Pestovanie maku v záhrade: Kompletný sprievodca

Mak, známy pod latinským názvom Papaver, je rastlina s bohatou históriou a všestranným využitím. V záhradách sa stretávame s jeho úžitkovou aj okrasnou podobou. Jeho pestovanie je na Slovensku povolené, avšak podlieha určitým pravidlám, ktoré je dôležité dodržiavať.

Úvod do sveta maku

Rod makov zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Môžeme ich rozdeliť na odrody úžitkové a okrasné.

Okrasný mak

Okrasný mak (lat. Papaver) je krásnou rastlinou s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky má svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele. Dorastá do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobí letničkové aj trvalkové záhony. Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov. Patria do čeľade makovité (Papaveraceae) a sú známe svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Pestujú sa najmä pre svoje dekoratívne kvety, ktoré kvitnú v lete, a pre svoju nenáročnú starostlivosť. Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov, prinášajúc do každej záhrady nádych elegancie.

Mak siaty (úžitkový)

Mak siaty (Papaver somniferum L.) patrí taktiež do čeľade makovitých. Ide o jednoročnú rastlinu 30-150 cm vysokú, lysú a modrastú. Kvetné stopky sú dlhé, chlpaté, s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom. Semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne a silne olejnaté.

História a význam

Mak je využívaný už niekoľko tisíc rokov - prvýkrát sa najskôr pestoval už v 6. tisícročí pred n. l. v oblasti Stredomoria a o tisíc rokov neskôr v Mezopotámii, kde slúžil ako zdroj ópia (napr. Egypťania využívali ópium ako sedatívum). V 9. storočí sa dostal z oblasti Perzie na územie dnešnej Číny. Na našom území sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať začiatkom 19. storočia. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje veľký obsah sedatíva - kodeínu. V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel, kým u nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby.

Druhy a odrody maku

Okrasné maky sa delia na jednoročné a trvalky. Ich výsadba a pestovanie sa trochu líšia.

• Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište.
• Trvalkové maky vydržia na rovnakom mieste niekoľko rokov.

Kvety maku môžu byť plné aj jednoduché, so strapatými, rozoklanými aj hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Drobné semená maku je možné použiť aj na množenie alebo na posypanie pečiva. Súčasné nové odrody, vyšľachtené napríklad na VŠS v Malom Šariši - MS Harlekyn, MS Diamant, MS Topas a MS Zafir, spĺňajú vysoké požiadavky na pestovanie.

Pestovateľské podmienky a výsadba

Mak je veľmi citlivý na pestovateľské prostredie, preto je kľúčové zvážiť vhodné pôdne a klimatické podmienky.

Voľba stanovišťa a pôdy

Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Na pestovanie maku sú vhodné stredne ťažké pôdy, v dobrej kondícii, dobre zásobené humusom a živinami. Dôležité je, aby pôda nebola čerstvo hnojená maštaľným hnojom pred výsevom, no pohnojenie pred zimou je ideálne. Pôda má mať drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Pre mak sú nevhodné vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy, ale i uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu. Porastom maku sa najlepšie darí v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu.

Osevný postup

V osevnom postupe je potrebné mak zaraďovať po sebe najskôr po 4 - 5 rokoch. Úspešné je pestovanie maku po repe cukrovej, zemiakoch, strukovinách, jačmeni jarnom a pšenici. Nemá byť zaraďovaný do osevných postupov s repkou ozimnou, keďže obe plodiny sa navzájom zaburiňujú a je náročné likvidovať ich výdrv. Mak neznáša pôdy s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.

Termín a spôsob sejby

So siatím maku treba začať už pomerne skoro, ideálne počas februára, v marci, no najneskôr do konca apríla. Sejeme ho najskôr zo všetkých plodín, dá sa vysievať už „na sneh“, pričom nevadí, že semienka zapadajú snehom, nezmrznú. Pri teplote 10 °C klíčia semená počas 5-6 dní, pri teplote 18-20°C počas 3-4 dní.

• Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Jednoročné maky sa vysievajú priamo na stanovište skoro na jar.
• Mak siaty sa seje do riadkov vzdialených od seba cca 35 cm, do hĺbky 0,5 cm.

Jednotenie a starostlivosť

Pôda má byť pred výsevom dostatočne jemne spracovaná, aj vzhľadom na drobné semienka maku. Keď mak vzíde a už má 3 až 4 pravé listy, je potrebné ho včas jednotiť. Pri domácom pestovaní sa pretrháva na vzdialenosť asi 5 cm, pre dosiahnutie ideálnej veľkosti hlavičiek a jednej hlavičky na rastlinu. Pri väčšej výrobe sa jednotí na vzdialenosť 10 až 15 cm, s cieľom dosiahnuť približne 40 rastlín na 1 m². Dôležitá je dostatočná vzdialenosť medzi radmi a rastlinami v riadku.

Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň, a to hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu.

Výživa a hnojenie maku

Výživa maku má byť vyrovnaná, pretože rastlina má špecifické požiadavky na jednotlivé prvky.

Požiadavky na živiny

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere:

• Dusík: 70 kg
• Fosfor: 26 kg
• Draslík: 90 kg
• Vápnik: 79 kg
• Horčík: 15 kg
• Bór: 0,11 kg
• Zinok: 0,20 kg
• Mangán: 0,34 kg

Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Požiadavky maku na jednotlivé prvky výživy sa počas vegetácie rôznia. Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m, no v počiatkoch jeho tvorby má malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme.

• Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik.
• Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K.
• V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry.
• V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo fáze peľových tetrád vo forme listových hnojív.

Prejavy nedostatku živín

Následkom nedostatku živín dochádza k obmedzovaniu rastu a vývinu rastlín a k narúšaniu metabolických procesov. Hrubé poruchy výživy menia celkový habitus rastlín.

• Dusík: Pri jeho nedostatku nastáva obmedzený rast, listy majú svetlozelenú až žltú farbu, znižuje sa počet semien v tobolkách a ich HTS.
• Fosfor: Nedostatok fosforu sa prejavuje obmedzeným rastom koreňov a spomaleným vývinom rastlín. Je narušený energetický metabolizmus, čo spôsobuje zníženie hmotnosti rastlín, a tým aj ich odolnosti proti poliehaniu. Rastliny tvoria menšie puky s nižším počtom tyčiniek.
• Draslík: Pri nedostatku draslíka je výrazne ovplyvnený metabolizmus cukrov a zabudovanie dusíka do bielkovín. Tým sa znižuje produkcia sušiny. Klesá odolnosť rastlín proti suchu, zvyšuje sa lámavosť a poliehavosť stoniek.
• Vápnik: Nedostatok vápnika v pôde spôsobuje zhoršenie jej fyzikálnych, biologických a chemických vlastností, zvyšuje jej kyslosť a ľahšiu dostupnosť cudzorodých látok pre príjem rastlinami. Jeho nedostatok znižuje odolnosť rastlín voči poliehaniu a lámaniu stoniek.
• Horčík: Nedostatok horčíka vedie k poruchám rastu v dôsledku obmedzenej tvorby chlorofylu.
• Síra: Nedostatok síry obmedzuje využitie dusíka, znižuje obsah oleja v semenách a zhoršuje zdravotný stav rastlín.
• Mikrobiogénne prvky (B, Zn, Mn):
  • Bór zasahuje do procesu opeľovania, a tým do tvorby úrody semena. Pri jeho nedostatku nekrotizuje až úplne odumiera rastový vrchol, na horných listoch sa objavujú nekrózy a netvoria sa kvetné puky.
  • Zinok je nevyhnutnou súčasťou mnohých enzýmov a pri maku pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád, a tým prispieva k lepšiemu opeľovaniu a tvorbe semien.
  • Mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze a pozitívne pôsobí na úrodu maku zvlášť na alkalických pôdach pri dlhšie trvajúcom suchu.

Podmienkou dobrej práce fotosyntetického aparátu sú optimálne podmienky teploty, svetla, vlahy a výživy. Toto vo veľkej miere ovplyvňuje stanovisko svojimi pôdnymi a klimatickými podmienkami.

Ochrana maku pred burinami, chorobami a škodcami

Úspech pestovania maku závisí aj od efektívnej ochrany proti burinám, chorobám a škodcom.

Kontrola burín

O úrode maku niekedy rozhoduje zaburinenie porastu a použitie herbicídov. Mak je veľmi citlivý na fytotoxicitu herbicídov, preto je herbicídna ochrana pomerne zložitá. Niekedy sa dokonca môže stať, že zaburinený, ručne pozberaný porast poskytne vyššiu úrodu ako odburinený. Výsledok pestovania tak závisí od toho, ako dokáže pestovateľ herbicídne škody obmedziť a súčasne porast odburiniť.

Aplikáciu herbicídov je možné rozdeliť na preemergentnú a postemergentnú.

• Preemergentná ochrana je zameraná na zabezpečenie nezaburineného porastu počas prvých 4 - 5 týždňov po sejbe maku, kedy dlho klíčiace a pomaly vzchádzajúce rastliny majú nízku konkurenčnú schopnosť a potrebujú dostatočný životný priestor.
• Postemergentná ochrana si vyžaduje zohľadňovať viacero faktorov, ako je skladba burín, vývinové štádium maku aj burín, a poveternostné podmienky. Ich zosúladenie podmieňuje výber herbicídov a voľbu vhodného termínu ich aplikácie.

Choroby maku

S narastaním pestovateľských plôch narastá aj potreba riešenia ochrany proti hospodársky významným chorobám. Okrem morenia osiva pred sejbou existuje aj priama ochrana fungicídmi.

Prevenciou chorôb je dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín, na ktorých prežívajú spóry húb. Tieto sú zdrojom infekcie už pri vzchádzaní rastlín.

Pleseň maková (Peronospora arborescens)

Je to prvá choroba, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu:

• Primárna infekcia: V počiatočných rastových fázach sa prejavuje chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak mycélia.
• Sekundárna infekcia: Prejavuje sa hnedými škvrnami na listoch, hustým povlakom mycélia na spodnej strane listov, ich stáčaním nadol, hrubnutím a deformáciou rastlín. Napadnutá rastlina má svetlozelené listy, ktoré sa stáčajú k zemi.

Na šírenie choroby stačia teploty od 4 °C (optimum je 12 - 14 °C), vlhko a hustý porast. Zdrojom infekcie sú oospóry na rastlinných zvyškoch a mycélium na osive. Ochranu znižuje morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup (aspoň 3-ročný) v osevnom pláne od napadnutých porastov.

Helmintosporióza (Pleospora papaveracea)

Často sa vyskytujúca choroba, ktorá napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky do takej miery, že rastliny odumrú. Pri napadnutí v neskorších vývinových fázach maku choré rastliny rozoznáme podľa:

• Žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby.
• Tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch, ktorým na spodnej strane za vlhka narastá zamatovo hnedý povlak mycélia, za sucha škvrny zasychajú.

Patogén napáda aj tobolky, ktoré sú drobné a deformované. Mycélium prerastá do ich vnútra a pri silnom napadnutí úplne znehodnocuje semeno. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom choroby sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo, ako aj druhotná infekcia z napadnutých rastlín a niektorých burín (hlavne mrlíka a lobody). Rizikovým faktorom sú ťažké zlievavé pôdy a poškodenie malých rastlín škodcami. Ochrana porastov spočíva v ich udržaní v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnom ošetrení.

Ďalšie patogény

Porasty maku ohrozujú aj bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.

Škodcovia maku

Pestovatelia sa každoročne musia vysporiadať aj s výskytom niekoľkých závažných škodcov. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete týmto škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený minimálne 3 roky. Okrem hmyzích škodcov môžu mak poškodiť aj vtáky.

Krytonos koreňový (Ceutorhynchus maculaalba)

Porast je veľmi dôležité sledovať v období vzchádzania až do fázy 4. až 5. pravého listu, kedy prebieha invázia krytonosa koreňového. Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Chrobáky sú sivočierne až čierne s hodvábnym leskom, na zadočku majú zreteľnú bielu bodku, hlava je s pretiahnutým nosom a lomenými tykadlami. Samičky kladú vajíčka do vyhlodanej jamky v hlavnom nerve na spodnej strane listov. V jednej rastline môže byť až 10 lariev. Larvy spočiatku škodia na listoch, ale najväčšie znehodnotenie spôsobujú na hlavnom kolovom koreni, ktorý silno poškodzujú požerom. Sú biele, beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté. Rastliny hynú alebo silno krpatejú a odhnívajú. Dospelí jedinci aj larvy patria k mimoriadne závažným škodcom maku a môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšou ochranou je morenie osiva. V dobe, keď odznieva reziduálna účinnosť moridla, je možný foliárny zásah insekticídom, ktorý je závislý od poveternostných podmienok.

Voška maková (Aphis fabae)

V porastoch maku môže významne škodiť voška maková, ktorá vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a aj tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz. Nálety vošiek sú veľmi agresívne najmä za teplého a suchého počasia. Silný porast dokáže odolať škodcovi, no napadnuté rastliny sa odporúča pri jednotení odstrániť.

Krytonos makovicový (Ceutorhynchus maculaalba) a byľomor makový (Dasineura papaveris)

Významným škodcom maku zostáva dlhodobo krytonos makovicový. Ešte pred štádiom tvorby pukov je nutné sledovať výskyt chrobákov. Majú tmavé telo, husto porastené sivými chĺpkami, na šve kroviek za štítkom je výrazná biela škvrna. Hlava je pretiahnutá do nosa a tykadlá sú lomené. Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Samičky kladú vajíčka do vyhlodaných jamiek v mladých tobolkách. Vyliahnuté larvy, ktoré sú beznohé s výraznou hlavou, rožkovito zahnuté, vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, prežierajú v nich priehradky a spôsobujú tzv. červivosť maku. Rastliny sa deformujú. Poškodené miesta na makoviciach sú vstupnou bránou pre ďalšie infekcie.

V napadnutých makoviciach sa vyskytujú aj ďalšie larvičky, najmä byľomoru. Sú, na rozdiel od lariev krytonosa, oranžovo sfarbené. Napadnuté makovice sa nepravidelne vyvíjajú a deformujú, vnútrajšok býva napádaný plesňami. Tento teplomilný chrobák škodí významnejšie iba v najteplejších pestovateľských oblastiach a pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.

Vyskytnúť sa môže aj žĺbatka stonková. Jedinou ochranou proti niektorým škodcom je mak včas postupne žať, priebežne, denne alebo každý druhý deň, keď je semeno už tmavé.

Všeobecné rady pre ochranu

Mak je veľmi citlivý na nevhodné použitie rôznych pesticídov, ale aj iných prípravkov, vrátane hnojív. Zodpovedný pestovateľ sleduje porast maku denne, minimálne každý tretí deň, aby vedel správne reagovať na všetky požiadavky vyvíjajúcich sa rastlín a operatívne zakročiť pri výskyte nežiaducich faktorov.

V súčasnosti sa práca pestovateľov maku komplikuje zákazom používania viacerých pesticídov, na ktoré boli zvyknutí. Adekvátna náhrada za tieto prípravky väčšinou neexistuje, preto musia hľadať nové spôsoby udržania kvality porastov a následne aj úrody.

Zber a spracovanie maku

Zrelý mak môžete očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak sa zberá jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Následne je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním.

Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní. Vlastný mak vám bude chutiť viac ako ten kúpený, je totiž čerstvý a krásne vonia, navyše rastliny nezaťažíme žiadnou chémiou.

Legislatíva pestovania maku na Slovensku

Mak obsahuje alkaloidy, ktoré sa využívajú na výrobu morfínu a iných omamných látok, a preto je pestovanie tejto rastliny regulované. Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Hoci na Slovensku je povolené, podlieha určitým pravidlám:

1. Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
2. Pestovanie maku siateho na ploche väčšej ako 100 metrov štvorcových na účely výroby omamných a psychotropných látok je možné iba na základe povolenia.
3. Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok. Maková slama je prázdna tobolka so stonkou dlhou najviac 15 cm.
4. Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia.
5. Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám. To neplatí pre držiteľa povolenia na pestovanie maku siateho, jeho odborného zástupcu a nimi poverenej osoby a zástupcov orgánov vykonávajúcich kontrolnú činnosť.
6. Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti. V bielom latexovom mlieku sa totiž postupne pri vzchádzaní tvorí asi 30 alkaloidov - napríklad morfín, kodeín, papaverín.
7. Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Nutričné hodnoty a výhody domáceho pestovania

Mak sa opäť dostáva do pestovateľského povedomia vďaka takmer zabudnutým výnimočným nutričným hodnotám a chuti. Obsahuje zdraviu prospešné nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny a minerály. Napríklad obsah vápnika je v porovnaní s mliekom viac ako desaťnásobný a navyše v oveľa ľahšie vstrebateľnej forme. Taktiež obsahuje veľké množstvo zinku a železa.

Pestovanie maku je ekonomicky veľmi uspokojivé, čo dokazuje aj nárast pestovateľských plôch na Slovensku. Maku sa darí na území Slovenska skoro všade, je skôr plodinou šikovných pestovateľov, ako pestovateľských podmienok. K tomu, aby bola dosiahnutá úroda 2 t/ha, je potrebné mať na 1 m² 100 toboliek, v každej by malo byť okolo 5 000 semien, čo predstavuje celkovo 2,2 - 2,5 g semien. Základom pre to sú poznatky odvíjajúce sa od biológie a nárokov maku. Rôzne skúsenosti získané rokmi pestovania tejto jedinečnej plodiny môžu výrazne pomôcť pestovateľom pri zvládaní nepredvídateľných vplyvov rôznych faktorov vegetačných ročníkov.

tags: #pestovanie #maku #v #zahrade