Pestovanie pšenice špaldovej

Úvod do pšenice špaldovej

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je starobylá obilnina, ktorá sa v poslednej dobe teší rastúcej popularite. Len nedávno sa k nám vrátila ako zabudnutý „klenot“ a vďaka množstvu zdravotných benefitov sa stáva neoddeliteľnou súčasťou racionálnej výživy. Pre svoju väčšiu odolnosť ju preferujú hlavne v ekologickom poľnohospodárstve.

Už v 12. storočí ju svätá Hildegarda z Bingenu popísala vo svojej zdravovede ako najlepšiu obilninu s ozdravným účinkom, odporúčajúc ju pri viacerých zdravotných problémoch, ako je nedostatočné prekrvenie, podpora nervovej výmeny látok a dodanie sily svalom, väzivám a pletivám. Podľa nej je špalda základným článkom potravy, pretože "je to najlepšia obilnina". Hildegarda tiež tvrdila, že jej jemná chuť pripomínajúca oriešky dodá radostnú myseľ a poteší dušu, pričom ju označila za psychofarmakum prvého stupňa bez škodlivých účinkov, upokojujúce a posilňujúce psychiku.

Pre vyššie výnosy sa v šľachtení v minulosti pokračovalo len s pšenicou obyčajnou, a tak táto pôvodná obilnina zostala v úzadí. Do popredia ju opäť dostal až rastúci záujem o ekologický spôsob poľnohospodárstva, pre ktorý je ako stvorená. Na Slovensko a do Čiech ju priviezli pestovatelia z Rakúska a Nemecka (pod menom „dinkel“) začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a postupne jej význam rástol aj v našej oblasti.

Charakteristika pšenice špaldovej

Botanický opis a pôvod

Pšenica špaldová (Triticum spelta) je druh plevnatej pšenice. Podľa archeologických nálezov ju pestovali už Egypťania či Alamáni (starí Germáni) a v Európe je známa vyše 8 000 rokov. Ide o historický druh jednej z plevnatých pšeníc. Pšenica špaldová je 0,6 - 1,7 metra vysoká jednoročná a samoopelivá obilnina, vyznačujúca sa sivozeleným sfarbením a hlavne plevnatým zrnom, silnou voskovou vrstvou na listoch a na klase, ako aj lámavým klasovým vretenom.

Steblo je pevné, má tenkú stenu a širší priemer ako pšenica letná, avšak počas dozrievania zrna steblo stráca tuhosť a najmä pri prehnojení je náchylné na poliehanie. Čepele listov sú lysé, zriedkavo riedko chlpaté. Súkvetím je klas, v hornom a spodnom klásku sa tvorí iba po jednom zrne, v ostatných kláskoch sa nachádzajú 2 - 3. Zrná sú celkom uzavreté. Na základe sfarbenia pliev, povrchu kláskov a prítomnosti ostí sa špalda roztriedila na tucet variet. Zrno je plevnaté, vylúpané zrno má rozmery 7,5 - 8,8 x 3,1 - 3,8 x 2,8 - 3,1 mm. Vyznačuje sa dvoma špicatými koncami, výrazným brušným švom a je mierne stlačené. Obal zrna je pri špalde tenší ako pri bežnej pšenici letnej.

Nutričné vlastnosti a zdravotné benefity

V súčasnosti je špalda hodnotená ako nutrične výnimočne cenná pšenica, často označovaná aj ako liečivá pšenica. Má vysoký obsah bielkovín (15-17%), ktoré majú významnú nutričnú hodnotu a iné zloženie aminokyselín ako bielkovina bežnej pšenice. Tuk, ktorý obsahuje (2,5%), má priaznivé zloženie mastných kyselín, najmä kvôli vysokému podielu nenasýtených mastných kyselín.

Špalda je bohatá na vitamíny skupiny B, vitamíny A a E a tiež minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, vápnik, zinok, železo). Vysoký obsah vlákniny (8,8%) podporuje trávenie a prečisťuje, keďže táto balastná látka má vplyv na pohyb čriev. Špalda je ľahšie stráviteľná než všetky ostatné obilniny v akejkoľvek podobe. Vysoký obsah lepku (34 - 54 %) dáva špalde vynikajúce pekárenské vlastnosti a pečivo zostáva dlhšie čerstvé a šťavnaté. Zaujímavosťou je, že sa našli ľudia alergickí na pšeničný lepok, ktorí lepok v špalde znášajú (celiatikom sa však odporúča konzultácia s lekárom!).

Ochrana zrna a ekologické pestovanie

Špaldové zrnko je v klase obalené dvojitou plevou, a je preto lepšie chránené voči vonkajším vplyvom znečisteného životného prostredia. Táto prirodzená ochrana robí špaldu ideálnou pre pestovanie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Jemné plevy, ktoré zostávajú po vylúpaní špaldy, možno použiť aj na naplnenie vankúšov. Tie majú elastické vlastnosti, uľavia boľavým nohám či chrbtici, pretože sa prispôsobujú tvarom tela. Špaldové plevy majú schopnosť pohlcovať telesný pot a odvádzať nadbytočné teplo, blahodarne pôsobia pri migréne, nespavosti a ochoreniach hlavových dutín.

Pestovateľské podmienky a postupy

Pestovateľský postup pri špalde sa len málo líši od pestovania pšenice letnej. Špalda je však menej náročná na pestovateľské podmienky, a tak ju možno pestovať aj vo vyšších a okrajových polohách, kde by už pšenica letná nebola rentabilná. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť aj voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam. Vďaka mohutnému koreňovému systému môže získavať živiny aj z hlbších vrstiev. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna.

Špalda potrebuje slnečné miesto, kde bude vystavená priamemu slnečnému svetlu aspoň 6-8 hodín denne. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na organické látky. Nevhodné pre jej pestovanie sú viate piesky, zaplavované lokality a zasolené pôdy.

Typy špaldy: Ozimná a jarná

Pšenica špaldová disponuje ozimnou aj jarnou formou. Väčšina dostupných odrôd sú ozimné a sú vyššie ako jarné (1,50 - 1,70 m vs. 0,90 - 1,30 m). Ozimná špalda sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovala a začala rásť na jar. Jarná špalda sa vysieva na jar a zberá sa v lete.

Predplodiny

Z predplodín jej najviac vyhovujú okopaniny, najmä zemiaky skoré, ďatelinoviny, ale aj repka olejná, bôb či silážna kukurica. Tieto plodiny majú nižšiu spotrebu vody, zanechávajú pôdu vo veľmi dobrom stave a dostatočne skoro ukončujú vegetačné obdobie, čo vytvára predpoklad pre kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou tejto oziminy. Za najlepšie predplodiny môžeme považovať strukoviny, ďatelinoviny, ozimnú repku, zemiaky, repu semenačku a skoro zberané hybridy kukurice. Nevhodnými predplodinami sú obilniny a strukoviny, ktoré by špaldu mohli ohroziť chorobami a zhoršiť jej poliehanie.

Príprava pôdy a sejba

Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, znesie aj hrudovité pozemky. Včasné a kvalitné predsejbové spracovanie pôdy a zakladanie porastov má rozhodujúci význam. Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu do hĺbky, aby boli korene rastlín dobre zásobované vzduchom a vodou. Optimálne osivové lôžko musí byť v hĺbke 40 - 60 mm dostatočne utužené a nad ním rovnomerne kyprá vrstva zeminy. Hĺbka sejby záleží na pôdnych podmienkach, zvyčajne je to 3 - 5 cm (odporúčaná hĺbka výsevu semien špaldy je 2 - 4 cm). Špalda sa seje nevylúpaná v plevách. Po zasiatí je vhodné povalcovať ryhovanými valcami, ktoré podporujú vzlínanie vody k osivu náročnému na vlahu v dobe klíčenia.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie špalda prejavuje najmä vďaka dvojitej pleve väčšiu odolnosť voči škodcom, chorobám či nepriaznivému počasiu. Špalda je vo všeobecnosti menej náchylná na napadnutie škodcami ako moderné obilniny, ale vošky, slimáky alebo hlodavce môžu spôsobiť problémy. Je tiež relatívne odolná voči väčšine chorôb, no môže byť náchylná na plesňové infekcie, ako sú múčnatka alebo hrdza. Je napádaná rovnakými chorobami ako pšenica siata, ale celkovo je proti nim odolnejšia.

Špalda je citlivá na hnojenie dusíkom - prehnojenie môže spôsobiť väčšie poliehanie, keďže má dlhšie steblo (aj 1,5 m). Pre podporu zdravého rastu a vývoja klasov je špalda náročná na dusík. Odporúča sa hnojiť organickými hnojivami (ako kompost alebo hnoj) v skoršom období, aby sa dusík uvoľňoval postupne v prijateľnej forme. Jesenný i skorý jarný vývoj špaldy je pomalší a požiadavky na živiny v tejto perióde sú nižšie. Inak špalda nie je náročná na výživu.

Špalda je odolná voči suchším podmienkam a dokáže rásť aj pri obmedzenej zálievke. Avšak počas obdobia rastu a tvorby klasov pravidelné zavlažovanie môže zvýšiť výnosy. Bránenie sieťovými alebo prútovými bránami pred vzídením ničí viac než 80% burín s vlásočnicovým koreňovým systémom. Po zakorenení (tvorba 3 listov) je účinnosť prútových brán na buriny vysoká (80%), ale behom odnožovania rapídne klesá pod 50%.

Zber a skladovanie

Úrodnosť špaldy je nižšia, ale vďaka tvorbe odnoží môže dosahovať okolo 3 - 6 t/ha. Špalda je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné na dotyk. To zvyčajne nastáva približne 4-6 mesiacov po výseve. Pre mlynárske použitie sa špalda zberá v plnej zrelosti. Klasové vreteno je lámavé a pri mlátení sa rozpadá na jednotlivé klásky. Preto je pri zbere potrebné znížiť nastavenie otáčok mlátiaceho bubna, priháňača i ventilátora obilného kombajnu. Viac sa otvárajú sitá. Pritiahnutím mlátiaceho bubna je možné upraviť stupeň rozlámania klasu až čiastočné vylúsknutia semien z klásku (čo je vhodné pre prípravu osiva).

Po zbere je dôležité špaldu dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná sa môžu sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore. Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré predstavujú asi 30 % hmotnosti. Síce zaberie viac miesta v sklade, na druhej strane však chráni zrnko pred hubovitými chorobami a škodcami.

Odrody pšenice špaldovej

Medzi obľúbené pôvodné odrody špaldovej pšenice patria Altgold, Franckenkorn, Rubiota, Rotkorn či novšie Öko-10 alebo slovenská PN Mislina. Úplnou novinkou pre jesenný osev 2020 bola nová slovenská odroda pšenice špaldovej - IS SPIRION. Táto stredne skorá až neskorá ozimná odroda má lepšie agronomické vlastnosti (odnožovanie, stredná odolnosť proti poliehaniu, rezistencia proti chorobám) aj vyššiu pekárenskú kvalitu (B/5). Má vysoký úrodový potenciál a vďaka vyššej odolnosti voči chorobám je vhodná aj pre pestovanie v ekologickom systéme poľnohospodárstva.

Na Slovensku sú registrované nasledovné odrody pšenice špaldovej:

• PN Mislina (Registrovaná 2019): Ozimná, neskorá, vysoká, potravinárska kvalita 3, s vyššou úrodnosťou, stredná až nízka odolnosť voči poliehaniu, s dobrou odolnosťou voči vyzimovaniu, dobrý zdravotný stav, vhodná pre všetky oblasti pestovania. Vyšľachtená na VÚRV Piešťany.

Ekonomický aspekt pestovania špaldy

Dopyt po tejto hodnotnej obilnine rastie vďaka vyššiemu záujmu o zdravý životný štýl. Cena vylúpanej bio špaldy na trhu je zaujímavá, podľa roku sa pohybuje od 280 do 600 eur na tonu. Cena nevylúpanej špaldy u pestovateľa môže byť okolo 180 až 250 EUR/t. Cenový burzový výbor Komoditnej burzy Bratislava (KBB) však očakáva stagnáciu cien špaldovej pšenice na úrovni približne 230 eur za tonu.

Využitie a produkty zo špaldy

Špalda je univerzálna obilnina, ktorá má mnoho zdravotných výhod a môže byť vynikajúcou alternatívou ku klasickej pšenici. Zo špaldy možno vyrobiť múku s orieškovou arómou, ktorú veľa ľudí znáša dokonca lepšie ako pšeničnú múku, napriek tomu, že obsahuje mimoriadne veľa lepku.

Špaldová múka má pri pečení podobné vlastnosti ako pšenica. Na trhu je dostupných množstvo výrobkov zo špaldy:

• Špaldová múka hladká: Ideálna náhrada hladkej pšeničnej múky.
• Špaldová múka celozrnná: Obsahuje viac vlákniny a minerálnych látok.
• Špaldové cestoviny: Zdravšia alternatíva klasických cestovín (penne, špirály, rezance, tarhoňa).
• Špaldový maces: Vyrába sa tradičnou technológiou bez prídavku tuku, cukru a konzervačných látok.
• Špaldové rožteky a chlebíčky: Plnohodnotná náhrada čerstvého chleba alebo pečiva.
• Špaldové lupienky: Raňajkové cereálie s vysokým obsahom vlákniny.
• Špaldové krekry a plátky: Ľahko nahradia klasické pečivo, majú veľmi nízky obsah tuku a vyšší obsah vlákniny.
• Špaldové toasty: Plnohodnotná náhrada čerstvého chleba alebo pečiva, ideálne na jednohubky.
• Špaldové kváskové knäckebroty: Obsahujú celozrnnú špaldovú múku a slnečnicové semienka.
• Špaldové vločky a müsli: Na raňajky.
• Habermus: Kaša z celých zŕn špaldy.
• Špaldová kávovina: Bezkofeínová náhrada kávy.

Špalda je vhodná do polievok, pomazánok, šalátov, kaší, ako príloha (napr. obrúsené zrno špaldy - tzv. kernotto), alebo na nakličovanie. Pred prípravou je vhodné celé zrná namočiť na 12 hodín.

tags: #pestovanie #psenice #spaldovej