Komplexný sprievodca pestovaním papriky na Slovensku

Paprika je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorá si vďaka svojej rozmanitosti tvarov, farieb a chutí našla pevné miesto v kuchyniach po celom svete. Hoci patrí k na starostlivosť náročnejším zeleninovým druhom, domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Tento sprievodca vám poskytne všetko potrebné pre úspešné pestovanie papriky na Slovensku.

Typy a odrody papriky

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum), ktorá je jednoročnou a hospodársky veľmi významnou plodinou. Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie.

Rozdelenie papriky podľa využitia a vlastností:

• Kapie: Sladké, dužinaté, nepálivé papriky.
• Klasické pálivé či nepálivé papriky: Obľúbené odrody s rôznou mierou štipľavosti.
• Čili papričky: Malé aromatické, pálivé papriky, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
• Hybridy (krížence): Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám a uniformnosť plodov.

Príklady obľúbených odrôd:

• Sladké odrody: Vhodné na konzumáciu v čerstvom stave aj na varenie. Pre začiatočníkov sa odporúča napríklad odroda Amy, ktorá je nenáročná a dobre plodí.
• PCR: Asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
• Baraní roh zelený - Barkol: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Slovakia: Veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
• Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková (alma): Sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú.

Predpestovanie priesad papriky

Paprika je teplomilná rastlina, a preto sa v našich podmienkach väčšinou pestuje zo sadeníc, ktoré je nutné predpestovať. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by jej 3 - 5 mesiacov, kým by začala produkovať prvé plody, na čo je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý.

Výsev semienok

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Optimálny čas na výsev papriky je február alebo začiatok marca. S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca.

Semená papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napríklad plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Použite špeciálny substrát pre priesady alebo zmes záhradníckej zeminy, kompostu a piesku. Môžete použiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka zatlačte do substrátu asi pol centimetra hlboko a prikryte ich tenkou vrstvou substrátu a výdatne zalejte. Substrát udržiavajte mierne vlhký, ale nie premokrený. Ideálna teplota na klíčenie je okolo 25 °C. Klíčenie papriky trvá približne 10-14 dní. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.

Pre optimálnu produkciu plodov je potrebné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady, aby mali sadenice ideálnu veľkosť (10 - 20 cm) na presádzanie.

Pikírovanie a otužovanie priesad

Pikírovanie je oddelenie jednotlivých rastliniek a ich presadenie do samostatných nádob. Tento proces podporuje rozvoj koreňového systému a bráni preťahovaniu rastlín.

Otužovanie pripraví priesady na náhle zmeny teplôt vonku. Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Priesada musí byť zdravá, silná, s pevnou stonkou, neprerastená a pri paprike aj s prvými nasadenými kvetnými púčikmi. Je to znak kvalitného predpestovania. Ak sa stane, že napríklad vplyvom nepriaznivého počasia budete musieť sadiť prerastené priesady, všetky kvitnúce kvety vrátane malých plodov odstráňte. Rastliny musia najskôr dostatočne zmohutnieť.

Výsadba papriky

Paprika je citlivá na chlad a netoleruje mráz, preto sa presádza do záhrady až po posledných jarných mrazoch. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj, zvyčajne v polovici mája, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov a priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C. Ak je teplé a stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr.

Príprava pôdy a stanovišťa

Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Paprika najviac ocení pôdu bohatú na humus a živiny. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia.

Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Papriky sú náchylné aj na vietor, preto volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.

Samotná výsadba

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Do vykurovaného skleníka môžete dopestované papriky sadiť už v druhej polovici marca. Papriky vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Jamka na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky. Takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou tak, aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou.

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Pretože paprika patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením, jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi sa bez opory môžu vylamovať. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Pestovanie v skleníku a nádobách

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. V čase zberu plodov sa vo fóliovníku aj v skleníku vyvarujte vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je hlavnou príčinou rozvoja chorôb v mieste rán po odlomení z rastliny. Je potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože akonáhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplné dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov, na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.

Starostlivosť o papriku počas rastu

Zálievka

Paprika má na vlahu počas celej vegetácie značne vysoké nároky, pretože má pomerne plytké korene. Preto je potrebné častejšie polievanie ako napríklad pri rajčiakoch. Polievame pravidelne, ale striedmo, najmä počas sucha. Medzi jednotlivými závlahovými dávkami však nechajte pôdu dostatočne preschnúť, aby sa ku koreňom mohol dostať vzduch. Každodenná zálievka však nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3-krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok).

Ideálna je zálievka ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo plesniam. Polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používajte vlažnú odstátu vodu, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako šok, z ktorého sa dlho spamätávajú. Počas horúčav zalievame ráno alebo večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne, aby sa minimalizovalo odparovanie.

Špecifický prístup k zálievke pre hlboké zakorenenie

Niektorí pestovatelia odporúčajú, aby ste po zasadení papriky mesiac nepolievali, aj keď vyzerá zvädnutá. Mala by sa v noci vzchopiť. Tento prístup má viesť k vytvoreniu silného koreňového systému, ktorý si rastlina vytvorí, aby dosiahla vodu hlbšie v pôde. Ak sa skoro začne polievať, rastlina si pamätá, že má dostatok vlahy, a nemá potrebu vyvinúť väčší koreňový systém. Ak aj bude suchšie, nepolievajte. Keď začne kvitnúť, treba polievať len minimálne.

Hnojenie

Papriky nepatria medzi druhy zeleniny extrémne náročné na živiny, a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu, a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, ak je pôda dostatočne výživná. Ak však pôda nie je dostatočne výživná, môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) akonáhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Pre dosiahnutie bohatej úrody je potrebné papriku pravidelne hnojiť.

Po prvej okopávke (cca dva týždne po výsadbe) začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo, ako je ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme. Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

Pre intenzívne hnojenie môžete pripraviť kvas z ovčieho hnojiva: 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustite v 10 litroch vody a nechajte za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10 (jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody). Predtým, ako hnojivo nalejete na korene rastliny, ju dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pre dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu možno použiť aj prírodné mykorhízne huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a neustále ju zásobujú živinami (napríklad prípravok Symbivit na papriky).

Okopávanie a burina

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, tieni a tvorí prostredie vhodné na rozvoj chorôb. Hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Pri okopávaní myslite na to, že paprika zakoreňuje plytko a hlbším prekopaním môžete poškodiť korene. Porast preto udržujte čistý.

Prerezávanie a zaštipovanie

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi.

• Odstránenie prvého kvetu/plodu: Hlavne záhradkárom - začiatočníkom to zvykne byť ľúto, takto sa pripraviť o úrodu. Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.
• Tvarovanie a presvetľovanie: Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.
• Podpora vetvenia: Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
• Odstránenie vrcholových výhonkov: Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.

Prezimovanie papriky

Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči. Keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).

Ochrana proti škodcom a chorobám

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky. Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať, hlavne či nežltnú listy alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýtozelenú farbu, bez hnedých škvŕn alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné.

Najčastejšie choroby papriky:

1. Stolbur papriky: Vírusové ochorenie prenášané cikádkami. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa bledohnedými nepravidelnými škvrnami pri špičke plodov. Ide o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy (napr. nedostatok vápnika v pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom).
3. Slnečný úpal zeleniny: Poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými na strane zasiahnutej slnečným žiarením. Vzniká pri náhlom oteplení alebo pri vysadení nesklimatizovaných sadeníc.
4. Vädnutie papriky: Hubové choroby papriky. Pri fuzáriovom vädnutí huba preniká cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky. Obe pretrvávajú v pôde, preto je dôležité striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Najčastejšie škodcovia papriky:

V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

• Roztočec chmeľový: Malý roztoč červenej farby (0,2 - 0,4 mm). Nabodáva listy a vyciciava šťavy. Výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Pre každý druh vošky je účinný iný prípravok.
• Strapka západná: Drobný hmyz (1 - 3 mm). Cicá rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie treba opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Zber a skladovanie papriky

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití:

• Plná zrelosť (fyziologická): Plody sú úplne vyfarbené a dosiahli svoju maximálnu chuť a arómu. Ideálne na priamu konzumáciu, keď očakávate šťavnaté a sladké plody (zber v auguste a neskôr).
• Technická zrelosť: Plody sú ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". V tejto chvíli sa zberajú papriky určené na varenie, napríklad na plnenie mäsom, do leča a podobne.

Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu. Ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Dôležité tipy pre pestovanie papriky

• Vhodná kombinácia rastlín: Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa. Naopak, nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
• Výber priesad: Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
• Aklimatizácia: Pred výsadbou do exteriéru vždy aklimatizujte priesady na vonkajšie podmienky, aby ste predišli šoku z teplotných zmien.
• Dostatok slnka: Papriky potrebujú 6-8 hodín slnečného svetla denne pre optimálny rast a plodenie.
• Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro, až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C.

Pestovanie papriky je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zdravú a chutnú zeleninu priamo z vlastnej záhrady. S trpezlivosťou a dodržiavaním týchto pokynov sa aj začiatočník môže tešiť z bohatej úrody.

tags: #pestovanie #papriky #na #slovensku