Základy permakultúrneho pestovania zeleniny

Z rôznych strán neustále počúvame, že ľudia túžia bývať viac v prírode, pestovať si vlastnú zeleninu a žiť v súlade s prírodou. Tento silný trend, často inšpirovaný mladými rodinami, vedie k hľadaniu spôsobov, ako záhradkárčiť efektívne a s minimálnou námahou.

Čo je permakultúra?

Permakultúra nie je len dočasný záhradkársky trend, ani mystický pojem. Názov permakultúra vznikol spojením anglických slov „permanent agriculture“ (trvalé poľnohospodárstvo). Predstavuje vedomý prístup k plánovaniu, ktorý napodobňuje fungovanie prírodných ekosystémov. Cieľom je vytvoriť trvalo úrodnú, sebestačnú záhradu, odolnú aj voči extrémnemu počasiu, kde vonkajšie vstupy (voda, hnojivá, ľudská práca) rok čo rok klesajú.

Za „otca“ permakultúry sa považuje Bill Mollison, Austrálčan, ktorý sa pred štyridsiatimi rokmi začal venovať skúmaniu fungovania pralesa. Spolu s Davidom Holmergom rozvinul jedinečný koncept permakultúry, zahŕňajúci komplexný dizajn energeticky a potravinovo sebestačných ľudských obydlí. Jednoznačne dokázali, že rovnaké princípy, ktoré fungujú v prirodzených spoločenstvách rastlín a živočíchov, sú funkčné aj v prostredí, ktoré nazývame civilizovaný svet. Príroda počas miliónov rokov zdokonalila svoje sebestačné systémy. Permakultúra túto geniálnu, pradávnu logiku aplikuje aj v kuchynskej záhrade namiesto neustáleho boja s prírodou.

Motivácia pre permakultúru

Základom je mať jasný motív, prečo chcete permakultúru. Vďaka motívu vieme, čo sledujeme, a svoj zámer tak rýchlo neopustíme. Ak človek vydrží a investuje svoj čas, energiu a peniaze, nevzdá to, pretože začiatky sú ťažké, tak približne po troch až piatich rokoch presiahne kritickú hranicu. Každá záhrada si vyžaduje určitú mieru opatery. Aj v permakultúrnej záhrade je nutné pracovať, no rozdiel od konvenčnej či modernej záhrady je ten, že práca nie je úmorne nezmyselná. V permakultúrnej záhrade má všetko svoj význam a prepojenie. Je to systém, ktorý má hlavu a pätu vďaka tomu, že vychádza z pravidiel fungujúcich v prírode. Človek má byť v záhrade hospodár, nie otrok.

Permakultúrny dizajn: Komplexné plánovanie

Dosiahnuť stav, kedy je človek hospodár a nie otrok, znamená záhradu a celé jej dianie dostatočne premyslieť a rozplánovať. Na to slúži permakultúrny dizajn. Nie je to iba návrh výsadby, ale komplexný plán celého diania na pozemku - od kálania dreva, sušenia ovocia, grilovania s priateľmi cez parkovanie až po prípadný chov zvierat. Mal by zachytávať náš život v aktuálnom období až po starobu. Všetky informácie o pozemku, od vlhkých miest cez slnečné či veterné, sa zakreslia do mapy. Následne si každý člen rodiny vypracuje svoje predstavy a potreby týkajúce sa:

• Zvierat: Čo všetko chceme na pozemku chovať - myslíme pritom nielen na domáce zvieratá, ale aj na divoké vtáky, jašterice, hmyz či ježkov. Pri budovaní štruktúr sa myslí aj na napájadlá, úkryty či kŕmidlá.
• Rastlín: Nielen známe stromy a kríky (jabloň, ríbezle), ale aj menej obvyklé druhy (mišpuľa, moruša, arónia, rakytník, muchovník) a popínavé rastliny (akébia, goji, schizandra).
• Udalostí: Čo všetko chceme na pozemku robiť ráno, poobede, večer, na jar, v lete či na jeseň, v aktuálnom veku a za desať, dvadsať rokov (napr. sedenie s priateľmi, robenie lekvárov, majstrovanie, zber bylín či úrody).
• Štruktúr: Všetko, čo chceme vybudovať - hospodárske budovy, záhony, parkovisko, letná kuchyňa na spracovanie úrody, pivnica na uskladnenie. Štruktúry, ktoré používame často, umiestňujeme blízko domu.

Alelopatia: Vzájomný vplyv rastlín

Alelopatia je názov pre vzájomný vplyv rastlín pri spolunažívaní (alello - navzájom, pathos - vplyv). Z biochemického hľadiska ide o ovplyvňovanie rastlín inými rastlinami pomocou chemických výlučkov zo stoniek, kvetov, listov, koreňov a odumretých zvyškov, alebo o ovplyvňovanie mikroorganizmov v pôde a mimo nej rastlinami. Vzťah medzi kríkmi, stromami a rastlinami je zrejmý. Vyššie rastliny napríklad poskytujú tieň rôznym druhom strukovín, ktoré vďaka prítomnosti baktérií viažucich dusík zo vzduchu fungujú ako živé „továrne“ na organické hnojivá a tie bezplatne poskytujú ostatným rastlinám. Každý prvok, či už je to rastlina alebo určitý artefakt, je v systéme permakultúry organicky umiestnený tak, aby súčasne plnil viacero funkcií. Využívanie rôznych prvkov v priestore a čase v spojitosti so záhradou je kľúčové.

Kľúčové princípy permakultúry

Permakultúra je spôsob myslenia, ako sa čo najlepšie prispôsobiť prírode a dosiahnuť ideálne spolužitie. Vyžaduje si dokonalú znalosť konkrétneho prostredia, pretože každá oblasť a každá záhrada je jedinečná.

1. Pozorovanie a plánovanie

Permakultúra sa opiera o dôkladné poznanie okolia i záhrady. S plánovaním preto počkajte aspoň rok a zatiaľ pozorujte záhradu počas všetkých ročných období. Zistíte tak, kde je celý deň slnko alebo, naopak, tieň, kde sú v záhrade vlhké miesta, kde najčastejšie fúka vietor a podobne. Všímajte si nielen svoju parcelu, navštívte i okolité záhrady a pozorujte, ktorým druhom sa tam darí.

Pozorovanie živlov

• Slnko: Kde máme najslnečnejšiu časť pozemku, kde je trvalý tieň, v akom mieste zapadá slnko v zime a v akom v lete. V prípade viac zatieneného pozemku zakresľujeme do tzv. tieňovej mapy.
• Vietor: Pozorujeme, ako prúdia vetry v rôznych časoch a obdobiach. Tento údaj slúži na optimalizáciu opeľovania rastlín alebo na strategické umiestnenie stavieb. Riešením sú polopriepustné ploty (napríklad živé ploty), ktoré spomalia vietor a zároveň znižujú hluk a prach, na rozdiel od betónových plotov, ktoré môžu podporovať vlhkosť a plesne.
• Voda: Pozorujeme zrážky (vrátane snehových) počas celého roka - kde sa voda a sneh zdržiava, či sú na pozemku vlhkejšie a suchšie miesta. Ideálne je nájsť pozemok s vodným zdrojom. Samozrejmosťou je zadržiavanie dažďovej vody zo striech. Pri svahovitých pozemkoch sa budujú svejle (priekopy a medze), ktoré vodu zachytávajú. Voda sa zachytáva aj budovaním jazierok, ktoré ovplyvňujú mikroklímu, ochladzujú v lete a zohrievajú v zime, a podporujú život divokých zvierat. Brehy jazier by mali byť tvarované v etážach ako schody pre bezpečnosť, a krížom cez vodnú plochu je dobré umiestniť veľké konáre či kmeň stromu pre prípad záchrany.
• Pôda: Skúmame pôdu medzi prstami - či je drobivá, pevná, sypká, vlhká, piesčitá, ílovitá, kamenistá, či vonia a chutí. Ideálny stav úrodnej pôdy je ako v lese - voňavá, chutná, úrodná černozem. Typ pôdy určuje pestovateľské plány. Terén (napr. svahovitý) môže pomôcť vytvárať mikroklímy a manipulovať s vodou.

2. Využívanie a uchovávanie energie

Príroda je obrovským zdrojom energie. Permakultúra sa snaží tento zdroj využívať čo najefektívnejšie. V čase hojnosti využívajte tieto zdroje čo najviac a, ak je to možné, pokúste sa časť uchovať na neskôr. Výborným príkladom je konzervácia úrody. Počas leta uskladníte prebytočné plody, aby ste ich v zime bez námahy a peňazí mohli využiť. Ďalším príkladom je skleník, ktorý pri správnej orientácii zachytáva a udržiava teplotu pre rastliny. Zber a využitie dažďovej alebo recyklácia odpadovej vody šetrí prírodu a je vynikajúcim zdrojom zavlažovania v suchých mesiacoch.

3. Získanie výnosu

Pri zakladaní jedlej záhrady očakávate výnos v podobe vlastnej zeleniny a ovocia. Nemenej dôležité sú však zážitky a skúsenosti. Komunitné záhrady sú príkladom permakultúrnej filozofie, kde sa šíria informácie, zdieľa práca (starostlivosť o chodníky, budovanie prístreškov), vymieňa úroda a nadväzujú nové kontakty, čo znižuje stres. V školských záhradách sa zase mladšie generácie učia, ako si dopestovať vlastné jedlo.

4. Kontinuita a spätná väzba

Permakultúra predpokladá, že k prírode sa budete správať ako súčasť kontinuity. Zožnete plody, ktoré vyrástli z pôdy, o ktorú sa v minulosti starali naši predkovia. K prírode by ste sa mali správať tak, aby ju i vaše deti a vnúčatá mohli takto využívať. Súčasťou permakultúrnej filozofie je reakcia na spätnú väzbu. Znamená to vyvarovať sa chýb, ktorých ste sa v minulosti dopustili vy alebo vaši predkovia, a na základe pozorovania a výsledkov zlepšovať systém.

5. Využívanie obnoviteľných zdrojov

Stromy sú skvelým príkladom viacúčelového obnoviteľného zdroja. Prinášajú ovocie, orechy, semená, stavebný materiál aj palivo. Vytvárajú tieň, ktorý v horúcich dňoch ochladzuje domy a cesty. Zmierňujú silný vietor a hluk, filtrujú vzduch a produkujú kyslík. Ovocné stromy rodia veľakrát aj niekoľko desaťročí a spájajú ľudí pri zbere a delení úrody. Po skončení rodivosti môžete strom vypíliť a drevo použiť na výstavbu zvýšených záhonov, na pestovanie húb, podrvené zvyšky na nastielanie chodníkov a záhonov. Prebytky môžete skompostovať, čím sa dostanú späť do pôdy.

6. Neprodukovanie odpadu (Uzavreté kolobehy)

V permakultúre neexistuje pojem „odpad“. Cieľom je prinášať do záhrady čo najmenej vecí zvonku (napr. umelé hnojivá) a čo najmenej z nej vynášať (napr. zelený odpad v kontajneroch).

• Kompostovanie: Všetky kuchynské zvyšky, kávová usadenina, vaječné škrupiny a pokosená tráva končia v kompostéri, aby na budúci rok vyživili pôdu. Obľúbené je aj kompostovanie pomocou dážďoviek (vermikompostovanie).
• Ponechanie zvyškov na mieste (Chop and Drop): Ak odrežete vetvu alebo vytiahnete burinu (pred vysemenením), jednoducho ju nechajte na zemi pri úžitkových rastlinách, aby sa rozložila a vrátila vodu a uhlík späť do pôdy. Na jeseň opadané listy a odumierajúce rastliny vytvárajú vrstvu organického materiálu, ktorá chráni pôdu pred mrazom a pôdnymi baktériami.

7. Dizajn podľa vzoru (Zóny a inteligentné usporiadanie)

Permakultúra sa snaží napodobňovať úspešné a funkčné vzory nájdené v prírode. Jednou z najgeniálnejších metód je rozdelenie záhrady na „Zóny“ podľa ľudskej energie (počet vašich krokov). Pravidlo je jednoduché: to, čo využívate alebo ošetrujete najčastejšie, umiestnite najbližšie ku kuchynským dverám!

• 0. Zóna: Dom samotný, obytný priestor.
• 1. Zóna (Intenzívna): Priamo pri vchode. Sem patria bylinky na denné použitie, šaláty vyžadujúce si častú zálievku, koktailové paradajky a debničky na predpestovanie sadeníc.
• 2. Zóna (Zeleninová záhrada): Väčšia kuchynská záhrada a vyvýšené záhony, ktoré navštívite viackrát týždenne kvôli pletiu alebo polievaniu.
• 3. Zóna (Zriedkavo navštevovaná): Ovocné stromy, bobuľoviny a zelenina s veľkým priestorovým nárokom na jesenný zber (tekvica, zemiaky), ktoré mesiace nepotrebujú veľkú pozornosť.
• 4. - 5. Zóna (Polodivoká a Divý priestor): Koniec záhrady. Hmyzie hotely, vtáčie búdky, lúky s divými kvetmi, kde vládne príroda. Odtiaľto prilietajú užitočné opeľovače do vašej záhrady!

K permakultúrnej záhrade neodmysliteľne patrí bylinková špirála, ktorá vytvára ideálne prostredie na rast byliniek a svojím tvarom podmienky na rast svetlomilných i tieňomilných druhov vedľa seba.

8. Spájanie, nie oddeľovanie (Biodiverzita a polykultúra)

Monokultúra je výmyslom priemyslu a v prírode je extrémne zraniteľná. Permakultúra stavia na polykultúre (zmiešanej kultúre). Rastliny nepestujeme izolovane, ale v podporných komunitách (rastlinné spoločenstvá). Vysádzanie vhodných kombinácií je pre rastliny prospešné, pretože si navzájom vytvárajú ideálne podmienky na rast. Záhrada sa tak stáva uceleným ekosystémom.

• Príklady: Cibuľa odpudzuje hmyz útočiaci na mrkvu. Korene aksamitnice (afrikánky) likvidujú pôdne škodce - háďatká, čím chránia paradajky. Fazuľa a hrach viažu dusík zo vzduchu, ktorým vyživujú susednú zeleninu. Mexickí indiáni pestovali kukuricu, fazuľu a tekvicu spoločne: kukurica ako opora pre fazuľu, fazuľa viaže dusík, tekvica pokrýva pôdu a bráni burinám.

Vrstvená vegetácia a jedlá lesná záhrada

Permakultúrna „Jedlá lesná záhrada“ (Food Forest) sa skladá zo siedmich úrovní, ktoré maximalizujú fotosyntézu a využitie priestoru:

• Úroveň korún: Vysoké ovocné stromy (orech, čerešňa, jablko).
• Úroveň nízkych stromov: Menšie ovocné stromy (broskyňa, slivka).
• Úroveň kríkov: Bobuľoviny (maliny, ríbezle, egreš).
• Bylinná úroveň: Trvalá zelenina, liečivé rastliny (špargľa, oregano).
• Pôdopokryvná úroveň: Rozrastajúce sa rastliny (jahody, kapucínka), ktoré chránia pôdu.
• Koreňová úroveň: Rastliny so zbernou časťou pod zemou (mrkva, cesnak).
• Vertikálna (popínavá) úroveň: Rastliny šplhajúce sa po stromoch a plotoch (vinič, fazuľa, kivi).

Aj v malej záhrade môžete vytvoriť 3-4 vrstvy, čím znásobíte výnos na rovnakom metri štvorcovom.

9. Trpezlivosť a skromnosť

Permakultúra nevyžaduje okamžité riešenie celej záhrady. Cieľom je navrhnúť záhradný systém, ktorý sa skladá z mnohých malých častí, pričom každá prispieva k celkovému fungovaniu. Príkladom je dôraz na pestovanie trvaliek namiesto letničiek, ktoré šetria energiu a neznehodnocujú pôdu. Permakultúra tiež dáva prednosť malej produkcii pred veľkovýrobou.

10. Dbajte na rozmanitosť

Kombinácia nových a starých odrôd zaručuje pestrý výber plodín. Rozmanitosť vysadených druhov znemožní škodcom, chorobám a klimatickým zmenám zničiť celú záhradu. V permakultúrnej záhrade sa stretávajú staré odrody s novými, čím sa vytvára zaujímavý rastlinný repertoár a vyvážený a odolný záhradný systém.

11. Netradičné záhony a štruktúry

Permakultúrna záhrada sa snaží využiť každý možný priestor. Často vznikajú zeleninové, bylinkové a kvetinové záhony neobvyklých tvarov.

• Záhon v tvare kľúčovej dierky: Umožňuje z jedného miesta dosiahnuť na pomerne veľký záhon.
• Záhradné mandaly: Vznikajú spájaním viacerých kľúčových dierok, vytvárajú viac priestoru na pestovanie a minimalizujú priestor pre chodníky.
• Nemecká kopa (Hugelkultúra) alebo bioparenisko: Vytvára sa na povrchu pôdy, ideálne v tvare podkovy alebo písmena C s otvorenou časťou na juh. Postupným pridávaním dreva, sena/slamy, hliny a kompostu sa dosiahne val, ktorý vytvorí rôzne mikroklímy pre rôznorodosť rastlín.

Okrajové a tienisté/vlhké priestory možno využiť na pestovanie ťahavých plodín (fazuľa, kivi) pred južnými múrmi, ktoré poskytujú tieň v lete a umožňujú vykurovanie v zime, alebo na pestovanie húb.

12. Kreativita a prispôsobivosť

V záhrade neustále prebiehajú zmeny. To, čo sa osvedčilo v jednej sezóne, nemusí platiť vždy. Úlohou permakultúrneho záhradkára je prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam (počasiu, škodcom, chorobám). Cieľom nie je prírodu ovládať, ale pracovať s ňou ruka v ruke. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré dokážeme urobiť správnym smerom, a prostredníctvom spätnej väzby ich kontrolovať a korigovať.

Permakultúra a biointenzívne záhradkárčenie

Permakultúra a biointenzívna metóda sa v záhrade dokonale dopĺňajú. Permakultúra dodáva makro-plánovanie (umiestnenie záhonov, zachytávanie vody, mikroklimatické zóny). Biointenzívna metóda sa zameriava na mikro-realizáciu, ako dosiahnuť čo najvyššiu a najživšiu úrodu zeleniny na malej ploche v rámci záhonov. Spoločným a nevyhnutným priesečníkom oboch prístupov je: šetrenie pôdy (bezrýľovanie), dopĺňanie organickej hmoty, zvyšovanie biodiverzity a prísne bezchemické fungovanie. Spoločne vytvárajú ekologický systém, ktorý sa takmer udržiava sám.

Praktické riešenia v biointenzívnej záhrade

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové permakultúrne princípy a ich praktické riešenia v biointenzívnej záhrade:

Filozofia Jean-Martin Fortiera v biointenzívnom pestovaní

Jean-Martin Fortier, guru efektívneho a výnosného pestovania zeleniny, dáva rady, ako aj z malej plochy získať vysoké výnosy. Svoju metódu nazýva bio-intenzívne pestovanie, keďže intenzívnym spôsobom produkuje zeleninu v bio kvalite. Kľúčová je efektívnosť a všetko na farme je tomu podriadené. Základom tohto typu pestovania sú vyvýšené trvalé záhony, ktoré využívajú benefity permakultúrneho pestovania.

1. Na zníženie nákladov je potrebné efektívne využívať čas. Záhony sú umiestnené blízko seba a blízko skladu zeleniny pre efektívny zber a presun úrody.
2. Kľúčové je naplánovať množstvo a druhy zeleniny podľa trhových podmienok. Následne sa plánuje rozmiestnenie zeleniny do vyvýšených záhonov, čas výsadby a ich rotácia.
3. Všetky vyvýšené záhony majú jednotnú štandardizovanú šírku a dĺžku (napr. šírka 75 cm s medzerami 45 cm a dĺžka 30 m). Táto štandardizácia zjednodušuje prístup a používanie náradia.
4. Rastliny sa sadia do záhonov cyklickým spôsobom podľa permakultúrnych zákonov, striedajúc rastliny s vysokou a nízkou potrebou živín, a pôdopokryvné rastliny.
5. Trvalo vyvýšené záhony s minimom obrábania sú plné života. Dážďovky, huby a baktérie zúrodňujú a prekyprujú pôdu. Pôda v záhonoch nesmie byť nikdy dlho odhalená (husto prekrytá rastlinami alebo po sezóne plastovou/pôdopokryvnou prikrývkou). Hnojí sa každý druhý rok výlučne kvalitným kompostom.
6. Dôležitý je dobrý výber chutných a chorobám rezistentných odrôd zeleniny. Rastliny sa sadia s veľmi malými rozstupmi, aby sa prekrývali, zabránili vysúšaniu a erózii pôdy a efektívne využili plochu.
7. Okrem dvojkolesovej frézy nie je potrebný traktor ani iná motorizovaná technika, vystačíte si s ručným náradím.
8. Vo veľkej miere ide o prevenciu proti rastu burín. Kompost by nemal obsahovať semená burín. Záhony sa pred sezónou zakrývajú nepriedušnou tmavou fóliou, ktorá stimuluje klíčenie a následné uhynutie burín bez svetla.
9. V prvej línii ochrany sú siete proti hmyzu, aplikované najmä na jar.

Praktické tipy na pestovanie vybraných plodín v permakultúre

Nasledujúce tipy vychádzajú z viacročných skúseností s permakultúrnym pestovaním v chladnejších podhorských oblastiach, čo môže byť v teplejších regiónoch ešte jednoduchšie.

Tekvicoviny všetkých druhov, uhorky, lufa a melóny

Niektoré tekvice, cukety ani patizóny nie je potrebné predpestovať. Po "zamrznutých" (približne po 15. máji) sa sadia priamo vonku na pripravené stanovisko. Patizóny a cukety vyžadujú pomerne veľkú plochu, ťahavé tekvice si nájdu oporu. Milujú veľmi výživnú pôdu, ideálne čerstvo vyhnojenú alebo skompostovanú, a majú radi slnko. Hokaidá a patizóny môžu rásť aj v polotieni (napr. na komposte). Dve rastliny cukety a patizónu zvyčajne bohato stačia pre rodinu. Tekvice sú zrelé, keď začne stonka pri plode schnúť. Zberajú sa aj so stonkou a uskladňujú v chladnejšej komore či pivnici (nie pod 15 °C) na dlhú dobu. Nedozreté plody možno nechať dozrieť na parapete, ale majú kratšiu skladovateľnosť.

Veľké zimné tekvice, ako napríklad Musk de Provence, Rouge vif d´Etampes, Lumina, Strawbery crown a Marina di Chiogia, sa v chladnejších podmienkach odporúča predpestovať od polovice apríla vnútri a vysádzať von už väčšie rastliny. Melón Cantaloupe a horký melón sa tiež osvedčilo predpestovať v skleníku. Uhorky sa obvykle predpestujú v skleníku, ale možno ich aj vysievať priamo na stanovisko v júni. Vyžadujú oporu a darí sa im skôr v tieni iných rastlín. Výborná kombinácia je s kukuricou. Redkvičky sa môžu sadiť pred tekvicami. Proti slizniakom sa osvedčilo sadiť väčšie rastliny. Lufa, teplomilná rastlinka, vyžaduje predpestovanie a oporu, darí sa jej v teplejších oblastiach alebo v skleníku.

Kapustoviny a hlúboviny

Kaleráby, kapustu, kele, brokolicu a karfiol sa odporúča predpestovať v studenom skleníku (v teplejších oblastiach aj priamo na stanovisko). Vysievajú sa podľa počasia, obvykle začiatkom apríla, a po mrazoch putujú na svoje stanoviská. Kele sú dekoratívne aj v kvetinových záhonoch a často sa samé vysejú. Karfiol sa pestuje v skleníku, aby zostal pekný, a vrchné listy sa môžu zviazať nad hlavou, aby nezožltol. Brokolica sa pestuje v miernom polotieni vonku, často pri tekviciach, zeleri a fazuli. Rastlinu netreba zrezať celú, dorastá a mladé listy sú tiež výborné. Fialová a zelená tyčková brokolica sú obrovské rastliny, ktoré potrebujú oporu a dobrú podsádzku inou zeleninou, sadia sa 0,75 až 1 meter od seba.

Listová zelenina

Čakanky, najmä červené, sa odporúča predpestovať vnútri a vysadiť po "zamrznutých" v hriadke s kríčkovými paradajkami, bazalkou a kapucínkou. Sú neskoro-jesenná zelenina, vyfarbujú sa s chladnejším počasím a strácajú horkosť. Biele čakanky je potrebné na jeseň zakryť niečím tmavým na vybielenie. Šaláty a mangoldy sa samé presievajú a nepotrebujú predpestovanie vnútri, sadeničky sa jedia ako mladé lístky alebo sa rozsádzajú. Šaláty treba vysiať skoro (marec) a majú radšej chlad. Mangold môže nahradiť špenát celú sezónu. Krvavý šťaveľ je trvalka, ktorá sa samá rozsieva a jedia sa jej mladé lístky. Rukola trvalka je nenáročná „burina“ s dlhou sezónou zberu. Špenát sa seje vonku koncom marca - začiatkom apríla, má radšej chladnejšie počasie. V skleníku ho môžu napádať vošky, ale vysadenie boráku môže pomôcť.

Plodová zelenina (paradajky, papriky, baklažány, machovka)

Divoké a cherry paradajky sa môžu samé vysemeniť a dozrieť vonku aj v studenších podmienkach. Väčšie paradajky sa predpestujú vnútri a vysádzajú v kombináciách po "zamrznutých". Obyčajné paradajky idú do hriadok, obrovské do skleníka. Papriky sa predpestujú už od konca januára/začiatku februára vnútri. Aj keď dozrejú aj vonku, v skleníku dosahujú väčšie výnosy. Baklažány sa pestujú v nádobách pri múre domu, aby sa predišlo plesniam, nakoľko na hriadkach často nedozrejú. Machovka sa sama presieva a rastie v rôznych hriadkach. Plody sú zrelé od konca augusta do októbra, keď samé opadnú.

Prvých 5 krokov pre začiatočníkov

Ak ste pochopili princípy, tu je 5 konkrétnych krokov, ktorými odštartujete svoju permakultúrnu kuchynskú záhradu:

1. Pozorujte! Prejdite sa po záhrade. Nakreslite si na papier, kde je najviac slnka a kde sa drží voda.
2. Postavte kompostér! Je to srdce vašej záhrady. Začnite zbierať kuchynský zelený odpad a lístie.
3. Všetko zakryte! Kúpte balík slamy alebo nazbierajte pokosenú trávu a zakryte holú pôdu okolo svojich rastlín.
4. Vysaďte rastliny zmiešane! Nesejte podľa pravítka. K paradajkám vysaďte bazalku, medzi fazuľu nechtík!
5. Začnite pri kuchynských dverách! Vytvorte si 1. zónu. Dajte kvetináč s bylinkami čo najbližšie k vchodu.

tags: #permakulturne #pestovanie #zeleniny