Úvod do pestovania exotických korenín na Slovensku
Hoci sa Slovensko nenachádza v tradičnej oblasti pestovania exotického korenia, existuje niekoľko druhov, ktoré sa dajú s úspechom pestovať aj v našich podmienkach. Tento článok sa zameriava na možnosti pestovania vybraných druhov exotického korenia na Slovensku, s prihliadnutím na ich náročnosť a špecifické požiadavky. Medzi rôzne druhy korenia, ktoré sa dajú pestovať aj na Slovensku, patrí najmä piepor čierny a šafran siaty.
Piepor čierny (Piper nigrum): Kráľ korenia
Čierne korenie, známe aj ako Piper nigrum, je jedno z najcennejších korení na svete, často nazývané „kráľ korení“. Hoci pochádza z tropických oblastí, s vhodnou starostlivosťou a trpezlivosťou je možné vytvoriť malý kúsok tropického raja aj vo vašej záhrade alebo doma. Tento článok vám poskytne podrobný návod, ako pestovať čierne korenie a vychutnať si vlastnú úrodu.
História a globálny význam čierneho korenia
Len málo rastlín má takú bohatú históriu ako čierne korenie. Pochádza z Indie, kde sa pestuje už tri tisícročia. Korenie zohrávalo významnú úlohu v histórii ľudstva, jeho používanie bolo známe všetkým starovekým národom. Okrem domáceho používali aj cudzokrajné korenie, ktoré na trhy Egypťanov, Grékov a Rimanov prinášali z Ázie predovšetkým arabskí kupci. V starovekom Ríme sa začali organizovať prvé výpravy na získanie lacnejších zdrojov korenia.
Čierne korenie pochádza z Indie, presnejšie z Malabarského pobrežia, kde sa pestuje už tisícročia. Po výprave Alexandra Veľkého do Indie vznikli mnohé obchodné trasy, po ktorých prúdili do Európy exotické a dovtedy nevídané druhy tovaru - medzi iným práve aj čierne korenie. Netrvalo dlho a toto korenie si získalo takú popularitu, že sa stalo veľmi žiadanou komoditou. Na to hneď zareagovali arabskí obchodníci a vybudovali si monopolný obchod s čiernym korením. Z Indie ho cez arabský polostrov prevážali do Egypta a odtiaľ do Európy, pričom zabraňovali akémukoľvek úniku informácií, odkiaľ vlastne toto žiadané korenie pochádza. Napriek jeho astronomickej cene čierne korenie využívali Rimania a postupne sa stalo, až do ranného stredoveku, prestížnym symbolom kuchárskeho umenia.
V tom čase Benátky stabilizovali svoj obchodný monopol s Arabmi na takú úroveň, akú mali arabskí obchodníci s Indiou. Preto si len málo zámožných ľudí v Európe mohlo dopriať toto drahé korenie. Táto situácia viedla k ére objavov a hľadaniu nových námorných ciest do Indie, aby z hry vypadli sprostredkovatelia a Európania mohli nakúpiť korenie priamo od výrobcov v Indii.
Koncom 15. storočia portugalskí moreplavci zmenili tvár vtedajšieho sveta, lebo v roku 1487 Bartolomeo Díaz oboplával Mys Dobrej Nádeje a dokázal tak, že Afrika nie je až takou prekážkou na ceste na východ, a len o 11 rokov neskôr jeho krajan Vasco de Gama dosiahol Indiu, kde založil niekoľko obchodných kolónií a nadviazal obchodné kontakty s miestnymi vladármi. Odvtedy sa na metropolu korenia v Európe namiesto Benátok zmenil Lisabon. Ceny síce zostali rovnaké, ale profit z obchodu sa presunul do inej krajiny, tak ako o sto rokov neskôr sa zisky presunuli do Amsterdamu. Portugalské kolónie v Indii zotrvali až do prvej polovice 20. storočia, dávno potom, ako Portugalsko stratilo obchod s korením v prospech Holandska a neskôr Anglicka.
V tom čase Španieli tiež skúšali šťastie na mori a hľadali inú, západnú cestu do Indie. V roku 1492 takto objavil Krištof Kolumbus, Talian v službách španielskeho dvora, nový kontinent, ktorý v domnení, že doplával do Indie, nazval Západnou Indiou. Aj keď Španieli neskôr zistili, že ide o nový neznámy kontinent, hľadali cestu do Indie na západ, a tak Vasco Nunez de Balboa prekročil Ameriku v oblasti Panamskej šije a objavil nový južný oceán, ktorý neskôr dostal meno Tichý.
Produkcia čierneho korenia bola dlho obmedzená len na úzky pás Malabarského pobrežia a ceny sa udržiavali na veľmi vysokých hodnotách najskôr kvôli monopolu Arabov a Benátčanov, neskôr Portugalcov a Holanďanov a nakoniec Britov. Preto Európa často hľadala lacnejšie náhrady čierneho korenia v podobe rôznych náhrad, najskôr africkými koreniami, neskôr aj koreniami z iných krajín. Dnes sa piepor pestuje vo všetkých vlhkých tropických oblastiach a patrí medzi najobľúbenejšie a najpoužívanejšie korenie.
Charakteristika rastliny piepora čierneho
Piepor čierny (Piper nigrum) je viacročná jedno- alebo dvojdomá drevnatejúca liana, ktorá má až 15 m dlhé výhonky. O stromy alebo inú oporu sa prichytáva priliepavými korienkami.
- Názov: piepor čierny (Piper nigrum)
- Vzhľad: liana
- Kvety: biele
- Listy: oválne, striedavé
- Plody: kôstkovice
Listy na 1,5 cm stopkách sú dlhé asi 19 a široké 7 cm. Sú striedavé, majú oválny tvar a výrazné žilkovanie. Na jednej strane stopky sú zreteľne širšie ako na druhej. Majú zelenú farbu a na líci sú veľmi lesklé, hladké, na rube matné a bledozelené. Malé biele kvety sú husto nakopené v asi 20 cm dlhých klasoch. Z nich sa vytvoria plody, ktoré sú husto nakopené v prevísajúcich klasoch. V každom môže byť okolo päťdesiat malých guľatých kôstkovíc.
Najväčšiu časť plodu zaberá guľatá bledohnedá kôstka. Čierny koreník je veľmi pomaly rastúcou rastlinou, ktorá začne plodiť až po štyroch rokoch rastu. Ker začína rodiť v treťom roku a rodí pätnásť až dvadsať rokov. Pieprovníky sa pestujú podobne ako u nás chmeľ na plantážach na drevených konštrukciách, prípadne pri veľkých stromoch. Bežná výška takto pestovaných lián je 4 až 5 metrov. Rastlina však dokáže dorásť až do 15 metrov, ak má vhodné podmienky.
Rôzne druhy korenia z jedinej rastliny
Čierne, zelené, biele, červené korenie - to všetko sú plody jednej rastliny, piepra čierneho, zberané v rôznej fáze zrelosti. Každý typ korenia je výsledkom rôznych metód spracovania a dozrievania plodov tejto rastliny, ktoré ponúkajú odlišné chuťové a aromatické profily. Plody pieprovníka sú malé, tri až päť milimetrov dlhé kôstkovice, ktoré majú v čase zrelosti jasnočervenú farbu.
- Čierne korenie: Vyrába sa zo sušených, nezrelých (zelených) plodov. Plody obraté tesne pred dozretím sa ukladajú na kopy, sušia sa na slnku, a postupne sčernejú fermentačným procesom. Má silnú a ostrú chuť, ktorá je ideálna na dochucovanie rôznych jedál.
- Biele korenie: Získava sa z plne dozretých plodov, z ktorých sa odstráni vonkajšia šupka. Ak sa červený obal ošúpe, ostane pod ním kôstka - biele korenie, ktoré je menej aromatické, ale ešte štipľavejšie. Má jemnejšiu chuť ako čierne korenie a často sa používa v bielych omáčkach a jedlách, kde by čierne šupky mohli byť vizuálne nevhodné.
- Zelené korenie: Vyrába sa zo sušených, čerstvých, nezrelých plodov. Plody obraté za zelena sa rýchlo sparia horúcou vodou a usušia sa, čím si zachovajú zelenú farbu. Má jemnejšiu a sviežejšiu chuť ako čierne a biele korenie a je ideálne na prípravu ľahkých jedál a marinád. Zelené korenie má krátku trvanlivosť, preto sa často zavára.
- Červené korenie: Je najvzácnejším a málo obchodovaným druhom. Sú to v podstate dozreté usušené bobule aj s červenou šupkou, ktorá im dodáva jemnú vôňu a sladkastú štipľavo korenistú chuť.
Kampotské korenie: Špecifický príklad kvality
Kampotské korenie je pestované v provincii Kampot nachádzajúcej sa na samom juhu východoázijskej Kambodže. Jedná sa o oblasť, ktorá vďaka svojmu prímorskému klimatickému prostrediu a geologickým podmienkam umožňuje tamojším farmárom produkovať korenie tej najvyššej kvality na svete. Ne nadarmo toto korenie získalo chránené zemepisné označenie, podobne ako francúzske šampanské. Od malých rodinných fariem sa korenie vykupuje za direct trade podmienok, ktoré zaručujú férovú odmenu pre každého pestovateľa. Kampotské korenie delíme na tri základné farby, ktoré sa od seba líšia spracovaním plodov lián korenovníka. Korenie sa od seba líši svojou chuťou aj vôňou, ktoré u korenia kupovaného v bežných supermarketoch sotva nájdete.
Vďaka rozdielnej chuti, vôni a štipľavosti sa jednotlivé druhy korenia hodia na rôzne účely. Korenie sa balí do znovuuzatvárateľných sáčkov. Vďaka použitým materiálom a špeciálnej technológii uzatvárania sáčkov sa k koreniu nedostáva vzduch ani vlhkosť. Vďaka tomu si zrná aj po otvorení sáčku uchovávajú autentickú chuť aj arómu Kampotského korenia. Po vyprázdnení navyše môžete sáčky v rámci udržateľnosti upcyklovať a naďalej ich využívať celou radou ďalších spôsobov.
Čierne Kampotské korenie
V prípade čierneho Kampotského korenia sa zrná zberajú v momente, keď sú koreninové guľôčky ešte zelené. Následne sa sušia na prudkom kambodžskom slnku, kde získavajú svoju charakteristickú čiernu farbu a zvrásnený povrch. Po namletí uvoľňuje tóny eukalyptu, gáfru a tymianu sprevádzané vôňou limetkovej kôry. Tie sa postupne prelínajú do prímorského aróma s rozvíjajúcimi sa ovocnými tónmi. Dominantná je aróma broskyne a nektárinky, ktoré sprevádza vôňa borovice a zemité tóny kambodžskej horskej pôdy plnej minerálov. Čierne korenie je univerzálom, ktorý sa nestratí snáď v žiadnom pokrme. Napriek tomu je ideálne párovať ho predovšetkým s tmavým červeným mäsom. K dokonalosti pozdvihne každý steak na grile či panvici, svoje uplatnenie však nájde aj v klasických omáčkach, polievkach a skvele si rozumie aj s cestovinami.
Červené Kampotské korenie
Červené Kampotské korenie je získavané zberom plne zrelých koreninových zŕn. Tie dozrievajú do sýto červenej farby a sú plné fruktózy, vďaka ktorej má tento druh korenia svoju jedinečnú chuť. Vzácne červené korenie je explóziou ovocných tónov s jemnejšou pálivosťou. Spočiatku dominujú tóny ruže a šípkového plodu, ktoré následne prechádzajú do sušených čerešní. Po dvoch až troch minútach sa začnú rozvíjať charakteristickejšie vône pre Kampotské korenie, ako sú citrusové plody, sušené mandarínky a zemitá kôrka kváskového chleba. Červené korenie je vďaka svojmu ovocnému charakteru kráľom studenej kuchyne. Hodí sa do zeleninových šalátov, rozumie si s rizotom, polievkami a nebojte sa s ním experimentovať pri príprave sladkých dezertov či miešaných drinkov. Skôr než s tmavým mäsom ho kombinujte s rybami či svetlým hydinovým mäsom.
Biele Kampotské korenie
Biele Kampotské korenie je špecialitou, ktorá je získavaná z plne zrelých červených koreninových zŕn. Tie sú následne sušené na priamom slnku a opäť namáčané, aby bolo možné odstrániť červenú šupku, a zostalo len smotanovo biele koreninové zrno. Biele korenie je jemným, avšak stále korenistým pohladením chuťových pohárikov. Po jeho namletí sa rozvinú vône gáfru, šalvie a cédrového dreva, sprevádzané jemným arómou muškátového kvetu, grapefruitov a ďalších citrusov. Po niekoľkých minútach v ústach môžete cítiť tóny muškátového orieška, kvetu tymianu a medovky podložené arómou cédru a čierneho čaju. Biele korenie sa hodí k svetlému mäsu.
Lyofilizované zelené Kampotské korenie
Lyofilizované zelené korenie je získavané zberom krehkých, ešte nezrelých zŕn korenovníka. Nie sú klasicky sušené na slnku, ale prechádzajú tzv. procesom lyofilizácie. Počas neho sú zrná sušené mrazom, ktorý ich zbavuje vlhkosti. Pridávaná kampotská soľ udržuje zrná čerstvé aj počas transportu. Vďaka starostlivej selekcii zodpovedajúcej prísnym nárokom na kvalitu korenia vyvážaného z Kampotu, stanovených Asociáciou Kampotského korenia, sú ručne vyberané vždy len tie najlepšie zrná.
Všeobecné pestovanie piepora čierneho
Pestovanie čierneho korenia môže byť výzvou, keďže pochádza z tropických oblastí, ale s vhodnou starostlivosťou a trpezlivosťou je možné vytvoriť malý kúsok tropického raja aj vo vašej záhrade alebo doma.
Príprava pôdy a stanovišťa
Na úspešné pestovanie čierneho korenia je nevyhnutné zvoliť správne stanovište a pripraviť pôdu. Čierne korenie prospieva v bohatej, dobre odvodnenej pôde s vysokým obsahom organickej hmoty. Pôda by mala mať neutrálnu až mierne kyslú pH hodnotu (pH 5,5-6,5). Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť kompostom alebo zrelým hnojom na zvýšenie jej úrodnosti.
Táto tropická rastlina potrebuje teplé a vlhké podnebie s teplotami v rozmedzí od 20°C do 30°C. Čierne korenie preferuje polotieň alebo miesta s indirektným slnečným svetlom, kde je chránené pred priamym slnkom, ktoré môže spôsobiť spálenie listov. Rastlina koreníka nemá rada priame slnečné svetlo, a preto sa jej darí predovšetkým v polotieni.
Metódy pestovania (zo semien alebo výhonkov)
Pestovanie Čierneho Korenia (Piper nigrum) môže byť zo semien alebo výhonkov. Získanie výhonkov od zrelých rastlín je efektívny spôsob, ako zabezpečiť silné a zdravé mladé rastliny. Tieto výhonky by mali byť zasadené do vlhkého, dobre odvodneného substrátu, ktorý podporí ich zakorenenie a rast. Ak začínate zo semien, je dôležité, aby boli zasadené v bohatej, vlhkej pôdnej zmesi. Semená by mali byť zakryté tenkou vrstvou substrátu a udržiavané v teplom a vlhkom prostredí, aby sa podporilo ich klíčenie.
Podpora pre vertikálny rast
Keďže čierne korenie je lezúca rastlina, vyžaduje si adekvátnu podporu pre svoj vertikálny rast. Použitie trely alebo iných štruktúr umožní rastline šplhať a efektívne rozvíjať svoje stonky a listy. Tieto štruktúry by mali byť dostatočne pevné, aby uniesli váhu rastúcej rastliny.
Starostlivosť o rastliny
Správna starostlivosť je kľúčom k úspešnému rastu a výnose čierneho korenia. Rastlina vyžaduje konzistentne vlhkú pôdu, ale je dôležité zabrániť premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov. Zavlažujte pravidelne, ale uistite sa, že prebytočná voda môže ľahko odtekať. Obohaťte pôdu organickými hnojivami alebo kompostom, ktorý poskytne rastline potrebné živiny pre jej rast a vývoj. Aplikujte hnojivá v miernych dávkach, ale pravidelne, aby ste podporili zdravý rast bez prehnojenia. Pravidelný rez stimuluje rast a zvyšuje produkciu plodov. Odstráňte slabé alebo poškodené výhonky a skráťte príliš dlhé stonky, čo pomôže rastline udržiavať energiu pre produkciu nových a zdravých výhonkov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Čierne korenie môže byť náchylné na útoky škodcov a chorôb. Dôležité je pravidelné monitorovanie a preventívne opatrenia. Na ochranu rastlín pred škodcami a chorobami preferujte organické metódy. Používajte neemový olej, ktorý je účinný proti mnohým druhom škodcov, a biologické fungicídy na kontrolu chorôb. Udržiavajte okolie rastlín čisté od odpadu a odumretých rastlín, ktoré môžu lákať škodcov a spôsobovať choroby. Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami, čo pomáha predchádzať rozvoju plesní a iných chorôb.
Zber a spracovanie
Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka. Plody čierneho korenia sú pripravené na zber, keď ich povrch začne meniť farbu na červenú. Tento signál znamená, že plody sú zrelé a majú vysoký obsah aromatických olejov. Zbierajte plody ručne, pričom opatrne oddeľujte zhluky plodov od stoniek. Tento šetrný prístup zabezpečuje, že plody nebudú poškodené počas zberu.
V momente, keď príde čas zberu, korenie sa zberá najčastejšie ručne, strapec po strapci. Aby korenie získalo svoju charakteristickú čiernu farbu, farmári ho zberajú ešte zelené. Následne sa rozprestiera na slnku a pôsobením žiarenia a vzduchu černie, scvrkáva sa a intenzita jeho chuti sa zvyšuje. Až keď je korenie zvráskavené a má tú správnu čiernu popolavú farbu, prichádza ideálny čas na jeho zabalenie a odoslanie. Po zbere plody rozložte na čistú plochu na priamom slnku. Nechajte ich sušiť niekoľko dní, kým plne nezoschnú a nezískajú charakteristickú tmavú farbu a vrásčitý povrch, typický pre sušené čierne korenie. Uchovávajte sušené korenie v tesne uzatvárateľných nádobách na suchom a tmavom mieste, aby si zachovalo svoju arómu a chuť.
Využitie čierneho korenia
Čierne korenie je jedno z najpoužívanejších korení vo svetovej kuchyni, vyznačuje sa svojou pikantnou chuťou a je schopné obohatiť rozmanité pokrmy. Pridávajte čierne korenie do marinád, omáčok, polievok a mäsových pokrmov. Je ideálne na dochucovanie všetkého od jednoduchých šalátov až po komplexné kari a omáčky. Toto korenie nielen ochucuje jedlo, ale dodáva aj chuť do jedenia. Okrem kulinárskeho využitia sa čierne korenie používa aj v tradičnej medicíne na podporu trávenia a ako prirodzený spôsob na úľavu od respiračných problémov.
Pestovanie piepora čierneho v podmienkach Slovenska
Vzhľadom na tropický pôvod čierneho korenia je jeho pestovanie na Slovensku náročné, ale nie nemožné. Ako dekoratívnu popínavú rastlinu môžete pieprovník pestovať doma v črepníku.
Teplotné a vlhkostné požiadavky
Teplota: Ideálna teplota pre rast je medzi 20-30 °C. V zimných mesiacoch je potrebné zabezpečiť temperované prostredie s teplotou minimálne 18 °C.Vlhkosť: Čierne korenie vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu. Pravidelné rosenie listov a umiestnenie rastliny v blízkosti zvlhčovača vzduchu sú nevyhnutné. V oblastiach s nižšími teplotami je možné pestovať čierne korenie vo vnútri alebo v skleníku. Tieto prostredia musia byť dobre ventilované a udržiavať stabilnú vlhkosť a teplotu, aby sa napodobnili tropické podmienky.
Svetlo a pôda
Svetlo: Rastlina potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Vhodné je umiestnenie pri okne orientovanom na východ alebo západ.
Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná, výživná a mierne kyslá. Vhodná je zmes rašeliny, perlitu a kompostu. Substrát si namiešajte z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu zeminy a jedného dielu piesku. Polievajte tak, aby substrát nebol nikdy úplne suchý, no nesmie byť ani premokrený. V jarných a letných mesiacoch každých 14 dní ho prihnojte.
Opora a špecifiká
Opora: Keďže ide o popínavú rastlinu, je potrebné zabezpečiť jej oporu, napríklad v podobe bambusovej tyče alebo mreže.
Rozlíšenie pravého piepora od náhrad
Keďže čierne korenie je u nás naozaj vzácne, pokusy s náhradami a falšovaním sa neskončili v stredoveku, ale zachovali sa až do dnešnej doby. Práve preto sa môžete aj na Slovensku stretnúť s množstvom pomerne lacných rastlín „čierneho korenia“, ktoré vám však doma nikdy nezarodia z jednoduchej príčiny. Nejde totiž o rastlinu Piper nigrum, ale o bližšie neidentifikovaný druh z rodu Piper (najpravdepodobnejšie je to Piper kadsura) z Thajska, ktorý ako správna dvojdomá rastlina síce zakvitne, ale v domácich podmienkach plody nevytvorí. Navyše plody tohto druhu sú aj v prírode drobné a nejedlé, čierne korenie sa ním nedá nahradiť. Rastliny sa jasne odlišujú listami. Pravé čierne korenie je na pestovanie náročnejšie ako P. kadsura, a to aj na teplotu, zálievkový režim a svetlo. Ťažšie sa množí, čo sa nakoniec odráža aj na vyššej cene pravých rastlín. Jedine na týchto rastlinách sa vám však urodí to, kvôli čomu sa rastlina vlastne pestuje - pravé, nefalšované bobule, z ktorých si môžete pripraviť štyri druhy korenia - čierne, zelené, biele alebo červené korenie.
Šafran siaty (Crocus sativus): Cená bylinka
Šafran siaty (Crocus sativus) je bylina z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Šafrán pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými kvetmi (prípadne aj bielymi).
Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm. Udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov. Dnes sa šafran pestuje hlavne v Iráne, Španielsku, južnom Francúzsku, ale aj inde. Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche. Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafránu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.
Pestovanie šafranu na Slovensku
Šafran môžeme pestovať aj na Slovensku, skôr v teplejších oblastiach. U nás sú rozšírené iné príbuzné druhy, skôr kvitnúce na jar, len treba dávať pozor na zámenu, pretože niektoré druhy sú jedovaté. Šafran pestujeme vo výživných priepustných hlinito-piesčitých pôdach. Hľuzy vysádzame na stanovište na jeseň do hĺbky 7 cm. Počas sezóny môžeme prihnojovať. Šafran kvitne na jeseň. Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny, ktoré sa usušia.
Iné druhy piepora (rodu Piper)
Čeľaď pieprovité (Piperaceae) zahŕňa asi 2000 rôznych druhov. Okrem už spomenutého druhu P. nigrum, existujú aj ďalšie významné druhy z rodu Piper. Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500 m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Keďže je to popínavá rastlina, zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia. Plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - pre čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - pre červené a biele korenie. Používa sa ako najčastejšie korenie pre svoju ostrú chuť. Ich ostrosť spôsobuje alkaloid piperín, ale obsahuje aj ďalšie látky ovplyvňujúce vôňu a chuť, a to olej, silice a živice.
Piepor dlhý (P. longum)
Piepor dlhý (P. longum) je zdrojom tzv. dlhého korenia. Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie, avšak slabšiu vôňu, ale na druhej strane ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii.
Piepor lekársky (P. retrofractum)
Piepor lekársky (P. retrofractum) pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzii. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh.
Piepor cubeba (P. cubeba)
Piepor cubeba (P. cubeba) pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana.
Piepor betelový (P. betle)
Piepor betelový (P. betle) je druh, ktorého listy sú súčasťou tzv. betelového sústa.
Globálna produkcia a obchod s korením
V súčasnosti je najväčším producentom čierneho korenia Vietnam, za ním sú veľkými producentmi ešte India, Malajzia, Brazília, Indonézia, Srí Lanka a Čína. Obchod s čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo a mohla si ho dovoliť len bohatá časť populácie. Neskôr s rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času, ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch a čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25 % všetkých korenín.
tags: #pestovanie #korenin #na #slovensku