Ak patríte k tým, ktorí milujú svoju záhradku a vlastnú zeleninu, určite zvyknete na jar vysievať paradajky. Predpestovanie vlastných sadeníc paradajok nie je zložitým procesom. Bude vám naň stačiť niekoľko pomôcok z domácnosti.
Kedy začať s výsevom priesad rajčín
S výsevom začnite vopred. Vhodný čas na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca.
Výhody predpestovania vlastných sadeníc
Predpestovaním získate niekoľko vzácnych týždňov pestovateľského času, čo znamená náskok pred vegetačným obdobím. Vďaka tomu sa dočkáte úrody skôr a s veľkou pravdepodobnosťou i jej väčšieho množstva. Teplomilné rastliny i tie s dlhou dobou rastu, ako paradajky, paprika, uhorky, melón či baklažán, by v našich klimatických podmienkach bez predpestovania nemali dostatok teplých pestovateľských dní na to, aby dozreli.
Pri vlastných priesadách máte záruku kvality. Niektoré predpestované sadenice možno kúpiť pestované kvalitne, no iné môžu byť nekvalitné, vypestované s nedostatočnou výživou, nevhodne chemicky ošetrované, napadnuté, či inak neprospievajúce. Keď si zo semien predpestujete vlastné sadenice, je predpoklad, že ich budete mať zdravšie, kvalitnejšie, odolnejšie, pretože im venujete starostlivosť od prvého dňa a viete, čo zahŕňa starostlivosť o ne.
Predpestovaním si sami môžete naplánovať výsadbu do záhrady. Nemusíte sa prispôsobovať druhovej a časovej dostupnosti kupovaných sadeníc. Navyše, predpestovanie zo semien vás cenovo vyjde oveľa lacnejšie. Nákup už vypestovaných priesad rastlín je finančne náročnejší ako cena osiva.
Príprava na výsev
Výber vhodného substrátu pre rajčiny
Základom úspechu pri predpestovaní paradajok je voľba substrátu. V súčasnosti nájdete na trhu niekoľko druhov substrátov, pri predpestovaní paradajok však voľte druh s neutrálnym pH (hodí sa na väčšinu zeleniny), ktorý je určený špeciálne na výsev. Ideálny substrát pri paradajkách je ten s neutrálnym pH. Tak docielite, že rastlinky budú klíčiť rovnomerne.
Pri používaní zeminy je dôležité mať kvalitný substrát, ktorý má dobré fyzikálne vlastnosti, schopnosť zadržiavať v sebe vodu a živiny. Dôležité sú aj chemické vlastnosti ako správne pH pôdy, ale aj obsah živín nevyhnutných pre priaznivý vývoj mladých rastlín. Z tohto dôvodu sa odporúča pri predpestovaní používanie zeminy určenej na vysievanie semien. Klasická záhradná pôda je príliš ťažká a nevyhovujúca pre klíčiace priesady. Použitím správneho substrátu so správnymi vlastnosťami sa vyhnete nepríjemnostiam pri pestovaní. Semienka budú mať vhodné pôdne podmienky pre svoj rast a minimalizujete možnosť napadnutia mladých rastliniek patogénmi či hubami.
Vlastný výsevný substrát: Môžete si namiešať vlastný výsevný substrát. Použite 3 diely kvalitnej rašeliny a 1 diel organicky bohatej pôdy. Dôležité je, aby boli kvalitné. Môžete im pomôcť obohatením o hnojivá z hmyzieho trusu, zeolit a humus.
Prísady do substrátu:
- Hnojivá z hmyzieho trusu (napr. Hnojík, TRusEko Agro Prémium): Zabezpečia správne vyváženú výživu s dlhodobým uvoľňovaním živín pre klíčiace rastlinky, podporia ich imunitu voči chorobám a škodcom.
- Zeolit (napr. ZeoSand, Zeolit Agro): Zkvalitňuje a detoxikuje pôdu, zvyšuje využitie živín rastlinami a prevzdušňuje pôdu. Pomáha udržiavať v pôde vodu a zabraňuje vyplavovaniu živín.
- Alginit: Organicko-minerálna hornina, ktorá výborne udržiava vodu v pôde (1 kg zadrží až 1,5 litra vody), detoxikuje, znižuje potrebu hnojív a sám je hnojivom. Dopĺňa minerálne látky do pôdy a podporuje rast užitočných pôdnych baktérií.
Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi, je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte, napríklad v rúre vyhriatej na 180 °C po dobu 15 minút.
Nádoby na výsev
Pri vysievaní dbajte na to, aby mal hrantík alebo iná nádoba na výsev semienok na dne otvory na odtok prebytočnej vody. Môžete použiť takmer akýkoľvek druh nádoby s minimálnou hĺbkou 5 cm a otvormi na odtekanie vody. Ak svoje kvetináče nevyčistíte, môže dôjsť k prenosu patogénov na vaše sadenice.
Na výsev môžete použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov či zmrzliny, alebo plastové či papierové sadbovače. Pre pikírovanie sú vhodné kvetináče s priemerom 9 - 10 cm alebo menšie s priemerom 8 - 9 cm.
Proces výsevu
V interiéri si pripravte nádobu s dobre navlhčeným a sterilným substrátom, ktorý do nej zľahka vysypte. Nedávajte ho úplne po vrch, maximálne 3 cm od hornej hrany zakoreňovača.
Pomocou ceruzky alebo paličky vyryte ryhy hlboké asi 1 cm. Semienka sejte naširoko - 1 kus na vzdialenosť 1 centimetra. Vo všeobecnosti platí, že semiačka vysievame do hĺbky podľa ich veľkosti: veľkosť krát 3. Tomu prispôsobte množstvo substrátu v zakoreňovači. Najmenšie druhy semiačok, ktoré rovnomerne vysejete, nie je väčšinou nevyhnutné zakryť zemou, no je vhodné prekryť ich napríklad tenkým papierovým obrúskom, aby sa nevyplavili na jedno miesto.
Výsev zalejte, najlepšie vodou v rozprašovači. Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto - do skleníka alebo na parapet. Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Pri pestovaní rastlín na parapete ich nezabúdajte raz za čas otočiť, aby sa neťahali za svetlom do jedného smeru.
Klíčenie a starostlivosť o mladé rastlinky
Podmienky pre klíčenie
Nádoby so semienkami umiestnite na teplé miesto. Potrebná teplota sa pohybuje okolo 25 °C, čo môžete dosiahnuť prikrytím nádoby. Ak ste umiestnili nádobu so semienkami na parapet, využite orientáciu okna na juh. Rastlinky sa potom prirodzene ťahajú za svetlom.
Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov. Vtedy sú síce sadenice malé, ale už majú peknú zelenú farbu listov. Tá je tiež ukazovateľom, že majú dostatok svetla.
Svetlo a teplota
Po vyklíčení rastlín ich umiestnite na miesto, kde budú mať väčšinu dňa dostatok svetla. Keďže svetelné nároky klíčiacich rastlín sú pomerne vysoké, na zabezpečenie primeranej svetlosti môžete použiť špeciálnu lampu určenú na pestovanie rastlín. Ak nemáte skleník či fóliovník, môžete použiť parapetné dosky.
Každá rastlina má individuálne nároky na podmienky, v ktorých dokáže klíčiť. Teplotný rozsah je široký, od 10 °C až do 28 °C. Väčšina u nás pestovaných rastlín sa pohybuje okolo 18° až 20 °C, alebo okolo 25 °C ako u plodovej zeleniny. Ak potrebujete vyššiu klíčiacu teplotu, môžete využiť hrejúce radiátory, pestovateľské lampy, tak i výhrevné podložky.
Po vyklíčení semien znížte teplotu vzduchu približne o 5 °C. Tým zabezpečíte dostatočne silné, podsadité a pevné stonky rastlín. Vyššia teplota a nižšia svetelnosť vedú k slabým, vytiahnutým rastlinám s oslabenou stonkou, ktoré sú náchylné na napadnutie hubovými ochoreniami a padanie klíčiacich rastlín.
Zavlažovanie a hnojenie
Priesady neustále zavlažujte, lebo pôda nesmie byť ani suchá, ani premočená. V počiatočnej fáze môžete vodu dodávať vo forme postrekov pomocou rozprašovača. V minipareniskách sa vlhkosť prirodzene udržiava, preto pri pestovaní v iných nádobách pamätajte na udržiavanie dostatočnej vlhkosti. Vyhnite sa dlhodobému premáčaniu a doprajte svojim budúcim rastlinkám pravidelné vetranie.
Voda, ktorou dopĺňate potrebnú vlhkosť, by mala mať teplotu vzduchu. Ako zálievka je vhodný výluh z hmyzieho trusu. Takto hnojte približne 1x za týždeň a pokračujte v pravidelnom hnojení počas celej vegetácie. Bez pravidelnej výživy budú vaše rastliny oslabené, čo sa prejaví aj na veľkosti úrody aj na náchylnosti na ochorenia.
Ak budete používať zalievanie do spodnej misky pod kvetináčom, po približne 30-tich minútach prebytočnú zálievku zlejem. Korene sadeníc nesmú byť dlhodobo premočené, mohlo by dochádzať k odhnívaniu koreňovej časti rastlín. Nadmerná vlhkosť vedie aj k hubovým ochoreniam a padaniu klíčiacich rastlín. Skúsenosť ukazuje, že často tomu predchádza vznik plesne na pôde. Posyp ZeoSandom alebo Zeolitom Agro po pôde okolo rastlín pomáha proti tejto pôdnej plesni.
Pikírovanie - presádzanie sadeníc
Keď sa na sadeniciach objavia tzv. pravé listy, je ideálny čas na pikírovanie, teda presadenie sadeníc do väčších nádob. Zvyčajne to nastáva, keď mladé sadeničky majú 2 a viac pravých listov. Rastlinám po vyklíčení sa vyvinú ako prvé na pohľad dva malé lístky, ktoré sú v skutočnosti zdrojom pre klíčiace semená. Ďalšie listy, ktoré im narastú, sú už vzhľadovo odlišné, tvarované a označujú sa ako pravé listy. V nich už prebieha fotosyntéza.
Pred pikírovaním sadeníc opäť dodajte zemine potrebné prísady. Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky, nie za stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča.
Starostlivosť počas rastu
Hnojenie a zálievka
Substráty sú obohatené o živiny, ktoré by mali vydržať až do výsadby. Napriek tomu je vhodné rastliny pravidelne priživovať. Ako zálievka je vhodný výluh z hmyzieho trusu. Vďaka výluhu dodáte mladým rastlinám potrebnú vlhkosť a zároveň aj vyváženú výživu. Hnojte približne 1x za týždeň a pokračujte v pravidelnom hnojení počas celej vegetácie.
Bez vody niet života. To platí aj pre klíčenie a rast rastlín. Voda je nevyhnutná. V počiatočnej fáze môžete vodu dodávať vo forme postrekov pomocou rozprašovača. V minipareniskách sa vlhkosť prirodzene udržiava, preto pri pestovaní v iných nádobách pamätajte na udržiavanie dostatočnej vlhkosti. Vyhnite sa dlhodobému premáčaniu a doprajte svojim budúcim rastlinkám pravidelné vetranie.
Zabezpečenie prúdenia vzduchu
Štúdie ukazujú, že rastliny pri pestovaní vystavené jemnému vánku sú odolnejšie oproti tým, ktoré sú pestované v pokojnom prostredí. Pri starostlivosti o svoje rastliny nezabúdajte aj na každodenné vyvetranie. Jemné prúdenie vzduchu a pravidelné vetranie pôsobia zároveň preventívne proti padaniu klíčiacich rastlín i hubovým chorobám. Proti padaniu a ochoreniam sa odporúča použiť aj prípravky na báze zeolitu.
Otužovanie priesad
Približne 2 týždne pred výsadbou do záhrady začnite postupne rastliny otužovať. Tým ich pripravíte na prechod z interiéru do exteriéru. Tento prechod je pre rastliny veľmi náročný, preto tento dôležitý krok nevynechajte.
Neuponehlite to! Začnite 1 hodinou denne. Umiestnite svoje sadenice do vonkajšieho priestoru mimo priame slnečné žiarenie a do závetria. Postupne pridávajte čas, ktorý doprajete svojim rastlinám na otužovanie. Ku koncu druhého týždňa odkladajte rastliny dovnútra už len počas noci. Posledným krokom otužovania je nechať ich vo vonkajšom priestore aj v noci.
Výsadba priesad do záhrady
Priesady môžete vysadiť do zeme až po uplynutí jarných mrazov, čiže v druhej polovici mája. Na výsadbu paradajok do zeme si ešte pár mesiacov počkáte. Všeobecne sa odporúča vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov.
Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do riadkov vzdialených cca 60 - 70 cm do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Pridať môžeme aj mykoríznu hubu pre rajčiny a papriku. Ku kolíkovým odrodám nezabudnime dať opory.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Obľúbené odrody rajčín
Existuje množstvo odrôd rajčín, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou a spôsobom rastu. Pri predpestovaní si vyberáte semená podľa odrôd, ktoré vy sami chcete. Nemusíte sa výberom prispôsobovať len tým odrodám sadeníc, ktoré sú dostupné v predaji.
- Tornado F1: Klasická odroda s veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi.
- Karla: Stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
- Pavlína: Rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
- Sungold F1: Táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.
- Cherry paradajky a koktailové paradajky: Majú malé okrúhle plody a sú obľúbené v kuchyni.
- Kríčkové odrody: Sú vhodné aj na pestovanie na balkóne.
- Indeterminantné odrody: Rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi, ktoré potrebujú oporný bod.
Choroby a škodcovia
Pri pestovaní priesad a následne rastlín je dôležité dbať na prevenciu proti chorobám a škodcom. Rastliny v interiéri sú viac náchylné na choroby a škodcov, preto by sa priesady mali pravidelne kontrolovať. V prípade akýchkoľvek príznakov je vhodné tieto príznaky odstrániť.
- Pleseň zemiaková: Agresívna hubová choroba listov.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody.
- Septóriová škvrnitosť: Napáda listy a vňať.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou.
- Slnečný úpal: Postihuje najmä sadenice po náhlom vystavení intenzívnemu slnku.
- Strapka západná: Drobné škodce, ktoré cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Poškodzuje listy.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje medovicu.
- Vošky: Extrémne sa premnožia a spôsobujú žltnutie listov.
Na prevenciu a boj proti škodcom a chorobám existuje množstvo prípravkov, vrátane ekologických alternatív, ako sú výluhy z rastlín či prírodné minerálne prášky.
tags: #pestovanie #priesad #rajci #guru