Komplexný sprievodca pestovaním hlivy ustricovej

Hliva ustricová je nielen zdravá, ale aj veľmi všestranná huba v kuchyni - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. K úrode sa môžete dopracovať doma, a to viacerými spôsobmi. Jej pravidelné konzumovanie navyše prospieva zdraviu.

Prečo pestovať hlivu ustricovú?

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je jedlá huba, ktorá si získala popularitu nielen pre svoju jemnú chuť a všestrannosť v kuchyni, ale aj pre svoje nutričné benefity a relatívne jednoduché pestovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach, od výberu a prípravy priestoru a substrátu, cez očkovanie a inkubáciu, až po zber a kulinárske využitie. Existuje mnoho dôvodov, prečo sa rozhodnúť pre pestovanie hlivy ustricovej:

• Posilňuje imunitný systém: Obsahuje látky, ktoré stimulujú imunitné bunky.
• Znižuje cholesterol: Pomáha znižovať hladinu „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení.
• Vysoký obsah vlákniny: Podporuje zdravé trávenie.
• Antiseptické účinky: Pomáha chrániť organizmus pred toxickými látkami.
• Nízka energetická hodnota: Vhodná pri redukčných diétach.
• Prevencia proti niektorým chorobám: Japonkým vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru.

Pestovanie hlivy ustricovej v kontrolovanom prostredí: príklad z baní

Domáce pestovanie hlivy ustricovej je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Igor Čurila, bývalý banský technik, začínal asi pred 20 rokmi s pestovaním hlivy v nevyužívaných banských chodbách Bane Nováky. Podľa neho je základom úspechu čistota a hygiena, pretože v povetrí neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších húb, ktoré hlivu ohrozujú alebo znižujú výdatnosť substrátu. Čurila radí, ako si dopestovať hlivu doma na slame, pilinách, či drevených klátikoch, pričom princípy vychádzajú z potreby vytvoriť kontrolované a stabilné podmienky, aké ponúka napríklad banské prostredie.

Príprava na pestovanie

1. Výber a príprava priestoru

Miestnosť, v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú, by mala spĺňať nasledovné kritériá:

• Vysoká vlhkosť vzduchu: Dôležitá pre rast a vývoj plodníc (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou.
• Stabilná teplota: Ideálne 8 - 15 °C. Iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C.
• Vetranie: Okno na ventiláciu alebo iný spôsob zabezpečenia cirkulácie vzduchu.
• Svetlo: Nepriame slnečné svetlo alebo umelé osvetlenie (8-12 hodín denne).
• Ľahko umývateľné povrchy: Keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by sa mohli usádzať spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov.

Na pestovanie hlivy sa najčastejšie využívajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať, je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

2. Príprava substrátu

Hliva ustricová, ako aj iné druhy hlivy, rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť, s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať.

Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom. Alternatívou je jednoduchšia metóda, pri ktorej sa slama vloží do nádoby a preleje vriacou vodou, nechá sa vychladnúť a potom sa voda znova zleje a preleje vriacou vodou.

3. Očkovanie substrátu

Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydenzifikovanými povrchmi. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca 5% z objemu substrátu.

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.

4. Inkubácia a tvorba plodníc

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.

Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C, vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%) a dostatočné vetranie. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca 3 týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.

5. Zber a ďalšie pestovanie

Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, a preto je ich vhodné zbierať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Po prvej úrode nechajte substrát 2-3 týždne oddýchnuť a potom ho opäť premiestnite na 2 dni na teplejšie miesto (20-25 °C), aby sa spustil rast ďalších plodníc. Tento proces sa dá opakovať 3-4 krát v závislosti od veľkosti substrátu.

Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. Zvyšky hlúbikov odstráňte, aby nedošlo k plesniveniu.

Špecifické metódy pestovania hlivy ustricovej

Pestovanie na drevených klátikoch

Hliva ustricová prirodzene rastie na dreve listnatých stromov, čo je extenzívny a jednoduchý záhradkársky spôsob pestovania. Môžete ju pestovať na klátikoch dreva dlhých 20-50 cm s priemerom minimálne 20 cm (pri menšom priemere drevo rýchlejšie vysychá, čo hlive neprospieva). Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika, vŕba a breza. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Nevhodné sú ihličnany, agát, hruška a kôstkoviny (s výnimkou čerešne).

Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus.

Metódy očkovania klátikov:

• Kolíčková metóda: Do dreva sa rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom (postačí aj ten z obyčajnej sviečky) alebo štepárskym voskom/parafínom.
• Očkovanie do zárezov: Pílkou sa urobia zárezy, do ktorých sa natlačí očkovací substrát a prekryjú sa štepárskou páskou, aby nevysychali.
• Vrstvenie klátikov: Na hornú reznú plochu stojaceho kmeňa sa nasype sadivo (celé balenie), priklopí sa odrezaným plátkom (kolieskom) dreva s hrúbkou 2-3 cm a pripevní sa klincom. Postupuje sa do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika sa očkuje podobne a konce sa priklincujú asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik možno spevniť bočným sklinkovaním na styku rezných plôch.
• Očkovanie koreňov: Naočkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Ďalší postup pri pestovaní na klátikoch:

1. Naočkované klátiky sa vložia do igelitového vreca a nechajú sa prerastať mycéliom. Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu.
2. Drevený klátik musí zostať v tieni a dostatočnej vlhkosti. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C. Doba prerastania je 2-4 mesiace, alebo približne pol roka, v závislosti od tvrdosti dreva a vzdialenosti očkovacích miest.
3. Keď sú klátiky prerastené podhubím, zakopú sa do zeme. Prerastené kmene vyberte z vriec a zakopte ich do pôdy tak, aby dve tretiny boli v pôde a tretina nad povrchom. Zvoľte tienisté a vlhké miesto v záhrade, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ak nemáte miesto v záhrade, použiť môžete aj kvetináč.
4. V čase sucha klátiky občas polejte. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta.
5. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky. Výťažnosť je asi 15 % voči hmote použitého dreva.

Pestovanie na slame

Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú ligno-celulózové materiály, najmä odpady ako slama. Pre pestovanie na slame je ideálna pšeničná, ražná alebo jačmenná slama (nenapadnutá plesňami). Slamu je potrebné najskôr dôkladne, aj dvakrát, preliať vriacou vodou. Voda musí odtiecť a slamu treba nechať trochu obschnúť, ale nie vysušiť, a potom pomiešať so sadbou.

Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie. Zjari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.

Takýmto substrátom potom naplníme menšie igelitové vrecká. Je nutné v nich však urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. Podhubie prerastie celým obsahom po štyroch až piatich týždňoch, pri teplote 20 až 25 °C. V otvoroch sa potom ukážu malé trsy hlivy. Keď majú klobúky veľkosť hrášku, je potrebné celý substrát trochu schladiť. Ideálna je teplota okolo 18 stupňov. V priebehu štyroch - piatich týždňov môžeme hlivu zbierať.

Pestovanie na kávovej usadenine

Ďalšou možnosťou je pestovanie hlivy ustricovej na kávovej usadenine, ktorá je pomerne jednoduchá.

Čo budete potrebovať:

• Čistý Growkit (alebo iné vhodné vedierko s vrchnákom)
• Kávová usadenina
• Sadba hlivy ustricovej

Postup:

1. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku.
2. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania, ktorá udržuje stálu vlhkosť a zabraňuje vniknutiu plesní a hmyzu.
3. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote.
4. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela „prikrývka“ (mycélium), doprajte usadenine viac vlahy, ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovača. Vyhnite sa priamemu zalievaniu a nemiešajte usadeninu.
5. Keď je usadlina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je pripravená na ďalšiu vrstvu.
6. Jednoducho pridávajte 100 gramové vrstvy čerstvej kávovej usadeniny, ktorú opäť jemne premiešate s predošlou vrstvou a sadbou.
7. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit nenaplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov.
8. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý Growkit do chladu (chladnička alebo vonku, ak nie je leto).

Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nepodliehajte panike, ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy. Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, znamená to nedostatok vlhkosti a slabosť mycélia. Pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť a kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača.

Nutričné zloženie a zdravotné účinky hlivy ustricovej

Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok, asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Obsahuje tiež glukán, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu proti vírusom a zvyšuje jeho imunitu aj proti civilizačným chorobám. Pre diabetikov je vhodná vďaka nízkej kalorickej hodnote a vysokému obsahu vlákniny. Obsahuje tiež antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres.

Nutričné hodnoty hlivy ustricovej (na 100g plodníc):

• Bielkoviny: 3,5 - 5 %
• Cukry: 0,9 - 2 %
• Kalorická hodnota: 45 kalórií
• Minerálne látky: cca 10 % zo sušiny
• Vitamíny: B (najmä B2, B3, B5, B12), D, K, C
• Minerály: fosfor, draslík, železo, meď, mangán, zinok, selén, horčík
• Polysacharidy: vrátane beta-D-glukánu, ktorý podporuje správnu funkciu imunity.

Kulinárske využitie a tipy na prípravu

Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Bežne sa konzumujú iba klobúky húb, ale tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na tzv. hubové korenie.

Pred prípravou je dôležité hlivu očistiť od prípadných nečistôt. Stačí ju utrieť vlhkou handričkou alebo jemne opláchnuť pod tečúcou vodou a osušiť.

Ako dlho variť hlivu ustricovú?

Doba varenia hlivy ustricovej závisí od jej veľkosti, spôsobu prípravy a preferencií. Vo všeobecnosti platí, že by sa mala variť, kým nezmäkne.

• Priemerná doba varenia: Odporúča sa variť hlivu ustricovú asi 15 až 20 minút na nízkom plameni.
• Varenie na panvici: Restujte ju na strednej teplote približne 5 až 10 minút, kým nezmäkne a nezíska zlatistú farbu.
• Varenie na pare: Doba varenia je okolo 10 minút.

Vždy je výhodné ochutnať, aby ste sa uistili, že je pripravená podľa vašich predstáv.

Základné spôsoby prípravy hlivy ustricovej:

• Soté: Hliva nakrájaná na plátky sa opeká na panvici s olejom, cesnakom a bylinkami.
• Pečenie: Hliva sa môže piecť v rúre s olivovým olejom, soľou, korením a inými prísadami.
• Grilovanie: Hliva sa môže grilovať na grile, buď samostatne, alebo ako súčasť špízov.
• Vyprážanie: Hliva sa môže obaliť v cestíčku a vypražiť na panvici.

Recepty s hlivou ustricovou:

• Hlivový paprikáš (perkelt)
• Hlivový guláš
• Vyprážaná hliva
• Polievka z hlivy ustricovej
• Hliva ustricová s cestovinami

Bežné chyby pri príprave hlivy ustricovej:

• Príliš dlhé varenie: Hliva ustricová má tendenciu byť po dlhom varení gumená. Preto je dôležité ju variť len krátko, kým nezmäkne.
• Príliš veľa tuku: Hliva ustricová absorbuje tuk veľmi ľahko, preto je dôležité používať minimálne množstvo tuku pri jej príprave.

tags: #pestovanie #hlivy #v #baniach