Vďaka globálnemu otepľovaniu a šľachteniu nových odrôd sa figovníky, kedysi považované za výhradne exotické rastliny, čoraz častejšie udomácňujú aj v slovenských záhradách. Tento chutný a nenáročný ovocný druh prináša do našich podmienok nádych Stredomoria.
Charakteristika figovníka
Figovník (Ficus carica) je opadavý ker alebo nižší strom, ktorý dorastá do výšky 2 až 3 metrov, v prirodzených podmienkach aj viac. Jeho charakteristické sú veľké, výrazné, dlaňovito laločnaté listy, ktoré pôsobia dekoratívne aj bez plodov. Výhonky figovníka obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže pri kontakte s pokožkou spôsobiť podráždenie.
Figovník je jednou z najstarších kultivovaných rastlín na svete, pochádzajúca z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu. V mnohých kultúrach symbolizuje plodnosť a hojnosť. Jeho plody, figy, sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík a vápnik, čím predstavujú cenný doplnok výživy.
Podmienky pre pestovanie na Slovensku
Napriek tomu, že figovník je subtropická rastlina, v našich podmienkach sa mu vďaka priaznivejším klimatickým zmenám darí stále lepšie. Pre úspešné pestovanie je kľúčový výber vhodnej lokality a odrody.
Výber lokality
Figovníky obľubujú teplé a slnečné miesta, ideálne orientované na juh alebo juhozápad. Vhodné sú chránené polohy, napríklad pri múroch, stenách domov alebo gabiónových plotoch, ktoré akumulujú teplo. Na exteriérové pestovanie sú najvhodnejšie lokality južného Slovenska, okrajovo aj stredné polohy, kde je potrebné uprednostňovať dobre chránené južné svahy.
Pôdne podmienky
Figovníky nie sú na pôdu náročné. Vyhovuje im bežná záhradná zemina, ideálne priepustná, neutrálna až mierne zásaditá. Vítajú aj mierne kyslejšie pH (okolo 6,0 - 6,5). Dôležité je, aby pôda nebola príliš zamokrená.
Vlahové pomery a hnojenie
Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho, čo je výhodou v súčasných teplých a suchších letách. Obdobia bez dlhotrvajúcich zrážok dokážu prežiť bez väčšej ujmy. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas intenzívnej vegetácie a rastu plodov. V čase dozrievania plodov je však potrebné obmedziť prísun vody na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo praskaniu plodov. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa treba vyhýbať.
Hnojenie nie je nevyhnutné, figovníky však na prísun živín, najmä v čase intenzívneho rastu a tvorby plodov, dobre reagujú. Odporúča sa používať organické hnojivá, ako vyzretý kravský hnoj, slepačí trus alebo kompost. Vhodné sú aj hnojivá s vyšším obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Hnojenie by malo byť ukončené do konca septembra.
Spôsoby pestovania
Na Slovensku sa figovníky pestujú tromi hlavnými spôsobmi:
1. Pestovanie v nádobách
Tento spôsob je vhodný pre interiérové pestovanie, s letnením na balkónoch či terasách. Mladé rastliny vyžadujú menšie nádoby (cca 3l), ktoré sa každoročne presádzajú do väčších a výživnejších zmesí. Staršie rastliny potrebujú minimálne 50-litrové nádoby. Rastliny v nádobách sú plne odkázané na doplnkové prihnojovanie a vyžadujú vyššiu zálievku.
2. Pestovanie v skleníkoch alebo fóliovníkoch
Tento spôsob umožňuje dosiahnuť vysoké úrody, nakoľko sú rastliny chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.
3. Pestovanie vo voľnej pôde
Táto metóda sa využíva najmä v oblastiach s miernejšími zimami, najmä na južnom Slovensku. Vďaka otepľovaniu sa však rozširuje aj severnejšie. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od jari do jesene, voľnokorenné sa odporúča vysádzať na jar po odznení mrazov.
Výber odrôd
Nie všetky odrody figovníka sú vhodné na pestovanie na Slovensku. Pri výbere je dôležité zohľadniť:
- Mrazuvzdornosť: Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. V našich podmienkach zvyčajne zvládajú mrazy do -18°C, ale mladšie rastliny potrebujú dôkladnú ochranu.
- Opeľovacie pomery: Mnohé odrody vyžadujú opeľovanie drobnou osičkou (Blastophaga psenes), ktorá u nás nežije. Preto je vhodné uprednostňovať partenokarpické odrody, ktoré plodia bez opelenia.
Medzi bežne predávané odrody patria 'Brown Turkey' (červené plody), 'Ronde de Bordeaux' (hnedé plody) a 'Dottato' (žlté plody).
3 odrody fíg, ktoré musíte mať v každej záhrade
Výsadba a presádzanie
Pri výsadbe do voľnej pôdy je potrebné vykopať jamu, na dno ktorej sa umiestni kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Rastlinu možno vysadiť hlbšie, než rástla v kvetináči. Substrát a zloženie pre pestovanie v nádobe je rovnaké.
Mladé rastliny v nádobách sa presádzajú každú jar do väčších kvetináčov. Dlhodobo pestované rastliny v kvetináčoch sa presádzajú približne každé 4 roky.
Rez figovníka
Rez figovníka nie je síce nevyhnutný, ale čiastočne je potrebný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché alebo inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez: hlavný výhonok sa zreže na 5 - 6 púčikov, čím sa podporí rozvetvenie a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa odstraňujú po minuloročné drevo, v pazuchách sa vytvoria nové plody.
Hlbšie zásahy figovníky znášajú dobre a výborne obrastajú. Rez je dôležitý aj pre udržanie požadovaného tvaru kra a podporu tvorby rodivých výhonkov.
Zazimovanie
Dôkladné zazimovanie je pre figovníky kľúčové, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa na jar rýchlo naštartujú do silného rastu a nahodia bohatú úrodu.
Zazimovanie v nádobách
Na konci jesene sa rastliny umiestnia do miestnosti s teplotou okolo 0 °C, ideálne s dostatkom svetla. Na jar, približne koncom marca, ich možno znovu umiestniť von a prihnojiť.
Zazimovanie vo voľnej pôde
V lokalitách s pravidelnými silnými mrazmi je potrebné rastliny pred zimou obaliť jutovinou, papierom, kartónom alebo iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe. Staršie dreviny je tiež lepšie zazimovať obalením spodnej časti alebo celého kra. Výhony sa spoja do jedného trsu, zviažu a obaľujú.
Mladé rastliny sa často obaľujú slamou, senom alebo čečinou. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje.
Plodenie a úroda
V našich podmienkach kvitnú a plodia figovníky zvyčajne dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody, ktoré dozrievajú v priebehu leta. Plody, ktoré sa vytvoria na jeseň, v našich podmienkach už zvyčajne nedokážu plne dozrieť, aj keď niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, okrem najmenších, obrať a spracovať na kompóty.
Prvú úrodu možno čakať už v druhom roku po vysadení. Plody dozrievajú od konca augusta do októbra. V ideálnych podmienkach môže figovník rodiť až 60 rokov.
Choroby a škodcovia
Figovníky sú u nás prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. Zriedkavo sa môže vyskytnúť:
- Antraknóza: Prejavuje sa na napadnutých častiach, ktoré je potrebné neodkladne odstrániť.
- Hrdza figovníkov: Hnedočervené škvrny na listoch, ktoré sa objavujú v chladnom a vlhkom prostredí a môžu spôsobiť opadanie listov.
- Vírusová mozaika: Šíriaci sa vírus, ktorý oslabuje rastlinu.
- Molice a listomôľka figovníková: Malé húseničky, ktoré vyžierajú listy a pokrývajú ich pavučinkami.
- Mravce: Môžu prilákať plody, z ktorých vyteká šťava.
V prípade poškodenia výhonkov mrazom je potrebné ich zrezať na živé drevo a rany zatrieť.
Konzumácia a využitie plodov
Plody figovníka sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, ale možno ich s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Plody sú typické vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch.
V chladničke sa čerstvé figy uchovajú maximálne 2 dni.
Historický a symbolický význam
Ficus carica je jednou z najstarších kultivovaných rastlín na svete. V mnohých kultúrach je figa symbolom plodnosti, hojnosti a dlhovekosti.
tags: #pestovanie #figovnika #na #slovensku