Jačmeň (Hordeum vulgare) patrí medzi najstaršie pestované obilniny a má význam predovšetkým vo výrobe sladu, v kŕmení hospodárskych zvierat a vo výžive ľudí. Je dôležitou plodinou pre výrobu potravín, krmív a piva. Pestovanie jačmeňa je produkčne zaujímavé vo všetkých regiónoch a pri rôznych systémoch a technológiách pestovania. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom mieste za pšenicou, ryžou a kukuricou. Táto obilnina je veľmi odolná a nenáročná na podmienky, vďaka čomu je vhodná na pestovanie aj v rôznych klimatických podmienkach.
Jačmenné zrno je vysoko výživné a obsahuje veľké množstvo vitamínov. Vďaka svojmu nízkemu obsahu bielkovín je to hodnotná kultúra pri výrobe piva. Je surovinou na výrobu jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťažkov. Je produktívna plodina, ktorá za pomerne krátke vegetačné obdobie dokáže vytvoriť veľké množstvo akostnej organickej hmoty.
Typy jačmeňa
Jačmeň je pestovaný v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa účelu využitia a klimatických podmienok. Rozlišujeme predovšetkým dva hlavné typy:
- Jarný jačmeň: Tento druh sa vysieva na jar a zberá sa v lete. Má krátku vegetačnú dobu, približne 95 - 120 dní.
- Ozimný jačmeň: Pestuje sa na jeseň a zberá sa začiatkom leta. Jeho vegetačná doba je dlhšia, s obdobím dozrievania 224 až 280 dní.
Pri využívaní jačmeňa sa rozlišuje aj medzi kŕmnym jačmeňom a sladovníckym jačmeňom. Kým pre kŕmny jačmeň sú dôležité celé zrná a vysoký obsah bielkovín, v sladovníckom procese pri výrobe piva sa požaduje nízky obsah bielkovín (9,5 - 10,5 %, max. 11%) a veľmi dobrá kapacita klíčenia. Pre sladovnícky jačmeň je dôležité, aby úrody a kvalita boli stabilnejšie, čo často poskytujú ozimné formy vďaka zimnej vlahe.
Nároky na klimatické podmienky
Jačmeň je bezkonkurenčne geograficky najrozšírenejšou obilninou. Vyznačuje sa vysokou plastickosťou na rozličné klimatické podmienky. Celá geografická oblasť pestovania jačmeňa je determinovaná predovšetkým teplotou, ale dôležitú úlohu hrajú aj vlaha a svetlo.
Teplota
Jačmeň je pomerne nenáročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia je 1 - 3 °C, čo dovoľuje siať hneď na začiatku jari. Potrebná suma teplôt pre vegetáciu sa pohybuje od 1700 do 2500 °C pre jarný jačmeň. Vo fáze steblovania mu škodí rýchle zvyšovanie teploty spojené so suchom. Vysoké úrody sladovníckeho jačmeňa dobrej kvality sa dosahujú v oblastiach, kde priemerné ročné teploty dosahujú 8-9 °C a priemerné teploty počas vegetačného obdobia 14-15 °C.
- Klíčenie: 1 - 3 °C (začína už pri +1 °C)
- Odnožovanie: 5 - 7 °C (alebo mierne stúpajúca teplota počas zakoreňovania a odnožovania)
- Steblovanie: 10 - 12 °C
- Kvitnutie: Optimum 16 °C
- Zrnenie: Optimum 18 °C
- Dozrievanie: 18 - 20 °C
Pre ozimný jačmeň je hlavným obmedzením vyššia citlivosť na mrazy a teplotné výkyvy. Porasty ozimného jačmeňa poškodzujú holomrazy bez snehovej pokrývky už pod -7 °C, pri mrazoch pod -15 °C môže jačmeň vyzimovať úplne. Mladé rastliny jačmeňa nie sú na neskoré jarné mrazíky citlivé. Rezervné látky, najmä cukry, nahromadené v období kryptovegetácie, chránia rastlinu proti poškodeniu chladom.
Vlaha
Množstvo zrážok v slovenských podmienkach sa pohybuje od 450 do 650 mm. Veľmi dôležité je však rozdelenie zrážok. Pre jarný jačmeň je výhodné, ak v marci a apríli sú menej výdatné dažde, aby mohol dobre klíčiť, vzchádzať a odnožovať. Rozhodujúce zrážky sú v máji a júni, keď jačmeň stebluje, klasí a dozrieva.
Sucho a horúčavy v období dozrievania znižujú hmotnosť tisíc zŕn. Naopak, nadmerne vlhké počasie pri dozrievaní aktivizuje fermenty, čo môže negatívne ovplyvniť klíčenie pri sladovaní. Jačmeň dopestovaný na ľahkých pôdach má plevnaté zrno s vyšším obsahom bielkovín, a tak je menej vhodný na sladovnícke účely.
Jačmeň je odolný voči suchým podmienkam, ale počas obdobia klíčenia a tvorby klasov potrebuje dostatok vody. Poľahnuté porasty môžu viesť k veľmi výraznej redukcii hmotnosti tisíc zŕn a k poškodeniu úrody. Transpiračný koeficient jačmeňa je priemerne 300 - 350, a je schopný veľmi dobre využívať zimnú vlahu. Háčkujúce jačmene sú menej náročné na vlahu ako jačmene vzpriamené.
Ako merať vlhkosť v substráte vyvýšeného záhonu, rada
Svetlo
Svetlo je nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu a ovplyvňuje najmä odnožovanie a v neskoršom období kvalitu zrna. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie alebo slabšie etiolované články stebla a jačmeň skôr polieha. Jačmeň je rastlinou dlhého svetelného dňa, preto skoršie siate porasty prechádzajú svetelným štádiom dlhšie, čo pozitívne vplýva na dynamiku rastu a rozvoj koreňovej sústavy. Svetlo má vzťah aj k vývinu jačmeňa, pričom na jar prevažujú v slnečnom žiarení červené, oranžové a žlté lúče, ktoré priaznivo pôsobia na fotosyntézu a rast, kým neskôr sa zvyšuje podiel modrých, fialových a ultrafialových lúčov, ktoré viac ovplyvňujú tvorbu bielkovín.
Nároky na pôdu
Jačmeň jarný vyžaduje pôdu v starej sile, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú a s dostatočnou vodnou kapacitou. Má mať dostatok organickej hmoty a pohotových živín, hlavne fosforu a zabezpečené uvoľňovanie živín biologickou činnosťou pôdy. Pôdna reakcia má byť neutrálna, nanajvýš slabo kyslá so spodnou hranicou pH 6, alebo slabo zásaditá.
Vhodné sú ľahšie až stredne ťažké hliny s objemovou hmotnosťou pôdy do 1,5 t.m-3, s dobre priepustným pôdnym profilom. Z pôdnych typov sú vhodné černozeme, hnedozeme, čiernice a kambizeme. Jačmeň jarný poskytuje dobré úrody na černozemi, hnedej a lužnej pôde. Negatívne reaguje na vyššiu uľahnutosť pôdy. Pri klíčení má jačmeň vyššie požiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma, vyžaduje 40 - 60 % plnej vodnej kapacity pôdy. Ľahké pôdy sú pre jačmeň nevhodné, pretože neviažu vlahu, čo sa prejaví najmä v čase steblovania a klasenia, keď má jačmeň najväčšie požiadavky na vlahu.
Ozimný jačmeň je na zloženie pôdy menej náročný ako iné plodiny, ale pre optimálny vývoj by pôda mala mať vysoký obsah humusu. Vhodné sú najmä spôsoby pestovania zachovávajúce vodu a adaptované odrody.
Zaradenie v osevnom postupe (predplodiny)
Jačmeň jarný má krátku vegetačnú dobu a menšiu výkonnosť koreňovej sústavy, preto veľmi citlivo reaguje na predplodinu. Najlepšie úrody dosahuje pri zaradení po okopaninách hnojených maštaľným hnojom (organickými hnojivami), ďatelinovinách a slnečnici. V poslednom období sa ako vhodné predplodiny prejavujú strukoviny, repka olejka a zelenina.
Pri zaradení po kukurici je potrebné venovať pozornosť použitým herbicídom a ich rezíduám. Pri zemiakoch môže byť v pôde zanechané nadmerné množstvo dusíka. Zaradenie po obilnine znižuje úrodu i sladovnícku kvalitu. Pri zaoraní slamy je dôležité vyrovnať pomer C:N a na 100 kg slamy pridať 1 kg dusíka v priemyselných hnojivách.
Väčšina odrôd ozimného jačmeňa nie je náročná na predplodinu a môže sa pestovať aj po obilnine (napríklad po pšenici). Z dôvodu prenosu chorôb medzi jarnými a ozimnými jačmeňmi (choroby päty stebiel, škvrnitosť) by sa ozimný jačmeň nemal siať aspoň 2 roky po sebe. Celkový podiel jačmeňov v osevnom postupe by nemal presiahnuť 25 %. Najvyššie úrody a tiež kvalitu (hmotnosť tisíc zŕn, podiel predného zrna) docielime pestovaním ozimného jačmeňa po strukovinách.
Výber odrody
Výber vhodnej odrody je popri ďalších faktoroch veľmi dôležitý. Odrody jačmeňa siateho jarného sú rozdelené do troch typov sladovníckej kvality: výberová (typ A), štandardná (typ B) a neštandardná (typ C). Pre sladovnícke účely sú preferované odrody ako KANGOO alebo OVERTURE. Súčasné registrované odrody majú biologicko - hospodárske znaky, ktoré spĺňajú podmienky intenzívneho pestovania.
Šľachtením sa do odrôd integrujú gény odolnosti voči múčnatke, listovým škvrnitostiam a hrdziam. Jačmeň ozimný je pestovaný v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa účelu využitia a klimatických podmienok. Odrody s dobrou odolnosťou voči mrazu a poliehaniu sú preferované.
Výživa a hnojenie
Jačmeň je intenzívna plodina, ktorá potrebuje dostatočné množstvo prístupných živín hneď od prvých dní vegetácie, nakoľko musí prijať v oveľa kratšej dobe na tonu zrna a slamy toľko živín ako pšenica. Už v prvom mesiaci vegetácie vytvorí asi 20 % celkovej sušiny a pritom naakumuluje až 50 % prijatých živín. Preto na začiatku vegetácie má byť v pôde dostatok všetkých živín v harmonickom pomere.
Na 1 tonu zrna a príslušného množstva biomasy odčerpá jačmeň 24 kg N, 5 kg P, 20 kg K, 4 kg Ca a 2 kg Mg. Pri aplikácii dávok jednotlivých živín pred sejbou je potrebné brať ohľad aj na ich využiteľnosť z priemyselných hnojív (dusík 55%, fosfor 20%, draslík 50%) a z pôdy (dusík 50-60%, fosfor 13%, draslík 10% v optimálnych podmienkach pH).
Základné hnojenie (Fosfor, Draslík, Horčík)
Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom s následným zapravením je potrebné vykonať pred sejbou. Tieto živiny podporujú vyššiu hmotnosť tisíc zŕn, znižujú obsah dusíkatých látok a zvyšujú obsah škrobu. Draslík je považovaný za činiteľa limitujúceho kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Dostatok fosforu v pletivách v čase odnožovania a steblovania pôsobí priaznivo na obsah škrobu, a tým aj obsah extraktu v slade. Draslík taktiež pôsobí na zvyšovanie obsahu škrobu v zrne, ďalej zlepšuje kyprosť endospermu a jemnosť plevy.
Vzhľadom k nižšej osvojovacej schopnosti jačmeňa pre fosfor a draslík je potrebné vytvoriť dobrú zásobu pohotového fosforu a draslíka v pôde, najlepšie predzásobným hnojením k predplodine. Ak absentuje predzásobné hnojenie, je potrebné predovšetkým v suchých oblastiach doplniť fosfor a draslík podľa zásoby týchto živín v pôde. Na pôdach s nedostatkom horčíka je potrebné doplniť aj túto živinu, pretože nedostatok horčíka môže limitovať úrodu.
Vhodnosť jesenného hnojenia, najmä horčíkom a draslíkom, je potrebné posúdiť s ohľadom na sorpčné vlastnosti pôd. Na ľahkých, premývaných pôdach môže dochádzať k presunu týchto živín do hlbších vrstiev pôdy, mimo zóny utvárania koreňov jačmeňa. V takýchto prípadoch je efektívnejšia jarná, predsejbová aplikácia týchto živín v kombinovaných NPK hnojivách.
Hnojenie dusíkom
Pri stanovení hnojenia jačmeňa dusíkom je potrebné zohľadniť obsah N-an v pôde pred sejbou, množstvo dusíka získaného mineralizáciou humusu počas vegetácie, predplodinu a doplniť deficit dusíka na predpokladanú úrodu hnojením priemyselnými hnojivami. Celková dávka aplikovaného dusíka by nemala prekročiť 90 kg N na hektár.
- Jarný jačmeň: Pri voľbe dávky dusíka je rozhodujúci účel pestovania. Pri sladovníckom jačmeni je dusík potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie dusíkatých látok v zrne, čo je nežiaduce. Pri sladovníckom jačmeni pestovanom po dobrej predplodine hnojenej maštaľným hnojom sa dávky dusíka pohybujú na úrovni 30-40 kg N/ha. Po horšej predplodine sa dávky navyšujú o 20-30 kg N/ha. Potrebnú dávku dusíka aplikujeme jednorazovo. Ak je potreba prihnojiť počas vegetácie, môžeme aplikovať pri sladovníckom jačmeni dávku do 25 kg/ha v rastovej fáze do vytvorenia 3.-4. listu. Na neskoršie prihnojenie reaguje jačmeň zhoršením sladovníckej kvality zrna najmä vo vlhších rokoch.
- Ozimný jačmeň: Dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom, a preto sa odporúča, najmä po obilninách, aplikovať tretinu celkovej dávky (do 30 kg/ha dusíka) spolu so základným hnojením fosforu a draslíka. Pri vyšších dávkach hrozí riziko prerastania porastov a horšieho prezimovania. Rozhodujúcu úlohu zohráva regeneračné hnojenie v jarnom období, ktoré je potrebné vykonať čo najskôr (30 - 60 kg/ha). Pri kŕmnom jačmeni a v priaznivejších podmienkach pre sladovnícky jačmeň je možné dusík aplikovať jednorazovo, v horších podmienkach a pri zle prezimovaných porastoch je lepšie dávku rozdeliť na dve časti. Ideálne je dodať dusík vo forme liadku amónneho. S dusíkom sa odporúča aplikovať aj síru. Neskoré, tzv. kvalitatívne prihnojenie (vo fáze klasenia) zvyšuje obsah bielkovín v zrne a tým aj kŕmnu hodnotu produktu, ale neodporúča sa pri sladovníckom jačmeni.
Príprava pôdy a technológie zakladania porastov
Význam spracovania pôdy pre úrodu, kvalitu a istotu produkcie závisí do značnej miery od mineralizácie pozberových zvyškov. Príprava pôdy pred sejbou jačmeňa by mala zabezpečiť primeraný drobnohrudkový stav a zapravenie hnojív. V súčasnej dobe sa prehodnocujú nároky niektorých plodín na rôzne spracovanie pôdy vplyvom výskytu suchých období.
Pre jarný jačmeň je v súčasnosti široký výber technologických postupov spracovania pôdy a zakladania porastov. Voľbu pracovných postupov je potrebné prispôsobiť podmienkam stanovišťa, zaradeniu jačmeňa do osevného postupu vrátane hospodárenia s pozberovými zvyškami predplodiny, vybaveniu podniku technikou a ďalším faktorom.
Typy technológií spracovania pôdy
- Konvenčná technológia: Charakteristická jesennou podmietkou predplodiny a orbou do hĺbky 0,25 - 0,28 m. Pozemok ostáva v hrubej brázde na zachytenie zimnej vlahy. Na jar sa používa smyk na urovnanie a kombinátor na dosiahnutie drobno-hrudkového stavu. Jesennú orbu do hĺbky 0,18-0,20 m (po repe hlbšie - až do 0,24 m) je potrebné robiť čo najskôr, aby sa naakumulovalo čo najviac vody. Predsejbová príprava pôdy by nemala byť hlbšia ako 0,04-0,06 m. Pre jarný jačmeň postačuje plytká orba do hĺbky 0,15 a 0,18 metra.
- Minimalizačná technológia: Používa sa podmietka a prípadné valcovanie. Spočíva v náhrade orby kyprením pôdy tanierovými alebo radličkovými kypričmi. Najvhodnejšie podmienky pre minimalizačné postupy sú na stredne ťažkých štruktúrnych pôdach s vyššou prirodzenou úrodnosťou. Redukcia hĺbky a intenzity spracovania pôdy je odporúčaná vzhľadom k priaznivému vplyvu na vodný režim pôdy.
- Nastielacia technológia: Pri podmietke sa pôda nadvihne a premieša, ale neobráti. Vyžaduje precízne zladenie pracovnej rýchlosti, šírky radličiek a pracovnej hĺbky.
- Bezorbová technológia: Zameriava sa na priamu sejbu do neobrobenej pôdy. Je menej náročná na spracovanie pôdy, ale vyžaduje dôslednú reguláciu burín pomocou herbicídov typu glyfosát.
Hĺbka sejby by mala byť 0,03-0,05 m pre jarný jačmeň a 2 - 4 cm pre ozimný jačmeň, pre podporu rozvoja koreňového systému a zvýšenie schopnosti prijímať vodu a živiny.
Termín sejby a výsevok
Jarný jačmeň
Vystihnúť optimálny termín sejby je mimoriadne dôležité. Pri veľmi skorej sejbe do mokrej pôdy hrozí „zamazanie osiva“, čo negatívne vplýva na poľnú vzchádzavosť. Oneskorenie sejby jačmeň nie je schopný eliminovať predĺžením vegetácie, čo negatívne ovplyvňuje výšku úrody. Preto sa odporúča skorý termín výsevu, už koncom februára alebo v marci, až do konca apríla vo vyšších polohách.
Termín sejby:
- Kukuričná výrobná oblasť: do 1. apríla.
- Repárska výrobná oblasť: do 10. apríla.
- Zemiakarská výrobná oblasť: do 20. apríla.
Výsevok sa volí podľa termínu sejby, výnosového potenciálu odrody a úrodnosti stanovišťa. Pri skorých sejbách za priaznivých podmienok postačuje 300-350 klíčivých zŕn na m² (160-180 kg/ha). V prípade nepriaznivejších podmienok a neskorších termínov sejby sa odporúča výsevok navýšiť na 380-500 klíčivých zŕn na m² (180-230 kg/ha).
Ozimný jačmeň
Kľúčovým faktorom prezimovania porastov je termín sejby. Obdobie vhodné pre výsev ozimného jačmeňa je užšie ako pri ozimnej pšenici. Optimálny odstup orby od sejby je 3 - 4 týždne. Spojením pracovných operácií je možné obdobie medzi zberom predplodiny a sejbou skrátiť, čo je veľkou výhodou vzhľadom na skorú sejbu.
Odporúčané termíny sejby pre ozimný jačmeň:
- Repárska výrobná oblasť: 20. až 30. septembra.
- Zemiakarská oblasť: 10. až 20. septembra.
- Kukuričná výrobná oblasť: 25. septembra až 5. októbra.
Ozimný jačmeň je menej vhodný na veľmi skorý výsev (pred 10. septembrom), keď sa vyskytujú ešte vyššie teploty, a preto by veľmi rýchlo prerastal do fenofáz citlivejších na mrazy. Zároveň je pokles úrody zrna výraznejší aj pri oneskorenom výseve (v druhej polovici októbra). Priemerné úrody sa znižujú aj pri oneskorenej sejbe.
Pre optimálny vývoj by rastliny ozimného jačmeňa mali do príchodu zimy vytvoriť 2 - 3 silné odnože, kedy je jačmeň najlepšie pripravený na prezimovanie. Ak sa v tomto období nepravé steblo hlavnej odnože už vzpriamuje, hrozí nebezpečenstvo jeho poškodenia vyzimovaním.
Regulácia burín, ochrana proti chorobám a škodcom
Zaburinenosti jačmeňa treba predchádzať výberom vhodného pozemku, zaradením v osevnom postupe a kvalitnou prípravou pôdy. Pri výbere pozemku sa treba vyhýbať predovšetkým pozemkom s výskytom trvácich burín. Odburiňovanie pozemkov by sa malo robiť v celom osevnom postupe.
Regulácia burín
Pri bezorbovej technológii je potrebné na zničenie burín použiť prípravky na báze glyfosátu, ktoré spoľahlivo ničia buriny a sú ekologicky únosné, nakoľko nezanechávajú rezíduá v pôde a v rastlinách. Skorá sejba posilňuje konkurenčnú schopnosť jačmeňa proti burinám. Pri jarnom jačmeni je potrebné použiť aspoň jeden herbicíd, predovšetkým proti lipkavcu, bodliaku a harmančekovitým burinám.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Základom ochrany proti hubovým patogénom je kvalitné morenie osiva. V ostatných prípadoch, pri zvýšenej intenzite pestovania, je nutné vykonať aspoň jedno fungicídne ošetrenie proti listovým chorobám pred klasením. Je vhodné použiť aj fungicíd proti chorobám päty stebiel na začiatku steblovania. V oblastiach výskytu ramuláriovej škvrnitosti je ošetrenie pred klasením nevyhnutnosťou.
Vošky napádajúce porasty jačmeňa siateho ozimného možno považovať za štandardných škodcov. Odporúča sa sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie jačmeňa, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15 °C porasty ošetriť. Ochrana porastov proti virózam (napr. vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa - BYDV) aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení.
Morforegulátory rastu
Väčšina odrôd jačmeňa má odolnosť voči poliehaniu dobrú a morforegulátor nevyžaduje. Jeho využitie sa však u väčšiny odrôd ozimného jačmeňa ukazuje ako vysoko rentabilné, najmä pri silne rastúcich porastoch tesne pred klasením. Naopak, použitie morforegulátora u slabšie rastúcich porastov bez navýšenia dávky dusíkatých hnojív, môže spôsobiť zníženie úrody. Predčasný termín aplikácie alebo príliš vysoká dávka môžu spôsobiť zníženie úrody v dôsledku skrátenia klasov.
Vplyv klimatických zmien a nové trendy
Globálne otepľovanie prináša zmeny, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na pestovanie jačmeňa. Jednou z nich je možnosť pestovania jarných odrôd obilnín na jeseň. Táto prax prináša skvelé výsledky v podobe vyšších úrod a zachovania kvalitatívnych parametrov zrna, ktoré sú pre sladovnícke účely často preferované pred ozimnými odrodami. Zmena termínu sejby môže priniesť aj skoršiu žatvu. Technológia pestovania jarín na jeseň je v podstate rovnaká ako pri jarnej sejbe, s odporúčaním mierneho zvýšenia výsevku pre väčšiu istotu prezimovania porastu. V najteplejších oblastiach na juhu Slovenska sa výsev jarného jačmeňa na pokročilú jeseň (prelom októbra/novembra) príležitostne osvedčuje.
Pestovanie jačmeňa jarného v suchých podmienkach je často problematické z dôvodu horšieho vzchádzania porastu, tvorby nižšieho počtu odnoží či v neskoršej fáze zasychaním zrna. Následne dochádza k nižším úrodám a často k nadlimitnému obsahu dusíkatých látok.
tags: #pestovanie #jacmena #vhodne #oblasti