Genetické inžinierstvo a geneticky modifikované organizmy (GMO) predstavujú tému, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie v spoločnosti, médiách a vedeckých kruhoch. Ich využívanie v potravinárstve a agrosektore sa začalo v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch. Hoci sú súčasťou nášho každodenného života už niekoľko desaťročí, málokto vie, že genetické manipulácie so živými organizmami sa robia už dlhšie a sú súčasť nášho každodenného života. Genetické inžinierstvo sa udomácnilo v pomerne veľkej miere aj v oblasti aditív (konzervačných látok) a technických pomocných látok.
Úvod do Genetického Inžinierstva a GMO
Na zmenu či úpravu vlastností organizmov sa používajú technológie genetického inžinierstva a modernej biotechnológie. Ide o cielenú manipuláciu s génmi za účelom získania požadovaných vlastností rastliny. Zjednodušene povedané, z pôvodnej rastlinnej DNA sa vystrihne potrebný úsek a vloží sa do nej náhradný, ale už z iného organizmu. Iná možnosť je, že sa do nej vloží časť inej DNA a nový organizmus sa tak obohatí o požadované vlastnosti. Medzi tieto vlastnosti patrí zvýšenie obsahu zdraviu prospešných látok, rezistencia k chorobám i škodcom, ale aj zlepšenie chuti a kvality.
Evolúcia šľachtenia rastlín
Dedičná informácia všetkých živých tvorov sa počas evolúcie menila a mení. Človek si všimol mutanta, rastlinu začal pestovať a rozmnožil ju. To sa stalo aj pri banánovníkoch, kukurici a napokon všetkých hospodársky významných plodinách. Medzi potomkami takto vybraných rastlín sa opäť náhodne vyskytli mutanty, ktoré mali ďalšie vlastnosti preferované človekom. Týmto procesom vznikli z planých druhov dnešné kultúrne plodiny. Počiatky domestikácie sa datujú približne do obdobia pred 10-tisíc rokmi a až do 19. storočia sa na poliach pestovali iba plodiny, ktoré vznikli vďaka náhodným mutáciám a krížením medzi mutantmi. Až odvtedy sa objavujú snahy o vedomé vylepšovanie vlastností plodín krížením vhodných rodičov.
Mutácie je možné jednoducho vyvolávať napríklad ožiarením semien, ktoré sa potom zasejú a následne sa hľadajú rastliny s požadovanou vlastnosťou. Problém je predovšetkým v nemožnosti ovplyvniť, ktoré oblasti dedičnej informácie sa zmenia a ako sa to prejaví na vlastnostiach rastlín. Pravdepodobnosť, že sa medzi nimi vyskytne rastlina so želanou vlastnosťou, je veľmi nízka, no nie nemožná. Pôvodné metódy genetickej modifikácie, založené na vnášaní cudzorodej DNA do kultúrnych plodín, boli vyvinuté v 80. rokoch.
Prečo vedci siahli po GMO?
Krajiny tretieho sveta trpia hladom, a pre mnohých je zdrojom obživy práve pestovanie úžitkových rastlín. V poľnohospodárstve sa používa množstvo chemických látok na ochranu rastlín s účinkom proti škodcom a chorobám. Práve táto skutočnosť bola popudom k vyšľachteniu odrôd odolávajúcich týmto nástrahám s nižším počtom chemických ošetrení. Iným dôvodom je dopestovať plodiny s vysokým obsahom zdraviu prospešných látok. Napríklad zlatá ryža, ktorá dodá ľuďom s chudobnou stravou provitamín A, z ktorého si ich telo vyrobí vitamín A. Bez neho totiž človek môže oslepnúť, ale aj zomrieť. Aj pri sóji, ktorá je zdrojom bielkovín a vyrába sa z nej syr tofu, ako i krmivo pre hospodárske zvieratá, sa uplatňuje genetická modifikácia. Ďalším príkladom je výroba liekov a liečba smrtiacich ochorení, kde taktiež zasahujeme do genetickej skladby organizmov.
Regulácia a Povolenie GMO
Legislatívny rámec v Európskej únii
V Európskej únii je povolenie GMO veľmi prísne regulované. V EÚ platia najprísnejšie kritériá upravujúce GMO na svete. Už 20 rokov je nastavený prísny proces schvaľovania takýchto plodín. Metodológia sa neustále vyvíja a aj sa pravidelne upravuje a sprísňuje, a to všetko na základe vedeckých podkladov.
Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj. Pred schválením musí každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Samotný proces schvaľovania začína tým, že spoločnosť žiadajúca o autorizáciu GMO musí predložiť množstvo podkladov, ktoré posúdi EFSA. Tento úrad následne vydá stanovisko, či je produkt na dané použitie v poriadku alebo nie. Schvaľovací proces by bez pripomienok prebehol aj za jeden rok. Často sa však stane, že sú vznesené pripomienky alebo sa objavia nové fakty, čo proces predĺži.
Po umiestnení autorizovaných GM potravín na trh sa ďalej skúmajú ich dopady na životné prostredie. Tento komplexný prístup zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia.
V EÚ je povolených len malý počet GMO plodín na pestovanie. Geneticky modifikované organizmy sa schvaľujú pre použitie v potravinárstve, alebo ako krmovina. Existuje aj schvaľovanie za účelom pestovania, čo je omnoho zložitejší proces. Preto máme v Európskej únii takto schválenú len jednu odrodu kukurice (napríklad MON810). Členské štáty EÚ majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO zakázané, aj keď sú schválené na úrovni EÚ. Ďalšie, prísne regulované, sú povolené na import a spracovanie.
Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali, či obsahujú GMO, v prípade, že GMO predstavujú minimálne 0,9 % daného výrobku. Tento limit platí aj pre dovážané komodity. V EÚ je používanie GMO zakázané v ekologickej poľnohospodárskej produkcii.
Globálny pohľad na GMO
V USA sú GMO bežne povolené a rozšírené. Na rozdiel od EÚ sa v USA pôvod potravín vôbec neoznačuje. Za ostatných dvadsať rokov sa pestovanie geneticky upravených potravín výrazne rozšírilo napríklad v USA, Brazílii, Kanade alebo v Argentíne. Podľa údajov z ostatného obdobia sa geneticky upravené plodiny pestovali približne na 160 miliónoch hektároch. Najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.
Použitie GMO v Potravinách a Krmivách
GMO ako krmivo pre hospodárske zvieratá
Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. 26 z 27 krajín EÚ používa GM plodiny ako zdroj bielkovín do krmovín. Sója aj kukurica sa dovážajú v obrovských množstvách. Na európskom trhu sa produkuje veľké množstvo mäsa a nie je možné dopestovať dostatok krmiva pre zvieratá. EÚ potrebuje na svojom území sóju ako zdroj bielkovín na kŕmenie zvierat vrátane kurčiat, ošípaných a hovädzieho dobytka, ako aj na produkciu mlieka. V súčasnosti jej EÚ dováža približne 30 miliónov ton za rok, pretože nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvá. To sa týka tak dojných kráv, ako aj jatočného dobytka a nosníc. Sedemdesiat tri percent celosvetovo vyrobenej sóje je geneticky modifikovaných. Horšie je to už len s cukrovou trstinou, v jej prípade ide v celosvetovom meradle až o deväťdesiat percent.
Jedným z nedostatkov legislatívy EÚ je, že živočíšne produkty ako mlieko, mäso alebo vajcia získané zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom už označené byť nemusia. Preto sa s geneticky modifikovanými potravinami dostávame do styku najmä cez živočíšne produkty, pretože GMO potravinami sú kŕmené zvieratá.
Skryté GMO v bežných výrobkoch
Použitie geneticky modifikovaných alebo vyrobených prísad je bežné v celom spektre potravín. Pri výrobe konvenčných potravín možno používať viac ako 300 konzervačných látok. Pri bežnom postupe sa mikroorganizmy, baktérie, kvasinky alebo plesne upravia pomocou genetického inžinierstva tak, aby produkovali určité substancie, napríklad enzýmy, vitamíny alebo arómy. Mnohokrát ide o skryté procesy, vďaka ktorým genetické inžinierstvo preniká do nášho života.
- Pre kakaové produkty: Aby boli vláčne, pridáva sa do nich lecitín. Tento emulgátor spája tuk a vodu a veľmi často pochádza z geneticky upravovanej sóje, čo však musí výrobca uviesť na obale.
- Pre posilňovače chuti: Glutaman sodný, ktorý nás núti opakovane siahať po ďalšom a ďalšom praženom zemiačiku, sa, ak je to dovolené, vyrába z geneticky modifikovaných mikroorganizmov.
- Pre pečivo: O vzdušné cesto a chrumkavý efekt po dopečení sa v prípade žemličiek a ostatného pečiva stará Cystein (E920). Pôvodne sa o vzdušnosť a chrumkavosť cesta starali prasacie štetiny, dnes sú to GMO baktérie.
- Pre pivo: Slad, ktorý predstavuje jednu zo základných zložiek na výrobu piva, nesmie byť v niektorých krajinách geneticky modifikovaný. To však neplatí celosvetovo.
- Pre syry: V minulosti sa na zretie syrov používala syridlo získavané z teľacích žalúdkov. Dnes sa využívajú iné metódy.
- Pre sladkosti a nápoje: Nositeľom sladkej chuti v mnohých obľúbených nápojoch je glukózový sirup (podľa možnosti získaný z geneticky upravenej kukurice) alebo umelé sladidlo Aspartam (E 951) vyrobené s geneticky upravenými mikroorganizmami.
- Pre margarín: Je to potravinársky výrobok získaný z rastlinných tukov (napríklad geneticky modifikovanej repky olejnej). Napriek tomu, že z reklám môžete nadobudnúť opačný dojem, margarín medzi zdravé potraviny jednoznačne nepatrí.
Kontroverzie a Kritika Geneticky Modifikovaných Organizmov
Hoci sa genetické inžinierstvo považuje za pokrok, existujú aj názory proti od iných inštitúcií a organizácií. Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov.
Environmentálne a ekonomické obavy
- Monopolizácia trhu: GMO môžu byť lacnejšie na pestovanie, ale prístup k ich technológiám je často kontrolovaný veľkými korporáciami, čo vyvoláva obavy o monopolizáciu trhu a závislosť farmárov, pretože bývajú patentované. Zástupcovia Greenpeace kritizujú napríklad, že sľubované výhody geneticky upravených plodín (vyššia úrodnosť, menej pesticídov, zdravá výživa) sú len čistou teóriou. Podľa Greenpeace budú jedinými profitujúcimi predajcovia geneticky modifikovaných semien - obrovské koncerny ako napríklad Monsanto, Bayer alebo Syngenta.
- Strata biodiverzity: GMO plodiny môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť.
- Kontaminácia: Veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo ne-GMO polí.
- Používanie pesticídov: Hoci sa tvrdí, že GMO znižujú potrebu pesticídov, niektoré GMO plodiny sú navrhnuté tak, aby tolerovali konkrétne herbicídy (napr. glyfosát).
- Dopad na malé farmy: V krajinách s nízkymi príjmami môže byť zavedenie GMO finančne náročné a malé farmy môžu byť vytlačené väčšími podnikmi, ktoré majú prístup k technológiám.
Odporcovia GMO a ich argumenty
V EÚ existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO):
- Greenpeace: Jedna z najaktívnejších skupín proti GMO. Tvrdia, že genetická modifikácia predstavuje hrozbu pre biodiverzitu, ekosystémy a ľudské zdravie. Okrem toho sa môžu vyskytnúť nepredvídané vedľajšie účinky ako napríklad strata rôznorodosti úžitkových rastlín, škodlivé účinky na včely a ostatný užitočný hmyz, alebo v prípade ľudí to môžu byť rozličné alergie na novovzniknuté bielkoviny v potrave.
- Niektoré krajiny EÚ: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko majú buď úplný zákaz pestovania GMO plodín, alebo veľmi obmedzujúce pravidlá.
- Zástupcovia ekologického poľnohospodárstva: Producenti biopotravín neobľubujú geneticky modifikované rastliny v ich susedstve. Pri ekologickom poľnohospodárstve sú genetické modifikácie vylúčené, čo platí pre rastliny s možným prenosom génov a živočíšne krmivá. Preto nie je možné stopercentnú čistotu bio potravín - bez genetických modifikácií - garantovať. Podporujú preto zákon o zachovaní nulovej tolerancie obsahu geneticky upravovaných zložiek a prísad v potravinách.
- Friends of the Earth (Priatelia Zeme): Táto organizácia sa obáva, že legislatíva by umožnila patentovať geneticky modifikované rastliny, čo by zásadne znevýhodnilo menšie šľachtiteľské firmy.
Vedecký Konsenzus a Bezpečnosť GMO
Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín), sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a nespôsobujú zdravotné problémy pri bežnom používaní. O tom, že by geneticky modifikované plodiny ohrozovali zdravie človeka aj iných organizmov, dosiaľ neexistuje žiadny dôkaz a názor vedcov sa dá zovšeobecniť - sú zajedno v tom, že GMO plodiny sú pre zdravie bezpečné.
Nové Genomické Techniky (NGT) ako Súčasť Budúcnosti
V poslednej dobe sa v médiách objavujú informácie o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) aj v súvislosti s rokovaniami EÚ so Spojenými štátmi a novými genomickými technikami (NGT). Genetické nožnice, označované skratkou CRISPR-Cas9, predstavujú objav, ktorý má priniesť revolúciu nielen v základnej vede, ale aj v inovácii poľnohospodárskych plodín. V roku 2020 si za tento objav prevzali biochemička Jennifer Doudna a genetička Emmanuelle Charpentier Nobelovu cenu.
Čo sú NGT?
NGT (New Genomic Techniques), ako CRISPR, sú aktuálne v legislatívnej diskusii v EÚ. Sú to nové metódy na modifikáciu dedičnej informácie rastlín. Zjednodušene je možné povedať, že NGT je podkategória GMO. V oboch prípadoch sú pomocou molekulárnych metód získané rastliny s upravenou dedičnou informáciou. Rozdiel je v tom, aká metóda bola použitá. V prípade klasických GMO sa prenesie kúsok dedičnej informácie z jedného organizmu do druhého a táto DNA sa stáva súčasťou jeho genómu. Pri NGT metóde CRISPR-Cas9 je možné v konkrétnom mieste "rozstrihnúť" dvojzávitnicu DNA. Hoci to znie ako sci-fi, k prerušeniu kontinuity molekúl DNA bežne dochádza pri všetkých živých organizmoch vrátane človeka.
Potenciál a diskusia o NGT
Pestovanie geneticky modifikovaných plodín je v Európskej únii v podstate zakázané, čo odborníci často kritizujú s tým, že EÚ tak uniká vlak oproti zvyšku sveta, kde je prístup ku GMO otvorenejší. NGT však umožňujú oveľa rýchlejšie získavať požadované vlastnosti rastlín, čo je v čase klimatickej krízy obzvlášť dôležité.
Európska komisia sa v júli minulého roka rozhodla predložiť úpravu pravidiel regulujúcich použitie NGT. Návrh schválený európskym parlamentom rozdeľuje NGT rastliny do dvoch kategórií - NGT1 a NGT2. Prvá spomenutá bude zahŕňať len také rastliny, pri ktorých by bolo možné požadované zmeny dedičnej informácie dosiahnuť aj klasickým šľachtením. Také plodiny bude možné pestovať bez obmedzení, azda len s výnimkou ekologického poľnohospodárstva. Návrh Európskej komisie ráta s tým, že rastliny kategórie NGT1 nebude možné využívať v ekologickom poľnohospodárstve, čo niektorí vítajú.
Rastlinný genetik Jaroslav Doležel, jeden zo signatárov otvoreného listu europoslancom, hovorí: "Zmeny dedičnej informácie - mutácie - sú hnacím motorom evolúcie. Na čakanie na náhodne a vzácne sa vyskytujúce mutácie však nemáme čas. Zatiaľ čo domestikácia, ktorá bola na takých mutáciách založená, trvala stovky či tisíce rokov, my potrebujeme zásadne meniť vlastnosti rastlín, a teda ich dedičnú informáciu, počas niekoľkých pár rokov. S ohľadom na zmenu klímy je to napríklad odolnosť voči takzvanému abiotickému stresu." Doležel kritizuje averziu voči metódam, ako to docieliť: "Namiesto toho, aby sme hovorili o výsledkoch, ktoré môžu techniky genomických modifikácií priniesť, máme averziu voči metódam, ako to docieliť. Poľnohospodárom, šľachtiteľom aj verejnosti sa tak často podsúva obraz, že budeme produkovať niečo škodlivé."
Biológ František Baluška z nemeckej Univerzity v Bonne upozorňuje, že je nutné sledovať potenciálne úniky modifikovaných sekvencií DNA do ekosystému, kde by mohli narušiť rovnováhu, o čom podľa neho stále vieme málo. Na to ostatne nedávno upozornila aj správa Francúzskeho národného úradu pre zdravie a bezpečnosť potravín.
Pestovanie GMO Plodín na Slovensku
Slovenský právny poriadok nepovoľuje pestovanie geneticky modifikovaných rastlín hocikomu. Každý pestovateľ je povinný písomne oznámiť svoj zámer Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu, ako aj majiteľom pozemkov v okolí záujmového územia. Okrem toho musí absolvovať špeciálne školenie o nakladaní s takýmto materiálom. Zákon mu vymedzuje podmienky pestovania, ktoré musí povinne dodržiavať. Patrí sem napríklad likvidácia burín rovnakého či príbuzného druhu k pestovanej plodine, dodržanie izolačných vzdialeností, ako aj skladovanie už pozberanej úrody.
V roku 2012 bola na Slovensku osiata plocha 189 ha geneticky modifikovanou Bt kukuricou MON 810 s rezistenciou proti vijačke kukuričnej. Iné GM plodiny neboli a nie sú na Slovensku pestované. Päť krajín EÚ - Španielsko, Portugalsko, Česká republika, Slovensko a Rumunsko pestovali v roku 2012 Bt kukuricu na ploche 129 071 ha.
Odborný Pohľad na Genetické Inžinierstvo
Prof. RNDr. Milan BEŽO, CSc., SPU Nitra
Aký veľký zásah do DNA rastliny spôsobuje manipulácia s génmi?
Produkčné šľachtenie zamerané na tvorbu odrôd trvá niekoľko predchádzajúcich desiatok rokov a je zamerané na lepšie využitie pestovateľských podmienok rastlinami. Všetky pestované druhy sú výsledkom manipulácie s génmi technikami, ako sú výber, hybridizácia a mutácie. Práve mutácie, či už vznikli prirodzene alebo zásahom človeka, sa nedajú kontrolovať, sú nevyspytateľné. Biotechnologické metódy sú naproti tomu cielené, kontrolované. Všetky tieto zmeny prebiehajú na úrovni DNA. Je dôležité si však uvedomiť, že cudzorodá genetická informácia sa do rastliny môže dostať aj prirodzenou cestou, napríklad infekciou baktériou Agrobacterium tumefaciens.
Je gén alebo súbor génov, ktoré sú vpravené do rastliny nebezpečný pre človeka?
Gény sú súčasťou každodennej potravy človeka. Konzumáciou potravín z rastlín, zvierat, húb a všade prítomných baktérií prijímame miliardy génov bez vnímania ich nebezpečenstva pre náš organizmus. Každá molekula DNA, bez rozdielu jej funkčného významu (gén alebo iná oblasť DNA), je trávením enzymaticky štiepená na jej najmenšie štruktúrne jednotky. Informácia génu sa stráca. Štiepiace enzýmy nerozlišujú pôvod DNA, teda ani génu. Včlenený alebo cudzorodý gén v rastlinnej potrave je pre človeka rovnako prijímaný, ako ktorýkoľvek iný gén. Pre výrobcu je určené povinné označovanie v prípade výrobkov, ktoré obsahujú GMO v objeme viac ako 0,9 %. Všetky geneticky modifikované látky sa musia uviesť slovom „geneticky modifikované“.
Je možný prenos tejto upravenej genetickej informácie na človeka alebo hospodárske zvieratá po konzumácii geneticky modifikovaných rastlín a produktov z nich?
Prenos génu rastliny, prípadne cudzorodého génu v genetickej výbave rastliny potravou na človeka alebo na hospodárske zvieratá, nie je pravdepodobný. V stolici človeka sa nachádzajú neporušené gény rastlín, pretože pevná celulózová bunková stena rastlín chráni genetický materiál v bunke pred rozkladom pri trávení. Prenos génov alebo fragmentov génov z rastliny do živočíšnej bunky je nepravdepodobný až na úrovni nemožnosti. Fragment molekuly DNA, napríklad gén z rastliny sa samovoľne nezačleňuje do bunky živočícha. Možný prenos uskutočňujú patogénne organizmy, baktérie alebo vírusy. Tie by však museli mať vo svojej výbave začlenený gén rastliny (minimálna pravdepodobnosť) a následne infikovať bunku živočíchov, kde by sa časť DNA začlenila.
Prechádza pozmenená genetická informácia aj do peľu? Ak áno, hrozí jej prenos a prípadné mutácie v okolitej prírode?
Peľové zrno je pri cudzoopelivých druhoch rastlín prenášané vetrom (kukurica) alebo hmyzom (repka olejka). Takto sa môžu cudzorodé gény šíriť do prostredia. Kukurica siata v podmienkach Slovenska nemá príbuzné druhy, preto sa cudzorodý gén môže preniesť len na iné odrody kukurice siatej. Samčie súkvetie má 15 miliónov peľových zŕn v jednej metline. Peľové zrná sú ťažké, rýchlo vysychajú a ich životnosť je 10 až 30 minút. Tvorba peľu trvá približne 14 dní. Opeľovanie je vetrom (desiatky až stovky metrov), včely a iný hmyz majú malý význam, cudzoopelenie je 95 % a samoopelenie len 5 %. Pestovaná kukurica stratila schopnosť uvoľňovať zrno zo šúľka a môže sa rozmnožovať len pomocou človeka. Pri pestovaní biotech/GM kukurice siatej je potrebné dodržiavať izolačnú vzdialenosť 200 m od konvenčne pestovanej kukurice a 300 m od organicky pestovanej kukurice, pre prípadné zabránenie prenosu cudzorodého génu peľom na iné odrody. Peľ kukurice však môže dopadnúť na listy rastlín v okolí porastu, čím môže prísť Bt gén a Bt bielkovina do priameho kontaktu s inými živočíšnymi druhmi, ktoré rastliny požierajú. Prenos génov v prírode peľom však nevyvoláva mutácie.
Ktoré plodiny sa v súčasnosti upravujú týmto spôsobom?
Nové pokročilé metódy šľachtenia rastlín založené na moderných biotechnológiách a genetických modifikáciách (biotech/GMO) sú prednostne uplatňované na ekonomicky najvýznamnejších plodinách. Z celosvetového hľadiska je najrozšírenejšia biotech/GM sója s toleranciou herbicídov (glyfosát, glufosinát), kukurica siata s rezistenciou proti vijačke kukuričnej a kukuričiarovi koreňovému s Bt génom (gén pre delta endotoxín baktérie Bacillus thuringiensis) alebo toleranciou herbicídov, repka olejka s toleranciou herbicídov a ďalšie druhy s rôznymi cudzorodými génmi, ako ryža siata, zemiak, bavlník, repa cukrová, tekvica, rajčiak, pšenica a iné.
Je možné, že bežne kupujeme osivo zelenín a kvetov s už pozmenenou DNA?
S veľkou pravdepodobnosťou nie, legislatíva neumožňuje predávať osivo, sadivo kvetín, zeleniny a ovocia alebo výpestkov drevín biotech/GMO bez záväzného povolenia. V Slovenskej republike nie je povolené dávať do obehu iné druhy pestovaných rastlín okrem kukurice siatej (MON 810) a zemiakov. Jeden z prvých produktov biotech/GM na pultoch predajní v roku 1994 bol rajčiak FlavrSavr s významom ochranca vône. Úpravou bol deaktivovaný gén rajčiaka pre enzým polygalakturonázu podmieňujúci mäknutie plodov, takže mohli byť zberané v plnej zrelosti bez výrazného mechanického poškodenia, straty chuti a vône a umiestnené priamo na pulty predajní. Odroda sa v súčasnosti nepestuje. Pozornosť vzbudil biotech/GM klinček záhradný (Dianthus caryophyllus) odroda ‘IFD- 25958-3’ s fialovou farbou kvetov. Vložením génov tabaku, fialky, petúnky a úpravou génu klinčeka záhradného je docielená zmena metabolizmu pigmentov smerujúca k tvorbe zaujímavého sfarbenia kvetov. Odroda nie je určená na pestovanie v Európe, ale uvažuje sa o dovoze rezaných kvetov v malom množstve do EÚ, aj do Slovenskej republiky.
V akom rozsahu sa GMR pestujú na Slovensku?
V roku 2012 bola na Slovensku osiata plocha 189 ha geneticky modifikovanou Bt kukuricou MON 810 s rezistenciou proti vijačke kukuričnej. Iné GM plodiny neboli a nie sú na Slovensku pestované. Päť krajín EÚ - Španielsko, Portugalsko, Česká republika, Slovensko a Rumunsko pestovali v roku 2012 Bt kukuricu na ploche 129 071 ha.
tags: #pestovanie #geneticky #modifikovanych #potravin #graf