Paprika, pôvodom z tropických oblastí strednej Ameriky, si aj napriek mnohým odolným odrodám najlepšie uvedomuje svoje potenciály v kontrolovanom prostredí skleníka. Stabilné podmienky, teplo a ochrana pred vetrom, ktoré skleník poskytuje, sa odrazia vo vyššej úrodnosti a kvalite plodov. Pestovanie v skleníku tak predstavuje ideálnu voľbu pre milovníkov čerstvých a chrumkavých paprík či štipľavých chilli papričiek.
Výber a príprava skleníka
Pre úspešné pestovanie papriky v skleníku je kľúčové správne umiestnenie a orientácia samotného skleníka. Ideálne je umiestniť ho na miesto, kde bude počas celého dňa dostatok slnečného svetla. Ak také miesto nie je k dispozícii, zvoľte aspoň také, kde slnko svieti minimálne ráno, čo pomôže vysušiť rastliny po nočnom zarosení a zabrániť tvorbe plesní.
Dôležitá je aj orientácia skleníka. Najvhodnejšia je orientácia na juh alebo juhozápad, pričom rady pre pestovanie by mali smerovať z juhu na západ. V zadnej časti skleníka je ideálne pestovať väčšie a vyvinutejšie sadenice, zatiaľ čo v prednej časti umiestnite rastliny, ktorým dlhšie trvá vývin. Ideálna veľkosť skleníka je vyšší a kratší, s dverami umiestnenými na južnej strane pre efektívnejšie vetranie. Dvoje dvere oceníte najmä pri miernom vetre a teplotách nad 25°C, pretože čím sú dvere väčšie, tým je vetranie efektívnejšie. Pri skleníkoch dlhších ako 6 metrov je vhodné nainštalovať aj strešné okná pre lepšie vetranie.
Počas leta otvárajte obe dvere pre dôkladné vetranie, aby teploty neprekročili 35°C, kedy paprika prestáva rásť. Na jar a jeseň stačí otvárať hlavné dvere na južnej strane, čím ochránite rastliny pred vetrom a chladom.
Predpestovanie sadeníc
Ak si priesady nekupujete, ale sadíte si vlastné, s ich predpestovaním môžete začať vo februári až marci. Semienka saďte do pripravených zakoreňovačov alebo menších kvetináčov s vhodným substrátom. Predpestovať môžete v interiéri v mini skleníku alebo priamo vo vonkajšom skleníku, pričom dôležité je, aby teplota vzduchu bola v rozmedzí od 25 do 30 °C.
Klíčiace rastlinky budú potrebovať dostatok svetla a primerané množstvo vlahy. Keď sa objavia prvé pravé listy, môžete mladé papriky presadiť do väčších kvetináčov a prihnojiť. V tejto fáze, ak ste tak neurobili po vyklíčení, je tiež dôležité znížiť teplotu prostredia o 5 až 8 °C. V noci nesmie teplota klesnúť pod 15 °C.
Výsadba a starostlivosť o papriky v skleníku
Papriky sa sadia do brázd, ktoré si urobíte napríklad plečkou alebo druhým koncom motyky. Jednotlivé brázdy by mali mať medzi sebou vzdialenosť 35 až 45 cm. Ak máte vopred vypestované priesady, je potrebné ich sadiť do mokrej a pohnojenej zeme. Rovnako ako uhorky, aj papriky sa sadia koncom apríla a z prvých plodov sa môžete tešiť už začiatkom júna, v závislosti od starostlivosti a podmienok v skleníku.
Papriky potrebujú oporu pre svoj rast, najmä odrody s veľkými a mäsitými plodmi. Bežné odrody roľných paprík oporu nepotrebujú. Odporúčaný spon pri výsadbe je približne 0,40 x 0,40 m, pričom do jednej jamky môžete sadiť aj dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť.
Teplo a vlhko sú pre papriky najdôležitejšie. Zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac ako 5 °C. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, nie studenou vodou z studne. Zálievka by mala byť pravidelná, radšej v menších množstvách a častejšie. Papriky nemajú rady sucho, ale problémom je aj príliš veľa vody - pôda by mala byť len vlhká.
Keďže sú pomerne náročné na živiny, je potrebné ich prihnojovať vhodným hnojivom. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku aplikujte približne o mesiac. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika, ktorý dodáte prostredníctvom listovej výživy.
Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín. Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín a likvidácia buriny.
Využitie, zber a spracovanie
Papriky môžete zberať zelené v technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené do červenej, žltej či oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú.
Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť alebo konzervovať. Plody majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov - najviac ho má červená paprika. Obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Sú významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš či guláš.
Choroby, škodcovia a iné problémy
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať aj nebezpečné virózy, podobne ako molice.
V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Problémom mnohých záhradkárov je aj opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov, čo nie je ochorenie, ale často súvisí s nízkou vzdušnou vlhkosťou alebo celkovo nízkou teplotou. Regulácia plodov môže mať aj iné dôvody, napríklad ak má rastlina nasadených veľa plodov či kvetov, takáto regulácia môže byť prirodzená.
Vhodní a nevhodní susedia papriky
Pri pestovaní v skleníku je dôležité myslieť aj na to, aké rastliny budete pestovať spolu s paprikou. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou (ibištek jedlý), ktorá vyrastie vyššie ako paprika a stáva sa jej prirodzenou oporou pre krehké listy. Vhodnou rastlinkou je aj čakanka.
Naopak, neodporúča sa pestovať papriky spolu s paradajkami, pretože potrebujú odlišné podmienky pre rast. Taktiež sa neodporúča pestovať ich spolu so zemiakmi či voňavými bylinkami ako je yzop. Aj keď sa medzi záhradkármi šíri fáma, že paprika a paradajky sa neznesú, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a môžete ich smelo vysádzať vedľa seba.
Pri výsadbe papriky do záhonu by ste sa mali zamerať na to, aby ste ju nevysádzali na rovnaké miesto dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Tip na záver
Pestovanie papriky v skleníku je skvelým spôsobom, ako využiť priestor pre pestovanie chutnej a všestrannej zeleniny. Aj keď paprika patrí k náročnejším druhom, s dodržaním správnych podmienok a starostlivosti sa vám odvďačí bohatou úrodou.
tags: #pestovanie #papriky #v #sklenikoch