Pestovanie chránených rastlín: Legislatíva a podmienky

Ochrana prírody a krajiny na Slovensku je komplexný systém starostlivosti o voľne rastúce rastliny, živočíchy, ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny. Tento cieľ sa realizuje predovšetkým obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody, podporou spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj s orgánmi štátnej správy, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami. Kľúčovým prvkom je aj vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability, ktorý predstavuje celopriestorové prepojenie ekosystémov zabezpečujúce rozmanitosť života v krajine.

Infografika zobrazujúca štruktúru ochrany prírody a krajiny na Slovensku s vyznačenými kľúčovými pojmami ako ÚSES, chránené územia a stupne ochrany.

Stupne územnej ochrany

Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Na celom území Slovenskej republiky platí štandardne prvý stupeň ochrany, pokiaľ zákon alebo ním vydaný všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje inak. Tieto stupne ochrany sú definované v legislatíve, ktorá upravuje konkrétne obmedzenia a povolené činnosti v závislosti od stupňa ochrany.

Zákazy a povolené činnosti v chránených územiach

Legislatíva presne vymedzuje, aké činnosti sú v chránených územiach zakázané a aké vyžadujú súhlas príslušného orgánu ochrany prírody. Zákazy sa týkajú napríklad:

  • Jazdy a státia s motorovým alebo záprahovým vozidlom mimo vyznačených komunikácií a parkovísk za hranicami zastavaného územia obce.
  • Vjazdu alebo jazdy na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle na pozemkoch mimo diaľnic, ciest a vyznačených cyklotrás.
  • Výkonu rôznych činností, ktoré môžu negatívne ovplyvniť predmet ochrany územia, pričom konkrétne obmedzenia závisia od stupňa ochrany.

Súhlas orgánu ochrany prírody je potrebný na vykonávanie činností uvedených v rôznych paragrafoch zákona, ktoré sa týkajú napríklad:

  • Využívania územia na vedecký výskum, ak je to požiadavka orgánu ochrany prírody.
  • Asanačnej ťažby, najmä ak hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia.
  • Pestovania nepôvodných druhov rastlín, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo biotopy.
Ilustrácia znázorňujúca rôzne typy chránených území na Slovensku (národný park, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka).

Asanačná ťažba v chránených územiach

V chránených územiach s vyššími stupňami ochrany (tretí, štvrtý a piaty stupeň) je vykonávanie asanačnej ťažby, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť predmet ochrany, možné len vo vymedzenom rozsahu a za stanovených podmienok. V prípade tretieho stupňa ochrany a možného vzniku holiny s výmerou nad 0,3 ha je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo rozhodnutie o určení podmienok. Orgán ochrany prírody je povinný oznámiť začatie konania o obmedzení alebo zákaze asanačnej ťažby.

Typy chránených území a ich špecifiká

Slovenská legislatíva definuje rôzne kategórie chránených území, ako sú:

  • Národné parky: Cieľom ich ochrany je zachovanie alebo obnova prirodzených ekosystémov a nerušeného priebehu prírodných procesov. Ich zonácia a správa sú detailne upravené v zákone a návštevný poriadok vydáva príslušný orgán ochrany prírody.
  • Chránené krajinné oblasti (CHKO): Ich územia a stupne ochrany sú ustanovené nariadením vlády.
  • Prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie: Sú vyhlasované nariadením vlády, ktoré určuje ich stupeň ochrany, hranice a podrobnosti o územnej ochrane. V prípade ohrozenia návštevnosťou môže byť vstup verejnosti obmedzený.
  • Prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky: Medzi ne patria napríklad jaskyne a prírodné vodopády. Vláda môže vyhlásiť jedinečné útvary za národné prírodné pamiatky. Pre jaskyne a prírodné vodopády môže byť vyhlásené ochranné pásmo.
  • Chránené areály: Vyhlasované nariadením vlády, ktoré určuje ich stupeň ochrany, hranice a podrobnosti o územnej ochrane.
  • Chránené vtáčie územia: V týchto územiach je zakázané vykonávať činnosti s negatívnym vplyvom na predmet ochrany.
  • Biotopy európskeho a národného významu: Ochrana týchto biotopov je kľúčová a ich poškodzovanie alebo ničenie si vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
  • Súkromné chránené územia: Môžu byť vyhlásené aj na pozemkoch vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb.

Prečo je biodiverzita taká dôležitá? - Kim Preshoff

Ochrana rastlín a živočíchov

Priama ochrana voľne rastúcich rastlín a živočíchov je zabezpečovaná prostredníctvom zákazu ich poškodzovania a ničenia. V prípade nálezu chráneného živočícha alebo rastliny je povinnosťou nálezcu oznámiť to orgánu ochrany prírody. Legislatíva tiež upravuje podmienky držania, chovu a prepravy chránených druhov, vrátane požiadaviek na preukazy pôvodu a evidenciu.

Pestovanie nepôvodných druhov rastlín je možné len s povolením orgánu ochrany prírody, a to len v prípade, ak preukázateľne nebudú mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo biotopy. V lesných porastoch je toto pestovanie regulované v rámci programov starostlivosti o lesy.

Podpora pre poľnohospodárov v súvislosti s ochranou prírody a krajiny

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu získať rôzne priame podpory, ktoré sú často viazané na dodržiavanie environmentálnych podmienok a ochranu prírody. Tieto podpory sú poskytované z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu SR. Medzi hlavné oblasti podpory patria:

Priame podpory zo zdrojov EÚ

  • Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti (BISS): Poskytuje sa na poľnohospodársku plochu najmenej 1 hektára, pričom žiadateľ musí spĺňať podmienky aktívneho poľnohospodára a dodržiavať normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu.
  • Komplementárna redistributívna podpora príjmu: Zameraná na menšie farmy do 150 ha.
  • Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov: Určená pre začínajúcich poľnohospodárov, poskytuje sa najviac na 5 rokov.
  • Podpora formou celofarmovej eko-schémy: Pre poľnohospodárov dodržiavajúcich špecifické ekologické podmienky.
  • Podpora na zlepšenie životných podmienok zvierat: Zahŕňa podporu pastevného chovu, zlepšenie ustajnenia a iné opatrenia.
  • Platby na pestovanie vybraných plodín: Podpora na bielkovinové plodiny, chmeľ, cukrovú repu, ovocie a zeleninu, často s podmienkami priameho dodania produkcie.
  • Platby na chov hospodárskych zvierat: Podpora na mlieko a na chov oviec a kôz.

Podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

Tieto podpory sú zamerané na špecifické opatrenia v rámci programu rozvoja vidieka, vrátane podpory pre oblasti s prírodnými obmedzeniami, v rámci sústavy Natura 2000, na chov a udržanie ohrozených plemien, na dobré životné podmienky zvierat, ekologické poľnohospodárstvo a na lesnícko-environmentálne služby.

Podpory zo štátneho rozpočtu SR

Doplnková vnútroštátna podpora sa poskytuje na plochu, na chmeľ a na dobytčie jednotky.

Tabuľka zhrňujúca hlavné typy priamych poľnohospodárskych platieb a ich stručný popis.

Povinnosti vlastníkov a správcov

Každý, kto zamýšľa uskutočniť činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť chránené územia alebo druhy, je povinný získať príslušné povolenia a súhlasy od orgánov ochrany prírody. Vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov sú zodpovední za zabezpečenie priaznivého stavu chránených častí prírody a krajiny. V prípade poškodenia alebo zničenia prírody môže orgán ochrany prírody nariadiť odstránenie škodlivých následkov a určiť podmienky na ďalšie vykonávanie činností.

tags: #pestovanie #chranenych #rastlin