Historické korene pestovania konopy
Konopa patrila medzi dôležité pestované plodiny aj na Slovensku už v stredoveku. Dôkazy o všeobecnom rozšírení pestovania konopy siahajú do 13. storočia. O jej dávnom pestovaní v oblasti Liptova svedčí aj historický dokument z roku 1551 s názvom Status bonorum et pertinentiarum arcis Lykava et UJVAR, v ktorom sa spomína povinnosť poddanských obcí odovzdávať likavskému hradnému panstvu konopné semeno. Podľa historických záznamov sa v 16. storočí konopa pestovala na Liptove dokonca skôr ako ľan. Dokument Narizení pre poddané zámeckého panstva Lykavy z roku 1584 nariaďoval poddanským obciam siať a spracovávať konopu a ľan.
V 18. storočí začali konope pestovať aj uhorskí veľkostatkári, čo znamenalo, že prekonali rámec domáckeho spracovania a začali sa z nich stávať priemyselné rastliny. Najmä Mária Terézia a Jozef II. venovali konopám osobitnú pozornosť. Snažili sa rozličnými spôsobmi zveľaďovať ich výrobu, najmä na juhu krajiny, kde boli dostatočné prírodné predpoklady. Stopy po tom, že sa konope v týchto krajoch pestovali aj v období, keď sa tu Slováci usídľovali a poddaní masovo utekali od zemepánov na Dolnú zem za lepším životom, nachádzame v zachovaných dokladoch.
Konopné vlákno je veľmi pevné a odolné proti hnitiu, čo bolo kľúčové pre jeho široké využitie. Používalo sa na výrobu priadze na tkanie tkanín, ako aj na ďalšie technické účely. Konopa je dvojdomá rastlina, čo znamená, že má samčie a samičie rastliny. Vegetačné obdobie trvalo 110 - 120 dní a rastliny dorastali až do trojmetrovej výšky. V prípade určenia konopy na vlákno sa rastliny kosili v technickej zrelosti.
19. storočie: Zlatý vek pestovania konopy na Slovensku
19. storočie bolo považované za zlatý vek konopy pod Tatrami. V Protokoloch Liptovskej stolice z roku 1860 sa tiež uvádzalo povinné pestovanie priadnych rastlín. Pred 150 rokmi (teda okolo roku 1874) zaberala technická konopa siata na Slovensku viac ako 20 tisíc hektárov ornej pôdy. Celkovo Slovensko bolo dlhú dobu známe pestovaním konopy a samotné zemepisné podmienky ho na túto úlohu predurčovali. Najviac údajov o konopách sa datuje práve z 19. storočia.
Geografické rozšírenie a ekonomika
Začiatkom 19. storočia sa v Šarišskej, Biharskej a Báčskej stolici, ako aj v Slavónii, konope pestovali v takom rozsahu, že úplne uspokojovali potrebu vtedajších spracovateľských kapacít v krajine, a navyše: určité množstvá sa dali aj slobodne predávať. Konope sa však pestovalo aj v severnejších krajoch, keďže sa v súvislosti s nimi spomína Trenčín, Turiec, Liptov a ešte niektoré iné miesta.
V polovici 19. storočia sa v týchto severnejších krajoch konopa pestovala predovšetkým pre domáce spracovanie a menej na predaj. Preto sa na výrobu jemnejšieho plátna dovážali aj jemnejšie odrody z Talianska. V panónskej nížine sa krížili cesty južných a severných typov konôp, čo pomohlo vzniku väčšej variability v konopných populáciách. Práve to neskôr umožnilo získať výberom rôzne odrody, ktoré potom rozniesli slávu panónskych konôp po celom svete.
V 19. storočí sa domáca (naturálna) výroba konopy už pomaly začala orientovať na trh. Konopa prinášala vlákno, ktorým sa kryli domáce potreby, ale aj peniaze, na ktorých začali byť ľudia čoraz viac závislí, v závislosti od nastupujúceho kapitalistického zriadenia.
Význam konopy v porovnaní s ľanom
V polovici 19. storočia existovali rôzne pohľady a názory na konopu v porovnaní s ľanom. Niektorí zastávali mienku, že konope je menej dôležité ako ľan, pretože v obchode a priemysle vtedajšej Európy nemala významnejšiu úlohu. Ak sa však vezme do úvahy, že konope pokrývala takmer existenčné potreby ľudí a dala sa speňažiť, jej postavenie v živote uhorského sedliaka nemožno porovnávať s ľanom.
Záznamy z viedenských Slovenských novín z roku 1854 hovoria o podrobnom rozbore pestovania konopy a zároveň oboznamujú o vplyve, respektíve pomoci k rozvoju anglického námorníctva, a tým aj o kozmopolitickom význame a čase, kedy sa konopa nedala ničím nahradiť.
Začiatok úpadku pestovania konopy koncom 19. storočia
Hoci bolo 19. storočie zlatým vekom, ku jeho koncu už bolo viditeľné postupné znižovanie osevnej plochy. Pomalý rozvoj spracovateľského priemyslu a nahradzovanie konopy siatej inými, lacnejšími surovinami viedli k postupnému úpadku jej pestovania.
Osevná plocha postupne klesala z 20 243,4 hektárov v rokoch 1869 až 1870 na 10 350 hektárov v rokoch 1899 až 1900. Tento trend poklesu pokračoval aj v nasledujúcich desaťročiach, čo naznačovalo koniec dominantného postavenia konopy v poľnohospodárstve.