Ak ste vášnivý záhradkár a rozmýšľate, akou ďalšou rastlinou skrášliť váš pozemok, vsaďte na niektorú z odrôd rakytníka. Okrem toho, že jeho plody sa dajú konzumovať a majú veľa pozitívnych vplyvov na vaše zdravie, táto rastlina pôvodom z Himalájí má aj iné prospešné vlastnosti, ktoré viete využiť.
Vlastnosti a benefity rakytníka
Plody rakytníka sú mimoriadne bohaté na vitamín C (majú ho až 10x viac než citrón), vitamíny A, E, K a B-komplex. Obsahujú tiež cenné omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9) a flavonoidy. Často sa o rakytníku hovorí ako o superplodine: podporuje tvorbu bielych krviniek a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Zíde sa vám pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov. Flavonoidy a karotenoidy obsiahnuté v plodoch tlmia zápaly v tele.
Rakytník pozitívne vplýva aj na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev a znižuje krvný tlak.
Vďaka jeho prirodzenému výskytu v chladnejšom podnebí zvláda mrazy až do -40 °C, je odolný voči vetru, suchu aj chudobnej pôde. Nie je náchylný na choroby ani škodcov.
Využitie plodov rakytníka
Oranžové bobule rakytníka môžete zúžitkovať na prípravu štiav, sirupov, džemov, oleja alebo si ich zamraziť na neskoršie použitie. Chuť plodov je síce kyslejšia a kvôli šupke aj mierne trpká, môžete si ju však doplniť pridaním medu alebo hrušky, ktorá zjemní a vyváži kyslú chuť.
Rakytník ako živý plot
Ak rozmýšľate nad rastlinou, ktorá oplotí a ochráni váš pozemok, rakytník je skvelou voľbou. Rýchlo rastie a má tŕne, vďaka čomu dobre poslúži aj ako živý plot.
Pestovanie rakytníka
Výber rastlín a výsadba
Rakytník je dvojdomá rastlina: vždy vysaďte aspoň 1 samčiu rastlinu na 5-7 samičích. Je nevyhnutné, aby kvitli v rovnakom období, aby došlo k opeleniu. Samce a samice vyzerajú podobne, pohlavie sa dá rozlíšiť až po niekoľkých rokoch podľa púčikov (samčie sú väčšie a viaclupaté), preto je dôležité nakupovať označené sadenice. Pre vysokú produkciu peľu sa často používajú samčie odrody ako Pollmix.
Najvhodnejší čas na výsadbu býva obdobie od marca do apríla - po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov. Sadenice rakytníka sú dostupné väčšinou v kontajnerovanej forme, takže je možné ich vysádzať počas celého roka okrem zimy a obdobia najväčšej horúčavy v lete.
Požiadavky na pôdu a stanovište
Čo sa týka pôdy, rakytníku sa darí v dobre priepustnej - ideálne piesočnato-hlinitej zemi. Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypríť a pridať kompost alebo organické hnojivo, aby sa podporilo zakorenenie a rast. Pri ťažkých pôdach je potrebné primiešať piesok na zlepšenie prevzdušnenia. Rakytník uprednostňuje vzdušné pôdy, ktoré sú buď mierne kyslé alebo mierne zásadité.
Pre maximálnu úrodu a rast vyžaduje rakytník celodenné slnečné svetlo. Rastlina je svetlomilná a potrebuje dostatok slnka na to, aby bola produktívna.
Rozostupy a priestor pre rast
Rakytník je známy svojim širokým, rozložitým vzrastom. Pri výsadbe nechajte priestor aspoň 2 - 3 metre medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do výšky 3-5 m, v niektorých prípadoch až do 6 metrov. Koreňový systém je široký, takže nie je potrebné presádzať často. Ak chcete rakytník použiť ako živý plot, vysádzajte jednotlivé rastliny 1-1,5 m od seba.
Rakytník rešetliakový má tendenciu vytvárať odnože a šíriť sa po veľkých plochách záhrady, preto používanie koreňovej bariéry a pravidelné odstraňovanie výhonkov môže pomôcť udržať ho pod kontrolou.
Zálievka a hnojenie
Po vysadení pravidelne kríky polievajte, kým sa neujmú. Potom je rastlina veľmi odolná voči suchu, takže intenzívna zálievka nie je nutná. Jediná výnimka sú rakytníky pestované v črepníkoch, ktoré môžu počas horúcich liet potrebovať zálievku, pretože pôda v nádobách má tendenciu rýchlo vysychať.
Rakytník je nenáročný na hnojenie, pretože si dokáže pokryť vlastnú potrebu dusíka prostredníctvom koreňových baktérií. Vďaka tomu zlepšuje kvalitu pôdy pre ostatné rastliny. Pri výsadbe mladých rastlín môžete použiť dobrý črepníkový kompost alebo hnojivo s pomalým uvoľňovaním, aby ste im pomohli k dobrému štartu. Rakytníky pestované v nádobách potrebujú hnojenie častejšie.
Starostlivosť o rakytník
Rez
Prvé roky po zasadení rakytník netreba ani rezať. Po 4. roku od zasadenia sa odporúča rez na zmladenie a prevzdušnenie koruny. Pre bohatú úrodu bobúľ je nevyhnutné pravidelné strihanie rakytníka. Ak sa pri zbere neodrežú konáre s plodmi, ostrihajte samičku rakytníka počas prvého roka vysadenia a potom každý druhý rok koncom zimy. Samčie odrody môžu rásť tri až štyri roky bez strihania, ale keď sa ho rozhodnete strihať, odrežte maximálne polovicu výhonkov, aby mali dostatok peľu na ďalšiu sezónu. Ak rakytník rastie príliš husto, môžete ho preriediť a odstrániť odumreté konáre, čím sa zabezpečí, že najvnútornejšie časti kríkov budú mať dostatok svetla.
Keďže rakytník plodí na jednoročnom dreve, ak odstrihnete koncové konáriky, pripravíte sa o budúcoročnú úrodu. Preto sa zvyčajne strihá len 1/3 z koncových konárov.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Rakytník je pomerne odolný voči väčšine chorôb a škodcov, čo ho robí ideálnou rastlinou pre ekologické záhrady. Pravidelná kontrola rastlín a dostatočná cirkulácia vzduchu medzi výhonkami znižujú riziko vzniku plesní alebo iných chorôb.
Zber plodov
Ak sa tešíte na kyslo-sladké plody, buďte trpezliví: prvé bobule prichádzajú až približne po 3 až 4 rokoch od výsadby. Najvyššiu úrodu dosahuje rakytník okolo 7. - 10. roku.
Plody rakytníka sa najlepšie zbierajú okolo septembra, keď sú plne zrelé a farebné, no stále pevné. Rôzne odrody však budú mať rôzne časy zberu. Skoré odrody dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri.
Zber bobúľ je časovo náročná úloha a vyžaduje si ochranný odev a ochranu očí pred ostnatými konármi. Alternatívou k zberu bobúľ je odrezať celé konáre, zamraziť ich a až potom odstrániť plody. V komerčných sadoch sa preto odstrihávajú celé konáriky aj s plodmi, ktoré sa zmrazia a následne je ich možné ľahko otriasť do nádoby. Týmto spôsobom však rakytník prichádza aj o budúcoročnú úrodu, keďže rodí na jednoročných výhonoch.
Rozmnožovanie rakytníka
Rozmnožovanie rakytníka je pomerne jednoduché. Najpraktickejším spôsobom je jeho množenie pomocou odrezkov. V zime alebo skoro na jar odrežte silný, jednoročný výhonok zo stredu kríka, dlhý približne 15 až 20 cm. Odrezok zasaďte do črepníka s kyprou pôdou, pričom bude viditeľná iba horná tretina odrezku. Pôdu udržiavajte vlhkú a umiestnite na chladné, nemrznúce, tienisté a vetrom chránené miesto.
Ďalšou metódou je použitie nízko visiacich konárov. Vytvorte úzky otvor v zemi, položte výhonok dovnútra a prikryte ho zeminou tak, aby bol viditeľný iba špic výhonku. Po vytvorení koreňov na spodnej časti konára máte novú rastlinu.
Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.
Odolnosť a prispôsobivosť
Rakytník je mimoriadne odolný proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Aj keď sa rakytníku darí na otvorenom priestranstve, dokáže prežiť aj v nádobe. Zasaďte ker do kvetináča, ktorý je široký aspoň 60 cm, ale ak je to možné, pravidelne ho presádzajte do väčšej nádoby.
Odrody rakytníka
Existuje mnoho odrôd rakytníka, ktoré sa líšia časom dozrievania, veľkosťou a chuťou plodov. Medzi staršie a osvedčené odrody patria napríklad Slniečko, Leikora, Krasavice. Medzi novšie a atraktívne patria Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, Inja. Medzi samičie odrody patria napríklad Sirola (skorá, sladkokyslé plody, ľahko sa oberajú), Baltik (stredne skorá, silný rast, malé tŕne) a Lotta (neskorá, veľké a pomerne sladké plody).
Listáreň Rakytník
tags: #pestovanie #rakytnika #orava