Mak siaty (Papaver somniferum L.) je rastlina s bohatou históriou, ktorá sa pestuje už tisícky rokov. Jeho využitie siaha od okrasných záhrad až po potravinárske a farmaceutické účely. Vlastný pestovaný mak ponúka čerstvosť, príjemnú vôňu a možnosť vypestovať ho bez použitia chémie.
História a pôvod maku siateho
Mak siaty patrí do čeľade makovitých. Prvé zmienky o jeho pestovaní pochádzajú zo 6. tisícročia pred naším letopočtom v oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr bol pestovaný v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia, ktoré Egypťania využívali ako sedatívum. V 9. storočí sa mak rozšíril z Perzie do Číny. Na území Slovenska sa rozsiahlejšie pestovanie maku ako olejniny začalo na začiatku 19. storočia.
Botanická charakteristika
Mak siaty je jednoročná rastlina dosahujúca výšku 30-150 cm. Je lysá a má modrastý nádych. Kvetné stopky sú dlhé a chlpaté, s kvetmi s priemerom až 10 cm. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, s priemerom 3-8 cm, uzatvorená viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, a sú silne olejnaté.
Nároky na pestovanie
Pôda a stanovište
Na pestovanie maku sú najvhodnejšie stredne ťažké pôdy v dobrej kondícii, bez čerstvého maštaľného hnojenia. Pôda by mala byť dobre zásobená humusom a živinami. Ideálne sú pôdy pre plodiny druhého osevného postupu. Mak preferuje hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH.
Výsev
Mak je jednou z prvých plodín, ktoré sa sejú. Môže sa vysievať už "na sneh", pričom semená nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20 °C už počas 3-4 dní. Semená sa vysievajú plytko, maximálne do hĺbky 0,5 až 1,5 cm, do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm. Zimný výsev je výhodný, pretože semená využijú zimnú vlahu na klíčenie. Pri povrchovom výseve vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov vo vlhkej pôde.
Ošetrovanie
Po vyklíčení je dôležité udržiavať záhon nakyprený a zbavený buriny. Rastlina je náročná na čistotu záhona a nedokáže konkurovať burinám. Pri výseve na slnečné stanovište je nutné zabezpečiť stabilnú a rovnomernú zálievku, najmä do fázy kvitnutia. Po odkvitnutí sa odporúča zálievku obmedziť, aby pôda pre vyzrievanie makovíc bola suchšia.
Jednotenie: Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotí sa na vzdialenosť 10 až 15 cm, pričom na 1 m² by malo byť približne 40 rastlín. Cieľom tohto zásahu je zabezpečiť ideálnu veľkosť budúcich makovíc a aby každá rastlina mala iba jednu.
Odrody maku
Existujú rôzne odrody maku, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou a chuťou. Okrem potravinárskeho maku, ktorý má len veľmi nízky obsah alkaloidov, sa stretneme aj s priemyselným alebo okrasným makom. Okrasné odrody sa pýšia jednoduchými aj plnými kvetmi. Odrody maku sa označujú aj ako „slepák“ (bez otvorov na makovici) a „hľadák“ (vytvára v hornej časti makovice otvory).
Šľachtiteľské stanice pracujú na vývoji nových odrôd. Napríklad v Malom Šariši boli vyšľachtené odrody ako MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, ktoré spĺňajú požiadavky na kvalitu a úrodu. Cieľom šľachtenia je aj dosiahnutie bielo-kvitnúcej ozimnej odrody maku s kvalitnými parametrami.
Výživa a hnojenie
Mak je pomerne náročný na výživu. Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika a 15 kg horčíka, ako aj mikroprvky ako bór, zinok a mangán. Požiadavky na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie menia:
- Dusík, draslík a vápnik: Najväčšie nároky sú v počiatočných fázach rastu (do 3-4 párov pravých listov).
- N, P, K: Viac ako 60 % z celkovej spotreby sa odčerpá vo fáze vyvinutej listovej ružice.
- Horčík a síra: Maximálna spotreba je v období stonkovania až butonizácie.
- Bór a zinok: Dostatok je potrebný v čase tvorby pukov, najmä zinok vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.
Nedostatok živín obmedzuje rast, vývin a metabolické procesy rastlín. Dusík je kľúčový pre rast, počet semien a ich HTS. Nedostatok fosforu spomaľuje vývin a znižuje odolnosť. Nedostatok draslíka ovplyvňuje metabolizmus cukrov a tvorbu bielkovín. Vápnik zlepšuje fyzikálne, biologické a chemické vlastnosti pôdy a odolnosť rastlín. Horčík je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu. Síra ovplyvňuje využitie dusíka a obsah oleja v semenách.
Pre mak sú nevyhnutné aj mikrobiogénne prvky: bór (ovplyvňuje opeľovanie a tvorbu úrody), zinok (pozitívne vplýva na tvorbu peľových tetrád) a mangán (dôležitý pri fotosyntéze, najmä na alkalických pôdach).
Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. V žiadnom prípade sa nesmie používať čerstvý maštaľný hnoj.
Príprava pôdy na siatie
Ochrana proti chorobám a škodcom
Choroby
Porasty maku sú náchylné na viaceré choroby:
- Pleseň maková: Napadnuté rastliny majú svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi. Môže spôsobiť deformácie a odumieranie vegetačného vrcholu. Prevenciou je trojročný odstup od výsevu na rovnakom záhone.
- Helmintosporióza: Napáda všetky časti rastliny. Prejavuje sa žltnutím listov, hnedými škvrnami a deformáciou makovíc. Zdrojom sú infikované rastlinné zvyšky a osivo.
- Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku, pleseň sivá: Tieto patogény tiež ohrozujú porasty maku.
Ochrana spočíva v morení osiva, aplikácii fungicídov, dodržiavaní osevného postupu, likvidácii rastlinných zvyškov a udržiavaní rastlín v dobrom zdravotnom stave vyrovnanou výživou.
Škodcovia
Medzi najčastejších škodcov patria:
- Voška maková: Vytvára kolónie na listoch, stonkách a makoviciach, čo spôsobuje žltnutie listov a nedostatočný vývoj. Je tiež prenášačom vírusov.
- Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú vzchádzajúce rastliny, larvy ničia hlavný koreň. Môžu úplne zničiť porasty.
- Krytonos makovicový: Chrobáky poškodzujú stonky a makovice, larvy vyžierajú semená.
- Žlabatka stonková, byľomor makový: Ďalší škodcovia, ktorí napádajú stonky a makovice.
- Vtáky: Môžu tiež spôsobovať škody na úrode.
Prevencia zahŕňa morenie osiva, výber vhodnej lokality bez predchádzajúceho pestovania maku a sledovanie výskytu škodcov.
Herbicídna ochrana
Mak je mimoriadne citlivý na herbicídy, preto je jeho chemická ochrana zložitá. Je potrebné starostlivo voliť prípravky a termíny aplikácie. Herbicídna ochrana sa delí na preemergentnú (pred vzídením) a postemergentnú (po vzídení). Cieľom je zabezpečiť nezaburinený porast počas prvých týždňov po sejbe. Fytotoxicita herbicídov môže paradoxne viesť k nižšej úrode ako v prípade mierne zaburineného porastu, preto je kľúčové správne načasovanie a dávkovanie.
Zber a skladovanie
Mak sa zbiera v plnej zrelosti, keď sú makovice zaschnuté. Stonka by sa mala ľahko lámať a makovica by sa mala dať rozdrviť rukou. Makovice sa po zbere nechajú dva dni dôjsť na slnku a následne sa ručne odsemenia, kým sú mäkké. Alternatívne, po vysušení na vetranom a tmavom mieste, sa semená vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a vysypaním.
Skladovať by sa mal v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti, ideálne v plátenných vreckách.
Legislatívne obmedzenia
Pestovanie maku siateho, najmä pre obsah alkaloidov využiteľných na výrobu omamných látok, podlieha legislatívnym obmedzeniam. V Slovenskej republike je povolené pestovanie maku bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových výlučne na potravinárske účely. Pestovanie na ploche väčšej ako 100 m² na výrobu omamných látok je možné len na základe povolenia. Každý pestovateľ je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy. Je zakázané narezávať alebo zbierať tobolky maku v mliečnej zrelosti.
Nutričné hodnoty a využitie
Mak siaty je cenený pre svoje výnimočné nutričné hodnoty. Semená sú bohaté na bielkoviny, vlákninu, minerálne látky (najmä vápnik, ktorého obsah je desaťnásobne vyšší ako v mlieku) a vitamíny skupiny B. Energetická hodnota maku dosahuje približne 550 kcal na 100 g. Obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny.
Využíva sa v gastronómii (do koláčov, pečiva), na výrobu oleja a v farmácii pre svoje liečivé vlastnosti. Makové mlieko, získavané z nezrelých makovíc, má upokojujúce účinky.
tags: #pestovanie #maku #siateho