Prečo psy jedia výkaly, drevo a iné nejedlé veci: Pochopenie a riešenie problémov

Pohľad na psa, ktorý s chuťou požiera výkaly, obhrýza nábytok alebo prehltá kamene, môže byť pre majiteľa frustrujúci a znepokojujúci. Hoci nám takéto správanie pripadá nechutné alebo nezvyčajné, z pohľadu psa môže mať rôzne, často celkom logické príčiny. Tento komplexný fenomén je známy ako koprofágia (jedenie výkalov) a pica (nutkavé jedenie nejedlých látok). Pochopenie jeho pôvodu je kľúčové pre účinné riešenie a zaistenie bezpečnosti a zdravia vášho štvornohého priateľa.

Koprofágia: Prečo psy jedia výkaly?

Koprofágia, teda konzumácia vlastných alebo cudzích výkalov, je pomerne časté správanie u psov. Dlhé roky sa predpokladalo, že psy jedia výkaly preto, že im chýbajú vitamíny alebo minerály. Moderné štúdie však naznačujú, že v pozadí môžu byť aj iné, evolučné alebo behaviorálne dôvody.

Inštinktívne a evolučné dôvody

  • Vlčí predkovia: Jedenie výkalov je pevne zapojené do psej povahy. Psy ho zdedili po svojom predkovi vlkovi, ktorý požiera výkaly zanechané v blízkosti brlohu. Robil tak, aby nezanechal stopy, a tiež aby ich nezožral nikto ďalší zo svorky - pre prípad, že by sa vo výkaloch nachádzali parazity. Zo strany vlka ide teda o veľmi zodpovedné konanie.
  • Materské správanie: Jedenie exkrementov šteniatok je súčasťou hygieny a odstraňuje aj atraktanty predátorov. Sučka žerie výkaly šteniatok len dovtedy, kým sú kŕmené jej mliekom. Tento nepodmienečný reflex je spojený s celým komplexom prejavov spadajúcich do materského správania.
  • Zvedavosť šteniatok: Šteniatka môžu mať iné motívy. Najčastejšie jedia výkaly, napodobňujúc svoju matku a z túžby hrať sa alebo preskúmať svoje okolie.
pes žerie výkaly, šteňa skúma výkaly, vlčica čistí brloh

Potravinové a zdravotné príčiny

Aj keď štúdie naznačujú, že väčšina psov koprofágov je zdravá, súvislosť medzi jedením výkalov iných zvierat a nedostatkami v strave psov sa stále skúma. S touto problematikou súvisí minimálne niekoľko hypotéz:

  • Nevyvážená strava: Jedna z teórií hovorí, že psy, ktoré jedia výkaly iných zvierat, môžu mať vo svojej strave príliš veľa sacharidov, príliš málo vlákniny a nedostatok vitamínov B. Nekvalitná, monotónna a na živiny chudobná strava môže tiež spôsobiť, že dospelý pes bude jesť výkaly, pretože sa zvieratá riadia inštinktom a takto sa snažia doplniť nedostatok živín.
  • Tráviace enzýmy a baktérie: Ďalšia teória naznačuje, že psy jednoducho vidia výkaly iných zvierat ako zdroj hodnotnej potravy alebo že výkaly môžu poskytnúť psom tráviace enzýmy a baktérie potrebné na správne trávenie. K tomuto správaniu môže dochádzať, keď telo zvieraťa neprodukuje dostatok tráviacich enzýmov.
  • Mačacie výkaly: Psy sa tiež snažia jesť mačacie exkrementy, pretože s vysokým obsahom nestrávených bielkovín. Mačacie hovienka sú teda z pohľadu psa veľmi hodnotné a chutné.
  • Zdravotné problémy: Ak sa problém jedenia výkalov objaví náhle, môže to signalizovať skryté zdravotné problémy. Náhly záujem o jedenie výkalov sa môže objaviť pri ochoreniach, ako je syndróm krátkeho čreva, exokrinná pankreatická insuficiencia, gastritída alebo ochorenie pečene. Prechodný záujem o cudzie výkaly sa môže objaviť aj pri antibiotickej terapii, kedy chce pes kolonizovať sterilné telo potrebnými baktériami.

Behaviorálne príčiny koprofágie

Koprofágia u psov môže mať aj behaviorálny základ, často súvisiaci s emocionálnym stavom psa alebo nesprávnou výchovou:

  • Nuda a nedostatok stimulácie: Niektorí jedinci prevádzkujú koprofágiu aj z nudy, ak nemajú dostatok fyzickej alebo mentálnej stimulácie. Môže ísť o tzv. vytláčacie správanie, najmä keď sú zatvorené.
  • Snaha o upútanie pozornosti: Niektoré psy môžu začať jesť výkaly ako spôsob, ako upútať pozornosť svojich majiteľov.
  • Strach z trestu: Je možné, že pes zje vlastné výkaly zo strachu z reakcie svojho majiteľa, ak bol disciplinárne potrestaný za vyprázdňovanie v dome, keď bol šteňa.
  • Traumatické zážitky: Jedenie výkalov je bežné aj u psov, ktorí boli podvyživení a vyhladovaní, napríklad z útulku, kde vo výkaloch vidia zdroj hodnotnej potravy. Psychické problémy, ako dlhodobý silný stres, môžu často spôsobiť poruchy trávenia, pri ktorých pes zje výkaly, pretože sa v nich nachádzajú tráviace baktérie, ktoré zlepšujú tráviaci proces.
pes s úzkostným prejavom, pes hrá hračku pre mentálnu stimuláciu, pes v útulku

Riziká koprofágie pre zdravie psa a človeka

Hoci jedenie psích exkrementov je pre psa vlastne prirodzené, nemalo by sa tolerovať. Pes sa môže nakaziť mnohými chorobami a parazitmi nachádzajúcimi sa v exkrementoch iných zvierat. Okrem toho, zviera pri kontakte s členmi domácnosti môže prenášať baktérie a mikroorganizmy, ktoré u ľudí spôsobia ochorenie. To je nebezpečné najmä pre deti, ktoré sa s domácim zvieraťom rady maznajú alebo sa nechávajú olizovať na tvári.

Ako zabrániť psovi jesť výkaly?

Podstatou boja proti koprofágii je nájsť príčinu tohto správania. V prvom rade sa oplatí hľadať zdroj problému - najlepšie spolu s veterinárom. Tu sú praktické kroky:

  • Čistota prostredia: Dodržiavajte čistotu v prostredí vášho psa. Jeho exkrementy ihneď odstráňte a nedajte mu príležitosť, aby si spomenul, ako tie čerstvé výkaly výborne chutia.
  • Dôkladná strava: Uistite sa, že váš psík dostáva pestrú stravu s kvalitnými živinami. Pokiaľ problémy pretrvávajú, požiadajte vášho veterinárneho lekára o vyšetrenie stolice psa na parazity a odčervite len v prípade pozitívneho výsledku alebo preventívne odčervujte všetky zvieratá v domácnosti. Veterinár vie poradiť aj suplementáciu vitamínmi pre psa a probiotikami.
  • Mentálna a fyzická stimulácia: Zabezpečte, aby váš psík bol stále mentálne aj fyzicky zamestnaný. Pravidelne s ním choďte na prechádzky a precvičujte s ním povely základnej poslušnosti. Nadmerne aktívni alebo pracovní psi potrebujú zvýšený výdaj energie, vhodné je agility alebo iný mozog a telo stimulujúci tréning.
  • Tréning a výchova: Nacvičte povel „nechaj“ / „fuj“ s pozitívnym posilnením. Nereagujte krikom ani trestaním, pretože to môže posilniť správanie pozornosťou. Ak je to ešte malé šteňa, vaša práca bude jednoduchšia, ale aj dospelého psa možno od tohto zlozvyku odnaučiť.
  • Špeciálne doplnky: Môžete objednať prípravok, ktorý požieranie vlastných výkalov zamedzuje, ako napríklad prípravok Forbid, ktorý sa javí ako naozaj účinný pomocník v boji proti koprofágii.
  • Náhubok: Počas prechádzok by ste mali používať špeciálne náhubky proti maškrteniu. Avšak psa, ktorý naň nie je zvyknutý, treba na náhubok privykať postupne, aby sa predišlo ďalšiemu stresu.
  • Problémy s mačacími výkalmi: Na oddelenie mačacieho záchoda od dosahu psa použite bránku alebo dvierka, prípadne vyvýšte záchodovú misu, aby k nej mala mačka prístup, ale pre psa bola neprístupná.

Pica: Pes žerie drevo, kamene a hlinu

Pica je odborný termín pre opakované jedenie nejedlých látok - napríklad kameňov, plastov, ponožiek, textílií, hliny, plastových vrchnákov či dreva. Patrí medzi najčastejšie problematické správanie u psov, najmä u mladých a kastrovaných jedincov. Spravidla s vekom slabne, ale len málokedy zmizne úplne bez pomoci.

Prečo psy jedia drevo?

Žuvanie a nosenie obľúbených paličiek je pre psa prirodzený spôsob, ako sa upokojiť a uvoľniť. Uvoľňuje endorfíny, odbúrava stres a pomáha zvládať nudu či napätie. Ak teda pes len obkusuje drevo, neprehĺta kúsky a inak sa správa normálne, nemusí ísť o problém - len o inštinktívnu formu relaxu.

  • Zvedavosť a chuťové vnemy: Pes je prirodzene zvedavý a snaží sa objavovať svet istým ochutnávaním a okusovaním všetkého možného. Vlhké konáre im voňajú ako prírodný snack - plný miazgy, zvyškov rastlín a pachov, ktoré pre psí nos znamenajú hotový gurmánsky zážitok.
  • Nuda a nedostatok stimulácie: U dospelých psov môže obhrýzanie dreva znamenať, že pes má málo pohybu alebo mentálnej stimulácie. Často ide o tzv. displacement behavior - teda správanie, ktorým pes odbúrava napätie, ak nemá inú možnosť ventilácie.
  • Výmena zubov: U mladých psov môže žuvanie konárov súvisieť s výmenou zubov (zhruba medzi 3.-7. mesiacom života).
  • Evolučné pozostatky: Niektoré teórie tvrdia, že ide o akýsi evolučný pozostatok z čias, kedy museli zvieratá odtiahnuť svoju ulovenú korisť niekam na bezpečné miesto. Iní odborníci si myslia, že paličky psom pripomínajú kosti.
  • Štruktúra dreva: Štruktúra dreva je jednoducho dokonalá na to, aby do nej pes zaboril svoje zuby.
  • Nedostatok vlákniny: Môže ísť aj o nedostatok vlákniny v strave. Ak kŕmite granulami, tam je síce vlákniny z obilia dosť, ale nie je vláknina ako vláknina.
pes žujúci bezpečné drevo, infografika o rizikách jedenia dreva

Riziká jedenia dreva

Aj keď to vyzerá nevinne a pre psa prirodzene, pes by nemal mať drevo vôbec v papuli, pretože existujú vážne riziká:

  • Mechanické poranenia: Pes si môže na dreve vylámať zuby, prehltnúť triesky alebo väčšie kúsky, čo môže spôsobiť upchatie čriev, perforáciu alebo vnútorné krvácanie. Veterinári často liečia psy s podozrením na požitie cudzieho telesa.
  • Toxické riziká: Niektoré druhy dreva (napr. orech, čerešňa, breza či dub) obsahujú triesloviny a fenoly, ktoré môžu podráždiť tráviaci trakt alebo spôsobiť intoxikáciu. Staré, plesnivé drevo zas často ukrýva mykotoxíny, ako sú aflatoxíny - tie môžu poškodiť pečeň aj nervový systém.

Čo robiť, ak pes žerie drevo?

  • Alternatívy žuvania: Veterinári odporúčajú namiesto „prírodného dreva“ ponúkať bezpečné žuvacie alternatívy - gumové alebo nylonové hračky, či ekologické sticks z olivového alebo kávového dreva. Sú odolné, nelámu sa, neporania ústa - a psovi poskytnú rovnaký pocit spokojnosti z hry a žuvania.
  • Úprava stravy: Skúste pridať do stravy jablká, banán, mrkvu, kapustu, brokolicu, či šalátovú uhorku, aby ste doplnili prípadný nedostatok vlákniny.
  • Mentálna stimulácia: Ak pes ničí nábytok, ploty alebo systematicky obhrýza drevo, ide o signál nudy, frustrácie či stresu. Je dobré mu napríklad pred odchodom pána do práce pridať nejaké „domáce úlohy“ navyše - napríklad tzv. hlavolamy.
  • Tréning: Dôsledne psa učte povel „fuj“ alebo „nesmieš“.
  • Pozor na orechy: Vlašské orechy by sa nemali dávať vo väčších množstvách, resp. pri pravidelnej konzumácii, pretože sú toxické. Škrupiny vlašských orechov (nie orechy!) môžete skúsiť ponúknuť na hryzanie, ak má pes rád tvrdé veci, ale treba dávať pozor, aby si na nich nevylámal zuby.

Prečo pes žerie kamene alebo hlinu?

Podobne ako pri jedení dreva, aj konzumácia kameňov alebo hliny patrí pod pica správanie.

  • Zvedavosť: Najčastejším dôvodom, prečo pes ochutná zem, je zvedavosť alebo stres. Mladé psy objavujú svet ústami - pôda im ponúka nekonečný svet pachov a textúr. Väčšina šteniatok v skutočnosti neje kamene zámerne, ale ich len žuje, aby zistili, čo to je.
  • Nedostatok minerálov: Jedenie kameňov môže byť znakom nedostatku v strave, napríklad chýbajúceho vápnika. Dlho sa verilo, že pes žerie hlinu preto, že mu chýbajú minerály ako železo či zinok. Dopĺňanie minerálov alebo vitamínov zriedkavo odstráni správanie, pretože v pozadí bývajú skôr behaviorálne alebo tráviace príčiny.
  • Riziká: Prehĺtanie kameňov alebo veľkých kusov hliny nie je len „zlozvyk“ - hrozí upchatie čriev, zadusenie, perforácia žalúdka alebo otrava, čo často končí chirurgickým zákrokom. Žutie kameňov môže tiež poškodiť zuby psa.
pes žuje kamene, schéma tráviaceho traktu psa

Časté olizovanie podlahy alebo váľanie v nepríjemných pachoch

Aj olizovanie podlahy či váľanie v zapáchajúcich veciach môže pôsobiť zvláštne, no pre psa má často svoje opodstatnenie.

  • Olizovanie: Olizovanie je jedným z najkomplexnejších psích správaní - má sociálny, komunikačný aj emocionálny význam. Už šteniatka olizujú papuľu svojej matky, keď ju prosia o pozornosť alebo jedlo. Olizovanie je aj súčasťou psieho jazyka - tzv. calming signals, ktorými pes upokojuje seba alebo druhého psa. Olizovanie pomáha psovi uvoľniť sa - pri tomto pohybe sa uvoľňujú endorfíny, ktoré prinášajú pocit pohody a bezpečia. Časté olizovanie podlahy môže byť signálom, že psovi nie je dobre od žalúdka - napríklad pri gastritíde, refluxe alebo pankreatitíde. V ojedinelých prípadoch môže byť nadmerné olizovanie súčasťou pica správania alebo prejavom neurologických porúch.
  • Váľanie v pachoch: Vo voľnej prírode sa vlky, kojoty či líšky váľajú v silne zapáchajúcich látkach - truse koristi, mršinách alebo zdochlinách - aby prekryli svoj pach. Druhá teória tvrdí, že váľanie v pachoch je aj formou pachovej komunikácie, kde si pes „berie“ vôňu so sebou, aby ju mohol preniesť domov a zdieľať so svorkou. Niektorí psi sa v silných pachoch váľajú jednoducho preto, že im to robí dobre, ide o senzorickú stimuláciu.

Keď pes žerie trávu

Jedenie trávy je ďalším bežným správaním, ktoré majiteľov často mätie.

  • Vyvolanie vracania: Najčastejšie sa hovorí, že pes žerie trávu preto, aby vyvolal vracanie.
  • Podpora črevného mikrobiómu: Z etologického hľadiska môže byť jedenie trávy pozostatkom správania psovitých šeliem. Predpokladá sa, že rastlinná vláknina podporuje črevný mikrobióm a pomáha udržiavať jeho rovnováhu.

Pokiaľ si všimnete, že váš pes začne jesť veci, ktoré by nemal, je dôležité na nič nečakať a začať psa cvičiť. Dôležité je svojmu partnerovi dôsledne vysvetľovať, že to, čo je na zemi a mimo jeho misky, nie je jedlé. Ak správanie pribúda, mení sa, alebo ho sprevádzajú tráviace ťažkosti, apatia či stres, pes vám tým pravdepodobne niečo hovorí a je čas poradiť sa s veterinárom alebo psím behavioristom.

tags: #pes #zerie #konare