Hliva ustricovitá je nielen mimoriadne zdravá, ale aj neuveriteľne všestranná v kuchyni. Vďaka svojim vlastnostiam sa stala vyhľadávanou jedlou hubou na prípravu rôznych jedál po celom svete. Môžete si z nej pripraviť chutnú polievku, sýty guláš, lahodnú omáčku, rýchlu praženicu alebo dokonca použiť ako základ pre vegetariánsku sekanú. Svoje vlastné úrody sa môžete dopestovať aj doma, a to viacerými spôsobmi, ktoré sú dostupné aj pre začínajúcich pestovateľov.
Možnosti pestovania hlivy
Existuje niekoľko metód pestovania hlivy, ktoré sa líšia náročnosťou a výťažnosťou:
1. Pestovanie na dreve (klátoch a pňoch)
Táto metóda imituje prirodzené prostredie rastu hlivy v prírode. Budete potrebovať malé miestečko v záhrade, kde môžete umiestniť drevené kláty. Huba bude na dreve rásť prirodzene. Ide o modernú a relatívne nenáročnú metódu.
2. Pestovanie na slame a štiepkach
Hliva sa dá pestovať na slame a štiepkach metódou "studenou cestou" alebo s použitím vriacej vody. Pri druhej metóde si slamu do igelitového vreca pripravíte sami. Tieto metódy, ktoré boli populárne v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sú dnes síce menej bežné, ale stále môžu vyhovovať niektorým pestovateľom.
3. Pestovanie zo substrátu (lisovaného v igelite)
Známejším a často jednoduchším spôsobom je pestovanie hlivy zo špeciálne pripraveného substrátu, ktorý je zlisovaný v igelitovom vrecku. Toto je pohodlná možnosť pre tých, ktorí hľadajú rýchle riešenie.
Pestovanie hlivy na dreve: Detailný postup
Ak ste sa rozhodli pre pestovanie hlivy na drevených klátoch alebo pňoch, je dôležité dodržať niekoľko krokov:
Výber vhodného dreva
Nie všetky dreviny sú vhodné na pestovanie hlivy. Odporúčané dreviny zahŕňajú:
- Orech
- Buk
- Topoľ
- Osika
- Breza
Naopak, nevhodné sú:
- Ihličnany
- Agát
- Hruška
- Jaseň
- Kôstkoviny (s výnimkou čerešne)
Problémy môže spôsobiť aj dub kvôli tvrdému drevu a vysokému obsahu trieslovín.
Príprava dreveného kláta
Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je kľúčové, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje uvádzajú, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníkov je to mýtus a je možné použiť aj čerstvejšie drevo.
Metódy očkovania hlivy
Existuje viacero spôsobov, ako naočkovať drevený klát. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cez neho prerastať.
Kolíčková metóda
Pri tejto modernej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu, zboku cez kôru, navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčíte. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Následne sa zapečatia voskom, postačí aj ten z obyčajnej sviečky.
Očkovanie klátov v zemi
Môžete očkovať aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.
Podmienky pre rast a prvé plodnice
Ideálne je chladnejšie obdobie, teda jeseň, zima i jar. Naočkované poleno môžete vložiť do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviazať. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní.
Intenzívne versus extenzívne pestovanie hlivy
Pri pestovaní hlivy rozlišujeme dva hlavné prístupy:
Extenzívne pestovanie hlivy
Pri tomto jednoduchom záhradkárskom pestovaní využívame prirodzený životný princíp hlivy - drevný parazitizmus. Výťažnosť je približne 15 % voči hmote použitého dreva, ale plodnosť pri menšej intenzite je 2-3- aj viacročná. Táto metóda je ideálna pre tých, ktorí uprednostňujú prirodzené procesy a dlhodobejšiu úrodu.
Intenzívne pestovanie hlivy
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej sa využívajú iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady ako piliny, stružliny, kukuričné kôrovie či pšeničná slama. Technológia je síce trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú, vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť môže byť až 25 % zo sušiny substrátu.
Pestujeme huby doma - Ako pripraviť univerzálny substrát na pestovanie húb.
Príprava substrátu pre intenzívne pestovanie
Pre intenzívne pestovanie sa substrát, ako napríklad pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže na približne centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe sa slamenné balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne polejú a nechá sa odtiecť. Na druhý deň sa postup zopakuje. Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie. Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla. Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za približne 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.
Na jar a na jeseň môže slama rodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramídovo na seba postaviť a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou je možné tieto kultivácie vykonávať celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity hlivy
Hliva ustricovitá je cenená nielen pre svoju chuť a všestrannosť, ale aj pre svoje výživové vlastnosti a zdravotné benefity.
Výživová hodnota
V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok - je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc.
Zdravotné účinky
Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúravanie cholesterolu. Hliva ustricovitá výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
Praktické kroky pri pestovaní na dreve (klátiková metóda)
Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy.
Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách +2 až +10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní.
Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.
Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Využitie hlivy v kuchyni
Kuchárske využitie hlivy ustricovej je naozaj pestré. Môže sa z nej pripraviť:
- Viedenský alebo parížsky rezeň
- Dusená hliva na masle, na víne, na horčici, na divoko
- Zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou
- Ražniči
- Palacinky
- Šalát s olejom, majonézou alebo tatárskou omáčkou
- Príprava na ihle
- Do polievky
- Do novoročnej kapustnice
Okrem toho sa dá hliva aj nakladať do octu alebo sušiť. Tuhé hlúbiky sa dajú usušiť a rozomlieť na prášok, ktorý poslúži ako prírodné dochucovadlo.
tags: #pestovanie #hlivy #v #novakoch #foto