Pestovanie plodín na sopečnej pôde: princípy a osvedčené postupy

Každý organizmus, vrátane pôdy, sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho "orgány" či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb.

Je vedecky podložené, že striedanie plodín na tom istom mieste v záhrade v istom časovom odstupe má veľmi priaznivý vplyv nielen na kvalitu pôdy, ale aj na množstvo úrody. Nie je však jedno, kam ktoré plodiny vysádzate, ani to, ako často plodiny na tom istom mieste meníte. Zatiaľ čo na veľkých poliach sa rotácia odporúča každé 4 roky, na obmedzenom priestore malých záhrad sa odporúča rotovať rastliny každý rok.

Malí záhradkári si často myslia, že striedanie plodín sa týka len obrovských polí, ale nie je to tak. Na malej záhradke má rovnaký význam ako na obrovskom poli. Ak chcete získať maximum plodov a pritom nechcete využívať chemické hnojivá a ochranu proti škodcom, rotácia plodín je zásadou, ktorú jednoducho musíte poznať. Cieľom striedania plodín je, aby sa zabezpečilo zdravie pôdy a plodín.

Princípy striedania plodín

Každá rastlina má na pôdu trochu iné nároky, berie z nej iné živiny a naopak, iné odpadové látky do zeme vylučuje. Existujú plodiny, ktoré obsahujú toxické látky a tie inhibujú koreňový systém rastlín rovnakého druhu. Preto sa na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy.

Striedanie listových a stonkových plodín, ako aj letných a ozimných plodín prináša výhody v boji proti burinám a trávam. Rôzne časy výsevu môžu pôsobiť proti nadmernému rozmnožovaniu určitých rastlín, pretože medzi burinami a trávami sa vyskytujú aj druhy, ktoré uprednostňujú klíčenie na jeseň alebo na jar. Rozšírením striedania plodín o plodiny, ktoré sú vhodné na pestovanie v danej lokalite, možno napríklad minimalizovať tlak škodcov.

Plodiny, ktoré nie sú vzájomne veľmi kompatibilné, by sa mali od seba dlhodobo oddeľovať. Mala by sa dodržiavať odporúčaná prestávka v pestovaní. Podobne ako pri strukovinách, kde sú vzájomné prestávky medzi nimi bezpodmienečne nutné. V opačnom prípade treba počítať so stratou úrody.

Monokultúra a jej dôsledky

Monokultúrne pestovanie, t. j. opakované pestovanie tej istej plodiny na jednom stanovišti vedie k premnoženiu určitých burín a k únave pôdy. Stretávame sa s ním napr. pri pestovaní kukurice alebo repky. Ďalším dôsledkom monokultúrneho pestovania je tzv. pôdna únava, ktorá sa prejavuje zníženou úrodou a horšou kvalitou plodín.

Pri zvýšenom podiele obilnín v osevných postupoch (nad 50 %) sa zvýšil výskyt lipnicovitých (trávovitých) burín, najmä ovsa hluchého, ale aj metličky obyčajnej, psiarky roľnej, mohárov, ježatky kurej, pýru plazivého.

Opakované pestovanie kukurice siatej v monokultúre na zrno, siláž či bioplyn je pri silnom infekčnom tlaku patogénov v súčasnosti už problematické. Pri monokultúrnom pestovaní kukurice (na zrno, siláž a bioplyn po sebe) sa zvýšil podiel burín, na ktoré nedostatočne zaberajú herbicídy, najmä ježatky kurej, mohárov, prstovky krvavej a rezistentných biotypov lasakvov a i.

Výhody zmiešaného pestovania

Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Týmto spôsobom sa oddiali jednostranná vyčerpanosť a únava pôdy a podporí sa jej dynamická detoxikácia.

Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru.

Systémy striedania plodín

Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť.

Štvorhonový osevný systém

V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.

Najbežnejšie je využitie štyroch oblastí záhrady, ktoré budeme každý rok hnojiť iným hnojivom. Po štyroch rokoch vystriedame na každom záhone štyri typy plodín:

1. Prvý záhon: hnojený maštaľným hnojom
   Do záhonov na jeseň zahnojených maštaľným hnojom vysádzame plodiny náročné na živiny: kapustovité zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica), uhorky, melóny, prípadne menej obvyklá kvaka alebo okrúhlica. Hnoj sa v pôde rozkladá dlhšiu dobu, zelenina z neho bude čerpať aj ďalší rok, kedy na tento záhon prejdeme s plodinami z druhého záhona.
2. Druhý záhon: hnojený odležaným kompostom
   Dobrým kompostom hnojíme plodovú zeleninu - papriky, paradajky, baklažán a podobne, ďalej na týchto záhonoch môžu byť zemiaky, kaleráby, zeler, cukety alebo patizóny. Druhý rok bude tento záhon vhodný pre zeleninu z tohtoročného tretieho alebo štvrtého záhonu.
3. Tretí záhon: bez organických hnojív, hnojený minerálnym hnojivom pred výsevom
   Organické hnojivá nesvedčia koreňovej zelenine (mrkva, petržlen, paštrnák alebo repa), listovej zelenine (šaláty) a cibuľovinám (cesnak, cibuľa). Na týchto záhonoch môžu byť aj zemiaky, ak ste ich tam nemali v predchádzajúcom roku.
4. Štvrtý záhon: bez organických hnojív, iba prihnojený priemyselnými hnojivami
   Na nehnojených záhonoch pestujeme bylinky a strukoviny (fazuľa, hrach). Na jeseň ich vyhnojíme maštaľným hnojom a ďalší rok na ne vysadíme plodiny z prvého záhonu.

Klasický osevný postup a jeho varianty

Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. prvej trate. Táto skupina zelenín zahŕňa napríklad hlúboviny, zemiaky, kukuricu, plodovú zeleninu a zeler. Tieto plodiny by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, čo podporí prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín.

V osevných postupoch sú spravidla dvojčlenné a štvorčlenné sledy plodín. Základom osevného postupu je tzv. nosná plodina, zelenina I. trate. Je dobrou predplodinou a na ňu nadväzujú zeleniny II. a III. trate.

• I. trať - zaraďujeme sem plodiny, ktoré vyžadujú priame hnojenie maštaľným hnojom (napr. hlúboviny, zemiaky, plodová zelenina, zeler).
• II. trať - plodiny, ktoré neznášajú priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa zaraďujú do 2. trate (napr. cibuľové zeleniny, koreňové zeleniny, listové zeleniny).
• III. trať - tieto plodiny sú najnáročnejšie na hnojenie a zaraďujú sa v 1. trati.

Zeler sa zaraďuje do 1. trate, zatiaľ čo cibuľové a koreňové zeleniny do 2. trate, a strukoviny do 3. až 4. trate.

Záhon s vytrvalou zeleninou

Mimo systému stoja vytrvalé rastliny, ktoré plodia niekoľko rokov a zostávajú na jednom záhone. Ten by sme mali založiť na mieste s kvalitnou pôdou dobre vyhnojenou organickými hnojivami a každoročne dopĺňať živiny priemyselným hnojivom. Jedná sa napríklad o ligurček, špargľu alebo rebarboru.

Príklady efektívneho striedania plodín

V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok.

Príklady striedania zelenín

• Karfiol - zeler (priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji)
• Skoré zemiaky - kapusta (naklíčené zemiaky vysadíme zač. apríla, kapustu v máji)
• Petržlen - rajčiny (skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji)
• Paprika - zeler (striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji)
• Pór - fazuľa - čínska kapusta: Priesady zimného póru vysadíme v auguste do sponu 30 × 15 cm a vyberieme ich koncom apríla. Záhon znovu upravíme a do 30-centimetrových riadkov vysejeme kríčkovú fazuľu.
• Šalát - karfiol - čínska kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm. Priesady karfiolu vysadíme v polovici mája za každú druhú hlávku šalátu, teda v spone 40 × 50 cm. Koncom mája pozberáme šalát a v polovici augusta karfiol.
• Reďkovka - hrach - mrkva: Zmes semien, teda 10 dielov mrkvy a 1 diel reďkovky, vysejeme začiatkom marca do 25 cm vzdialených riadkov. V máji reďkovku pozberáme a mrkvu zjednotíme. Do medziriadkov spolu s mrkvou vysejeme ešte aj skorý hrach, ktorý pozberáme do polovice mája. Mrkvu okopeme - do konca vegetácie dorastie do skladovej veľkosti.
• Reďkovka - šalát - rajčiny - zeler: V polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku. Začiatkom apríla, keď už má vyvinuté lístky, ju zjednotíme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady. V polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm - to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým, respektíve tretím radom.
• Špenát - uhorky (prípadne cukiny) - ružičkový kel - zimný šalát: Začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov. Záhon po jeho zbere upravíme a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme ich predpestované priesady. Namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami. Uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm. Medzi riadky uhoriek vysadíme začiatkom júna (na vzdialenosť 50 cm) priesady ružičkového kelu. Po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát. Kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája.
• Špenát - kaleráb - ťahavá fazuľa - cukrový melón: Špenát vysejeme v druhej polovici septembra do riadkov vzdialených 15 cm. Zberáme ho podľa počasia, niekedy už začiatkom apríla. Záhon upravíme do sponu 20 × 25 cm a vysadíme priesady kalerábu. V polovici mája vysejeme po okraji hriadky ťahavú fazuľu - do hniezd vzdialených 120 × 50 cm. Fazule necháme ovíjať okolo kolíkov. V polovici mája vysadíme na vzdialenosť 30 cm od seba predpestované sadenice melónov, a to do stredu záhona v jednom rade.
• Šalát - kukurica - ťahavá fazuľa - paprika: V polovici marca vysadíme šalát do sponu 20 × 25 cm. Do krajných riadkov za každý šalát vysejeme začiatkom mája dve až tri zrnká cukrovej kukurice spolu s tromi až štyrmi semenami ťahavej fazule. Po vzídení necháme v hniezde len jednu kukuricu a dve fazule. Kukurica slúži aj ako opora fazule (indiánsky spôsob pestovania).

Špecifiká pestovania na sopečnej pôde

Väčšina sopečných pôd objavených na celom svete vznikla pri výbuchoch. Keďže väčšina týchto sopiek vybuchuje v intervaloch desiatok až stoviek rokov, na okolitú krajinu občas dopadá čerstvá tefra. Časom sa tefra rozpadne a vytvorí to, čo nazývame vulkanická pôda - známa aj ako Andisols alebo Andosols.

Andosoly sú ľahké a nadýchané. Vyznačujú sa predovšetkým výlevmi lávy, pri ktorých vznikajú andizoly bohaté na železo a horčík. Sú charakteristické vyvrhovaním sopečného popola, ktorý je bohatý na kremík (tzv. tefra).

Okrem pôdy bohatej na živiny, ktorú vytvárajú sopky, ponúka pôda aj ďalšie výhody pre pestovanie. Rastline arabica sa napríklad darí v nadmorskej výške 1 000 až 2 000 m n. m. Keď budete nabudúce piť lahodnú kávu zo sopečnej oblasti, zamyslite sa nad prírodnými silami, ktoré pomohli vytvoriť jej jedinečnú chuť.

Optimálne podmienky a agrotechnické zásady

Stabilná a kvalitná úroda je prioritou každého pestovateľa. Cieľ dosiahneme najmä dodržiavaním správnych agrotechnických zásad. Tam okrem iného patrí aj vyvážený osevný postup.

Na zabezpečenie dobrej úrodnosti a štruktúry pôdy je dôležité prispôsobiť obrábanie pôdy danej lokalite, aby sa zabránilo jej zhutneniu, zanášaniu alebo erózii. Pozitívne účinky sa prejavujú aj pri kultivácii a osevných postupoch, ktoré sú šetrné k pôde, pretože nenarúšajú jej štruktúru.

Dobre vyvinutý koreňový systém s hlbokými koreňmi v pôde a vysokým podielom jemných koreňov umožňuje rastline bezpečne prijímať vodu, pretože hlbšie vrstvy pôdy pri silnom slnečnom žiarení a vysokých teplotách toľko nevysychajú. Hlavná plodina je tiež lepšie chránená pred extrémnymi zrážkami so správnymi predchádzajúcimi plodinami. Dobre prevzdušnená pôda vykazuje lepšiu infiltráciu vody, znižuje sa riziko zamulčovania pôdy a následnej zníženej výmeny plynov. Pôda je potom schopná absorbovať viac vody v krátkom čase.

Dobrý agronóm nastaví osevný postup tak, aby bol vyvážený, mnohostranný a plnil rôzne funkcie. Medzi hlavné patria: udržanie pôdnej úrodnosti, regulácia zaburinenosti, zníženie erózie a strát živín z pôdy. Pamätajme, že v rámci osevného postupu musí byť aj dostatok priestoru pre variácie podľa konkrétnej situácie, napr. náhrada jedného obilninového druhu za iný, náhrada ozimín jarinami, zmeny plodín na zmiešaných honoch. Osevný postup by mal zabezpečiť aj celoročný pokryv pôdy, ktorý je dôležitý z hľadiska prirodzeného znižovania zaburinenosti.

tags: #pestovanie #na #svahoch #sopky