Biomasa predstavuje najväčší potenciál obnoviteľnej energie na Slovensku i vo svete. Tvoria ju materiály rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktoré sú vhodné pre energetické využitie. Pre svoj charakter je tento typ energie použiteľný prakticky na celom území Slovenska.
Potenciál a dostupné pôdy pre pestovanie energetických plodín
Výskumný ústav agroekológie v Michalovciach uvádza, že rozdiel medzi výmerou využívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku v roku 2008 a 2003 je takmer 300 tisíc hektárov. Túto pôdu je možné efektívne využiť na cielené pestovanie energetických plodín. Zámerným pestovaním energetických plodín v rámci poľnohospodárskeho podniku na tvorbu bioplynu, a to nielen kukurice na siláž, ale aj nových plodín ako sú ciroky dvojfarebné, sa otvára nové odvetvie poľnohospodárskej výroby. Toto odvetvie prostredníctvom diverzifikácie výroby zvyšuje konkurencieschopnosť daného podniku v súčasných náročných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôde.
Poľnohospodárska pôda na Slovensku podľa evidencie katastra nehnuteľností predstavovala k 1. 1. 2016 výmeru 2 389 616 hektárov. Z toho nevyužitá poľnohospodárska pôda činila 464 830 hektárov. Túto pôdu, ktorá sa nevyužíva na pestovanie plodín pre potravinové účely, by bolo možné využívať prednostne na pestovanie plodín pre energetiku. Z hľadiska hospodárskeho významu sa dokonca odporúča pestovať takéto plodiny aj na pôdach s nižšou kvalitou, čím je možné využívať nielen nevyužitú poľnohospodársku pôdu, ale aj pôdu menej kvalitnú.
Integračné procesy v Európe priniesli aj fenomén pôd dočasne alebo trvalo nepotrebných pre poľnohospodársku činnosť. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít sa ukazuje pestovanie energetických plodín, ktoré je možné pestovať na sekundárnych pôdach.
Regionálny prehľad nevyužitých pôd
Najviac nevyužitých poľnohospodárskych pôd bolo k 1. 1. 2016 zaznamenaných v Žilinskom (42 %), Trenčianskom (32 %) a Prešovskom (25 %) kraji.
Prínosy a udržateľnosť pestovania energetických plodín
Pestovaním energetických rastlín sa neznižuje úrodnosť pôdy. Po ukončení pestovania tieto rastliny zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom stave, s pozitívnou bilanciou živín. Okrem toho zabraňujú výraznejšej veternej a vodnej erózii, vyparovaniu vody a odnosu živín. Navyše, trváce porasty energetických rastlín stabilizujú odtok vody z územia.
Pestovanie energetických rastlín má význam aj pri efektívnejšom využití poľnohospodárskej pôdy nižšej bonity. Môžu sa pestovať ako súčasť greeningu do výmery 5 % v rámci výmery poľnohospodárskej pôdy farmára.
Rozptyľovanie mýtov o konkurencii s potravinovou produkciou
Polemika, ktorá sa šíri propagandou o pestovaní energetických plodín na výrobu palív na úkor produkcie potravín, sa nezakladá na pravde. Hlavným dôvodom má byť údajné znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín na potravové účely. Avšak výmera nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy za posledné roky v SR neustále stúpa.
Príčin tohto nárastu je viac. Jednou z nich je pokles počtu chovaných hospodárskych zvierat, a tým aj pokles potrieb pestovania krmovín pre ich chov. Podľa Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA) pestovanie energetických plodín nie je na úkor produkcie slovenských potravín. Aj keď sa objavujú hlasy o pestovaní kukuričnej siláže na úkor iných plodín, vrátane krmiva pre hospodárske zvieratá, výmera pôdy určenej pre kukuricu na siláž klesá, pričom sa z nej aktívne využíva iba približne 75 %. Celkovo dnes "zaberá" menej ako 5 % ornej pôdy na Slovensku, pričom polovica produktu je primárne využitá ako krmivo.
SBA upozorňuje, že akékoľvek obavy z bioplynových staníc sú neopodstatnené a snahy o náhradu energetických plodín za väčší podiel rozložiteľného odpadu sú, hoci nie nemožné, ekonomicky nákladné.
Podľa Výskumného ústavu je málo prezieravé a hlavne krátkodobé si myslieť, že pestovanie energetických rastlín zaberá pôdu na potravové účely. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva SR je a aj musí zostať produkcia potravín pre obyvateľstvo. Slovensko disponuje dostatočnou výmerou pôdy na produkciu potravín, poplašné správy o zdražovaní potravín zapríčinené pestovaním plodín na výrobu biopalív možno jednoznačne hodnotiť ako nepravdivé.
Potenciál a využitie biomasy na energetické účely na Slovensku
Prognózy poukazujú na to, že v klimatických podmienkach Slovenska je pre využívanie biomasy reálny 6 až 12 % podiel krytia celkovej spotreby energie. Východné Slovensko má v tomto ukazovateli najnižší podiel v rámci SR.
Produkcia bioplynu anaeróbnym rozkladom organických látok je nielen efektívnym spôsobom získavania energie zo živočíšnej alebo rastlinnej biomasy, ale aj ekologickým riešením zneškodňovania biologického odpadu z poľnohospodárskej, priemyselnej či potravinárskej sféry. Aby bola zabezpečená potrebná úroveň rentability a návratnosti bioplynového zariadenia, prechádza sa dnes k súčasnej fermentácii viacerých druhov biomasy, tzv. kofermentácii. Väčšina bioplynových staníc je však odkázaná na zdroje z najbližšieho okolia, pretože doprava zo vzdialenejších miest by výrazne zvyšovala náklady. Nie vždy sú preto substráty vstupujúce do bioplynovej stanice v harmónii s potrebami bakteriálneho konzorcia v reaktore a účinnosť celého procesu sa znižuje.
Ako funguje bioplynová stanica? | 3D animácia
Zatiaľ čo bioplynová stanica spravidla zhodnotí 40 až 50 % energie z bioplynu vo forme elektriny, prípadne i tepla, pri úprave na biometán a jeho dodávke do plynovodnej siete rastie tento potenciál aj na viac ako 60 %. Ak nie je možné využiť v plnej miere teplo vyrobené z bioplynu, je účelné z neho vyrábať biometán, ktorý sa efektívnejšie využíva ako pohonná látka v doprave. Ako motorové palivo je biometán šetrnejší k životnému prostrediu, a to nielen v porovnaní s bežnou naftou či benzínom, ale aj obnoviteľnými substitútmi - bionaftou a bioetanolom. V porovnaní s repkou olejkou (20 - 50 GJ.ha-1) je možné z bioplynu v našich podmienkach získať vyšší energetický zisk (120 GJ.ha-1).
Celkový využiteľný potenciál biomasy na Slovensku pre energetické účely je značný. Okrem týchto údajov je potrebné v bilanciách počítať s možnosťou zvýšenia produkcie biomasy pestovaním špeciálnych energetických lesov. Taktiež sa počíta s vyčlenením asi 400 000 ha málo úrodných a eróziou ohrozených pôd na zalesnenie a zatrávnenie.
Charakteristika a perspektívy vybraných energetických plodín
Termínom energetické plodiny alebo rastliny sa označujú taxóny drevín, trvaliek a bylín, teda botanické druhy, kultivary, klony, prírodné a zámerné krížence. Tieto rastliny sa využívajú alebo testujú na zámernú produkciu biomasy vhodnej pre sektor energetiky - výrobu biopalív, príp. spaľovanie alebo spoluspaľovanie. Ich rast, a najmä objemová produkcia pri intenzívnom pestovaní výrazne prevyšuje priemerné hodnoty ostatných plodín v daných pestovateľských podmienkach. V ostatnom vydaní európskeho prehľadu potenciálnych energetických plodín sa evidovalo celkom 37 plodín, z toho 10 drevín (vrátane kríkov).
Cirok dvojfarebný (Sorghum bicolor)
Cirok dvojfarebný môžeme zaradiť medzi perspektívne plodiny vhodné pre energetické účely, nielen pre jeho vysokú výťažnosť na siláž, ale aj pre jeho genetické dispozície, keďže je ho možné pestovať aj v menej priaznivých podmienkach. Výmera pestovateľských plôch na Slovensku narastá, pretože cirok je hlavnou komoditou využívanou v bioplynových staniciach. Existujú dokonca farmy, ktoré sa špecializujú na predaj siláže pre bioplynové stanice s výmerou od 200 do 700 ha.
Prednosti pestovania cirokov na siláž v porovnaní s kukuricou sú hlavne v suchovzdornosti (dokážu preklenúť obdobie sucha s oveľa menším stresom ako kukurica) a zároveň porasty cirokov sú menej napádané divou zverou. Cirok je náročný na živiny a dobre znáša hnojenie maštaľným hnojom. Dobrými predplodinami sú okopaniny, strukoviny a obilniny.
Je nutné zamyslieť sa nad klimatickými zmenami a postupným otepľovaním ovzdušia. Naskytá sa otázka, či v daných podmienkach nebude efektívnejšie a perspektívnejšie pestovanie cirokov ako pestovanie kukurice. Cirok sa odporúča pestovať v oblastiach s nedostatkom zrážok a tam, kde je úroda kukurice na zrno nižšia. Ďalšou výhodou cirokov je ekonomická efektívnosť ich pestovania, čo súvisí s nižšími nákladmi (na osivo, sušenie, hnojivá) a stabilnou úrodou aj pri menej priaznivých poveternostných podmienkach. Cirok cukrový (Sorghum dochna F. Snovden) sa doteraz využíval v živočíšnej výrobe ako krmivo pre hovädzí dobytok a ovce.
Konopa siata (Cannabis sativa L.)
Jednou zo staronových plodín pestovaných v minulosti na Slovensku je konopa siata. Na Slovensku sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Po rokoch zabudnutia sa opäť hlási o slovo. Konopa je obnoviteľný zdroj energie s vysokým potenciálom. Na pestovanie sú povolené odrody v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. Z odrôd patrí medzi favorizované v ČR aj SR poľská odroda Bialobrzeskie, ktorá sa vyznačuje vysokou plasticitou a adaptabilnosťou v našich pestovateľských podmienkach.
Konopa má možnosti všestranného využitia, či už ide o produkciu prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, produkciu semena na výrobu oleja, alebo má využitie aj v potravinárskom priemysle. Jej mnohonásobné využitie dáva predpoklady pre jej znovu zavádzanie do osevných postupov, kde by táto plodina mohla mať pevné miesto. V súčasnosti sa pestovateľské plochy konopy siatej na Slovensku začínajú rozširovať, je to však limitované spracovateľskými a odbytovými možnosťami, predovšetkým pestovanie na semeno, na výrobu oleja a na produkciu biomasy na spaľovanie.
Ozdobnica čínska (Miscanthus x giganteus)
Ozdobnica čínska má celý rad výhod, najmä jej vysoké hektárové úrody fytomasy v intervale od 20 - 40 t.ha-1 absolútnej sušiny v závislosti od agroklimatických podmienok. Zároveň sú s ňou spojené nízke vstupné náklady pestovania, pričom počiatočné náklady na založenie porastu sa vplyvom neustálej tendencie znižovania cien rhizómov rapídne znižujú.
Pestovanie tejto energetickej plodiny v Európe je ovplyvnené rizikom poškodenia mrazom novozaložených porastov. Z pohľadu priemyselného využitia je táto energetická rastlina vhodná na výrobu biometánu, bioetanolu a ako zdroj celulózy lignínového charakteru, pričom jej uplatnenie je momentálne v štádiu výskumu.
Trsteník obyčajný (Arundo donax L.)
Je to pôvodne divá trváca tráva s plazivými výbežkami, ktorá v Európe je zvlášť rozšírená v oblasti Stredozemného mora. Výskum alternatívnych plodín pre produkciu biomasy pre energiu zaradil trsteník medzi druhy, ktoré sú veľmi vhodné z hľadiska tvorby biomasy. Je však citlivý na zimu, najmä v prvých rokoch založenia porastov. V Košickom kraji sa pestuje táto energetická plodina na výmere do 50 ha. Problémom je však, rovnako ako pri ostatných trvácich energetických rastlinách, chemická ochrana voči burinám.
Ďalšie perspektívne energetické plodiny
Medzi nedrevnaté energetické plodiny, ktoré sa testovali v SR a okolitých krajinách (viac ako 100 druhov), a z ktorých sa v našich klimatických podmienkach zatiaľ najlepšie ukazujú, patria: láskavec (Amaranthus sp.), slez (Malva sp.), cirok sladký, energetické obilie (Triticale), repa cukrová, kukurica, pšenica ozimná a niektoré kultivary krmovinárskych travín. Z viacročných a vytrvalých plodín sú to okrem ozdobnice čínskej aj topinambur (Helianthus tuberosus). V podmienkach Európy dokážu rastliny z 1 MJ slnečnej energie vytvoriť 1,2 až 1,4 g sušiny fytomasy, pričom rastliny s typom fotosyntézy C4 sú efektívnejšie.
Drevnaté energetické plodiny: Rýchlorastúce dreviny (RRD)
Ide o dreviny a kríky, ktoré majú vysokú úrodnosť nadzemnej dendromasy. Ich rast a najmä objemová produkcia v prvých rokoch alebo po opakovanej ťažbe výrazne prevyšujú priemerné hodnoty ostatných drevín. Za nadpriemernú úrodnosť RRD sa považuje rozsah 8 až 10 t (sušiny) . (ha . rok)-1 a za vynikajúcu nad 15 t (sušiny) . (ha . rok)-1.
Tento spôsob produkcie biomasy pre sektor energetiky sa začal intenzívne rozvíjať v ostatných dvoch desaťročiach v západnej Európe. Zatiaľ najprepracovanejšia forma je produkcia biomasy s využitím drevín, ktoré sa v slovenčine najčastejšie označujú ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín (RRD). Na rozdiel od lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sa ťažia po 15 až 30 rokoch rastu, sa výmladkové plantáže RRD na poľnohospodárskej pôde ťažia vo veľmi krátkom rubnom čase 3 až 6 rokov (tzv. minicyklus), ktorý možno opakovať niekoľkokrát po sebe bez nevyhnutnosti novej výsadby. Ich produktom je dendromasa (drevná biomasa) využiteľná ako energetická surovina v sektore energetiky na výrobu biopaliva a následne energie (tepla, elektriny), ale aj ako priemyselná surovina (výroba kvapalných palív, liečiv, konštrukčných materiálov).
Využitie rôznych typov biomasy
Okrem cielene pestovaných energetických plodín existuje aj významný potenciál v rôznych typoch zvyškovej biomasy.
"Odpadová" - zvyšková biomasa
Zvyšková biomasa bola v našich podmienkach prvá, prevažne ľahko dostupná a lacná forma energetickej suroviny, resp. biopaliva pre novobudované biokotolne. Najčastejším zdrojom (dodávateľom) bývajú piliarske a drevospracujúce prevádzky, ktoré často ponúkajú za prijateľnú cenu ako „odpad“ zvyšky technologicky nevyužiteľného dreva z vlastnej prevádzky - napr. piliny, bočné rezivo a odrezky rozličných rozmerov. Ide o pomerne kvalitnú biomasu s nízkou relatívnou vlhkosťou (20 až 30 %) a malým podielom nečistôt. Táto forma biomasy sa začína takmer výhradne využívať na produkciu najmä ušľachtilých biopalív (brikiet a peliet), ale aj vo výrobe drevovláknitých dosiek. V ostatných rokoch rastie záujem o využitie biomasy vo forme drevných štiepok pri jej spoluspaľovaní s uhlím (tzv. cofiring).
Lesnícka - reziduálna biomasa (dendromasa)
Ďalším veľmi sľubným zdrojom je zvyšková (reziduálna) drevná biomasa z výchovných ťažieb, prípadne biomasa z rúbanísk lesných porastov. Napriek tomu, že jej potenciál je pomerne vysoký (asi 1 milión ton sušiny za rok), zatiaľ sa takmer vôbec nevyužíva, pretože lesné podniky neboli schopné túto biomasu odstrániť z lesa ekonomicky rentabilným spôsobom. Ceny „odpadovej“ drevnej štiepky narástli u zmluvných dodávateľov v sezóne 2003 až 2004 o 30 až 50 % z dôvodu rastúceho dopytu. Námietku, že jednorazovým odberom tenčiny dochádza k narušeniu kolobehu prvkov v ekosystéme, vyvracajú výsledky štúdií, ktoré zistili, že najväčšia časť kolobehu prvkov prebieha v každodenných zvyškoch (opadoch listov, ihličia, vetvičiek). Za bezpečné množstvo, ktoré možno z lesného ekosystému odobrať, sa považuje hodnota 0,2 až 1 t (sušiny) . (ha . rok)-1. Miestne využívaným zdrojom drevnej biomasy sú aj pobrežné porasty, parkové výsadby a stromoradia či aleje pozdĺž ciest.
Poľnohospodárske zvyšky zo žatvy (fytomasa)
Široké uplatnenie má najmä obilná a repková slama. Okrem toho, že je krmivom, je aj stelivom, substrátom v kompostárenstve, stavebným materiálom a surovinou na výrobu papiera. Samozrejme, je aj veľmi dobrým, dostupným a lacným nosičom energie - vstupnou surovinou pre sektor energetiky. Jej využitie v energetike sa u nás začína pomaly uplatňovať, aj keď v porovnaní so škandinávskymi krajinami so značným meškaním a stále v relatívne malom rozsahu. V skutočnosti je v slame veľmi málo živín. Preto primerané využitie slamy ako paliva, výhľadovo asi do 50 % (čo je 2 až 4 t (sušiny) . (ha . rok)-1), nemôže ohroziť úrodnosť pôdy. Naopak, hodnota slamy ako energetickej suroviny je niekoľkokrát vyššia ako hodnota slamy vo forme hnojiva.
Biomasa zo živočíšnej výroby a bionafta
Vysoká koncentrácia zvierat v našich poľnohospodárskych podnikoch predstavuje značný kapitál z hľadiska potenciálnej výroby bioplynu. Na Slovensku je ustajnených približne jeden milión kusov dobytka, ktorý denne vyprodukuje 60 miliónov kg exkrementov. Hoci výroba bioplynu pre energetické účely je vo svete bežná, na Slovensku existuje len veľmi málo takýchto zariadení. Bioplyn vyrobený v Bátke sa využíva na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, pričom pracuje na báze exkrementov hospodárskych zvierat (od 13 tisíc kusov ošípaných a 220 tisíc kusov nosníc z hydinárskej farmy Kľačany pri Rimavskej Sobote).
V roku 1991 sa v bývalej ČSFR začalo s tzv. oleoprogramom, ktorý postupne viedol k vybudovaniu 7 výrobní bionafty na Slovensku. Východiskovou surovinou je semeno repky olejnej. V minulosti patrila výroba bionafty medzi priority v oblasti slovenského ekologického poľnohospodárstva. Z hľadiska možného potenciálu výroby bionafty by do úvahy prichádzalo využívanie hlavne menej kvalitných a kontaminovaných pôd, ktoré sú nevhodné na pestovanie potravinárskych plodín.
Súčasný stav a výzvy v rozvoji bioenergetiky na Slovensku
Podľa súčasných dostupných zdrojov sa výmery energetických rastlín nezvyšujú, majú stagnujúci charakter. Napríklad plocha ozdobnice čínskej na Záhorí klesla zo 120 ha na 80 ha. V rámci celého Slovenska sa nedá hovoriť o intenzívnom, ale o extenzívnom pestovaní tejto rastliny. Stále je problém s realizáciou produkcie, konkrétne s odbytom brikiet a peliet v ekonomicky výhodných cenách.
Nové energetické introdukované rastliny, ako napríklad sida obojpohlavná, sú zatiaľ v štádiu overovania a rajonizácie. Ich budúce rozšírenie závisí od využitia v spracovateľskom priemysle. Pestovanie rastlín na bioetanol, medzi ktoré môžeme zaradiť ozdobnicu čínsku, pýr predĺžený a trsteník obyčajný, je zatiaľ len v teoretickej úrovni. Výmery týchto plodín sú limitované záujmom spracovateľského priemyslu. V Prešovskom a Košickom kraji má lepšiu budúcnosť spracovanie pozberových zvyškov aj fytomasy energetických rastlín v spracovateľskom priemysle.
Intenzívne využívanie biomasy v sektore energetiky vytvára podmienky na rozvoj nových vedných odborov (napr. biotechnológia, bioenergetika, fytoenergetika a pod.), priemyselných odvetví a výrobných zameraní s proexportným potenciálom. Energetika na báze obnoviteľných nosičov energie sa musí zamerať na dlhodobé aspekty a globálne riešenia. Dlhodobým cieľom pre výskum a vývoj energetického využívania biomasy je v prvom rade zabezpečiť jej konkurencieschopnosť s fosílnymi palivami - bez subvencií a za otvorených podmienok porovnávania úplných výrobných nákladov.
Je žiaduce, aby zvyšovanie podielu biomasy na zabezpečovaní ročnej spotreby energie v EÚ bolo v súlade s dlhodobou koncepciou a stratégiou Komisie EÚ v horizonte rokov 2025, resp. 2050. V rozličných štúdiách sa ukázala reálnosť týchto cieľov, ak sa budú aplikovať správne politické opatrenia a rozhodnutia.
Legislatívny a strategický rámec
Napriek všetkým vyhláseniam politikov o podpore využívania biomasy, na Slovensku stále chýba detailne prepracovaná stratégia, rovnako ako následné nástroje a postupy na národnej a regionálnej úrovni. To zahŕňa aj chýbajúcu legislatívu, ktorá by upravovala podmienky využívania biomasy ako energetického zdroja.
Vo všetkých štyroch krajinách Strednej Európy, hodnotiacich trh s biomasou, je biomasa zdrojom s najväčším podielom pri využívaní obnoviteľných energetických zdrojov. Napriek tomu sa podiel biomasy na celkových primárnych energetických zdrojoch pohybuje v rozsahu 1,5 - 4 %, čo znamená, že podiel obnoviteľných zdrojov na celkových dodávkach energie zohráva minimálnu úlohu. Efektívnym nástrojom zvyšovania využívania biomasy v CEE krajinách bola dlhodobá a transparentná finančná podpora z viacerých národných a medzinárodných programov a fondov.
Trhová konkurencieschopnosť je kľúčovým kritériom pri príprave nových projektov využitia biomasy. Pri implementácii väčšiny projektov na energetické využitie biomasy, ktoré boli financované alebo spolufinancované z verejných prostriedkov, však ekonomická efektívnosť nebola prioritou.
Význam zdrojov energie na báze obnoviteľných nosičov - biomasy - nespočíva len v tom, že by zásadne a rýchlo zmenili energetickú bilanciu krajiny. Tieto zdroje možno pružne využiť práve tam, kde treba energiu, pričom ich využitie predstavuje pre spoločnosť len malé alebo celkom zanedbateľné riziko. Naopak, prax je taká, že tieto zdroje pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta v regióne a efektívne využívať prírodné zdroje energetických surovín - rozličné formy miestnej biomasy.
Potenciálne problémy, ktoré môže biomasa ako obnoviteľný nosič energie spôsobiť životnému prostrediu pri jej pestovaní či využití v sektore energetiky, sú v porovnaní s energiou produkovanou na báze fosílnych surovín prijateľnejšie aj z aspektu dlhodobých zámerov spoločnosti. Spoľahlivá identifikácia a inventarizácia reálne dostupnej biomasy na regionálnej úrovni je z týchto dôvodov mimoriadne závažná a dôležitá najmä na vytváranie reálnej energetickej stratégie.
Záver
V súčasnosti, keď je problém realizovať dopestovanú produkciu na trhu za adekvátne ceny, je ešte väčší problém finalizovať produkciu v rámci vlastných výrobkov. Diverzifikácia poľnohospodárskej výroby na priemyselné využitie fytomasy je spôsob, ako sa udržať v neustálej rastúcej konkurencii zahraničných výrobcov na našom trhu. Na Slovensku sa energetické rastliny pestujú na marginálnych, menej kvalitných pôdach. Pri stále sa zvyšujúcich cenách energií je energetické využitie rastlín jednou z možností zvyšovania energetickej účinnosti. Dôležitým momentom pri zavádzaní energetických rastlín do poľnohospodárskeho podniku je optimalizácia pestovateľských podmienok, ktorá je rozhodujúcim faktorom efektívneho využitia vkladov v trhovo orientovaných systémoch rastlinnej výroby.
tags: #pestovanie #energergetickych #plodin #na #slovensku