Pestovanie drevokazných húb, ako je hliva ustricovitá, ponúka dlhodobé rodenie, dekoratívnosť húb a je takmer bezprácnym spôsobom likvidácie kmeňov či pňov listnatých stromov v záhrade. Táto jedlá huba sa stala vyhľadávanou pre svoju chuť a priaznivé účinky na zdravie. Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý.
Hliva Ustricovitá: Všeobecné Informácie
Charakteristika a Rozšírenie
Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Vďaka svojim vlastnostiam sa hliva ustricovitá stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Môže sa pestovať na širokom spektre substrátov bohatých na celulózu a lignín.
Význam a Zdravotné Benefity
Hliva má povesť zázračnej huby a jej denné používanie pomáha dosiahnuť rovnováhu v tele. Aj lekárske výskumy potvrdzujú, že je mimoriadne liečivá. Je bohatá na bielkoviny (až 25%), vlákninu, vitamíny a minerály, a má priaznivé účinky na zdravie. Je to nízkoenergetická potravina, vhodná aj pri redukčných diétach a pre diabetikov. Považuje sa za vhodný doplnok stravy.
Obsahuje:
- Vitamíny: B12, D2, C, K, menej vitamínu B2.
- Minerálne látky: najmä fosfor a draslík, v menšom množstve zinok, selén, meď, chróm, bór, jód, železo a mangán. Celkovo asi 10% zo sušiny.
- Vlákninu: vysoký obsah.
- Biologicky aktívne látky: glukány (najmä beta-D-glukán), kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú.
Pomáha pri:
- Zlepšovaní metabolizmu a regulácii peristaltiky čriev.
- Liečbe kožných chorôb a ochorení kĺbov.
- Regenerácii buniek, čím spomaľuje proces starnutia.
- Zvyšovaní odolnosti proti bakteriálnym a vírusovým ochoreniam (imunostimulačné účinky).
- Zneškodňovaní cudzorodých prvkov v organizme, ako sú nádorové bunky, cytostatiká, rakovinotvorné látky a voľné radikály. Japonským vedcom sa dokonca podarilo potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť protinádorových a imunostimulačných látok.
- Ochrane buniek pred žiarením zo slnka a elektronických zariadení.
- Liečbe cukrovky a úprave stavu alergikov a astmatikov.
- Znižovaní hladiny tzv. „zlého“ LDL cholesterolu a zvyšovaní hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu, čím znižuje riziko srdcovocievnych ochorení.
- Protizápalových, antibakteriálnych a antioxidačných účinkoch.
Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.
Pestovanie Hlivy Ustricovej na Drevených Klátikoch (Extenzívna Metóda)
Pestovanie hlivy na dreve nevyžaduje veľa miesta v záhrade a vlastnej úrody sa môžete dočkať dokonca aj v interiéri. Úrodu vám bude prinášať niekoľko rokov. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.
Výber a Príprava Dreva
Na pestovanie sú vhodné len čerstvo zrezané, zdravé pne a ich kmene, ktoré napílime na dĺžku 20 - 30 cm (alebo 50-80 cm). Kratšie kúsky skôr prerastú podhubím. Používame ich aj s kôrou. Klátiky by mali mať priemer minimálne 20 cm (pri menšom priemere drevo rýchlejšie vysychá, čo hlive neprospieva). Ideálne je drevo čerstvé, prípadne zo stromov zoťatých maximálne 5 mesiacov (najlepšie koncom zimy). Vyhnite sa vyschnutému starému, chorému alebo nahnitému drevu, ako aj čerstvo zrezaným stromom, z ktorých tečie miazga, lebo tá zabraňuje rastu plesní. Drevo nesmie byť presušené.
Vhodné dreviny: vŕba, topoľ, gaštan, orech, buk, osika, breza, dub (aj keď dub s tvrdým drevom a vysokým obsahom trieslovín môže spôsobovať problémy a vyžaduje dlhšie čakanie na úrodu). Pre pestovanie na drevených klátikoch sú veľmi vhodné topoľové alebo bukové drevo.
Nevhodné dreviny: ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (okrem čerešne).
Pred samotným očkovaním sa odporúča klátiky na dva až tri dni namočiť do vody, aby poriadne nasiakli. Podhubie potom lepšie prerastá. Rezné plochy klátikov môžete pred očkovaním poliať horúcou vodou, čím ich dezinfikujete.
Metódy Očkovania Klátikov
Podstatou všetkých metód je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Sadbu hlivy, najčastejšie vo forme zrnitého sadiva, zoženiete v predajniach so záhradkárskymi potrebami.
Očkovanie na Reznú Plochu Pňa
Z pňa odrežeme asi 10 cm kotúč. Na zrezanú plochu pňa nanesieme tenkú vrstvu sadiva, prikryjeme odrezaným kotúčom a prichytíme klincami. Takýmto spôsobom môžeme naočkovať aj kmene, ktoré narežeme na dĺžku 20 až 30 cm. Prípadne, na hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
Očkovanie do Zárezov
Po obvode klátikov vyrežeme klinovité zárezy (napr. na vzdialenosť 15 - 20 cm, široké 1,5 až 2 cm a hlboké 4 - 5 cm). Do zárezov natlačíme sadivo a potom ich prekryjeme štepárskou páskou, aby nevysychalo a zabránila vypadnutiu sadiva.
Očkovanie do Vyvŕtaných Otvorov (Kolíčková Metóda)
Táto je často považovaná za najčastejší a moderný spôsob. Do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtame otvory (priemer asi 8 mm, hĺbka asi 3 cm alebo 3-5 mm dlhšia ako dĺžka kolíka). Použijeme kladivo. Do vyvŕtaných otvorov natlačíme sadivo (môže byť aj na kolíčkoch, ktoré zatlčieme) a otvor zatrieme štepárskym voskom, zalejeme parafínom alebo voskom z obyčajnej sviečky. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Použiť môžeme aj gumovú zátku.
Očkovanie do Koreňov v Zemi
Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. Očkujú sa korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Podmienky Inkubácie a Prerastania Podhubia
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. V najjednoduchšom prípade to môže byť uzavreté vrece z polyetylénu (alebo igelitové vrecia na odpad), umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, špajze, garáži, alebo na jar pod stromom. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Je nutné v nich urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. Vrecia zaviažeme, ale tak, aby mohol do nich prúdiť vzduch. Raz za dva týždne vrecko otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Počas inkubácie je ideálna teplota v rozpätí 20 až 27 °C (alebo približne 20 až 25 °C). Ani úplná tma nie je dobrá. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou, aby sa udržala vlhkosť.
Podhubie prerastie celým objemom po štyroch až piatich týždňoch, pri teplote 20 až 25 °C. Pri dreve, ak pripravujeme pne na jar, necháme ich prerastať päť mesiacov, v zimnom období je to šesť až osem mesiacov. Pri tvrdom dreve môže trvať prerastanie aj dlhšie (asi po pol roku).
Umiestnenie Klátikov v Záhrade a Starostlivosť
Keď podhubie prerastie klátikom (čo poznáme podľa bieleho povlaku na jeho povrchu), klátiky vyberieme z úložných priestorov. Naočkovaný klátik zakopte do polovice (10-15 cm) do zeme, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V suchom období pne zalievame a pôdu v ich okolí udržujeme stále vlhkú.
Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Počas teplých slnečných dní je potrebné polievať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní, aj keď niekedy sa môžu prvé plodnice objaviť už koncom septembra, ak boli klátiky očkované na jar. Ak sa vám nedarí vypestovať ďalšie hlivy, premiestnite substrát na pár dní na miesto s teplotou 6 až 12 stupňov Celzia.
Zber a Úrodnosť
Huby sa objavujú na jar a na jeseň, niekedy aj po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky, a tvoria sa 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Hliva môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby).
Dozreté huby majú mierne zvinuté okraje, ktoré sa začali postupne narovnávať. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka.
Prvý rok býva úroda väčšinou slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo rodí tri roky, tvrdé päť až šesť rokov. Z klátikov možno získať asi tri plodné vlny v priebehu dvoch jesenných mesiacov. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkovo rodia 3 až 4 roky. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva.
Intenzívne Pestovanie Hlivy Ustricovej na Iných Substrátoch (Slama a Piliny)
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, alebo pšeničná slama. Rodivosť je veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti je možné dosiahnuť veľmi slušnú produkciu aj na malej ploche. Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach studenou cestou alebo s použitím vriacej vody.
Substráty a Príprava
Organický materiál: slama (najlepšie jačmenná alebo pšeničná), seno, piliny listnatých drevín (najlepšie z tvrdého dreva), suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním.
Frakcia: Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože to ovplyvňuje rýchlosť prerastania mycélia. Napríklad slama by mala byť nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. Pri kávovom odpade je problém s príliš malou frakciou, ktorá má tendenciu sa zhutňovať, preto je vhodné ho zmiešať s inými materiálmi.
Sterilizácia/Pasterizácia: Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, je substrát potrebné pred naočkovaním sterilizovať. Substrát vložte do nádoby s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca 30 minút. Pri intenzívnom pestovaní sa substrát rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne polievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň sa to zopakuje. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
Podmienky Pestovania v Interiéri
Všetky operácie po sterilizácii substrátu by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydezinfikovanými povrchmi. Miestnosť by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (možné nahradiť umelým osvetlením) a ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón). Väčšinou sa používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Miestnosť je potrebné vyčistiť saponátom a následne dezinfikovať tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.
Príprava substrátu po pasterizácii: Substrát je potrebné nechať odtiecť od prebytočnej vody (mala by sa z neho dať vytvoriť kompaktná hrudka s pár kvapkami vody). Potom sa nechá vychladnúť na izbovú teplotu (chladenie sa dá urýchliť rozhrnutím na čistom, vydezinfikovanom povrchu). Po vychladnutí sa do substrátu primieša hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5% z objemu substrátu. Nositeľom sadby je prevarená a sterilizovaná pšenica, jačmeň, alebo proso.
Naočkovanie: Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo iných živných médiách. Jednoducho sa rovnomerne premieša s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Viac sadby urýchli prerastanie mycélia.
Balenie a inkubácia: Zaočkovaný substrát sa vloží do plastových (PE) vriec (4 až 10 kg substrátu). Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých sa substrát dôsledne utlačí. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká pre ľahkú kontrolu. Plastové vrecká sa uzavrú šnúrkou a narobia sa do nich dierky (priemer 1-2 cm, cikcakovito 10 až 15 cm od seba) pre ventiláciu a dýchanie huby. V malých balíčkoch, alebo sklených pohároch, za teploty okolo 22 až 25° C mycélium prerastie celý objem, čo je vidno ako súvislý biely povlak. Vrecká sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Inkubácia trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú možno udržiavať poprašovaním, a dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania sú vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie.
Tvorba Plodníc a Zber
Keď hliva prerastie substrát, je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny. Tvorbu plodníc môžeme podporiť znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky.
Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace. Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. Po prvej vlne tvorby plodníc možno plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca 1-3 mesiacoch.
Praktické Tipy a Časté Problémy
Základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb, ktoré hlivu priamo ohrozujú, alebo znižujú výdatnosť substrátu.
- Zelená pleseň: Hliva prevažne prehráva boj so zelenou plesňou. Klátiky pred očkovaním by nemali byť čerstvo odrezané (možno 2 mesačné odstáte). Je dôležité ich sterilizovať (vyvariť a nechať postáť v horúcej vode 12 hodín) a očkovať vychladené. Veľký pozor treba dávať pri samotnom aplikovaní sadiva, aby sa nezaniesla nežiaduca pleseň. Dva mesiace odstáte klátiky môže stihnúť kolonizovať iná huba, čiže pleseň - hliva potom už nemá šancu.
- Nedostatok svetla: Pri nedostatku svetla môžete mať zakrslé klobúčiky. Pre tvorbu plodníc je už potrebné svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla). Intenzita svetla ovplyvňuje rast plodníc. V pivniciach je možné použiť neónové osvetlenie.
- Životnosť úrody: Naočkované klátiky rodia tri až päť rokov. Vrecká so slamou majú životnosť dva - tri mesiace.
- Experimentovanie: Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak vám niečo nevyjde na prvý raz, analyzujte problém a snažte sa vylepšiť proces pestovania. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné a svetelné podmienky.
Kulinárske Využitie Hlivy Ustricovej
Kulinárske využitie hlivy ustricovej je pestré a v kuchyni je mimoriadne všestranná. Je vynikajúca v polievkach, ako príloha k mäsu, v omáčkach aj v rizote alebo s cestovinami. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici alebo na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle a je vítaná čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Jej pravidelné konzumovanie navyše prospieva zdraviu.
tags: #pelety #na #pestovanie #hlivy