Popínavé ruže sú známe svojou ohromujúcou krásou a elegantnými kvetmi. Ich ťahavý charakter umožňuje využitie vertikálneho priestoru v záhrade a pridáva záhradným štruktúram nový rozmer. Tieto ruže majú jedinečnú schopnosť rásť pozdĺž stien, pergol a mreží, pričom vytvárajú pôsobivé závesy kvetov a romantické oblúky, ktoré dodávajú vašej záhrade pôvabný a romantický vzhľad.
O popínavých ružiach koluje pár podivných povestí, jednou z nich je, že sa nemusia rezať. Typickou vlastnosťou popínavých ruží je ich obvykle veľmi bujný rast. Keby sa nechali svojmu osudu, spustli by a neboli by pekné. Pri obdivovaní anglických popínavých ruží by sme nemali iba vzdychať nad krásou ich kvetov, ale nazrieť aj na to, čo sa skrýva za nimi. Hlavne na domoch a múroch pri detailnejšom pohľade uvidíme dve veci: ruže sú skoro vždy držané na plocho - žiadne výhony nevyrastajú príliš do priestoru, a skoro vždy uvidíme snahu pestovateľov viesť výhony ruží vodorovným smerom, alebo aspoň do oblúkových tvarov. Nie je to náhoda - takto vytvarované ruže kvitnú oveľa ochotnejšie, ako výhony rastúce kolmo.
Osvojenie tejto metódy dáva možnosti aj majiteľom záhrad pestovať ruže na špeciálne pripravených trelážach, hoci uprostred trvalkových záhonov, bez potreby mať pergolu či inú záhradnú stavbu. Pre tento typ pestovania ruží je potrebné v predošlom roku nechať ruže vytvárať dlhé výhony bez nášho zásahu. Na začiatku jari sa potom tieto dlhé výhony vyväzujú a tvarujú.
Výber správneho miesta a pôdy
Pre úspešné pestovanie ruží je potrebné dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže milujú slnečné stanovisko, ale pri celodennom oslnení môžu veľmi rýchlo odkvitnúť a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ideálna teplota pre rast ušľachtilých ruží je 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa im darí na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.
Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javorce, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.
Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavané dvory alebo záhrady oplotené vysokými múrmi.
Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Ideálne pH pôdy je 5-7. Ak je pôda priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapracujte do nej rašelinu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej, ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.
Správna výsadba popínavých ruží
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.
Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených, ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné.
Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.
Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.
Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar.
Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.
Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe, odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Ak chcete dodať záhrade poetický nádych, teraz je ideálny čas na vysádzanie popínavých ruží. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.
Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm.
Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.
Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.
Na plánovanom mieste výsadby vykopeme rýľom dostatočne veľkú jamu. Jama by mala byť aspoň 40 cm hlboká aj široká. Jej dno rýľom ešte prekypríme. Ružu vyberieme z kontajnera a skontrolujeme koreňový bal. Na dno výsadbovej jamy nasypeme kvalitný záhradnícky substrát. Na dno nalejeme krhlu vody. Koreňový bal vložíme do pripravenej jamy. Koreňový bal zasypeme substrátom, do ktorého pridáme mykorízne huby.
Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň, prípadne jar. Jeseň je vhodnejšia na výsadbu voľnokorenných ruží. Tieto rastliny však musíme vysadiť hneď po kúpe, korene sú citlivé na zaschnutie. Pred výsadbou ich vždy namáčame do vedra s vodou. Kontajnerované ruže vysádzame až dovtedy, kým nie je pôda zamrznutá. Nezabudnime, že tam, kde ružu vysadíme, bude rásť veľa rokov.
Ruže potrebujú slnečné a teplé miesto, kyprú a humusovú pôdu. Malo by ísť vždy o miesto s dostatočným prúdením vzduchu, nikdy nie tienisté. K vysadenej a dobre zaliatej ruži nakopcujeme zeminu. Nič iné netreba. Nerežeme ani neaplikujeme hnojivá.
Pestovateľské škôlky expedujú sadenice s voľnými koreňmi na jar alebo jeseň v pestovateľských nádobách počas celého vegetačného obdobia. Voľnokoreňové sadenice odporúčame vysádzať koncom októbra až do polovice novembra. Pozor, aby nebola premrznutá pôda.
Popínavé ruže milujú slnečné stanovisko. Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou.
Zavlažovanie a hnojenie
Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.
Po zálievke zapichnite prst alebo merač vlhkosti do pôdy asi dva centimetre hlboko. Ak je pôda vlhká, zaliali ste dostatočne.
Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.
Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Áno, popínavé ruže je vhodné pravidelne hnojiť, aby sa podporil ich zdravý rast a kvitnutie. Hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu je ideálne, pretože podporuje tvorbu pukov a kvetov.
Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria.
Rez popínavých ruží
Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.
Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.
Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Strihanie popínavých ruží je dôležité pre tvorbu pevných a dobre tvarovaných konárov. Popínavé ruže strihajte na jar. Pravidelne tiež odstraňujte slabé a mŕtve konáre, to podporujte rast nových vetvičiek. Priebežné odstrihávanie odkvitnutých kvetov napomáha k bohatému kvitnutiu.
Po vysadení vykonajte povýsadbový rez, aby ruža mala dostatok energie na rast. Od tretieho roku vykonávajte na jar udržiavací rez. Popínavé ruže opatrne presvetlite a odstráňte poškodené alebo choré konáriky. Ak ruža kvitne častejšie, zrežte nerozvetvené konáriky, aby ste stimulovali tvorbu výhonkov. Odstrihnite výhonky striedavo v spodnej časti, v strede a na konci starého konára. Potom pretiahnite všetky zostávajúce výhonky cez oporu a tam ich upevnite.
Ak je rastlina príliš veľká a už sa nezmestí pod ochranu na zazimovanie, na jeseň ju zrežte. Nerobte žiadne veľké rezy, len odstráňte to, čo je potrebné. Keď vyrastie z podpníka divý výhonok, odstráňte ho ihneď pri koreni. Zabránite tak tomu, aby divý výhonok ušľachtilú ružu udusil.
Na niektorých rastlinách, ktoré teraz vysádzame, môžu byť ešte plody - šípky. Odstránime ich.
Zimná ochrana
Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našich podmienkach sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C.
Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.
Popínavé ruže potrebujú vhodnú zimnú ochranu. Za týmto účelom na jeseň nahrňte zeminu na základni a potom spodnú časť zakryte rákosovou rohožou. Karimatka chráni nielen pred mrazom, ale aj pred vetrom a slnkom. Zaveste pytlovinu cez dlhé výhonky.
Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné.
Choroby a škodcovia
Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravku, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ružu napadá čierna škvrnitosť a múčnatka.
Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte.
Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.
Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. chemické prípravky. Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.
Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.
Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpraciete napadané lístie z ruží.
Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny.
Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.
Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom.
Ochrana - Pred zimou prihrňte k ružiam pôdu alebo kompost. Počas zimy prekryte kríky suchými konármi.
Popínavé ruže sú napádané typickými chorobami ruží. Patria sem škvrnitosť listov, múčnatka, sivá pleseň, hrdza ružová a čierna škvrnitosť. Škodcovia, ktorí napádajú popínavé ruže, sú vošky, nosánik ryhovaný a roztoče. Použite proti nim prirodzených nepriateľov, ako sú larvy lienok a hmyz z čeľade zákernicovitých.
Mulčovanie
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm.
Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.
Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.
Keď už máte správny režim zalievania popínavých ruží, je dôležité ich niekedy v júni namulčovať - to pomáha pôde zadržať viac vlhkosti. „Mulč nielenže pomáha zabrániť rastu buriny, ale aj chráni pôdu pred rýchlym vysychaním,“ vysvetľujú experti. Mulčovanie je jednoduchá záhradkárska technika, pri ktorej sa na pôdu pridáva vrstva materiálu. V lete tak ruže nechráni len pred horúčavou, ale aj pred stratou vody.
Ako najvhodnejší mulč pre popínavé ruže sa osvedčili materiály ako kôra, borovicové ihličie, slama alebo dobre prehnitý maštaľný hnoj - tieto totiž dokážu zadržať veľké množstvo vody, ktorá sa potom pomaly uvoľňuje ku koreňom. Ak zostanú popínavé ruže počas leta dobre hydratované, budú mať dostatok energie na ďalšie kvitnutie - a kvety vydržia dlhšie zdravé.
Rady pre pestovanie v nádobách
Existujú aj menšie odrody popínavých ruží, ktoré môžete vysadiť do črepníka. Ružiam v črepníkoch pravidelne dodávajte hnojivo na ruže a zabráňte zamokreniu. Upozornenie: Ak chcete zasadiť popínavé ruže do črepníka, zvoľte nádobu so šírkou a hĺbkou minimálne 40 cm, aby mali korene dostatok miesta.
Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou.
tags: #pestovanie #popinavych #ruzi #apollo