Pestovanie maku: Podrobný sprievodca

Rod makov (Papaver), patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae), zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd, ktoré sú cenené pre svoje estetické, úžitkové aj liečivé vlastnosti. Mak je tradičná a cenená rastlina, ktorá zohrávala významnú úlohu v slovenskom poľnohospodárstve aj v histórii iných kultúr. Svojimi veľkolepými kvetmi dokáže oživiť každú záhradu a zároveň poskytuje chutné a výživné semená.

Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov. Vyžadujú si prevažne slnečné stanovište a dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Táto komplexná príručka pokryje všetko od charakteristiky rôznych druhov maku, cez nároky na pestovanie a výživu, až po ochranu proti chorobám a škodcom, ako aj možnosti ich využitia.

Charakteristika a vzhľad maku

Okrasný mak je krásna rastlina s netypicky riasenými kvetmi, ktoré často pripomínajú sukienky, krásne vejúce vo vetre. Paleta farieb je naozaj bohatá - od sýto žltej, oranžovej, ružovej, červenej až po bielu, s možnosťou svetlofialových odtieňov. Kvety môžu byť jednoduché alebo plnokveté, so strapatými, rozoklanými, hladkými či zvlnenými okrajmi. Rastliny dorastajú do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobia letničkové aj trvalkové záhony.

Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní, čo predlžuje ich dekoratívnu hodnotu v záhrade i v interiéri.

Druhy maku a ich rozdelenie

Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov a môžeme ich rozdeliť na jednoročné (letničky) a trvalky. Rod Papaver zahŕňa úžitkové aj okrasné druhy.

Jednoročné druhy

Jednoročné maky sú skvelou voľbou pre rýchle oživenie záhrady, aj keď si vyžadujú každoročný výsev.

Vlčí mak (Papaver rhoeas)

Vlčí mak (Papaver rhoeas) je najznámejším jednoročným druhom, ktorý je rozšírený prakticky po celom svete, s výnimkou najsevernejších a tropických oblastí. Záhradkári a poľnohospodári ho často považujú za burinu, no romanticky založení ľudia obdivujú lúky divých makov. Práve vlčí mak poslúžil šľachtiteľom na vytvorenie nových, odolných a nenáročných odrôd okrasných makov.

Divý mak údajne dorazil na naše územie s prvými osídľovateľmi spolu s vysádzanými zrnkami obilia. Zo starovekého Egypta pochádzajú záznamy o jeho využívaní. Keltské matky používali šťavu z makov a primiešavali ju do detských kašičiek pre lepší spánok, hoci dnes vieme, že toto riešenie nebolo dvakrát prospešné.

Mak siaty (Papaver somniferum)

Mak siaty (Papaver somniferum) je ďalším významným jednoročným druhom, najčastejšie využívaným v poľnohospodárstve na produkciu semien a ópiových alkaloidov. Bol prvýkrát pestovaný už v 6. tisícročí pred n.l. v Stredomorí a neskôr v Mezopotámii ako zdroj ópia. Na územie dnešnej Číny sa dostal v 9. storočí z Perzie a na Slovensku sa vo veľkom pestoval ako olejnina už od začiatku 19. storočia.

Rastlina dosahuje výšku 30-150 cm, je lysá a modrastá. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Kvety maku siateho bývajú v rôznych odtieňoch bielej a fialovej alebo ich kombinácii, môžu byť plné i jednoduché, so strapatými a rozoklanými, hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne a silne olejnaté.

Z maku siateho bolo vyšľachtených viacero odrôd s veľkými kvetmi, ktorých priemer dosahuje až 15 cm. Tieto jednoročné rastliny najlepšie vyniknú vo veľkých skupinách a uplatnia sa najmä v neformálnej výsadbe.

Mak premenlivý (Papaver commutatum)

Zaujímavým, hoci menej pestovaným jednoročným druhom, je mak premenlivý (Papaver commutatum), predovšetkým jeho kultivar Lady Bird. Kvety tohto maku sú už na pohľad netradičné, červené, s nápadnými čiernymi škvrnami. Na rozdiel od maku siateho sú kvety tohto druhu menšie, no je ich na jednej rastline mnoho, a tak pôsobí záhon s týmito makmi počas kvitnutia mimoriadne pôvabne.

Trvalé druhy

Trvalé okrasné maky sa tešia čoraz väčšej obľube, pretože pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi pestrých a sýtych farieb.

Mak východný (Papaver orientale) a mak záhradný (P. pseudo-orientale)

Najčastejšie pestované sú mak východný (Papaver orientale), pôvodom z Malej Ázie, a mak záhradný (Papaver pseudo-orientale). Obidva druhy dorastajú do výšky okolo jedného metra, môžu byť aj vyššie, a majú veľké kvety s priemerom až 15 cm. Vďaka svojej mohutnosti a veľkým výrazným kvetom vyniknú aj ako solitéry, no ešte krajšie vyzerajú vo väčších skupinách.

Mak východný kvitne od mája do júla. Paleta jeho farieb je skutočne široká, od bielej cez rôzne odtiene ružovej, červenej a fialovej. Mak záhradný má veľmi variabilné kvety, najčastejšie červenooranžové s čiernou škvrnou uprostred.

Keďže tieto trvalky po odkvitnutí rýchlo odumierajú a zatiahnu nielen kvety, ale aj listy, je potrebné ich vysádzať s takými druhmi, ktoré medzery po nich dôkladne zakryjú. Vhodné sú napríklad drobnokveté odrody ľubovníkov (Hypericum), tavoľník japonský (Spiraea japonica), bradavec (Caryopteris), perovskia (Perovskia), ale aj trvalky, ktoré v čase kvitnutia maku východného ešte len pučia (neskoré odrody rozchodníkov, floxov) či nižšie druhy tráv.

Skalkové a nižšie druhy

Pre skalky sú vhodné nižšie, prevažne trvalé druhy maku, ktoré dorastajú do výšky okolo 10 až 40 cm a nie sú náročné na výživu.

• Papaver alpinum dosahuje výšku len 8 až 12 cm a máva žlté, oranžové alebo biele kvety.
• Papaver atlanticum je o niečo vyšší, môže mať až 40 cm, a typické preň sú oranžovočervené kvety.
• Mak holý (Papaver croceum) sa pestuje ako dvojročka a je vyhľadávaný pre dlhé obdobie kvitnutia, ktoré býva od mája až do septembra. Kvety majú rôzne pastelové odtiene, no môžu byť aj výrazne oranžové a žlté, pričom rastliny dosahujú výšku 25 až 60 cm v závislosti od odrody.

Požiadavky na pestovanie maku

Stanovište a pôda

Maky sú vo všeobecnosti nenáročné na pestovanie a darí sa im na slnečnom stanovišti s priepustnou pôdou. Dobre znášajú aj sucho. Odrody s fialovými a purpurovými kvetmi je však vhodné vysadiť do mierneho tieňa, aby ich farba nevybledla.

Maky obľubujú kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre ne veľmi dôležitý, preto ak pôda nie je prirodzene bohatá na vápnik, odporúča sa pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny ešte pred výsadbou. Maky preferujú dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Vytrvalé druhy majú rady dostatočne hlboké a výživné pôdy, alebo vyžadujú pravidelné hnojenie.

Pôdne podmienky pre veľkovýrobu (Papaver somniferum)

Mak siaty najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Zaradenie v osevnom postupe

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Mak by nemal byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, pretože obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak taktiež neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Výsadba a množenie maku

Výsadba a výsev

Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Vytrvalé druhy makov nemajú rady presádzanie.

Jednoročné maky sa musia každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky je vhodné rozsadiť. Mak sa vysieva už vo februári, dokonca aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl.

Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období, keď je vlhkejšie a prší. Je dôležité, aby klíčiace rastliny nezasychali. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať. Priesady sa nerozsádzajú, obvykle sa totiž neujmú. Dôležité je však preriediť príliš husté výsevy, vďaka čomu rastliny majú viac miesta na vývoj a budú pôsobiť mohutnejšie.

Ak chcete vysievať vlčí mak priamo do záhrady, mali by ste tak urobiť na jeseň, aby semená prežili mrazy. Ak si maky predpestujete a potom ich presadíte von, môžete semená asi týždeň pred výsevom umiestniť do chladničky, aby začali klíčiť.

Jednotenie a starostlivosť o mladé rastliny

Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín. Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí, pre prechod do fázy vyzrievania makovíc, je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte.

Množenie koreňovými odrezkami

Okrem výsevu je najvhodnejším spôsobom množenia vytrvalých druhov pomocou koreňových odrezkov. Postupujte takto:

1. Z minimálne dvojročných rastlín odoberte v jesennom období zdravé koreňové odrezky, ktoré by mali mať hrúbku približne ako ceruzka.
2. Opatrne vykopte rastlinu rycími vidlami. Dávajte pozor, aby ste korene nepolámali, lebo sú veľmi krehké. Zbavte ich pôdy a zvyšky opláchnite pod tečúcou vodou.
3. Ostrým, čistým nožom oddeľte korene od materskej rastliny a narežte ich na kúsky dlhé asi 5 až 8 cm.
4. Odrezky dajte na chránené miesto a udržujte ich mierne vlhké. Po 4 až 6 týždňoch by sa mali objaviť listy.
5. Vtedy ich môžete presadiť do črepníkov naplnených záhradným substrátom zmiešaným s pieskom a odložiť na miesto chránené pred mrazmi.

Drobné semená maku je možné použiť aj na ďalšie množenie alebo na posypanie pečiva.

Výživa maku

Nároky na živiny

Mak je rastlina náročná na živiny, ktoré sú nevyhnutné pre jeho optimálny rast a úrodu. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere nasledujúce množstvo živín:

Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä zinok treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Dôsledky nedostatku živín

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín:

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách.
• Fosfor: Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
• Draslík: Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín, čím sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Mikrobiogénne prvky (Bór, Zinok, Mangán): Pre mak sú nevyhnutné. Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky. Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, čím prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien. Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku, zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Ochrana proti chorobám a škodcom

S narastaním pestovateľských plôch maku narastá aj potreba riešenia ochrany porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana proti chorobám.

Choroby maku

Porasty maku sú napádané počas celej vegetačnej doby.

• Pleseň maková: Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje v počiatočných rastových fázach chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia, ktorý je zdrojom sekundárnej infekcie. Jej prejavom sú hnedé škvrny na listoch, stáčanie listov nadol, hrubnutie a deformácia rastlín. Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Ochranou je morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup (aspoň tri roky) v osevnom pláne od napadnutých porastov. Pri výskyte plesne je potrebné okamžite odstrániť napadnuté rastliny.
• Helmintosporióza: Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia, tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch (za vlhka zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú). Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované, mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Ďalšie patogény: Medzi ďalšie patogény, ktoré ohrozujú porasty maku, patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov.

• Krytonos koreňový: Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu, čo je čas invázie krytonosa koreňového. Dospelé chrobáky (sivočierne až čierne s hodvábnym leskom a bielou bodkou na zadočku) poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Samičky kladú vajíčka do listov a larvy (biele, beznohé, rožkovito zahnuté) poškodzujú hlavný kolový koreň, čo vedie k hynutiu alebo krpatieniu rastlín. Najvhodnejšou ochranou je morenie osiva.
• Voška maková: Môže významne škodiť vytváraním početných kolónií na spodných stranách listov, stonkách a tobolkách. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Voška je nebezpečná aj ako efektívny prenášač viróz. Silný porast dokáže škodcovi odolať, no napadnuté rastliny je vhodné odstrániť pri jednotení.
• Krytonos makovicový: Významným škodcom zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Chrobáky (tmavé telo s hustými sivými chĺpkami, výrazná biela škvrna na krovkách) škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do makovíc, kde sa liahnu larvy, ktoré vyžierajú tvoriace sa semená a spôsobujú tzv. červivosť maku. Poškodené miesta sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie. V napadnutých makoviciach sa často vyskytujú aj oranžovo sfarbené larvy byľomoru.

Využitie maku

Potravinársky a farmaceutický priemysel

V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Všetky druhy maku obsahujú vo svojom tele i v plodoch mliečnice, ktoré pri poranení ronia latex obsahujúci ópiové alkaloidy (napr. kodeín, ktorý sa vyskytuje v nezrelých makoviciach). Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami, využívanými už našimi prababičkami.

Zdravotné benefity a iné použitie

Mak je cenná plodina pre chutné a výživné semená. Obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa, ako aj množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín. Semená maku, bohaté na vápnik, sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. Makové semená sa využívajú na pečivo, ako olejniny a v medicíne.

Zo sušených okvetných lístkov maku sa môže pripraviť čaj, ktorý sa odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest a má údajne upokojujúce účinky. Lupene divých makov sú taktiež obľúbeným prírodným farbivom a používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.

Nepriaznivé účinky

Divý mak obsahuje vo svojich zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá. V hojnom požití môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie. Príbehy o fatálnom oslepnutí, zapríčinenom vlčím makom, sú považované za výmysly.

Zber a spracovanie

Maky môžete vidieť kvitnúť vo voľnej prírode prakticky celé leto, od mája do augusta, a v niektorých prípadoch dokonca až v októbri, ak je priaznivé počasie. Ak pestujete maky na semeno, zberajú sa po úplnom dozretí rastliny, zvyčajne začiatkom alebo koncom jesene. Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké.

Pre zber okvetných lupienkov: predmetom zberu sú červené okvetné lupienky, ktoré sa najlepšie odtrhávajú smerom nahor. Nie sú citlivé na stlačenie či podrvenie, ale využívajú sa na zápar. Zberajú sa najlepšie za sucha v poludňajších hodinách. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Zozbierané lupienky sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan, ktorý ich presuší rýchlo (ale dajte pozor, aby ich nerozfúkal). Sušiace sa lupene neotáčajte. Správne usušené lupienky si zachovajú rovnakú farbu, akú mali na rastline.

Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.

Životaschopnosť semien

Semienka divého maku sú životaschopné aj po vyše 80 rokoch dormácie v nepriaznivých podmienkach. Vďaka tejto ich húževnatosti sa napríklad stala priam čarovná udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených kvetov. Divé maky vyrašili aj z hrobov napoleonských vojakov. Tieto „zázraky“ ľudia považovali za symbol obnovy a mieru.

Zákonné podmienky pestovania maku siateho

V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku siateho (Papaver somniferum) riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Pred veľkovýrobným pestovaním je dôležité oboznámiť sa s aktuálnou legislatívou a podmienkami, ktoré je potrebné dodržať.

tags: #pestovanie #diveho #maku