Komplexný sprievodca pestovaním hlivy ustricovej

Pestovanie vlastných húb, najmä hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus), je čoraz populárnejšie a pri dodržaní správnych podmienok môžete očakávať bohatú úrodu. Táto drevokazná huba, ktorá parazituje na dreve, je známa z voľnej prírody a je vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete.

Dôvodov, prečo vsadiť práve na hlivu ustricovú, je hneď niekoľko. Je nielen zdravá, ale aj mimoriadne všestranná v kuchyni. Svoje vlastné úrody môžete dopestovať doma, a to viacerými spôsobmi.

Zdravotné benefity a nutričné hodnoty hlivy ustricovej

Z konzumného hľadiska je nutričná hodnota hlivy ustricovej zaujímavá. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok, ktorý tvorí asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.

Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou. Obsahuje aj vzácne látky, ako napríklad glukán, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu proti vírusom a zvyšujú jeho imunitu aj proti civilizačným chorobám. Vzhľadom na to, že táto huba má nízku kalorickú hodnotu a mnoho vlákniny, je vhodná aj pre diabetikov a pri chudnutí.

Typy pestovania: Extenzívne a Intenzívne

Pestovateľ zdomácnených húb v záhrade je zvyknutý na ich celoročnú produktivitu. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. K úrode sa môžete dopracovať doma viacerými spôsobmi.

Extenzívne pestovanie (na dreve)

Na extenzívne, jednoduché záhradkárske pestovanie využijeme prírodný životný princíp hlivy, a to drevný parazitizmus. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2-3- aj viacročná. Tento spôsob sa osvedčil ako najlepší a najjednoduchší. Výhodou tohto spôsobu je dlhodobé rodenie, dekoratívnosť húb v záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov alebo pňov listnatých stromov.

Intenzívne pestovanie (na substráte)

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama, seno, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je až 25 % zo sušiny substrátu. Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.

Moderná metóda je aj pestovanie hlivy zo substrátu, ktorý je zlisovaný v igelite a je ľahko dostupný v záhradkárskych predajniach alebo na internete.

Pestovanie hlivy na drevených klátikoch

Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok.

Výber a príprava dreva

• Vhodné dreviny: topoľové, bukové, vŕbové, osikové, brezové, dubové a orechové drevo. Niektorí pestovatelia dosiahli dobré výsledky aj pri gaštane.
• Nevhodné dreviny: ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny (s výnimkou čerešne). Problémy by mohol spôsobovať aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín, hoci je stále použiteľný.
• Čerstvosť a kvalita dreva: Používajte drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta alebo chladnejšie obdobie (jeseň, zima, jar) pre časový náskok. Vyhnite sa vyschnutému, starému, poškodenému, nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus.
• Rozmery klátikov: Klátiky z kmeňov hrubších ako 15 cm narežte na dĺžku 20-30 cm. Konár či peň by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom rýchlejšie vysychá. Kratšie kmene a pne totiž skôr prerastú podhubím.
• Sterilizácia dreva: Klátiky pred očkovaním sa odporúča vysterilizovať, napríklad vyvariť a nechať určitú dobu (trebárs 12 hodín) postáť v horúcej vode. Očkovať treba vychladené drevo. Pred očkovaním niektorí odporúčajú drevo namočiť na dva dni do vody, aby poriadne nasiaklo - podhubie potom lepšie prerastá.

Metódy očkovania sadby do dreva

Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Sadba sa dá očkovať tromi spôsobmi:

1. Do rezných plôch pňov (tzv. sendvičová metóda): Z pňa odrežte asi 10 cm kotúč. Na zrezanú plochu pňa naneste tenkú vrstvu sadby (asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia), prikryte odrezaným kotúčom a prichyťte klincami. Postupujte do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujte podobne, prekryte a konce priklincujte asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžete spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
2. Do zárezov: Zárezmi narežte motorovou pílou do 1/3 kmeňa striedavo z jednej aj druhej strany. Do zárezov natlačte sadbu a potom prekryte štepárskou páskou, aby sadba nevysychala.
3. Do vyvŕtaných otvorov (kolíčková metóda): Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm (alebo 12-15 mm) a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Hĺbka otvorov okolo 3-4 cm (alebo 50 mm). Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy (alebo kolíky) a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky), štepárskym voskom alebo parafínom, aby sa chránili pred vyschnutím a škodlivým hmyzom. Použiť môžete aj gumové zátky.

Inkubácia a prerastanie podhubia

Naočkované klátiky vložte do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžete ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropte vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Klátiky uchovávajte v miestnosti so stabilnou teplotou najmenej 10 stupňov Celzia. Trvá to približne pol roka, kým mycélium prerastie celé drevo. Ak pripravujete pne na jar, nechajte ich prerastať päť mesiacov. V zimnom období je to šesť až osem mesiacov.

Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Dôležité je zabrániť prístupu škodcov a priamemu slnečnému žiareniu zakrytím fóliou a vrstvou zeminy, prípadne iným materiálom.

Umiestnenie a rodenie

Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberte z úložných priestorov a vsadíte 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Môžete očkovať aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru a sadbu opatrne zahrniete hlinou.

Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať.

Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžete očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká, jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu. Pne rodia na jar a na jeseň, niekedy po výraznejšom ochladení aj v lete, ako aj počas miernej zimy.

Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo rodí tri roky, tvrdé päť až šesť rokov. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.

Pestovatelia by si mali dať pozor na zelenú pleseň, ktorá často prehráva boj s hlivou. Klátiky je vhodné vysterilizovať a dbať na sterilitu pri očkovaní, aby sa predišlo kontaminácii.

Zber plodníc

Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Zberajú sa celé trsy plodníc bez ohľadu na to, či sú v trsoch malé plodničky. Trs vytočte z vreca tak, aby otvor po ňom zostal čistý bez zvyškov huby. Plodnice hlivy môžete skladovať v chladničke pri teplote do 4 °C maximálne päť dní, pričom ich ukladajte lupeňmi nahor.

Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Plodnice časom strácajú kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry.

Pestovanie hlivy na slame a iných substrátoch

Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny.

Príprava substrátu

• Výber materiálu: Najdostupnejšia je slama (pšeničná, žitná, jačmenná alebo repková). Piliny by mali byť z ovocných drevín alebo tvrdého dreva, nie z ihličnanov.
• Kvalita a frakcia: Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný (ideálne 1 - 2 cm pre slamu), pretože ovplyvňuje rýchlosť prenikania mycélia. Pri kávovom odpade je problém s príliš malou frakciou, ktorá má tendenciu zhutňovať sa, preto je vhodné ju zmiešať s iným materiálom.
• Sterilizácia substrátu: Aby mala hliva k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať.
  • Intenzívny spôsob: Substrát (nasekaný na centimetrové kúsky) sa navlhčí a preparuje pri teplote 100 °C niekoľko hodín.
  • Zjednodušený spôsob (horúca voda): Slamené balíky sa namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujte. Prípadne suchú slamu bez prítomnosti plesní natlačte do pevného plastového (PE) vreca a zalejte horúcou vodou tak, aby bola úplne ponorená. Ak nemáte vrece, môžete slamu spariť vo veľkej nádobe. Vrece zaviažte špagátom a nechajte 12 hodín stáť. Potom urežte spodné rohy, aby voda vytiekla.
• Chladenie a úprava: Preparenú slamu vysypte na čistú fóliu a nechajte vychladnúť na teplotu asi 25 - 30 °C. Substrát nechajte po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody (pri stlačení v dlani by mala vytiecť len pár kvapiek). Po vychladnutí môžete do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.

Inokulácia a inkubácia

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, vykonávajte v čistej miestnosti s vydenzifikovanými povrchmi, aby sa predišlo kontaminácii. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby, mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami a zvýši sa produkcia plodníc. Podhubie rozdrvené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy.

Po zaočkovaní sadbou môžete substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec (4 až 10 kg substrátu do každého). Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíte. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné. Plastové vrecká následne uzavrite šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobte do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnite cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chráňte zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní (v priemer za štrnásť dní pri optimálnej teplote). Počas inkubácie je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (pre hlivu ustricovú), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžete udržiavať poprašovaním, a dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a je pripravená vytvárať plodnice.

Hotové balenia s naočkovaným substrátom sú ľahko dostupné a stačí ich len kúpiť, vhodne umiestniť a rodia. S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si. Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, je to signál na začatie druhej fázy.

Rast a rodenie plodníc

Tvorbu plodníc môžete podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšite na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde ste vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Ak majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky, znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.

Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace. V domácich podmienkach tak môžete pozberať tri až štyri úrody.

Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C. Chutné hlivy môžeme začať zbierať, akonáhle sú plodnice dostačujúco veľké. Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu.

Všeobecné podmienky pre pestovanie

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom.

Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby ste sa vyhli kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budete hlivu pestovať, je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Igor Čurila, skúsený pestovateľ hlivy, zdôrazňuje, že základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb, ktoré hlivu ohrozujú alebo znižujú výdatnosť substrátu.

Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak vám niečo nevyjde na prvýkrát, snažte sa analyzovať, v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

Kuchárske využitie hlivy ustricovej

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Dá sa z nej pripraviť polievka, guláš, omáčka, praženica alebo dokonca sekaná.

tags: #pestovanie #hlivy #na #peletach