiatočníkov. Vhodná na pestovanie v záhonoch aj nádobách.
- Paradajka „Rubinka“: Odroda drobných kokteilových paradajok, určená na pestovanie v teréne, skleníkoch a fóliovníkoch. Produkuje veľa ovocia na rozvetvených výhonkoch, pričom bobule sa zbierajú v hrozne po 30 až 35 kusov. Plody sú odolné voči rozbitiu a nepadajú z rastlín. Priemerná hmotnosť plodu je 10-15 g.
- Vysoké odrody: Zvyčajne veľmi skoré s čerešňovými plodmi.
- Stredne vysoké odrody: Ponúkajú stredne veľké plody, napríklad odrody Toro F1 a Start S F1.
- Skoré odrody s veľkými plodmi: Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
- Poloskoré odrody s obrími plodmi (až 500 g, „býčie srdce“): Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1 (žlté plody).
- Kríčkové (nízke) odrody s čerešňovými plodmi: Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), vhodné do závesných alebo samozavlažovacích nádob.
- Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi: Minigold (žlté plody) a Rubinek.
- Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi: Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
- Poloskoré odrody s plodmi do cca 130 g.
Výsev a predpestovanie priesad
Pestovanie paradajok sa spravidla začína predpestovaním priesad, čo trvá približne dva mesiace. Semená paradajky RUBÍNEK sa vysievajú od marca do apríla do skleníka alebo pareniska. Ideálne je začať už koncom februára až v polovici marca. Počas dňa by mali priesady rásť pri teplote okolo 25 °C, v noci sa teplota znižuje na 15 °C.
Pre tých, ktorí nechcú pestovať priesady od semien, je jednoduchšou alternatívou zaobstarať si ich od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Skúsení záhradkári si môžu dopestovať priesady z vlastných semien, čím získajú odrody, ktoré už dobre poznajú alebo obľubujú.
Výsadba do záhonov a nádob
Priesady paradajok sa vysádzajú na záhony alebo do nádob po pominutí rizika neskorých jarných mrazov, čo je na Slovensku zvyčajne v polovici mája (po období tzv. „troch zmrznutých“).
Stanovište a pôda:
- Paradajky sú teplomilné rastliny a preferujú slnečné stanovište.
- Ideálne je, ak je zabezpečená dobrá cirkulácia vzduchu medzi rastlinami, preto by mali byť vysadené v dostatočných rozostupoch.
- Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne sú hlinito-piesočnaté pôdy, dobre prekyprené.
- Dôležité je dodržiavať osevný postup: Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, kde boli v posledných 3-4 rokoch pestované paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny trpia spoločnými chorobami a škodcami. Ak na danom mieste paradajky netrpeli chorobami, je možné ich pestovať po sebe 2-3 roky, ale všeobecne sa odporúča dodržať štvorročný odstup.
Postup výsadby:
Pred výsadbou priesad je vhodné do každej jamy naliať dostatok vody, aby v nej ostala stáť. Až potom sa vloží rastlina a prihrnie zeminou. Priesady paradajok je možné sadiť o 5 cm hlbšie, ako je výška koreňového balu, čím sa podporí tvorba bohatšieho koreňového systému. Pri výsadbe vysokých odrôd sa odporúča použiť oporné kolíky, ktoré sa umiestnia hneď pri priesade a rastlina sa k nim priviaže.
Pre pestovanie v nádobách sú vhodné väčšie nádoby s drenážnymi otvormi na dne. Na spodok sa nasype drenážna vrstva (štrk, keramické črepy, polystyrén) hrubá 5-7 cm.
Starostlivosť a hnojenie
Pravidelná a dostatočná zálievka je kľúčová. Paradajky vyžadujú vodu v pravidelných dávkach; nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. Jedna rastlina potrebuje približne 10 až 20 litrov vody týždenne. Zálievku je potrebné prispôsobiť obdobiu rastu: v dobe kvetu polievame menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda stihla preschnúť a korene mohli dýchať.
Dôležité je vyhýbať sa zavlhčovaniu listov a plodov, najmä pri zálievke, aby sa predišlo rozvoju chorôb. Uprednostňujú sa závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie.
Paradajky sú náročné na živiny. Okrem organického hnojiva dodaného do pôdy na jeseň potrebujú aj minerálne látky. Ideálny pomer dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K) v hnojive je približne 1,2 N : 1 P : 1,4 K. Vhodné sú špeciálne prípravky na plodovú zeleninu. Hnojiť je možné aj vlastným kompostom.
Špecifické úkony pri starostlivosti:
- Vylamovanie zálistkov: Pri kolíkových paradajkách je potrebné pravidelne vylamovať zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Tým sa rastlina zbytočne neoslabuje a sústredí energiu na hlavné plody.
- Odstraňovanie buriny: Udržiavanie záhonov bez buriny je dôležité pre zdravý rast rastlín.
- Zabezpečenie cirkulácie vzduchu: Rastliny by nemali byť prehustené.
- Ochrana pred kontaktom s pôdou: Spodné listy a plody by sa nemali dotýkať pôdy, aby sa predišlo usídleniu chorôb ako je fytoftóra. Tesne pred dozrievaním plodov sa odporúča odstrániť spodné listy.
- Zaštipnutie vrcholu stonky: Na konci vegetačnej sezóny je vhodné zastaviť rast rastlín zaštipnutím vrcholu stonky, aby sa nasadené plody stihli do dozrieť.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov. Prevencia a včasná identifikácia problémov sú kľúčové.
Najčastejšie choroby:
- Fytoftóra zemiaková (pleseň zemiaková): Veľmi agresívna hubová choroba prejavujúca sa hnedými škvrnami na listoch a plodoch. Šíri sa najmä počas vlhkého počasia. Prevenciou je opatrné zavlažovanie, dobré prúdenie vzduchu a nevysádzanie nahusto. Nevysádzať v blízkosti zemiakov.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky aj plody, prejavuje sa bodkovitými škvrnami.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda listy a vňať, spôsobuje škvrny a znižuje úrodu.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá postupuje od spodných listov nahor, spôsobuje žltnutie a hnednutie listov.
- Hniloba špičiek plodov: Často spôsobená nedostatočnou výživou (najmä vápnikom) alebo nepravidelnou závlahou.
- Slnečný úpal: Postihuje najmä mladé rastliny, ktoré neboli zvyknuté na intenzívne slnečné žiarenie.
Najčastejšie škodcovia:
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý saje rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov obľubuje aj paradajky a baklažány.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu, ktorá podporuje hubové ochorenia.
- Vošky: Extrémne sa premnožujú, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusy.
Využitie a zber
Paradajky sú všestranné. Surové sú vynikajúce do šalátov, tepelne upravené sa používajú na polievky, omáčky, dajú sa konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie k rajčiakovým pokrmom sa výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
Čerstvé paradajky vydržia v chladničke niekoľko dní. Zelené, nedozreté plody zberané na konci sezóny, uložené napríklad na okennom parapete, rýchlo dozrievajú.
Pri zbere je dobré oberať najprv zrelé paradajky a až potom v prípade potreby použiť postrek s kratšou čakacou lehotou.
Zaujímavosti o paradajkách
- Paradajky sú botanicky ovocie, no bežne sa považujú za zeleninu.
- Pôvodne boli v 16. storočí do Európy dovezené ako malé, zlaté plody veľkosti čerešní, čo im dalo názov „zlaté jablká“ (napr. nemecké „goldapfel“).
- Čína je najväčším svetovým producentom paradajok, predstavuje približne štvrtinu celkovej produkcie.
- Anglické slovo „tomato“ pochádza zo starovekého aztéckeho jazyka Nahuatl z slova „tomatl“.
- Paradajky majú protizápalové vlastnosti a sú spojené so zdravím srdca a mozgu. Sú tiež dobrým zdrojom draslíka.
- 600 000 semien paradajok bolo v rámci experimentov „Tomatosphere“ pestovaných na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Nebezpečná história paradajok
tags: #paradajky #rubin #pestovanie