Melónová sezóna neodmysliteľne patrí k letným mesiacom a mnohí ľudia si bez tejto osviežujúcej pochúťky nevedia predstaviť horúce dni. Ak patríte k milovníkom melónov, môžete si ich skúsiť vypestovať aj sami priamo vo vašej záhrade či na balkóne.
Všeobecne rozlišujeme dva základné druhy melónov: vodný melón a cukrový melón. Aj keď oba patria do čeľade tekvicovitých a teda sa z botanického hľadiska radia k zelenine, na prvý pohľad sa odlišujú nielen vzhľadom, ale aj štruktúrou, chuťou a vôňou dužiny.
Druhy melónov a ich charakteristika
Vodné melóny
Vodné melóny sú zvonka zvyčajne zelené, zatiaľ čo ich dužina má typickú ružovočervenú farbu a obsahuje čierne semená. Existujú však aj kultivary bez semien, ktoré bývajú často sladšie. Na trhu sa môžeme stretnúť aj s vodným melónom s netradičnou žltou dužinou, ktorý vyniká vysokým obsahom prírodného cukru.
Cukrové melóny
Cukrových melónov existuje hneď niekoľko druhov a ich šľachtenie neustále pokračuje. Medzi najznámejšie patria:
- Galia: Svojou chuťou pripomína nektarinku.
- Cantaloupe: Plody bývajú malé a chuťovo pripomínajú ananás.
Hoci melóny obsahujú veľa cukru, patria do skupiny plodovej zeleniny, rovnako ako patizón, baklažán, tekvica, cuketa, paradajka či paprika.
Základné podmienky pre pestovanie
Pestovanie melónov sa nemusíte obávať ani v miernejších klimatických podmienkach. Kľúčová je skôr správna voľba odrody pre konkrétnu nadmorskú výšku a podnebie. Melóny sú vyslovene teplomilné rastliny a ich úspešné pestovanie si vyžaduje dostatok tepla, svetla a vody. Optimálna denná teplota pre rast melónov sa pohybuje okolo 25 °C, pričom nočná teplota by nemala klesnúť pod 14 °C. Pri teplote 10 °C rast melónu ustáva a teploty blížiace sa k 1 °C sú preň likvidačné. Teplota vzduchu by sa mala pohybovať v rozpätí 18 - 30 °C.
Pre melóny je dôležité aj vhodné stanovište - slnečné, dobre chránené pred vetrom a s dostatkom priestoru, nakoľko ich listy sa značne rozrastú. Pôda by mala byť ľahšia až stredná, výhrevná, veľmi dobre zásobená humusom a bohatá na živiny, dobre odburinená a nezamokrená. Ideálna je piesočnatohlinitá alebo hlinitopiesočnatá pôda.
Melóny sú plodiny prvej trate s vysokými nárokmi na teplo, slnko a vodu, čomu je nutné prispôsobiť techniku pestovania, výber aj prípravu stanovišťa. Vyberajte hriadky, na ktoré ste aspoň tri roky nesiali či nesadili tekvice, uhorky alebo iné druhy z čeľade tekvicovitých. Ideálne sú hriadky po minuloročnej fazuli, hrachu, kapuste alebo karfiole.
Predpestovanie sadeníc
Aby sa melónom darilo, je na mieste najprv pristúpiť k ich predpestovaniu. Sadeničky si môžete vypestovať sami zo semienka. Semená umiestnite do vhodnej nádoby do hĺbky zhruba 1 cm pod povrch zeminy. Čas na pestovanie melónu zo semienka prichádza zhruba na konci marca alebo v apríli. Teplota v čase klíčenia by mala byť aspoň 20 °C (ideálne 25 °C). Substrát získate zmiešaním polovicu kompostovanej pôdy so štvrtinou rašeliny a štvrtinou piesku, pričom ho na pare alebo v rúre prehrejte. Vlhkosť substrátu udržiavajte rosením, prípadne prekrytím fóliou až do vzídenia.
Keď rastlinky rozvinú deložné lístky, presadíme ich - najlepšie do rozpojiteľných fóliových zakoreňovačov s priemerom 10 cm, v ktorých sa sadenice dobre vyvíjajú a pri ich vysádzaní na stanovište sa ich koreňová sústava neporušuje. Podobne môžeme použiť aj rašelinocelulózové zakoreňovače. Zdravé a silné priesady so 4 až 6 pravými listami a s dobre prekoreneným koreňovým balom sú základom pre plynulý rast po vysadení na hriadku. Pred vysadením na vonkajšie stanovište priesady otužujeme - odkrývame a málo zalievame, aby neboli po výsadbe silne šokované.
Predpestované sadenice melónov môžete do záhrady premiestniť najskôr v polovici mája, prípadne začiatkom júna, kedy už nehrozia mrazy a teplota je dostatočne vysoká (pôda by mala mať aspoň 21 °C). Do pripraveného skypreného záhona vyhĺbime jamu a na dno umiestnime kompost či dozretý organický hnoj. Sadeničku potom vložíme do jamy a zahrabeme ju zeminou. Do jednej jamky môžete zasadiť dve až tri sadenice.
Ak sa chcete pustiť do pestovania melónov na balkóne, môžete tak urobiť pomocou vhodnej nádoby. Tá by mala byť priestranná a jej hĺbka by mala byť aspoň 65 cm; čím väčší rozmer, tým lepší.
Do skleníka môžete sadeničky vysadiť na prelome apríla a mája. Všeobecne sa odporúča umiestniť tu jednu sadenicu na zhruba 150 cm. Je nutné skleník z času na čas nechať otvorený, aby sa doň dostal hmyz a mohol kvety opeľovať.
Zálievka a hnojenie
Melóny obsahujú veľa vody, preto ju tiež vo veľkej miere potrebujú. Zalievajte ich preto aspoň raz týždenne, v horúcich mesiacoch môžete intenzitu zálievky zvýšiť. Závlahy by sa mali realizovať podmokom primeranou intenzitou bez rozbahnenia pôdy (následný pôdny prísušok je škodlivý) a mali by byť rovnomerne dávkované podľa klimatickej situácie. Závlahová voda by mala mať aspoň teplotu danej pôdy, preto si ju zohrievame napríklad v sudoch na slnku. Nepravidelné polievanie môže spôsobiť praskanie plodov. Počas dozrievania rastliny menej polievame, aby sa v plodoch nahromadilo viac cukrov.
Pestovanie melónov vyžaduje dostatok živín. Na jeseň pred výsadbou zapracujte do pôdy maštaľný hnoj alebo dobre rozložený kompost. Počas vegetácie sa melóny zavďačia prihnojovaniu, napríklad zriedeným slepačincami alebo kombinovaným hnojivom. Hnojenie dusíkom nie je vhodné preháňať, najmä v neskorších fázach rastu, aby nedošlo k explodovaniu plodov. Hnojiť sa odporúča, až keď rastliny začnú tvoriť kvety.
Zaštipovanie výhonkov
Správne zaštipovanie výhonkov je dôležité pre podporu tvorby plodov a zvýšenie úrody, najmä pri cukrových melónoch.
- Cukrové melóny: Tieto melóny je potrebné zaštipnúť za 3. list na hlavnej stonke. Postranné výhony sa potom zaštipujú za 5. až 6. list. Zaštipovanie vrcholkov výhonkov za štvrtým alebo piatym listom urýchľuje kvitnutie a podporuje nasadzovanie plodov. Z bočných výhonkov sa potom nechajú iba štyri najsilnejšie.
- Vodné melóny: Vodné melóny sa spravidla zaštipovať nemusia, v niektorých zdrojoch sa ale uvádza, že pri pestovaní v severnejších zemepisných šírkach môže byť zaštipovanie prospešné. Nadmerné zaštipovanie vodného melóna môže byť dokonca škodlivé.
Cieľom zaštipovania je zabrániť zbytočnému rastu zelenej hmoty a presmerovať energiu rastliny do vývinu kvetov a plodov. Pri bujnom raste zbytočné výhonky odstrihneme. Prebytočné listy sa tiež odstraňujú, pričom v priemere sa nechá 6-7 kusov na rastline.
Vrúbľované melóny
Vrúbľovanie melónov spája hneď dve hlavné výhody: nízky výskyt hubových chorôb, s ktorými sa pestovatelia melónov často stretávajú, a zvýšenie ich výnosu. Vrúbľovaná rastlina dokáže priniesť aj viac ako 80 kg plodov. Vrúbľovanie sa najčastejšie vykonáva na podnož z tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia), ktorá má bohatší koreňový systém. Pri pestovaní vrúbľovaného melónu sa zeminou zasypáva iba podnož, miesto vrúbľovania musí vyčnievať nad povrch, aby nedošlo k zakoreneniu podnože.
Pri štepení do klínu sa klíčiaca rastlinka tekvice nareže medzi deložnými lístkami smerom dolu a do vytvoreného priestoru sa vloží vrúbeľ melóna, ktorý sa pod listami klínovito zrezal. Zrastanie trvá asi 10 dní. Po tomto čase sa odreže vrchná časť tekvice nad zrastom. Iný spôsob je spájanie, kedy sa rastlinky tekvice a melónu narežú a priložia k sebe, pričom sa spoja sponkou. Melón si nevyžaduje špeciálnu pôdu, darí sa mu v ťažších aj ľahších pôdach, avšak tekvica si vytvorí násobne väčší koreňový systém, čím dokáže melónu doručiť viac živín aj vlahy.
Zber úrody
Melóny spravidla začínajú kvitnúť začiatkom leta a zhruba na konci augusta sa môžete tešiť na prvú úrodu. Zrelý melón spoznáte podľa viacerých znakov:
- Vodný melón: Zaschnutie stonkového úponku najbližšie k plodu. Kôra zrelých vodných melónov je lesklá a v mieste styku s pôdou má žltkastú farbu. Pri poklepaní by mal plod vydať hlboký tón.
- Cukrový melón: Žltnutie kôry a omamná vôňa. Miesto, kde melón ležal na zemi, by malo byť žltkasté. Ak sa predsa len odtrhne ešte nedozretý melón, nechajte ho niekoľko dní v teple na slnku dozrieť.
Zrelé plody sa zberajú najlepšie počas chladného rána. Pri vodnom melóne sa odporúča nechať dozrieť maximálne 3-4 plody na jednej rastline.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Melóny môžu byť náchylné na hubové choroby, ako je antraknóza či múčnatka. Proti antraknóze sa odporúča postrek Dithanom alebo Fundazolom, proti múčnatke Karathanom. V daždivom počasí postrekujte častejšie. Žlté odrody cukrových melónov sú náchylné na múčnatku, na ktorú sa používa Thiovit jet.
Z ďalších škodcov môžu melóny napádať vošky, mravce či slimáky. Vošky často napádajú listy pri koreni, niekedy pomáha ich odstránenie alebo postrek z tabaku. Proti slimákom sa používa metarex. Je dôležité predchádzať nadmernej vlhkosti listov, najmä večer, ktorá prispieva k rozvoju hubovitých chorôb. Zasievanie do mulčovacích textílií alebo fólií môže pomôcť obmedziť rast buriny a udržať plody v čistote.