Pestovanie paradajok: Komplexný sprievodca od výsadby po zber

Pestovanie paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené a patrí medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Hoci ich pestovanie nie je náročné, pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Ak rastliny dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov. Tento sprievodca vás prevedie pestovaním paradajok od začiatku až po zber.

Výber vhodných odrôd paradajok

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku, avšak vyžadujú oporu.

Odrody ideálne pre pestovanie v nádobách a na balkóne

• Nízka odroda „Miniboy“ je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov.
• Obľúbené sú aj cherry paradajky a koktejlové paradajky, ktoré sú vhodné aj do nádob.
• Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Ďalšie skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek.
• Balkónové odrody: Aztek, Balkon Star, Tiny Tin či Bajaja.

Ďalšie odporúčané odrody

• V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.
• Stredne vysoké odrody so stredne veľkými plodmi sú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.
• Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.
• Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Veľmi skoré odrody so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
• Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov, ako sú žlté cherry paradajky (guľaté alebo hruškové), fialové alebo čierne paradajky.

Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám a podmienkam pestovania.

Predpestovanie priesad

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné rajčiaky najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.

Dôležité je zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu.

Starostlivosť o mladé priesady

Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Za zníženého prístupu svetla nie sú rastliny len vytiahnuté, ale majú aj málo pukov, ktoré navyše opadávajú. Mladé rastliny zalievajte pravidelne, pričom potrebu vody určíte podľa vlhkosti substrátu, ktorý by mal byť viac suchý ako mokrý. Príliš skoré vystavenie vetru a slnku môže mladé rastliny oslabiť alebo zničiť, sledujte preto pozorne počasie a slnečné pomery, hlavne v uzavretých presklených zimných záhradách.

Prerastené priesady

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.

Príprava pôdy a výsadba paradajok

Voľba kvetináča alebo nádoby

Pre pestovanie paradajok v kvetináči platí, že objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci, hoci pre jednu rastlinu je ideálne použiť nádobu s objemom 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi, kedy sú rastliny náchylné na hnilobu. Správnou voľbou je dostatočne veľká nádoba - aspoň 30 cm hlboká a široká. Ak máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc, prípadne kombinovať viaceré druhy. Na pestovanie rajčín sú vhodné nielen veľké črepníky a bedničky, ale aj zrecyklované veľké nádoby, vedrá či staršie črepníky. Dokonca ich môžete pestovať aj v hrubom igelitovom vreci. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu alebo drevnej štiepky.

Substrát a príprava pôdy

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5 (alebo 5,5 a 7,0). Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Niektoré hotové substráty vo vreciach už obsahujú hnojivá, preto si prečítajte, akú zem ste použili, aby ste zistili, či sú tieto základné živiny už v zmesi obsiahnuté.

Technika výsadby

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy a pominie riziko neskorých jarných mrazov (po troch "zmrzlých"). Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Paradajky sú výnimkou pri sadení väčšiny zeleninových rastlín, ktoré sa vysádzajú tak hlboko, ako boli predpestované. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Rastlinu zasaďte tak, aby bola v zemi až po prvé lístky. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene, čo zlepší vstrebávanie vody a živín a zabezpečí silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Pri výsadbe sadenice paradajok odstráňte pár spodných listov. Väčšina pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky, ktorá sa potom zahrnie hlinou. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme. Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko, ale to neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný, a vrúbľované paradajky, ktoré by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade a 100 cm medzi radmi pre tyčkové odrody. Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l, nie studenej). Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Ideálne stanovište pre paradajky

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú rady slnečné stanovište. Potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, ideálne medzi 10. a 16. hodinou. Optimálne je, ak je balkón alebo terasa orientovaná na slnečnú stranu, ideálne na juhu alebo juhozápade. Vhodnou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické.

Pretože pestovanie v nádobách umožňuje presúvanie rastlín, môžete im podľa potreby zabezpečiť ideálne podmienky na ich rast a neskôr aj bohatú úrodu. Veľkou výhodou pestovania paradajok v nádobách je to, že ich môžete podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky na ich rast. Dôležité je tiež, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba, nie príliš blízko seba.

Starostlivosť o paradajky

Zálievka

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Paradajky sú na polievanie veľmi citlivé. Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievajte dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Je dôležité zalievať priamo na pôdu a zabrániť zvlhčovaniu listov, pretože pri premokrených listoch často dochádza k vzniku plesní, ktoré rastlinu zahubia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Príliš veľa vody by mohlo spôsobiť hnilobu koreňov rastliny.

Obsah vlhkosti v pôde je jednou z najväčších výziev, ktorým čelíte pri záhradníčení v kvetináčoch, pretože pestovateľský substrát môže hlavne počas horúcich liet rýchlo vysychať. Ak pôda rýchlo vysychá, zvážte použitie prípravkov na zadržiavanie vody, samozavlažovacej nádoby alebo každý deň kontrolujte vlhkosť pôdy. Veľmi dobrou a čisto prírodnou alternatívou je použitie mykorhíznych húb, ktoré spolunažívajú s rastlinou v jej koreňovom systéme a pomáhajú udržiavať vodu a výživné látky v blízkosti koreňov.

Ak rastlina paradajok dostane príliš málo vody, bude vädnúť a slabnúť. Ak sú vaše rastliny zavlažované nepravidelne väčším množstvom vody, plody paradajok môžu praskať. Počas letných horúčav alebo horúcich dní možno budete musieť polievať rastliny dvakrát denne. Najlepšie je zavlažovať rastliny ráno, aby bola zabezpečená dostatočná vlhkosť po celý deň. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.

Hnojenie

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá alebo vlastný kompost zo záhrady. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Pri pestovaní v nádobách vyžadujú hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom.

Opory a zaštipovanie

Paradajky sú liany, ktoré dokážu vyrásť do výšky aj 2 m. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom a niečím ich podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky.

Dôležitým krokom v rámci ich pestovania je zaštipovanie, ktoré znamená, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky (tzv. zálistky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať zálistky, aby rastlinu príliš neoslabili, môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú.

Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme.

Choroby a škodcovia paradajok

Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Tieto faktory, spolu s nedostatočnou cirkuláciou vzduchu a vlhkosťou, vytvárajú ideálne prostredie na vznik hubových ochorení a napadnutie škodcami.

Hubové ochorenia a bakteriálne infekcie

1. Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Príčinou je huba Phytophthora infestans. Ochránite ich prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

Ďalšie problémy

5. Hniloba špičiek plodov: Choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
6. Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia

• Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková: Známá aj pod ľudovým názvom mandelínka, tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková: Známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber úrody

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.

Vrúbľované paradajky: Odolnosť a vyššie výnosy

Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy.

Pestovanie paradajok na balkóne a terase: Moderný trend

Pestovanie rajčín na balkóne sa teší čoraz väčšej popularite. Pestovanie paradajok v nádobách vôbec nie je náročné a patrí k jednému z najobľúbenejších spôsobov pestovania tejto zeleniny. Kontajnery alebo väčšie kvetináče sú často jediným riešením, ak nemáte k dispozícii záhradu. Môžete ich pestovať na balkónoch, terasách, vetraných zimných záhradách alebo všade tam, kde by ste ich za štandardných okolností nemohli pestovať. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Budete potrebovať len vhodné nádoby, dobre orientovaný slnečný balkón či terasu, substrát a zeleninové priesady. Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady.

Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Paradajky sú citlivé na mráz, pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov. Niektorí pestovatelia odporúčajú k paradajkám nasadiť aj bylinky ako napríklad bazalku či oregano. Ak teda dodržíte týchto päť základných pravidiel, môžete sa počas leta tešiť na úrodu chutných a voňavých paradajok. Zaraďte sa medzi balkónových záhradkárov aj vy a začnite práve balkónovými paradajkami!

tags: #pestovanie #rajcin #podstilka