Pesecká Leánka je jedinečná odroda viniča, ktorá patrí medzi skvosty slovenských viníc. Hoci má svoj pôvod v Rumunsku, na Slovensku sa jej podarilo zakoreniť a stať sa obľúbenou medzi vinármi aj milovníkmi vína. V Rumunsku je známa pod názvom Fetească Regală, čo v preklade znamená „kráľovské dievča“ alebo „princezná“, a je tam nepopierateľne jednou z najobľúbenejších a najviac vysádzaných odrôd viniča. Táto odroda vás nenechá na pochybách o jej kvalite.
Pôvod a história odrody Fetească Regală
Pesecká Leánka, alebo Fetească Regală, je rumunská biela muštová odroda viniča hroznorodého, ktorá vznikla začiatkom 20. storočia. Jej pôvodná vlasť je Transylvánia, alebo presnejšie Sedmohradsko v Rumunsku. Hovorí sa, že na Slovensko sa dostala už okolo roku 1914 a bola vysadená práve v oblasti Tekova.
Transylvánia: Vlasť kráľovskej odrody
Transylvánia, región s bohatou históriou, bola domovom silnej nemeckej komunity, tzv. Transylvánskych Sasov, ktorí sem prišli v dvanástom storočí. Pravdepodobne práve táto nemecká komunita stála za intenzívnym rozvojom vinohradníctva a vinárstva v Transylvánii. Dnes patrí Rumunsko k desiatim najväčším producentom vína na svete.
Objavenie a prvé zmienky
Presný dátum objavenia Peseckej Leánky nie je známy. Romantická legenda hovorí, že miestny pestovateľ a šľachtiteľ Friedrich Caspari ju objavil v dedine Daneș (Dünnesdorf) v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska začiatkom dvadsiateho storočia. Caspari si vraj všimol, že hrozno predávané pod názvom Fetească Albă nebolo tou istou odrodou a poprosil gazdinku, aby mu ukázala, kde hrozno nazbierala.
Nové výskumy z Rumunska však tvrdia, že prvé sadenice tejto odrody sa našli vo vinohrade založenom A. Lignerom v meste Danes. A. Ligner bol kazateľ v miestnom luteránskom kostole a spolupracoval s amatérskym škôlkarom A. Krafftom. Práve Krafft založil v roku 1903 na juhu Danes pri rieke Boartas prvý vinohrad približne s 1000 kusmi viniča tejto novej odrody. Po krátkom čase sa táto odroda začala šíriť medzi miestnymi škôlkarmi. Škôlkarsky vinohradník Friedrich Caspari vycítil potenciál novej odrody, prevzal ju, urobil selekciu a rozšíril ju v regióne. Úplne prvá zmienka o nej je však z roku 1912, keď v Rumunsku vyšla kniha: Kultúra viniča, zaobchádzanie s vínom, choroby a ich liečba.
Friedrich Caspari oficiálne odrodu predstavil v roku 1925 na Národnej výstave vína a ovocia v Bukurešti pod nemeckým názvom Dünnesdörfer Königsast a víno z nej nazval Fetească Regală - kráľovské dievča, princezná. Neskôr, v roku 1928, bola znovu predstavená na Národnej výstave vína a ovocia v Bukurešti.
Genetický pôvod a DNA analýzy
Dlho sa viedli polemiky o jej genetickom pôvode. Jeden z rodičov bol hneď jasný - Fetească Albă. O druhom rodičovi sa viedli dlhé debaty, pričom sa tvrdilo, že Fetească Regală je výsledkom prirodzenej hybridizácie medzi odrodami Fetească Albă a Grasă de Cotnari. Najnovšie molekulárne DNA analýzy však ukázali, že skutočnými rodičmi Fetească Regală sú Fetească Albă a Frâncușă.
Pesecká Leánka na Slovensku
Príchod na Slovensko a počiatočné výsadby
Prvé sadenice Peseckej Leánky boli dovezené na Slovensko medzi dvomi svetovými vojnami, konkrétne do obce Veľký Pesek, neďaleko Želiezoviec, na majetky grófky Ernestíny Coudenhove, rodenej Breunner. Vtedy sa tam vysádzali nové vinohrady a o rozvoj vinohradníctva v okolí Želiezoviec sa zaslúžil najmä jej otec Augustín Breuner.
Z Rumunska mali byť pôvodne dovezené sadenice Dievčieho hrozna (Fetească Albă), ale pravdepodobne došlo k chybe a namiesto Fetească Albă bola dovezená Fetească Regală. Tento omyl sa zistil až neskôr, keď vinohrad začal rodiť. Sadenice boli pravokorenené, ešte neboli štepené na americkom podpníku, a preto sa vysadili do piesočnatej pôdy z obavy pred fyloxérou, ktorá zničila vinohrady skoro v celej Európe len zopár rokov dozadu.
Obdobie po druhej svetovej vojne a rozvoj
Počas druhej svetovej vojny boli vinohrady v okolí Veľkého Peseku poškodené. Hneď po vojne, v roku 1946, bol majetok Ernestíny Coudenhove znárodnený a stal sa súčasťou novovzniknutého Štátneho podniku. Tu pôsobil Michal Zabadal, ktorý zameral svoju pozornosť na trojhektárový vinohrad s touto neznámou odrodou, pričom jej potenciál buď odhalil sám, alebo naňho upozornili dlhoroční pracovníci. Na Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce, následne vznikla vinohradnícka škôlka na americké podpníky s rozlohou približne 4 ha a taktiež skleníky na stratifikáciu sadeníc.
V roku 1951 sa Michal Zabadal stal vedúcim viničného hospodárstva v Šalove a spolu s kolegom Ernestom Horníčkom systematicky sledovali a študovali vyselektované, čisté odrodové výsadby tejto neznámej odrody. Postupne začali mať istotu, že neznáma odroda viniča je Fetească Regală. Odroda mala stabilné a veľké výnosy a víno z nej dorobené v šalovskej pivnici malo vynikajúcu kvalitu. Michal Zabadal začal vyvíjať aktivitu, aby odroda mohla byť zapísaná do odrodovej knihy a mohlo sa s ňou oficiálne pracovať. V školskom roku 1967/68 Michal Zabadal vypracoval záverečnú prácu pod dohľadom Doc. Ing. Viliama Horniaka CSc. na Poľnohospodárskom podnikovom inštitúte, v ktorej sa opieral o svoje desaťročné praktické skúsenosti.
Oficiálne uznanie a registrácia
Aby sa mohla s istotou dokázať totožnosť neznámej odrody s rumunskou Fetească Regală, objednal sa výsadbový materiál priamo z Rumunska. V skúšobni Hlavnej odrodovej skúšobne viniča ÚKSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Na základe týchto skúšok prvého stupňa bola v roku 1973 Fetească Regală vysadená v rámci skúšok druhého stupňa aj na nasledujúcich skúšobných staniciach vtedajšieho ÚKSUPu: Bratislava, Dolné Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetské Hámre (Michalovce).
V roku 1974 prihlásil Michal Zabadal Fetească Regală z Veľkého Peseku do štátnych odrodových skúšok pod názvom Pesecká Leánka. Tento názov dostala odroda podľa obce Veľký Pesek, kde ju vyselektovali. Návrh na definitívne povolenie vysádzania odrody Fetească Regală vo vtedajších Československých vinohradoch schválila Štátna odrodová komisia v Bratislave.
Charakteristika odrody Pesecká Leánka
Morfológia viniča
- List: Stredne veľký (130 - 150 mm dlhý), povrch čepele je hladký, sieťovito zvlnený, spodná strana je stredne plstnatá. Je 3 - 5 laločnatý. Stopka je kratšia, červeno-zelená.
- Strapec: Stredne veľký (120 - 150 mm), cylindrický alebo cylindricko-kónický, často krídlatý, stredne hustý až hustý.
- Bobuľa: Stredne veľká (v priemere 14 mm), guľovitá, symetrická, v plnej zrelosti žltozelená. Má veľmi tenkú priehľadnú šupku a tekutú dužinu.
Agrobiologické vlastnosti
- Poloha a pôda: V svahovitých polohách a v hlbokých ľahších pôdach s dobrým vodným režimom a najmä pri južnej expozícii svahov poskytuje vína výbornej kvality. Nevyhovujú jej výsušné plytké pôdy. Darí sa jej tam, kde má dostatok zrážok, nemá rada sucho. Celkovo prospieva v kontinentálnej klíme.
- Rez a vedenie: Je vhodná na veľké pestovateľské tvary na vysokom vedení pri širších sponoch, nie však vo veľmi zahustených porastoch. Odporúča sa rez na 6 - 8 plodonosných očiek na m² pôdy.
- Úroda: Pravidelne dosahuje úrodu 10 t.ha⁻¹ aj viac.
- Kyseliny: Celkovo obsahuje väčšie množstvo kyselín, bežne to býva 8 - 13 g.l⁻¹.
- Cukornatosť: Cukornatosť sa pohybuje okolo 17,5 °NM.
Enologické vlastnosti a víno
Prvotným predpokladom kvalitného vína je zdravé hrozno. Pri napadnutí hnilobami je potrebné radikálne odkaliť. Víno sa vyrába metódou riadeného kvasenia pri aplikácii čistých kultúr kvasiniek. Vína z Peseckej Leánky sú plné, harmonické, s jemnou odrodovou arómou.
Unikátne biele víno Pesecká Leánka má jasne žltú až zlatú farbu a cítiť z neho krásnu vôňu kvetov, ale aj ovocia (sušené marhule, jablko, tropické ovocie) a medu. Chuť je výrazná, sladkastá, nenapodobiteľná a svieža. Okrem toho sa toto kvalitné biele víno podobá vínam neskorého zberu. Taníny v jej svetlej šupke dodávajú vínu Pesecká Leánka určitú komplexnosť. Dobre reaguje na zrenie v sude. Je však náchylná na hnilobu strapcov.
Peseckú Leánku odporúčame podávať pri teplote 9-11 °C, aby vynikla jej sviežosť. Toto ľahké biele víno je skvelým spoločníkom k studeným predjedlám, rybám, hydine a jemným syrom. Výborne sa hodí aj k sviatočným stolom, napríklad k jedlám ako grilovaný pstruh, či kura.
Vývoj popularity a súčasnosť
Obdobie socializmu a "kvantita"
Pesecká Leánka sa v druhej polovici dvadsiateho storočia na Slovensku rozšírila v Tekove, ďalej v okolí Veľkého Krtíša a pod Malými Karpatmi. V období socializmu bola veľmi populárna najmä v okolí Levíc, na južných svahoch Štiavnických vrchov. Dopyt po nej bol tak vysoký, že množiteľská stanica na Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce, nedokázala plniť objednávky.
Obľúbenosť Peseckej Leánky vo veľkej miere pramenila z toho, že dokázala dať kvalitné vína aj v chladných ročníkoch pri nižšej cukornatosti hrozna a zároveň vedela mať aj veľké hektárové výnosy. Za socializmu bola pre súdruhov kvantita meradlom kvality, vyžadovalo sa plnenie plánov a vysoké hektárové výnosy. Práve veľké hektárové výnosy odsúdili Peseckú Leánku do úlohy tvorcu množstva - kvantity, a víno z nej často skončilo ako anonymné sudové víno. Až na výnimky sa Pesecká Leánka v minulosti nefľašovala a nepredávala ako samostatné odrodové víno s etiketou. Michala Zabadala, ktorý sa zaslúžil o jej registráciu, táto situácia na konci kariéry profesionálne zatrpknutá, pretože videl, že jeho práca skončila nedocenená. Vinohradnícke a vinárske dedičstvo po Štátnom majetku, národný podnik Želiezovce je dnes, po sto rokoch, z väčšej časti nenávratne zničené.
Po revolúcii a súčasná renesancia
Po revolúcii v roku 1989 si Pesecká Leánka dlho niesla nálepku socialistického vína. Konzumenti ju zatracovali a vinohrady s Peseckou Leánkou sa vo veľkom klčovali. Dnes ostali najväčšie ucelené plochy Peseckej Leánky už len v Tekove, najviac ich je v Čajkove, Rybníku a Žemberovciach.
Doba sa však zmenila, predsudky zo socializmu sú minulosťou a mladá generácia hľadá unikátne vína s charakterom. Lokálne odrody so silným príbehom začínajú vyhľadávať aj renomované wine bary a špičkové reštaurácie po celom svete. Vďaka novej generácii mladých vinárov z Tekova zažíva Pesecká Leánka svoju renesanciu. Jedenásť vinárstiev zo združenia Terroir TEKOV vníma Peseckú Leánku ako dedičstvo, ktoré treba ďalej rozvíjať, objavovať jeho potenciál a hrdo ho ukázať celému svetu. Okrem klasickej a veľmi obľúbenej ovocnej Leánky ľahšieho strihu začínajú niektorí vinári z Tekova túto odrodu nakvášať niekoľko dní na šupkách, alebo ju nechávajú vyzrievať v drevených sudoch. Pesecká Leánka vie aj po rokoch stále prekvapiť samotných vinárov, ale aj milovníkov vína.
Keď sa povie Čajkov, väčšina milovníkov vína si okamžite spomenie na Peseckú Leánku. Miesto, kde sa stretáva sopečné podložie, slnečné svahy a citlivý prístup vinárov, dodáva Peseckej Leánke jedinečný charakter. Je známa svojou sviežosťou, jemnou arómou a harmóniou chutí. V pohári vás privíta vôňa bielych kvetov, zeleného jablka či hrušky. Čajkovské Leánky sú však viac než len ľahké letné vína; vďaka špecifickému terroir dokážu ponúknuť aj plnšie, minerálnejšie a štruktúrovanejšie podoby, ktoré majú potenciál na vyzrievanie. Pesecká Leánka sa v Čajkove stala súčasťou identity miestnych vinárov a je vlajkovou loďou viacerých čajkovských vinárstiev.
Klonová rozmanitosť
Pesecká Leánka sa vyskytuje v niekoľkých podklonoch, ktoré sa líšia morfológiou a vlastnosťami:
- Podklon 1 (žlté bobule): Vzácnejší, so vzácnejšími žltými bobuľami. Je najmenej úrodný a vzrastom aj menej bujný, má najredší a najmenší strapec. Tento podklon je aktuálne najmenej zastúpený a najčastejšie sa nachádza v najstarších viniciach (45+ rokov).
- Podklon 2 (zelené bobule): So zelenými bobuľami. Je najúrodnejší a najbujnejší vzrastom. Hrubé lianovité prúty dorastajú behom roka na slovenské pomery k netypickým dĺžkam. Má najhustejšie a najväčšie strapce z Peseckej Leánky, sýtozelené sfarbenie aj pri dozretí. Tieto dva podklony sú vzhľadom a aj chuťou asi najodlišnejšie.
- Podklon 3 (zelenožltý/žltozelený): Kombinácia charakteristík prvých dvoch klonov. Niekedy prevláda viac charakter žltej leánky, inokedy zelenej. Z pohľadu vinohradníka je to asi univerzálny a najviac vyvážený podklon. Má stredne veľký strapec, nie veľmi hustý, vzdušný, dobre dozrieva a dáva veľmi vyvážené všestranné víno, ktoré zhmotňuje všetky pragmatické, ale aj hodnotové predstavy. V charaktere vína je veľmi podobný prejavom maďarským a rumunským leánkam.
Synonymá a rozšírenie
Pesecká Leánka je rozšírená v centre Rumunska (Dealu Mare, Transylvánia), súčasne ale aj v iných krajinách strednej a východnej Európy. Na Slovensku sa pestuje na 1,32 % plochy všetkých vinohradov a je zaregistrovaná od roku 1974. V menšom meradle sa pestuje aj v Maďarsku, Moldavsku a na Ukrajine.
- Slovensko: Pesecká Leánka, Pesecká leáňka
- Rumunsko: Fetească Regală
- Maďarsko: Dánosi Leányka