Pestovanie rajčiakov v skleníku: Kompletný sprievodca

Pestovanie v skleníku prináša neobmedzené možnosti pre každého záhradkára. Vďaka možnosti vlastnoručne si stanovovať podmienky, ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory, sa pestovanie v skleníku naozaj oplatí.

Ak hľadáte inšpiráciu, čo zasadiť do svojho skleníka, aby prosperoval, a neviete, aké kombinácie zeleniny sú vhodné, tento článok vám prinesie prehľad o najčastejšie pestovaných plodinách v slovenských skleníkoch, so zameraním na rajčiaky.

Plánovanie výsadby v skleníku

Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcete pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve ju chcete pestovať a kedy je vhodné ju vysadiť.

Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej v skleníku bude dariť. Dávajte pozor, čo do skleníka zasadíte.

Ilustračná schéma plánu výsadby v skleníku.

Rajčiaky: Kráľovná skleníkov aj záhrad

Rajčiaky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pestovanie paradajok je v zeleninových záhradách veľmi obľúbené, pretože rajčiny majú vďaka ich vlastnostiam medzi jednotlivými druhmi zeleniny špeciálne postavenie.

Výsev a predpestovanie sadeníc

V prípade pestovania rajčiakov zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi, aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm).

Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice rajčiakov zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Môžete ich pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete) či priamo v skleníku.

Semená vysejte do debničiek s výsevným substrátom alebo do kvetináčov. Vysievajte plytkejšie do supresívneho výsevného substrátu, povrch utužte a zavlažte. Na sejbu používajte prednostne výsevný substrát, ale nič nepokazíte ani sejbou do univerzálneho.

Keď máte hotovo, výsev dôkladne zalejte. Aby sa semená nevyplavili, odporúčame použiť rozprašovač. Pokiaľ vysievate do minipareniska, zakryte výsev priloženým krytom a celé miniparenisko/debničku položte na okenný parapet, najlepšie na okno orientované na juh, juho-západ. A nezabudnite na vetranie, aby hubové choroby nedostali šancu.

Čas aj prácu s presádzaním výrazne ušetrí sejba do väčších sadbovačov, lebo je v nich dostatok substrátu a teda aj miesta pre korene. Pri sejbe naširoko sa chtiac nechtiac musíte chopiť náradia a semenáčiky prepikírovať. A to v čase, keď sa na semenáčikoch začína tvoriť prvý pravý list.

Následne trvá rajčiakom 60 až 80 dní, kým vyprodukujú prvé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov paradajok až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.

Ilustračné foto výsevu semien rajčiakov.

Príprava sadeníc na presádzanie

Sadenice rajčiakov sú pripravené na presadenie, akonáhle dosiahnu výšku 10 - 20 cm. V tejto chvíli je nutné šetrne vybrať malinké sadenice a presunúť ich do samostatného kelímku, sadbovacích alebo iných nádob, kde sa budú môcť rozrásť.

Neskôr sa budú ľahšie presádzať. Naplniť malé kvetináče substrátom však dá viac práce a sadenice budete mať hneď od začiatku "roztiahnuté" do veľkého priestoru.

Napriek tomu, môžete naplniť malé kvetináče substrátom, zaliať ich vodou a pod povrch vložiť semienko paradajky. Stlačte a je to hotové. Sadenice tu vydržia, kým nebudú mať aspoň tri pravé listy.

Do jednej väčšej plochej nádoby nasypte výsevný substrát, pritlačte ho a trochu pod povrchom v pravidelných rozostupoch nasypte semená. Najmenej 6 cm. Opäť stlačte. Od tohto momentu bude presádzanie trochu náročnejšie na pozornosť a budete musieť presádzať sadenice v "mladom veku", aby si príliš nekonkurovali.

Na dno kvetináča, do ktorého sa presádzajú, vložte substrát. Potom doň umiestnite sadenicu a opatrne pridávajte substrát, pričom sadenicu jemne podopierajte prstami. Substrát stláčajte, ale len jemne, aby ste rastlinu nepoškodili.

Aklimatizácia a presádzanie

Presádzanie sadeníc rajčiakov do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy a pôda je dostatočne zohriata (minimálne 15 °C).

Aklimatizácia sadeníc rajčiakov: Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra).

Paradajky sa oplatí otužovať približne 1 - 2 týždne pred ich vysadením von, aby nedostali šok, keď ich vynesiete von a presadíte. Cez deň ich dávajte von na slnko alebo do čiastočného tieňa, v noci ich vraciate domov (alebo niekde pod strechu). Pozor na vietor a silné slnko - v prvý deň, keď dáte paradajky von, by malo byť čiastočne zamračené.

Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Ideálny spon je 80 x 50 cm. Sadenice umiestňujeme hlbšie, vysádzame ich skôr šikmo a následne zahrnieme zeminou tiež spodnú časť stonky.

Približne od polovice mája je možné premiestniť rastliny von, keď už nehrozia ranné mrazíky. Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazíky. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája.

Ilustračné foto presádzania sadeníc rajčiakov.

Starostlivosť o rajčiaky v skleníku

Paradajky si počas rastu nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. Úrodnosť rajčiakov však môžeme zvýšiť, ak zachováme len jednu hlavnú stonku bez rozvetvení a to tak, že rukou odlomíme akýkoľvek bočný výhonok z hlavnej stonky (väčšinou sa objavuje medzi hlavnou stonkou a bočným listom). Kolíkové rajčiny zbavujte bočných výhonkov.

Polievanie

Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne).

Paradajky vodu potrebujú, ale treba s ňou narábať opatrne. K priesadám zalievajte vlažnou vodou vždy, keď substrát mierne obschne. Nečakajte až do času, kedy lístky výrazne vädnú. Pri pestovaní v skleníku, ale aj na voľnej hriadke v záhrade, zalievajte priamo ku koreňom.

Listom ani plodom nerobí dobre orosenie, lebo ak rastlina neobschne, hrozí napadnutie hubovými chorobami. Na druhú stranu sa však ako prevencia v skleníku odporúča práve rosenie na zamedzenie prítomnosti roztočcov, ktorým suchý vzduch vyhovuje.

Praskanie plodov je zväčša len estetický problém, ktorý je spôsobený nerovnomernou zálievkou. Problém nastáva vtedy, ak plod začne vplyvom napadnutia rôznych baktérií, hniť. Riešením je pravidelná zálievka s vetraním.

Hnojenie

Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.

Pamätajte si! Rajčiny potrebujú počas pestovania dostatok živín. Keď sa objavia kvety, začnite raz týždenne aplikovať tekuté hnojivo pre plodovú zeleninu vo forme zálievky.

Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča.

Ilustračná schéma hnojenia rajčiakov.

Pestovanie rajčín - skleník vs. vonkajšie prostredie

Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, pretože chráni pred dažďom, vetrom a snehom. Pestovanie sa v ňom často darí podstatne lepšie ako vonku. Navyše, výsadba je možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody.

Výhody pestovania paradajok v skleníku

  • Predĺženie vegetačného obdobia: V skleníku môžete začať s pestovaním skôr a zber úrody si predĺžiť až do neskorej jesene.
  • Ochrana pred nepriaznivými vplyvmi: Skleník chráni rastliny pred dažďom, vetrom, mrazom a niektorými škodcami.
  • Kontrolované prostredie: Môžete regulovať teplotu, vlhkosť a vetranie, čo prispieva k optimálnemu rastu a vývoju rastlín.
  • Vyššia úroda: Vďaka ideálnym podmienkam môžete dosiahnuť vyššiu úrodu ako pri pestovaní vonku.

Nevýhody pestovania paradajok v skleníku

  • Vyššie náklady: Stavba a údržba skleníka si vyžadujú investície.
  • Potreba regulácie prostredia: Musíte zabezpečiť optimálnu teplotu, vlhkosť a vetranie, aby sa predišlo chorobám a škodcom.
  • Riziko šírenia chorôb a škodcov: V uzavretom prostredí sa choroby a škodcovia môžu rýchlejšie šíriť.

Výhody pestovania paradajok vonku

  • Nižšie náklady: Nie sú potrebné investície do stavby a údržby skleníka.
  • Prirodzené opeľovanie: Opeľovanie zabezpečuje hmyz a vietor.
  • Prirodzené podmienky: Rastliny sú vystavené prirodzeným zmenám počasia, čo môže posilniť ich odolnosť.

Nevýhody pestovania paradajok vonku

  • Kratšie vegetačné obdobie: Zber úrody je obmedzený na obdobie od leta do skorej jesene.
  • Vystavenie nepriaznivým vplyvom: Rastliny sú vystavené dažďu, vetru, mrazu a škodcom.
  • Nižšia úroda: V závislosti od počasia môže byť úroda nižšia ako pri pestovaní v skleníku.

Typy skleníkov

Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník.

Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok.

Na pestovanie v skleníku je mimoriadne vhodná kapustovitá a listová zelenina, ako šalát a kaleráb, ako aj ľuľkovité rastliny, ako rajčiak, baklažán a paprika. Ale aj bylinky, ako napríklad bazalka a žerucha, ale aj uhorky sa dajú krásne vypestovať pod sklom.

Kombinácia rastlín v skleníku

Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba: Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre.

Pestovanie paradajok v kvetináči

Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je "Miniboy".

Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci.

Stanovište pre paradajky v kvetináči

Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne.

Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché.

Ilustračné foto rajčiakov pestovaných v kvetináčoch.

Špecifické rady pre pestovanie rajčiakov

Sladučké šťavnaté rajčiaky dopestujete v pohodlí svojej záhradky aj na balkóne. Skleník ich dozrievanie urýchli, ale na slnku sú aj tak najlepšie.

Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.

Pri pestovaní paradajok v skleníku je dôležité myslieť na dostatočné vetranie, pretože v uzavretom priestore sa vzduch len zriedka hýbe. Nedostatočné vetranie môže viesť k mnohým komplikáciám.

Opadávanie nezrelých a pomerne malých plodov papriky v skleníku nie je choroba, ale častá komplikácia spôsobená nízkou vzdušnou vlhkosťou. Problémom môže byť aj celková nízka teplota.

Pri paradajkách je ďalším častým problémom praskanie plodov a zavinovanie listov. Praskanie plodov je zväčša len estetický problém spôsobený nerovnomernou zálievkou. Zavinovanie listov je spôsobené veľmi vysokou teplotou v skleníku.

Moderné skleníky pre profesionálne pestovanie

V obci Kameničany finišujú práce na dostavbe najväčších a najmodernejších skleníkov na celoročné pestovanie paradajok na území bývalého Československa. Skleníky na ploche takmer 30 000 metrov štvorcových postavila spoločnosť NWT z moravského Hulína.

Najvýznamnejšou novinkou sú difúzne sklá rozptyľujúce svetlo tak, aby sa dostalo ku všetkým častiam rastliny. Zdrojom tepla a elektrickej energie bude bioplynová stanica. Špecifikom technológie je aj retenčná nádrž na vodu s objemom 6000 metrov kubických, čo predstavuje celoročný úhrn zrážok v tejto oblasti. Na zavlažovanie paradajok tak budú používať zachytenú dažďovú vodu.

Pestovanie bude bez akejkoľvek chémie, likvidáciu škodcov zabezpečia pomocou predátorov. Spoločnosť počíta s ročnou produkciou paradajok v objeme do 1000 ton.

Pestovanie paradajok v interiéri s o 94 % menšou spotrebou vody a bez pôdy

tags: #pestovanie #rajcin #skleniky #v #trencianskom #jastrabi