Pestovanie hlivy ustricovej: Komplexný sprievodca od výberu dreva po kuchynskú úpravu

Hliva ustricová je nielen zdravá, ale aj mimoriadne všestranná v kuchyni. Môžete si z nej pripraviť polievku, guláš, omáčku, praženicu alebo dokonca sekanú. Svoje vlastné úrody sa môžete dopestovať aj doma, a to viacerými spôsobmi. Jednou z možností je pestovanie hlivy na dreve.

Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach studenou cestou alebo s použitím vriacej vody, v takom prípade si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy zo 70. a 80. rokov minulého storočia sú dnes síce menej bežné, no niektorým pestovateľom môžu stále vyhovovať. Známejším a jednoduchším spôsobom je pestovanie hlivy zo substrátu, ktorý je zlisovaný v igelite. Tretťou možnosťou je pestovanie hlivy na dreve.

Pestovanie hlivy na dreve

Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.

Výber vhodného dreva pre pestovanie

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny, s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín.

Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry.

Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.

Metódy očkovania hlivy

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.

Kolíčková metóda

Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčíte. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky.

Očkovanie klátov v zemi

Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Podmienky pre rast a prvé plodnice

Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Budete mať časový náskok niekoľko mesiacov, ktorý rozhodne o tom, kedy budete zberať prvú úrodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia.

Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať.

Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní.

Intenzívne versus extenzívne pestovanie hlivy

Pestovateľ zdomácnených húb v záhrade je zvyknutý na ich celoročnú produktivitu. Hubovou kultúrou je nám z prírody dobre známa huba Hliva ustricovitá - Pleurotus ostreatus, ktorá parazituje na dreve.

Extenzívne pestovanie hlivy

Na extenzívne, jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme jej prírodný životný princíp, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2-3- aj viacročná.

Intenzívne pestovanie hlivy

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“.

Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok - je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.

Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Hliva ustricová je bohatá na vitamíny skupiny B (najmä B2, B3 a B5), vitamín D, minerály ako draslík, fosfor, železo a selén, a tiež obsahuje polysacharidy, ktoré majú imunostimulačné účinky.

Nutričné hodnoty hlivy ustricovej (na 100g plodníc):

• Bielkoviny: 3,5 - 5 %
• Cukry: 0,9 - 2 %
• Kalorická hodnota: 45 kalórií
• Minerálne látky: cca 10 % zo sušiny

Praktické kroky pri pestovaní na dreve

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy.

Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.

Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.

Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.

Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.

Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.

Intenzívne pestovanie na substráte

Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín.

Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.

Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.

Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Využitie hlivy v kuchyni

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou.

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je drevokazná huba, ktorej popularita medzi pestovateľmi neustále rastie. Vďaka svojej nenáročnosti a výborným nutričným vlastnostiam sa stala obľúbenou hubou v kuchyni aj v záhrade. Pestovanie hlivy je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý, pričom potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Výnosy hlivy dosahujú 10 - 30% hmotnosti substrátu.

Hliva ustricová sa vyskytuje aj v našej prírode, pričom plodnice môžeme nájsť v októbri a novembri, menej v apríli. Z toho vyplýva, že ide o hubu pomerne chladnomilnú. Je spojencom nášho zdravia a má jedinečnú schopnosť degradovať toxíny, predovšetkým toxíny na báze uhľovodíkov. Nový výskum poukazuje na jedinečnú vlastnosť hlivy podporovať imunitný systém, zdravé srdce a funkčný mozog.

Pestujeme huby doma - Ako pripraviť univerzálny substrát na pestovanie húb.

Intenzívne pestovanie hlivy ustricovej

Intenzívnym spôsobom hlivu pestujeme na slame vo vreciach. Tento spôsob je ideálny pre tých, ktorí chcú mať úrodu hlivy pod kontrolou a v relatívne krátkom čase.

Potreby na pestovanie

• Rezaná alebo drvená pšeničná, žitná, repková slama, piliny alebo drevná štiepka. Používame slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní.
• PE (polyetylénové) vrecia
• Sadba hlivy ustricovitej (Kvalita: I. trieda, Balenie: v sáčku po 1 l, EAN: 8588001861285)

Priestory pre pestovanie

Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C (ideálne 13°C) pre hlivu ustricovitú, pre hlivu pľúcnu teplota až 22°C a pre hlivu miskovitú až 27°C, s rozptýleným svetlom (nie priame slnečné žiarenie), možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu (asi 75%) a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne, maštale, šopy, severná strana budovy, pod stromami, kríkmi atď.).

Postup pestovania

Narezanú slamu (drobnejšie nadrvená je lepšia) nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C. Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm. Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20°C. Pokiaľ máme v miestnosti teplotu nižšiu ako 15°C a máme naočkované viac vriec, tak ich uložíme k sebe a pri nižších teplotách ich môžeme aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30°C, Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Či je substrát prerastený poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca.

Väčšine kmeňov hlivy prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu (hliva pľúcna a miskovitá toto schladenie nevyžaduje). Preto je vhodné prerastený substrát premiestniť na dva až tri dni do chladnejších miestností s teplotou 6°C až 12°C, prípadne nechať vrecia tri chladnejšie noci vonku. Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti. Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi o priemere 5 - 10 mm a počte 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 - 4 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 2 - 3 mesiace. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca.

Upozornenie! Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme.

Extenzívne pestovanie hlivy ustricovej

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Realizuje sa na pňoch listnatých stromov vonku. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode.

Potreby k pestovaniu

• Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov (najlepšie orech, topoľ alebo buk) o priemere 15 - 20 cm, prípadne pne týchto stromov. V októbri sme zrezali orech. Konár či peň majú mať priemer aspoň 20 cm, drevo menšieho priemeru totiž ľahšie vysychá a to sa hlive nepáči. Zvoľte čerstvé a zdravé drevo.
• Sadba hlivy ustricovitej
• Polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, štepárska páska, horúca voda od 80°C až po 100°C.

Miesto pestovania

Vlhkejšie tienisté miesto v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo).

Postup pestovania

Kmene narežeme na dĺžku 20 - 50 cm, kratšie kmene skorej prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhších miest. Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory doporučujeme dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Dĺžka nie je dôležitá, ale obvykle sa skráti na 50 cm. Konár namočte na dva dni do vody, nech poriadne nasiakne. Podhubie potom lepšie prerastá. Kmene používame s kôrou. Sadbou sa očkuje na rezných plochách pňov, prípadne do zárezov (kmeň narežeme motorovou pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12 - 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Rovnomerne vyvŕtajte do dreva otvory s priemerom okolo 0,8 až 1 cm a hĺbkou okolo 3 až 4 cm. Očkujte po celom povrchu dreva. Áno, čítate správne - teda aj na tej strane, ktorá sa nakoniec ocitne pod zemou. Obvykle sa vŕta do boku, cez kôru. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, s ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu plesní. Pred očkovaním rezné plochy polejeme horúcou vodou, tým dezinfikujeme očkované plochy. Do otvorov natlačte kúpené podhubie, pripravte si drevený kolík. Zapáľte sviečku, kolíky pokvapkajte voskom a vtlačte do otvoru. Vosková zátka chráni podhubie pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Po naočkovaní otvory zalejeme parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy prekryjeme štepárskou páskou tak, aby sadba nevysychala. Pokiaľ očkujeme na rezných plochách dáme na dno vreca čistú doštičku, na ňu nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň. Pokiaľ sú kmene dlhšie, dáme na hornú reznú plochu zase sadbu a prekryjeme opäť doštičkou, ktorú pritlčieme ku kmeňu klinčekom. Kmene očkujeme od otvorov vyvŕtaných po obvode tak, že do nich natlačíme sadbu a otvor zatrieme štepárskym voskom alebo zalejeme parafínom. Môžeme použiť tiež gumovú zátku. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu, prekryjeme doštičkou a pritlčieme klincom. Kmeň potom prekryjeme fóliou proti vysychaniu. Naočkované kmene uložíme vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20°C. Pokiaľ kultúru zakladáme v teplom období roku, môžeme vrecia uložiť na tienisté miesto vonku. Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu. Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi. Na dno položíme fóliu, na ktorú nasypeme sadbu a tu potom postavíme kmene rovnako ako do vriec. Jamu zakryjeme doskami alebo tyčami a fóliou. Doba prerastania je 2 - 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Po naočkovaní môžete klát alebo vetvy uložiť do tieňa a vlhka (pod kry, do živého plota, na severnú stranu domu). Prerastené kmene vyberieme z vriec a umiestnime ich von do pôdy na plodenie. Kmene zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. Z prerastených kmeňov odstránime fóliu. Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3 roky, tvrdé drevo 5 - 6 rokov.

Skladovanie a využitie plodníc

Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote + 4°C maximálne 5 dni. Plodnice ukladáme lupeňmi smerom hore.

Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách, v akých sa hríby všeobecne používajú. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok. Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov.

Priemerné výživové hodnoty hlivy ustricovej (na 100g)

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) nesie meno podľa podobnosti s ustricou. Jemná chuť tejto huby v kombinácii s vôňou sladkého drievka je neoddeliteľnou súčasťou ázijskej kuchyne. Hliva ustricovitá sa dá v kuchyni pripraviť na stovky spôsobov. Túto zdravú pochúťku si nemusíte kupovať v obchodoch. S trochou trpezlivosti a pri dodržaní správnych podmienok si ju vypestujete aj doma.

Táto obľúbená huba, nazývaná aj psie ucho, rastie vo voľnej prírode vo veľkých trsoch na pňoch listnatých drevín. Má belavú dužinu lahodnej chuti, vďaka ktorej je obľúbená v kuchyni.

Súčasťou jedálneho lístka by mala byť aj pre množstvo prírodných zdraviu prospešných látok, ktorých je bohatým zdrojom. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a betaglukánov podporuje zvýšenie prospešnej mikroflóry v črevách. Okrem toho obsahuje komplex vitamínov, proteíny a stopové prvky.

Pestovanie na slame

Hlivu môžete pestovať na drevených polienkach či zmesi z podrvených kukuričných klasov zbavených zŕn. Osvedčené je aj pestovanie na slame v igelitových vreciach. Vyberte si tvrdú slamu, ktorá lepšie drží štruktúru a je pevná - vhodná je napríklad pšeničná. Pri pestovaní hlivy je dôležité dbať na prísnu hygienu. Okrem želanej huby sa vám môžu v substráte jednoducho premnožiť aj neželané plesne.

Základ je kvalitný substrát a sadivo. Pripravte si zdravú, suchú a čistú slamu zlatožltej farby a nepoužité plastové vrece. Slamu pred očkovaním sterilizujte, aby ste zničili baktérie, plesne a neželané huby. Do väčšieho suda vložte vrece, do ktorého naskladáte slamu. Do vreca nalejte vriacu vodu a po vychladnutí slamu sceďte. Postup opakujte ešte raz a po hodine vodu opäť zlejte, napríklad tak, že z vreca odstrihnete spodné rohy.

Slamu nechajte vychladnúť na 20 až 25 stupňov, dôkladne si umyte ruky a môžete očkovať.

Postup očkovania je jednoduchý. Do vreca vložíte vrstvu slamy, nasleduje hlivové sadivo a opäť vrstva slamy. Postup opakujte až vrece naplníte do 3/4. Naplnené vrece zviažte a urobte doň čistým nožom zárezy dlhé 3 - 5 centimetrov. Na týchto miestach začnú vyrastať huby. Vrece umiestnite vodorovne do vydezinfikovanej čistej miestnosti s teplotou 20 - 25 stupňov, kde ho necháte približne dva týždne až 18 dní.

V okolí otvorov by sa mali objavovať zhluky huby. Teplotu v miestnosti znížte na 15 - 17 stupňov a pravidelne vetrajte. Vrece by malo byť v tomto období približne 8 až 12 hodín na svetle, nie však na priamom slnku. Na dvadsiaty až dvadsiatypiaty deň môžete začať so zberom úrody. Keďže hliva rodí v úrodových vlnách, o osem až dvanásť dní sa dočkáte ďalšej úrody. Ak chcete rast plodníc zmierniť, uložte ju na chladnejšie miesto. Po troch až štyroch mesiacoch sa živiny vyčerpajú a "hlivové vrece" musíte založiť nanovo.

Vedeli ste, že...

• hliva obsahuje vitamíny C, D, K, a vitamíny skupiny B?
• konzumovanie hlivy stimuluje imunitu a pomáha pri detoxikácii organizmu?
• hlivu po stáročia využíva tradičná čínska medicína? Lekári ju predpisujú pri vysokom krvnom tlaku, v prírodnej medicíne sa využíva aj proti vysokému cholesterolu?
• priaznivý efekt na črevnú mikroflóru vytvára vláknina obsiahnutá v hlive v spojení s laktobacilmi?

tags: #pestovanie #hlivy #dezinfekcia