Pestovanie moruše: Podmienky a starostlivosť

Moruša (latinsky Morus) je majestátny opadavý strom, ktorý je právom považovaný za jeden zo zázrakov prírody. Je to živý poklad v záhrade, často obdivovaný pre svoju dlhovekosť a bohatú úrodu, ktorá ponúka nielen estetický zážitok, ale aj množstvo chutných a zdravých plodov. Táto obľúbená exotická drevina, pochádzajúca pôvodne z Ázie, sa na starý kontinent dostala počas obchodných ciest a dnes sa v teplejších oblastiach Európy, vrátane Slovenska, pestuje už po celé stáročia. Moruša je ako malá prírodná lekáreň a živá záhradná dekorácia zároveň, chutí, vonia, lieči a ešte aj dobre vyzerá.

Druhy moruší a ich charakteristika

Rod Morus z čeľade morušovníkovité (Moraceae) zahŕňa približne 19 druhov opadavých stromov, ktoré sú bežne známe ako moruše. Rastú divoko aj pestované v mnohých miernych a subtropických oblastiach. Z tejto rozmanitosti druhov sa štyri morušové druhy pestujú pre svoje ovocie: tri sú pôvodom z Ázie a jeden amerického pôvodu. Názvy "biela" a "čierna" pri morušových druhoch sa nevzťahujú priamo na farbu plodov, ale skôr na farbu kôry a spiace púčiky. Plody všetkých druhov moruší môžu počas dozrievania meniť farbu.

Moruša čierna (Morus nigra)

Moruša čierna (*Morus nigra*) je opadavý strom alebo veľký krík, ktorý môže dosiahnuť výšku až 10 metrov, niektoré stromy môžu žiť aj viac ako sto rokov. Pochádza z juhozápadnej Ázie, z horských oblastí Mezopotámie a Perzie, a je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko. Pestuje sa ako okrasný aj ovocný strom. Listy sú tmavozelené, hrubšie a na spodnej strane jemne chlpaté. Plody sú tmavé, takmer čierne alebo tmavo fialové, s výraznou sladkou, mierne kyslastou chuťou. Dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm, pričom hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov. Koruna stromu je guľatá a rastie pomalšie ako moruša biela. Na jednom konári sa nachádzajú kvety len jedného pohlavia, no je samoopelivá. Odporúča sa vrúbľovanie na vlastný semenáč pre lepšie výsledky, hoci to môže spomaliť rast a oddialiť nástup plodnosti.

Moruša biela (Morus alba)

Moruša biela (*Morus alba*), pôvodom z Číny a Indie, je spravidla o niečo vyššia ako moruša čierna, dorastá do väčších rozmerov a vyznačuje sa silnou energiou rastu. Má na pohľad úzku korunu a dobre sa jej darí v teplých oblastiach. Listy sú lesklé a často členité, najmä na mladších stromoch, na rube sú len riedko chlpaté. Plody môžu byť biele, ružové, červené až čierne a ich chuť je sladšia, no menej výrazná. Práve tento druh sa pestuje pre priadku morušovú, ktorej listy sú potravou pre výrobu hodvábu. Moruša biela je menej náročný druh, ktorý sa v teplejších oblastiach Slovenska často vyskytoval ako stromoradie popri cestách. V tradičných dvoroch južanských gazdov bola sadená aj ako zdroj obživy pre hydinu, ktorá s obľubou konzumovala popadané plody. Semenáče majú tendenciu rodiť až okolo 15. roku života, i keď strom je od 5. až 6. roku obsypaný samčími kvetmi. Vrúbľovanie do vlastného semenáča s dobrými výsledkami môže urýchliť rodivosť.

Moruša červená (Morus rubra)

Moruša červená (*Morus rubra*) pochádza z východnej a centrálnej Severnej Ameriky. Plody sú červené alebo tmavočervené, s príjemne sladkokyslou chuťou. Listy sú, na rozdiel od bielej moruše, väčšie a majú drsný povrch.

Moruša himalájska (Morus macroura)

Moruša himalájska (*Morus macroura*), známa aj ako pakistanská alebo kráľovská moruša, je stredne veľký strom s rozložitou, previsnutou korunou. Zrelé plody sú dlhé až 12 cm, svetložlté, ružové, červené alebo bordové a majú medovo sladkú chuť.

Morušovník previsnutý

Morušovník previsnutý nie je samostatným druhom, ale previsnutou variantou morušovníka čierneho alebo bieleho. Rastie previsnuto od miesta zaštepenia, čo umožňuje pohodlné oberanie. Je veľmi dekoratívny a vhodný na spestrenie menších aj väčších záhrad či parkov. Je ideálnym stromom k detským ihriskám - výborný bunker aj s občerstvením. Je mrazuodolná v dreve do asi -25 °C až -29 °C, no náchylná na poškodenie pukov, letorastov a kvetov neskorými jarnými mrazmi.

Moruša trnavská

Hoci je niekedy považovaná za samostatný druh, moruša trnavská je často lokalizovaný typ moruše čiernej, ktorý sa vyznačuje veľkými, tmavými plodmi a osviežujúcou sladkokyslou chuťou. Existujú rôzne názory na jej taxonomické zaradenie - od druhu, cez poddruh až po pestovanú odrodu (kultivar).

Iné typy a odrody

Pre záhradkárov v miernom podnebí sú zaujímavé moderné veľkoplodé odrody bielej a čiernej moruše s komplexnou odolnosťou voči chorobám a mrazu. Pre bohatú úrodu kvalitných plodov sa odporúča vybrať odrodu vrúbľovanú na podpník. Vrúbľované moruše sú zvyčajne samičie, veľkoplodé odrody, ktoré rodia plody bez semien. Sú partenokarpické a samoopelivé, čo znamená, že nepotrebujú opelenie a budú rodiť plody aj v prípade, že v blízkosti nie je žiadny iný strom na opelenie. Pre menšie záhrady sú vhodné trpasličie odrody, ako napríklad Gerardi Dwarf, kríženec druhov *Morus alba* a *Morus rubra* z USA, ktorá je vhodná aj na pestovanie v nádobách. Niektoré moruše sú jednodomé (produkujú samčie aj samičie kvety na jednom strome) a väčšinou samoopelivé. Iné sú dvojdomé (samičie a samčie kvety na samostatných stromoch) a samičie stromy vyžadujú opelovač. Kvety sú primárne opeľované vetrom. Odporúčajú sa overené ukrajinské odrody s čiernymi plodmi, ako sú Shelli alebo Galicia, a čínska odroda s bielymi plodmi Shandong.

Podmienky pre úspešné pestovanie

Moruše sú nenáročné stromy, ktoré sú pomerne odolné voči suchu a dobre znášajú aj mestské podmienky. Pre ich úspešné pestovanie je však dôležité zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov.

Klimatické požiadavky

Pestovanie moruší je možné iba v niektorých častiach nášho územia. Potrebujú totiž teplé podnebie, priemerná ročná teplota by sa mala pohybovať okolo 8 °C. Moruše sú teplomilné druhy, ktorým sa najlepšie darí v teplých nížinných polohách, ideálne v južných vinohradníckych oblastiach. Môžu však rásť aj v o niečo vyšších polohách, ak im poskytnete vhodné podmienky. Väčšina morušových stromov je mrazuvzdorná a dokáže zvládnuť teploty až do - 4 °C počas vegetačného pokoja.

Výber stanoviska

Moruše preferujú plne slnečné stanovisko, kde dostanú aspoň 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne, pretože tieň nepriaznivo ovplyvňuje dozrievanie plodov a ich sladkosť. Je dôležité chrániť ich pred severnými vetrami a vybrať miesto, kde ho možno udržiavať relatívne bez prerezávania, čo moruši spôsobuje stres. Mali by ste tiež vziať do úvahy výšku stromu v dospelosti - moruša dokáže vyrásť do výšky 12 metrov. Preto nie sú vhodné do každej záhrady, najmä ak máte malú záhradu. Tento strom by sa nemal vysádzať blízko domov, kde jeho rýchlo sa rozvíjajúce korene by mohli narušiť základy stavby, chodníky či príjazdovú cestu. Moruše by mali byť vysadené najmenej 4 m od iných stromov, pretože medzi svojimi koreňmi nemajú rady cudzie dreviny.

Požiadavky na pôdu

Moruše sa dobre prispôsobujú väčšine typov pôd, no najlepšie rastú a plodia v úrodných, dobre priepustných pôdach s dostatkom organickej hmoty. Ideálna je mierne kyslá až neutrálna pôda s pH medzi 5,5 a 7,0. Pôda musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Moruše neznášajú trvalé zamokrenie a studené stanovištia, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný. Záhradkári s bohatými skúsenosťami odporúčajú použiť špeciálny substrát s perlitom alebo keramzitom, ktoré zvyšujú priepustnosť pôdy. Ich hlboké korene si dokážu zabezpečiť dostatok vlahy a živín z hlbších vrstiev pôdy.

Výsadba moruše

Najlepší čas výsadby

Ideálny čas na výsadbu je na jar (marec až apríl) alebo na jeseň (október až november), počas obdobia vegetačného pokoja, kedy moruše budú rýchlo rásť. Problémy s bezproblémovým uchytením tejto dreviny by nemali nastať ani pri výsadbe v inom neodporúčanom termíne.

Príprava pôdy a sadenice

Pred výsadbou prekyprite pôdu do hĺbky aspoň 30 cm a zapracujte do nej kompost alebo vyzretý hnoj. Vyhĺbte jamu s rozmermi približne 60 cm na šírku a 60 cm na hĺbku. Pred výsadbou ponorte korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Skontrolujte korene sadeníc a odstráňte všetky poškodené alebo suché časti.

Proces výsadby

Stromček umiestnite do jamy tak, aby miesto vrúbľovania (ak existuje) bolo asi 5 cm nad úrovňou pôdy. Po umiestnení sadenice ju dôkladne zasypte kyprou zeminou a dobre ju upevnite. K mladému stromčeku umiestnite kôl ako oporu, aby sa udržal vzpriamený.

Mulčovanie po výsadbe

Po výsadbe aplikujte okolo stromčeka vrstvu mulču (napríklad slamu, kôru, štiepanú kôru alebo kompost) vo výške 5-10 cm. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, znižuje výskyt burín a postupne obohacuje pôdu o živiny. Udržujte mulč vo vzdialenosti aspoň 10 cm od kmeňa.

Starostlivosť o moruše

Polievanie

Počas prvých rokov rastu je dôležité zabezpečiť pravidelné a výdatné polievanie (napríklad v týždenných intervaloch), aby sa strom dobre zakorenil a vyvinul silný koreňový systém, najmä počas horúceho a suchého počasia. Akonáhle sa strom etabloval, zalievanie môže byť znížené. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Avšak, pravidelná zálievka, obzvlášť počas tvorby plodov, podporí ich kvalitu a veľkosť. Vyhnite sa preliatiu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov.

Hnojenie

Ak posadíte morušu do dostatočne pohnojenej zeminy, ktorá má prebytok živín, k ďalšiemu hnojeniu stačí pristúpiť raz za rok. Na jar aplikujte vyvážené hnojivo s pomalým uvoľňovaním, napríklad komplexné minerálne hnojivo špeciálne formulované pre ovocné stromy s NPK pomerom 10-10-10. Na jeseň je prospešné doplniť pôdu kompostom, vyzretým hnojom alebo organickým granulovaným hnojivom na zlepšenie jej štruktúry a úrodnosti. Organické hnojivá poskytujú pomaly uvoľňujúce sa živiny a zlepšujú zdravie pôdy. Mladé moruše rastúce v kvetináčoch presádzajte každých pár rokov do o niečo väčšej nádoby pred opätovným začiatkom rastu na jar.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Moruše sú vo všeobecnosti relatívne bezproblémové stromy, odolné voči chorobám a škodcom. Medzi najčastejších škodcov patria vošky a roztoče (*Tetranychus spp.*) a húsenice. Pod nevhodnými podmienkami, ako sú vlhké alebo tienisté miesta, môžu byť moruše napadnuté hubovými ochoreniami ako je múčnatka (*Erysiphe mori*), pleseň sivá (*Botrytis*) alebo bakteriálna škvrnitosť listov (*Xanthomonas mori*). Pravidelná kontrola stromov pomáha identifikovať problémy včas a prijať opatrenia. Dôležitá je pravidelná kontrola a odstránenie napadnutých častí, aby sa zabránilo šíreniu choroby. Ochranné siete alebo obaly na kmene môžu pomôcť chrániť strom pred zvieratami, ako sú zajace alebo vtáky.

Rez a tvarovanie moruší

Správny rez moruší je dôležitý pre ich zdravie, tvar, kvalitu plodov a bohatú úrodu.

Všeobecné princípy a časovanie

Najlepší čas na rez je koncom zimy alebo skoro na jar, keď je strom v období pokoja, pred začiatkom aktívneho rastu a pred nasadením púčikov. Rez počas vegetácie, napríklad v auguste alebo začiatkom jesene, môže pomôcť s presvetlením koruny a strom ho znáša najlepšie, pričom sa s ním dokáže bez problémov vyrovnať do príchodu prvého ochladenia. Rez by sa nemal vykonávať v mrazoch. Pri reze je dôležité používať ostré a dezinfikované záhradné nožnice a píly, aby sa zabezpečili čisté rezy a minimalizovalo riziko infekcie. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy. Všetky rezy s priemerom nad 2,5 cm by mali byť ošetrené.

Výchovný rez

U mladého stromčeka sa v prvých rokoch po výsadbe, ideálne v druhom roku, vykonáva výchovný rez s cieľom vytvoriť silnú a dobre rozvetvenú korunu. Je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sa docielil pravidelný rast vetiev. Odstraňujú sa slabé, dovnútra rastúce a konkurujúce výhony s cieľom vytvoriť pevný hlavný kmeň s 3-5 hlavnými konármi. Správny výchovný rez je dôležitý nielen pre vizuálny vzhľad, ale aj pre budúcu úrodu.

Udržiavací rez

Na dospelých stromoch od veku troch rokov sa vykonáva udržiavací rez každoročne. Odstraňujú sa všetky suché, poškodené, mŕtve, choré alebo sa prekrývajúce vetvy v korune stromu. Cieľom je zlepšiť prúdenie vzduchu a prenikanie svetla do koruny. Ak si chcete zachovať úhľadný tvar, odstráňte neposlušné konáre a všetky, ktoré vyrastajú z kmeňa pod korunou.

Omladzovací rez

Stromy staršie ako 15 rokov, ktoré už neprinášajú dostatočnú úrodu, môžu byť omladené rezom. Tento rez, ktorý sa odporúča vykonávať každých 5-6 rokov, spočíva v skrátení hlavných konárov a odstraňovaní starších, menej produktívnych vetiev, čím sa podporí tvorba nových výhonkov.

Špecifické tvary a odrody

• Otvorená koruna (vázovitý tvar): Moruše by mali byť tvarované do otvorenej koruny, aby sa zabezpečil dostatočný priestor medzi hlavnými vetvami a zabránilo sa prehusteniu.
• Krík (strom na krátkom kmeni): U mladého stromčeka zrežte na začiatku zimy hlavný vzpriamený výhonok (nadväzec) na výšku 70 - 90 cm, odrežte tesne nad silnými bočnými výhonkami. Nechajte ich, aby sa rozvinuli do rámca ôsmich až desiatich vetiev.
• Štandardné alebo pološtandardné stromy: Strihajú sa rovnakým spôsobom ako kríky, ale majú vyšší svetlý kmeň (1,2-1,5 m u pološtandardov a 1,8-2,1 m u štandardov).
• Špaliere (palmety): Moruše možno tvarovať naplocho k slnečnej, chránenej stene s niekoľkými vrstvami vodorovných konárov. Začnite s tvarovaním mladého stromu a pri letnom reze skráťte nové bočné výhonky, ktoré vyrastajú z konárov, na tri alebo štyri listy, aby ste vytvorili krátke plodové konáriky.
• Previsnuté moruše: Ak kupujeme rezom neošetrený stromček v záhradníctve, budeme musieť všetky previsnuté výhony skrátiť asi o dve tretiny ich dĺžky hneď v prvom roku vysadenia mladého stromu.

Úroda a využitie plodov moruše

Doba dozrievania a plodnosť

Vrúbľované veľkoplodé morušové odrody začínajú plodiť už po 2-3 rokoch od výsadby, zatiaľ čo semenáče často až po 4-8 rokoch (u *Morus nigra* aj 5-10 rokov). Plody moruší dozrievajú postupne od polovice júna do augusta, v závislosti od odrody, v teplejších rokoch až do polovice októbra. Plody na spodných konároch zbierajte jednotlivo ručne, najlepšie v rukaviciach, pretože morušová šťava farbí. Nie všetky plody na strome dozrievajú naraz. Zrelé plody sú tmavočervenej až takmer čiernej farby a po dozretí padajú na zem. Po zbere prestávajú dozrievať, preto by sa mali zbierať iba úplne zrelé. Zrelé moruše sú mimoriadne chutné a šťavnaté. Zrelý strom moruše pravidelne produkuje vysoké ročné výnosy, ktoré závisia od odrody, veku stromu a podmienok pestovania, ale môžu sa pohybovať od 40 do 100 kg ovocia na jeden dospelý strom.

Charakteristika plodov

Plodom morušovníka je súplodie nažiek, ktoré svojim tvarom môžu pripomínať černice, nie sú však tak kyslé, ich chuť je skôr sladká až sladkokyslá. Ich dužina je šťavnatá a aromatická. Plody majú krátku trvanlivosť po zbere, ťažko sa skladujú a výrazne sa zhoršujú vo vlastnostiach aj vzhľade počas prepravy. Najchutnejšie moruše sú preto tie, ktoré si nazbierate priamo zo stromu. Ich kalorický obsah je nízky, približne 45 kcal na 100 g.

Využitie v kuchyni a domácnosti

Moruše sú ideálne na:

• Priamu konzumáciu
• Prípravu džemov, sirupov, štiav a kompótov
• Výrobu vína a destilátov
• Pridávanie do koláčov a dezertov, smoothies alebo koktailov
• Sušenie na dlhšiu trvanlivosť (v kaukazskom regióne sa z nich pripravujú „morušové koláčiky“ sušením zahustenej šťavy na plátne)

Liečivé účinky a nutričný profil

Plody moruše sú doslova nabité živinami. Ich prínos pre zdravie je založený na bohatom biochemickom zložení. Obsahujú až 20% cukru, hlavne fruktózy, 0,2% organických kyselín (kyselina jablčná, citrónová), antioxidanty (napríklad resveratrol), vysoké množstvo vitamínu C (až 900 mg na 100 g), vitamíny skupiny B, karotén, vitamín P (rutín), až 8% živíc, pektín a malé množstvo vlákniny. Stopové prvky v morušiach zahŕňajú draslík, vápnik, fosfor, horčík, zinok a molybdén. Obsah chrómu je vyšší ako v jablkách a hruškách. Z hľadiska obsahu železa (3,5 mg na 100 g surového ovocia) moruša prekonáva mišpuľu a aróniu. Listy moruše sa tradične využívajú na prípravu liečivých čajov, napríklad pri vysokom krvnom tlaku. Ich konzumácia pomáha regulovať hladinu krvného cukru a majú celkovo prečisťujúce účinky na organizmus.

Rozmnožovanie moruše

Moruše sa dajú rozmnožovať viacerými spôsobmi:

• Zo semien: Rastliny vypestované zo semien si často nezachovávajú vlastnosti rodičovských rastlín. Semenáče sa preto často používajú ako podpník pre štepenie ušľachtilých odrôd.
• Potápanie: Úspešné je rozmnožovanie pomocou potápania konárikov, ktoré rastú pri zemi.
• Vrúbľovanie: Štepené odrody zvyčajne začínajú rodiť po 1-3 rokoch od výsadby. Odporúča sa vrúbľovanie na vlastný semenáč.
• Odrezky: Bylinné alebo polodrevnaté konáriky, najmä mladé výhonky z júna, je možné zakoreniť pri zachovaní vysokej vzdušnej vlhkosti.

Dobre zakorenené rastliny vo veku 2-3 rokov sa vysádzajú do voľnej pôdy.

Moruša na Slovensku: Historický kontext a špecifiká

Na našom území sa moruše, pochádzajúce pôvodne z Ázie, pestujú už po stáročia. Stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu, čo ovplyvnilo pomer pestovania v prospech moruše bielej, ktorej mäkšie listy priadke chutili viac. Ľudia si však postupne uvedomili, že tento strom ponúka oveľa viac, ako len potravu pre húsenice - vynikajúce plody a morušové drevo, ktoré sa vyznačuje vysokou výhrevnosťou. V slovenských záhradách sa bežne vyskytujú dva druhy: moruša červená (*Morus rubra*), pôvodom z východnej Severnej Ameriky, a moruša biela (*Morus alba*), pôvodom z Číny. V našich podmienkach je možné z čeľade morušovníkovitých pestovať aj morušovník čierny (*Morus nigra*). Moruše sú teplomilné druhy, ktorým sa najlepšie darí tam, kde sa pestuje víno, s priemernou ročnou teplotou nad 8 °C. V tradičných dvoroch južanských gazdov bola moruša biela sadená ako zdroj obživy pre hydinu, ktorá s obľubou konzumovala popadané plody. Staré aleje moruší však pomaly dožívajú a nenahrádzajú sa.

Pukanec - „hlavné mesto“ moruše čiernej

Moruša čierna (*Morus nigra*), ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda, je druh listnatej dreviny pochádzajúci z juhozápadnej Ázie. Je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (*Vitis vinifera*).

Podľa výskumu z rokov 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe. Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina - časť Gondovo (10). Vek viacerých stromov sa odhaduje na 300 až 400 rokov. Kto sa zaslúžil o ich hromadnú výsadbu pred storočiami práve v Pukanci a v jeho okolí, nie je známe. V roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor Pukanské moruše čierne. „Hlavným mestom“ moruše čiernej je Pukanec a prírodný výtvor Pukanské moruše čierne rozhodne stoja za návštevu.

Zaujímavosti o morušiach

Moruše majú tendenciu vytvárať hrboľatý, skrútený tvar aj v pomerne mladom veku. Listy sú srdcovité, na okrajoch mierne zúbkované, na rube chlpaté. Kvety sa objavujú v lete - samičie kvety sú zelené a usporiadané v strapcoch, zatiaľ čo samčie kvety pripomínajú jahňady. Moruša je staré ovocie, ktoré u nás nie je až tak známe, zriedkavo sa dá kúpiť komerčne (v obchodoch), pretože sa zle prepravuje a ani sa dobre neskladuje, takže zvyčajne jediným spôsobom, ako si užiť moruše, je pestovať si vlastné stromy.

Moruša čierna je známa svojím vysokým počtom chromozómov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmich chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity.

Za zmienku pri morušiach stojí zaujímavý spôsob jej šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa jednoducho rozčesnú a konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.

Moruše si zaslúžia našu pozornosť kvôli ich kráse a nenáročnosti. Je to strom, ktorý sa vám odvďačí vynikajúcimi plodmi bez väčšej starostlivosti.

tags: #pestovanie #moruse #na #slovensku