Kompletný sprievodca pestovaním previsnutých rajčiakov v nádobách

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Rajčiaky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad a patria medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na slovenských záhradách. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Ak dodržíte správne zásady pestovania - výber kvalitnej pôdy, pravidelnú zálievku, dostatok svetla a použitie prírodného hnojiva - vaše paradajky sa vám odmenia bohatou a chutnou úrodou.

Prečo pestovať rajčiaky v nádobách?

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Pestovanie v byte je pomerne rozširujúci sa trend, pretože nám pribúdajú nielen technické, ale i odrodové možnosti takého pestovania. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Na balkóne prežijú už i klasické odrody a dnes sa už mnohé odrody dajú pestovať v adekvátne veľkých nádobách.

Výber vhodných odrôd pre pestovanie v nádobách

Dnes je spektrum paradajok tak široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že záhradkári radi volia túto plodinu. Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Pre pestovanie v nádobách a závesných kvetináčoch sú ideálne špeciálne vyšľachtené odrody.

• Previsnuté a poloskoré odrody: S čerešňovými plodmi, napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
• Kríčkové odrody (nízke): Tieto sú tiež vhodné do kvetináčov. Medzi ne patria skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi ako Minigold (žlté plody) a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni).
• Drobnoplodé koktejlové paradajky: Ideálne na pestovanie na balkóne.
• Populárne odrody: Pre domáce pestovanie sú napríklad 'Stupické skoré', 'Tornado F1' alebo 'San Marzano'.

Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Predpestovanie priesad rajčiakov

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace.

Termín výsevu

Optimálne obdobie je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polovice mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny. Rajčiny môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla.

Výsev a starostlivosť o klíčiace rastliny

1. Vyberte si kvalitné semienka od dôveryhodného dodávateľa a zamerajte sa na odrody vhodné pre vaše podmienky. Semienka použite čerstvé alebo v záruke.
2. Na predpestovanie priesad použite výsevný substrát, ktorý neobsahuje toľko výživných prvkov, pretože mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Nepoužívajte domáce namiešané zeminy, aby ste si nezavliekli pôdne patogény.
3. Nádobky (zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo obal z vajíčok) naplňte substrátom takmer po okraj.
4. Urobte asi 1 cm hlboký riadok alebo vložte aspoň 2 semienka do jamky (pre prípad, keby jedno nevyklíčilo) a prikryte tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačte.
5. Semienka jemne zalejte odstátou vodou pomocou rozprašovača, aby ste zabránili vyplaveniu semienok.
6. Takto pripravené budúce sadenice umiestnite na svetlé miesto. Pre správne klíčenie rajčiny potrebujú teplotu 25 stupňov. Je vhodné spraviť si poličku nad radiátorom, aby chlad od okien nespôsobil nedostatočnú teplotu. Misku zakryte potravinárskou fóliou alebo mikroténovým vreckom na udržanie vlhkosti a stálej teploty.
7. Rajčiny vyklíčia za 7 až 10 dní. Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Akonáhle rastlinky vyklíčia, teplotu môžete znížiť na 20 stupňov.

Pikírovanie a otužovanie

Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstráňte fóliu a nechajte rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy.

• Pikírovanie: Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy a v nádobe je vzídených viac rastlín, začnite s pikírovaním. Špičkou kolíka opatrne podoberte rastlinku s pravými lístkami a uchopte ju za klíčne lístky. Vybratú rastlinku následne vkladáte už do klasického záhradného substrátu, ktorým ste naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobte pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíte korienky. Vkladajte len jednu rastlinku, aby si nekonkurovali. Týmto úkonom sa rastlinky rozsadia a podporí sa rozvetvenie a lepšie zakorenenie koreňov.
• Otužovanie: Je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá, preto ich postupne privykajte na nižšie teploty a slnečné svetlo. Robte to vetraním v parenisku alebo vyložením von počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov. Doma za sklom neprechádza UV žiarenie, takže rastlinky nie sú zvyknuté na priame slnko. Tento proces by mal trvať približne 14 dní pred výsadbou von. Je dôležité, aby teplota neklesla pod bod mrazu.

Príprava na výsadbu do nádob

Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Ak dodržíte správne zásady pestovania, vaše paradajky vás odmenia bohatou a chutnou úrodou.

Výber nádob a substrátu

• Nádoby: Rajčiny v nádobách (ale i na záhone) môžeme kombinovať s fazuľkou, mrkvou, petržlenom, cesnakom, cibuľou, pórom, kapustou, kalerábom, hlávkovým šalátom, špenátom, reďkovkou, zelerom, bazalkou či nechtíkom. Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby ako kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Odporúča sa nádoba s objemom 30 až 50 litrov.
• Drenáž: Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu alebo keramzitu. Na túto vrstvu položte kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu.
• Pôda/substrát: Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Použite klasický záhradný substrát. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Substrát by mal byť priepustný, bohatý na humus a živiny. Neodporúča sa pestovať paradajky v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky.

Alternatívne metódy pestovania v nádobách

• Pestovanie vo vreciach: Vrecia od substrátu položte na zem a urobte do nich niekoľko drenážnych otvorov, potom ich prevráťte na druhú stranu naplocho a umiestnite na vybrané pestovateľské miesto, napríklad k stene. Z väčších plastových kvetináčov s priemerom aspoň 20 cm odstráňte celé dno a do vrchu položeného vreca so substrátom urobte otvory s veľkosťou spodku kvetináčov a kvetináče do nich sčasti vtlačte. Sadenice zasadíte hlbšie, ako boli predtým i so zemným balom, zasypete substrátom a zavlažíte. Sadenice zapustia korene do substrátu vo vreci a časť stonky zasypanej substrátom v kvetináči sa tiež zakorení.
• Osvetlenie: Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dajte za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom.

Výsadba previsnutých rajčiakov do nádob

Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy a pôda je prehriata. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Stanovište a technika výsadby

• Stanovište: Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón prevzdušnený, ale dobre chránený pred vetrom.
• Hĺbka výsadby: Sadenice paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy, až po spodné listy. Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte hlinou, ktorú následne pritlačte a opäť zalejte vodou. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Rajčiny sadíme hlboko, až po klíčne listy.
• Postup výsadby: Rajčiny vysádzajte večer a „na vodu“ - do výsadbovej jamky najprv nalejte vodu, po jej vsiaknutí vložte sadenicu, prihrňte ju zemou a opäť zalejte. Po vsiaknutí vody navŕšte ďalšiu zeminu, ale bez zalievania, ktorá zabráni vzniku prísušku.
• Rozostupy: Aj v nádobách je ideálne, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba. V prípade pestovania viacerých rastlín v jednej väčšej nádobe by rozostup mal byť okolo 40-50 cm.
• Opora: Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri kolíkových odrodách nezabudnite dať opory. Jednotlivé sadenice priviažte k oporám, predídete tak padaniu rastlín a zlomeniu vetiev pod ťarchou plodov.

Starostlivosť o previsnuté rajčiaky v nádobách

Správna starostlivosť je kľúčom k sladkým, šťavnatým plodom. Paradajky potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín.

Zálievka

Paradajky potrebujú veľa vlahy. Rastliny po vysadení zalievajte výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni. Dôležité je polievať ku koreňom a nie na listy, aby sa predišlo plesňovým ochoreniam. Rajčiny zalievame len odspodu, ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

• Fáza kvetu: Polievajte menej.
• Fáza plodu: Výdatne polievajte, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie.
• Ideálny čas: Skoro ráno alebo večer, kedy slnko už tak nepáli. Polievajte dažďovou alebo odstátou vodou.
• Dávka: Mala by prevlhčiť pôdu do hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov.
• Dozrievanie: V dobe dozrievania plodov zalievajte opatrene, aby nedochádzalo k praskaniu plodov.

Hnojenie

Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Hnojiť by ste mali začať asi 3 - 4 týždne po výsadbe sadeníc hnojivami určenými pre paradajky, ktoré dodávajú potrebné živiny v správnom pomere.

• Prírodné hnojivá: Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá, vlastný kompost zo záhrady, granulovaný kravský a slepačí hnoj. Zaujímavou a ekologickou voľbou je aj prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu, ktoré obsahuje všetky základné živiny a chitín pre zvýšenie obranyschopnosti.
• Vápnik: Paradajky sú náročné na vápnik. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hniloba špičiek plodov môže byť spôsobená nedostatočnou výživou alebo závlahou v období dozrievania.
• Fosfor a Draslík: Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov.
• Dusík: Nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú.
• Organické hnojivá: Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojte na jeseň. Dusíkatými hnojivami hnojte 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujte 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujte to po ďalších 20 dňoch.
• "Vodítko": Rast a farba listov. Ak sú vitálne a zelené, výživa je v poriadku.

Rez a úprava rastliny

• Vylamovanie zálistkov: Sú to bočné výhonky, ktoré rastú v pazuchách listov. Na vysokých paradajkách je dôležité ich vylamovať. Pri kolíkových odrodách je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody, rastlinu vedieme na jeden výhon. Ak sa zálistky nevylamujú, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, menšiemu počtu kvetov, pomalšiemu dozrievaniu a menšej veľkosti plodov. Odstraňujte ich, kým sú mladé, nepotrebujete na to nožnice.
• Odstraňovanie spodných listov: Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránite listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
• Ukončenie rastu: Ak pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Opeľovanie v uzavretých priestoroch

Mnoho záhradkárov nevie, že paradajky treba v uzavretých priestoroch opeľovať. Ak máte rajčiny v uzavretom skleníku alebo vo fóliovníku, alebo na balkóne, kde nie je dostatočný prievan, tak k opeleniu nemusí dôjsť. Opelenie je základným predpokladom tvorby plodov. Ak nedôjde k správnemu plnohodnotnému opeleniu, nedôjde k tvorbe semien a rastlina spozná, že takýto plod nie je perspektívny a nedodá mu dostatok energie. V konečnom dôsledku sú také plody malé, chuťovo neatraktívne a je ich málo.

Máte dve možnosti, ako to urobiť:

1. Ak nemáte veľa rastlín, stačí ich pravidelne potriasť.
2. Použiť mechanické opelovače alebo jemný štetec.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Na paradajkách je dôležité udržiavanie dobrého zdravotného stavu. Rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby - neprehusťujte výsadby, rastliny vysaďte na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy a dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.

Choroby rajčiakov

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Ochráňte ju prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto. Preventívne postreky nasadzujte ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
• Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a spôsobujú chrastavitosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, čo vedie k nižšej úrode.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, šíri sa od spodných listov nahor, spôsobuje žlté a neskôr hnedé škvrny. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
• Hniloba špičiek plodov: Bledohnedé škvrny na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov, často pri výdatnom hnojení draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: Dôsledok intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky (zbelejú, skrehnú) a plody. Ohrozené sú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu, a plody náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Škodcovia rajčiakov

• Strapka západná: Drobný hmyz, vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prítomnosť odhalíte modrými lepovými doštičkami. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková (mandelínka): Chutí jej na paradajkách rovnako ako na zemiakoch. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky.
• Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie treba vykonať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov, prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred kúpou overte druh. Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami a voškami.

Zber úrody a ukončenie sezóny

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakajte, až dozrie celý strapec, ale zbierajte postupne jednotlivé plody. Tým, že oberiete červené plody, čiastočne urýchlite dozrievanie tých ostatných.

Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžete ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Ak ich pestujeme v nádobách, môžeme ich na zimu ešte presťahovať na dozretie do interiéru.

tags: #pestovanie #rajcin #visute