Škodcovia a choroby pri pestovaní kapusty

Kapusta je populárna zelenina s vysokou výživovou hodnotou, ktorá sa často pestuje v záhradách. Pri pestovaní však môže byť náchylná na rôznych škodcov a choroby. Rastliny kapustovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie, už od vzchádzania pri pestovaní priesad až po zber na poli. Korene mladých rastlín v pôde môžu byť poškodené medvedíkom obyčajným, drôtovcami, pandravami, larvami siatíc a iným pôdnymi polyfágmi škodcami.

Najčastejší škodcovia kapusty

V lete sa škodcom mimoriadne darí, pretože vysoké teploty a zvýšená vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky na ich rozmnožovanie. Medzi najčastejších škodcov kapusty patria:

• Mlynárik kapustový
• Voška kapustová
• Skočky
• Mora kapustová
• Kvetárka kapustová
• Strapky

Kvetárka kapustová (Delia radicum)

Kvetárka kapustová patrí do radu dvojkrídlovce (Diptera). Imága sú nenápadné, 6 mm veľké, pripomínajúce domácu muchu, len sú menšie a popolavo sivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, kde ich môžeme nájsť. Sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji. Prezimuje v štádiu kukly v hornej vrstve pôdy alebo v pozostatkoch napadnutých rastlín. Dospelé jedince, muchy, sa liahnu v apríli a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na koreňový kŕčok rastlín alebo na pôdu v blízkosti koreňového krčka a larvy sa liahnu 5 až 10 dní po nakladení vajíčok.

Larvy sa najprv živia obhrýzaním korienkov a neskôr sa vhrýzajú do hlavného koreňa a vyhrýzajú chodby. Tu sa aj kuklia.

Škodlivosť: Kvetárka kapustová patrí k najvýznamnejším škodcom kapustovín, najmä mladých rastlín karfiolu a kalerábu. Korene, koreňový krčok napadnutých rastlín tmavnú, zahnívajú a na nich sú prítomné larvy muchy. Mladé rastliny hynú a staršie majú spomalený rast, žltnú, vädnú a ľahko sa vytrhávajú z pôdy. Tiež napadnuté rastliny nevyvinú hlávku, ružice alebo hlúbiky. Listy napadnutých rastlín sú olovo sivej alebo modrofialovej farby. Najväčšie škody spôsobuje prvá generácia, ktorá napáda skorú kapustu v čase presadzovania. Larvy 2. generácie vyhrýzajú chodbičky z dolnej strany formovanej hlávky kapusty, tiež napádajú karfiol a pekinskú kapustu. Poškodené miesta bývajú sekundárne napadnuté hubami a baktériami, najmä vo vlhkom počasí. Kvetárke nevyhovuje suché a teplé počasie. Veľké škody spôsobuje najmä na karfiole a reďkovkách.

Ochrana: Z agrotechnických spôsobov ochrany je významná priestorová izolácia, čiže zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Nálet múch sa monitoruje žltými vodnými miskami alebo žltými lepovými doskami. Výhodné je túto metódu doplniť sledovaním sumy efektívnych teplôt nad prahom 4,3 °C. Chemická ochrana je možná insekticídnym morením osiva alebo postrekom. Foliárny postrek sa vykonáva po presádzaní a termín aplikácie sa volí na základe sledovania náletu múch a kladenia vajíčok.

Krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma)

Krytonos kapustový má telo bez nosca dlhé 2,3-3 mm, sivočierne, obrastené predĺženými šupinkami a chĺpkami. Štít je husto bodkovaný, krovky sú ryhované. Nosec je dlhý, tenký, zahnutý. V strede nosca sú lomené tykadlá a bičíkom kónicky zakončeným. Na stehnách všetkých nôh je malý zub. Vajíčko je špinavobielej farby.

V Európe existujú dva biologické kmene krytonosa kapustového: jarný (zimný) a jesenný (letný). Imága jarného kmeňa prezimujú v pôde. Na jar po oteplení sa objavujú imága na rôznych kapustovitých rastlinách a živia sa listami, kvetmi a mladými šešuľami. Po týždni dospelostného žeru sa imága pária a samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku najmä horčice roľnej, ale aj kalerábu a karfiolu. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenézu, výsledkom ktorej je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá, veľkosti lieskového orecha. Často sa na jednom koreňovom kŕčku vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Larvy žijú v hálkach 10 týždňov. Po dokončení vývoja sa kuklia v pôde.

Pri jesennom kmeni prezimujú larvy v hálkach alebo vajíčka nakladené v krčku repky olejnej a iných druhov kapustovín. Na jar vývin lariev pokračuje v hálkach. Vyvinuté larvy opúšťajú hálky a kuklia sa v pôde. Imága sa liahnu v druhej polovici júna a 2 týždne sa živia na listoch rôznych rastlín, potom opäť zaliezajú do pôdy a upadajú do letnej diapauzy. Samičky sa v auguste opäť aktivujú a živia sa na listoch repky. Po parení samičky kladú vajíčka do koreňového krčka alebo do koreňa repky olejnej.

Škodlivosť: Krytonos kapustový napáda rôzne rastliny z čeľade kapustovité. Jarný kmeň tohto škodcu je významný škodca karfiolu a kalerábu, ktorý pri značnom napadnutí nedáva žiadnu úrodu. Hálky sa vytvárajú iba na hlavnom koreni v blízkosti koreňového kŕčka a nikdy sa nevytvárajú na bočných koreňoch, ako je to pri chorobe nádorovitosť kapustovitých rastlín, ktorú spôsobuje organizmus Plasmodiophora brassicae. Na jednom koreni sa môže vyvinúť aj 25 hálok. Pri silnom napadnutí rastliny zaostávajú v raste a výnosy sú značne znížené. Jesenný kmeň krytonosa kapustového škodí na repke olejnej, ale výraznejšie škody sú zriedkavé.

Ochrana: Z preventívnych, agrotechnických opatrení významné je dodržiavanie osevného postupu, kapustoviny nevysádzať často na to isté pole. Ničenie burín, najmä druhov z čeľade kapustovité, a zavlažovanie nepriaznivo vplývajú na tohto škodcu. Po zbere odstrániť pozberové zvyšky a následne urobiť hlbokú orbu. Priama ochrana - morenie osiva vplýva negatívne aj na tohto škodcu. Ak sa nevykoná a výskyt je veľký, robí sa postrek prípravkami, aké používame proti skočkám alebo krytonosovi repkovému. Postrek treba vykonať skôr, než samičky nakladú vajíčka.

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae)

Mlynárik kapustový je biely motýľ, ktorý poletuje cez deň nad porastmi hlúbovín. Má 2-3 generácie ročne a jeho húsenice dokážu zničiť úrodu kapusty, karfiolu či kalerábu. Jedna samička nakladie až 200 vajíčok, z ktorých sa liahnu žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami. Samičky kladú žlté podlhovasté vajíčka na spodnú stranu starších listov. Vyliahnuté húseničky sú spočiatku pohromade, staršie sa rozlezú po celej rastline. Žerú väčšinou staršie listy na rastline. Po väčšom výskyte zostanú z listov iba hrubšie žilnatiny. Prezimujú kukly.

Škodlivosť: Ide o húsenice motýľa mlynárika kapustového z čeľade bielíkovitých, ktorý patrí medzi najväčších škodcov kapustovej zeleniny. Mladé húsenice žerú na spodnej strane listov. Pri väčšom výskyte zostanú z listov iba hrubšie žilnatiny.

Ochrana: Treba ničiť burinu z čeľade bôbovitých. Na poliach striekať po objavení sa húseníc niektorým z odporúčaných prípravkov.

Voška kapustová (Brevicoryne brassicae)

Voška kapustová vytvára na porastoch kapustových zelenín veľké šedomodré kolónie. Vošky poškodzujú rastliny cicaním, listy sa deformujú a spomalí sa rast. Vošky sú drobný hmyz, ktorý sa rýchlo rozmnožuje a oslabuje mladé výhonky rastlín. Silne napadnuté kapustovité rastliny majú zvinuté listy, nevytvárajú hlávky, sú deformované a nevyvinuté. Vajíčka prezimujú v pôde. Počas vegetácie sa rozmnožujú „živorodne“. Je to nebezpečný škodca kapustovej zeleniny a známy prenášač vírusov.

Škodlivosť: Poškodzujú rastliny cicaním rastlinných štiav, čo vedie k deformáciám listov, spomaleniu rastu a zníženiu úrody. Sú významným prenášačom vírusových chorôb.

Ochrana: Po zbere úrody treba zvyšky hlboko zaorať. V prípade potreby striekať prípravkami, ktorých je veľký výber. Ochranu je potrebné robiť, keď je napadnutých viac ako 10 % rastlín.

Skočky (Phyllotreta spp.)

Skočky sú drobné, tmavo sfarbené chrobáky, s tretím párom končatín dobre prispôsobeným na skákanie. Sú veľké len niekoľko milimetrov, no dokážu narobiť obrovské škody na rastlinách. Živia sa listami rôznych plodín, pričom spôsobujú typické požerky v podobe malých dierok. Ich aktivita je obzvlášť nebezpečná pre mladé rastliny, ktoré nemajú dostatočne vyvinutý listový aparát na regeneráciu. Najčastejšie sa vyskytuje skočka kapustová (Phyllotreta nemorum), skočka poľná (Phyllotreta undulata) a skočka čierna (Phyllotreta atra). Chrobáky vyhryzajú v listoch otvory, poškodzujú aj klíčne listy. Silne poškodené kultúry zaostávajú v raste a veľmi často hynú. Poškodzujú kapustu, kel, kaleráb, karfiol, aj reďkovku a reďkev.

Škodlivosť: Dospelé jedince vyhrýzajú do listov charakteristické malé dierky, ktoré oslabujú rastlinu a môžu spôsobiť jej odumretie, najmä v počiatočných fázach rastu. Larvy sa živia koreňmi rastlín.

Ochrana: V poľnohospodárstve predstavujú významný problém, najmä pre pestovateľov kapustovitých rastlín. Na účinnú ochranu proti skočkám existuje niekoľko osvedčených postrekov a metód. Jednou z najúčinnejších metód je prevencia, ktorá zahŕňa opatrenia na zabránenie výskytu skočiek v záhrade alebo na poli. Ak zistíte, že rastliny sú masívne napadnuté, treba okamžite zasiahnuť kombináciou metód. Po ošetrení rastlín sledujte vývoj a po niekoľkých dňoch zásah opakujte. Tiež nezanedbajte dôkladné čistenie pôdy a záhonov, aby sa škodcovia nevrátili.

Mora kapustová (Mamestra brassicae)

Mora kapustová patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín, pretože húsenice sa zavŕtajú do hlávok a svojím požerom a trusom ich úplne znehodnotia. Motýľ z čeľade morovitých. Húsenice žerú vnútrajšok hlávok a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Vytvárajú nepravidelné otvory a chodbičky medzi listami. Motýľ je 20 milimetrov dlhý, popolavo-hnedý. Húsenica je dlhá 40 milimetrov, zelená, neskôr hnedá. Kukly prezimujú v pôde.

Škodlivosť: Húsenice sa zavŕtavajú priamo do hlávok kapusty, kde ich svojimi exkrementmi znehodnocujú a ničia ich konzumáciou. Týmto spôsobom dokážu zničiť celú úrodu.

Ochrana: Zvyšky po zbere je treba hlboko zaorať, čím sa ničia kukly a vajíčka.

Strapky (Thrips angusticeps)

V teplom a suchom počasí sa objavujú milimeter dlhé, štíhle žltkavé larvy. Intenzívnym vysávaním rastlín spôsobujú strieborné škvrny, kde následne vznikajú deformácie. Kapustová zelenina sa tak stáva nepredajná. Dospelý hmyz prezimuje v pôde, môže sa vyskytovať v skleníku i na poli.

Škodlivosť: Cicaním rastlinných štiav spôsobujú strieborné škvrny na listoch a deformácie rastlín, čím znižujú ich kvalitu a predajnú hodnotu.

Choroby kapusty

Kapusta je náchylná na niekoľko druhov chorôb, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody.

Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani)

Toto plesňové ochorenie spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín. Rastlina zakrpatie a listy vädnú.

Ochrana: Dodržiavať osevný postup, zabezpečiť dobrú drenáž pôdy.

Pleseň kapustová (Peronospora brassicae)

Toto ochorenie sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčať pôdu. Kapusta žltne a má sivý povlak na spodku listov.

Ochrana: Zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčať pôdu.

Čierne škvrny (Alternaria brassicae)

Tento problém sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.

Ochrana: Zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.

Nádorovitosť kapustovitých (Plasmodiophora brassicae)

Ide o chorobu spôsobenú hubou Plasmodiophora brassicae, ktorá napáda korene kapusty a vytvára na nich nádory. Tieto nádory narúšajú príjem živín a vody, čo vedie k zakrpatenému rastu, vädnutiu a žltnutiu rastlín. Poškodenie sa prejavuje až po vytrhnutí rastliny, kedy sú na koreňoch viditeľné nádory rôznej veľkosti. Huba dokáže v pôde prezimovať a zostať infekčná aj niekoľko rokov.

Rizikové faktory: Časté pestovanie kapustovitých rastlín na tom istom mieste, zamokrené a kyslé pôdy.

Ochrana: Dodržiavať zásady osevného postupu (kapustoviny na tom istom mieste až za 3-5 rokov). Odvodniť zamokrené časti pozemku, neprevlhčovať pôdu. Dôkladne zapracovať rastlinné zvyšky do pôdy po zbere. Pri výskyte choroby napadnuté rastliny odstrániť aj s koreňmi. Na rizikových plochách nepoužívať fyziologicky kyslé hnojivá. Účinným opatrením je vápnenie, najlepšie páleným vápnom.

Prevencia a ochrana kapusty pred škodcami a chorobami

Bezchybný spôsob, ako zabiť kapustové červy a kapustové slučky, spočíva v kombinácii preventívnych a priamych metód.

Preventívne opatrenia

Najlepšou ochranou je prevencia. Dodržiavajte osevné postupy - nesaďte rovnaký druh na rovnaké miesto dva roky po sebe. Pravidelne odstraňujte burinu a organické zvyšky, ktoré môžu slúžiť ako úkryt alebo liaheň. Udržiavajte záhony vzdušné a čisté, používajte kompost iba dobre vyzretý a záhradu priebežne kontrolujte. Pomôže aj zlepšenie štruktúry pôdy, mulčovanie a správna zálievka.

Prirodzení predátori: Prilákanie prirodzených nepriateľov škodcov je jednou z najefektívnejších a najudržateľnejších foriem ochrany. Podporíte ich prítomnosť tým, že do záhrady vysadíte nektárodajné a pylodajné rastliny, ako sú nechtík lekársky, kôpor, fenikel, borák lekársky alebo yzop. Tie priťahujú užitočný hmyz ako lienky, zlatoočky, pestrovky a parazitické osičky, ktoré sa živia larvami a voškami. Taktiež je vhodné ponechať časť záhrady v „divokejšom“ stave, kde sa predátori môžu ukrývať.

Kombinácia s inými rastlinami: Kapusta dobre prospieva v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Kapusta sa dobre kombinuje s nechtíkom, kapucínkou a šalviou, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov, ako sú vošky a molice. Kapustu môžete sadiť vedľa zemiakov, zeleru alebo cibuľovín, ktoré pomáhajú znižovať výskyt škodcov a podporujú jej rast.

Kvalitná pôda a hnojenie: Kvalitná pôda je základom pre zdravý rast kapusty. Kapusta preferuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje kapuste potrebné živiny. Vyvážené hnojenie (najmä dusík, fosfor a draslík) posilní prirodzenú obranyschopnosť rastlín a ich schopnosť regenerácie. Vyhýbajte sa prehnojeniu, ktoré môže spôsobiť nadmerný rast mäkkých tkanív - obľúbeného cieľa škodcov.

Biologická ochrana

Biologické postreky sú šetrné, no vyžadujú pravidelnú aplikáciu. Biologické postreky sú postavené na báze prírodných látok alebo živých organizmov (napr. baktérie, huby, oleje, extrakty), ktoré pôsobia selektívne na cieľové škodce a sú šetrné voči užitočnému hmyzu a životnému prostrediu. Ich účinok je však pomalší a vyžaduje opakovanú aplikáciu. Napríklad: použitie sietí proti lietajúcim škodcom spolu s biologickými postrekmi ako Neem olej či Bacillus thuringiensis môže výrazne znížiť výskyt škodcov. Fyzické bariéry, ako netkané textílie, ochránia rastliny pred náletmi škodcov, kým postreky zlikvidujú už prítomné jedince.

Vošky môžeme odstrániť prúdom vody alebo ručne, no pri väčšom výskyte je vhodné použiť bio postreky ako Rock Effect, Novaferm Orion či Neemazal. Účinná je kombinácia žltých lepových pásov a bio postrekov Forestina Biool, Novaferm Orion a Rock Effect.

Prírodné metódy ochrany zahŕňajú vysádzanie rastlín, ktoré ich odpudzujú, ako je nechtík, cesnak alebo kôpor. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu kapusty pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a podporujú odolnosť rastlín proti plesňovým ochoreniam.

• Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
• Žihľavový výluh: Namočte 1 kg čerstvej žihľavy do 10 litrov vody na 24 hodín.

Bylinné výluhy aplikujte preventívne od jari do jesene, keď je kapusta najviac ohrozená škodcami a chorobami.

Chemická ochrana

Chemická ochrana sa používa v prípade silného zamorenia. Na trhu sú dostupné insekticídy na báze pyretroidov, ktoré ich účinne hubia.

Na ošetrenie sa používajú aj prípravky ako Intavir (vo forme prášku a tablety) alebo Fitoverm (tekutý koncentrát). Pri silnom napadnutí voškami je možné použiť prípravky ako Aktara.

Správne zalievanie a hnojenie

Rastliny, ktoré trpia suchom, nedostatkom živín alebo stresom, sú náchylnejšie na napadnutie škodcami. Pravidelné a primerané zalievanie ku koreňom zabezpečí zdravý rast a silný koreňový systém. Vyhýbajte sa prehnojeniu, ktoré môže spôsobiť nadmerný rast mäkkých tkanív - obľúbeného cieľa škodcov. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli, a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Tipy pre úspešné pestovanie kapusty

• Pravidelná kontrola: Počas horúcich letných dní by ste mali záhradu kontrolovať minimálne každé dva až tri dni. V extrémnych podmienkach, ako sú dlhotrvajúce horúčavy, odporúča sa prehliadka dokonca každodenne. Dôležité je prezerať spodnú stranu listov, mladé výhonky a plody, kde sa škodcovia často ukrývajú alebo kladú vajíčka.
• Výber odrody: Mnohé novšie odrody zeleniny a ovocia sú šľachtené tak, aby boli odolnejšie voči najčastejším chorobám a škodcom. Pri výbere semien alebo sadby sa zamerajte na odrody označené ako „rezistentné“ alebo „odolné“.
• Správny čas na postrek: Najlepšie je postrekovať skoro ráno alebo neskoro večer, keď sú teploty nižšie a nehrozí spálenie listov. Okrem toho sú včely a iný hmyz v tomto čase menej aktívni, čím minimalizujete riziko ich ohrozenia.

tags: #pestovanie #kapusty #skodcovia