Mak, rastlina známa svojimi nádhernými kvetmi a výživnými semenami, sa opäť dostáva do popredia záujmu v slovenských záhradách aj poľnohospodárstve. Patrí do čeľade makovitých (Papaveraceae) a rodu Papaver. Mak je cenený nielen pre svoju okrasnú hodnotu, ale aj ako cenná plodina pre chutné a výživné semená. Kultúrny mak (Papaver somniferum) je známy svojimi upokojujúcimi účinkami a zároveň obsahuje množstvo minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.
Rod Papaver zahŕňa množstvo druhov a kultivarov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a nárokmi na pestovanie. Okrasné maky, známe pod latinským názvom Papaver, sú obľúbené kvitnúce rastliny, ktoré svojimi veľkolepými kvetmi oživia každú záhradu. Sú známe svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu. Okrasné maky sú nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov.
Okrasný mak (Papaver sommiferum) patrí k najkrajším kvitnúcim letničkám. Najkrajšie sú plnokveté formy okrasného maku, pričom v predaji sú obvykle zmesi osív rôznych kultivarov. Zaujímavý je aj menej pestovaný mak premenlivý (Papaver commutatum), najmä jeho kultivar Lady Bird s červenými kvetmi a nápadnými čiernymi škvrnami. Mak východný (Papaver orientale) je veľmi obľúbenou trvácnou rastlinou, ktorá vďaka veľkým výrazným kvetom vynikne aj ako solitér. Je nenáročný na pestovanie, darí sa mu na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik a dobre znáša sucho, kvitne od mája do júla.
Podmienky pre úspešné pestovanie maku
Mak je veľmi citlivý na pestovateľské prostredie. Je potrebné zvážiť, či sú v danej lokalite vhodné pôdne a klimatické podmienky na jeho pestovanie. Vlhké, hlinité, zlievavé, utlačené či kyslé pôdy, ale i uzavreté polohy bez dostatočného prúdenia vzduchu sú preň nevhodné.
Pôda a jej príprava
Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Pôda má byť pred výsevom dostatočne jemne spracovaná, aj vzhľadom na drobné semienka maku. Vhodná je pôda s drobnohrudkovitou štruktúrou bez sklonu k tvorbe prísušku. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj, ale v jesennom období môžete zapracovať do pôdy maštaľný hnoj. Mak nie je vhodný do pôd s rezíduami sulfonylmočoviny, triazínu a napropamidu.
Výber stanovišťa a počasie
Pre mak je ideálne slnečné stanovište. Odrody s kvetmi tmavších odtieňov ocenia polotieň. Rastliny maku sa najlepšie dari v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Nevhodné sú ľahké pôdy nížin, aridné podmienky v kukuričnej oblasti a studené a mokré pôdy podhorského typu. Nemalú úlohu pri pestovaní zohráva priebeh počasia.
Výživa maku
Výživa má byť vyrovnaná. Pri vytváraní 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere 70 kg dusíka, 26 kg fosforu, 90 kg draslíka, 79 kg vápnika, 15 kg horčíka. Rastlina má v počiatkoch tvorby koreňa malú schopnosť prijímať živiny, preto je nutné zabezpečiť ich dostatok v prístupnej forme. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku. Najmä Zn treba aplikovať vo forme listových hnojív. Nedostatok živín obmedzuje rast a vývin rastlín, narúša metabolické procesy a mení celkový habitus rastlín. Pre mak sú nevyhnutné mikrobiogénne prvky B, Zn a Mn. Bór zasahuje do procesu opeľovania, zinok pozitívne ovplyvňuje vznik peľových tetrád a mangán je dôležitým prvkom pri fotosyntéze.
Výsev a starostlivosť
So siatím maku treba začať už pomerne skoro. Časový rámec pre výsev je prelome februára a marca (podľa počasia), no najneskôr do konca apríla. Mak je možné vysievať aj na sneh. Zimný výsev je výhodný, pretože semená na klíčenie využijú ešte zimnú vlahu. Semená vysievame len povrchovo, vo vlhkej pôde však vyklíčia aj z hĺbky dvoch centimetrov. Po vyklíčení je nutné záhon udržiavať nakyprený a odburinený.
Spôsob sejby a jednotenia
Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto. Vlhké počasie je ideálne, nie je dobré ak klíčiace rastliny zasychajú. Počas slnečného a suchšieho počasia preto treba plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m² by malo byť asi 40 rastlín. Cieľom tohto zásahu je zabezpečenie ideálnej veľkosti budúcich hlavičiek a aby mala každá rastlina iba jednu hlavičku. Po preriedení rastlinky ešte prihrňte pôdou.
Zavlažovanie a kyprenie
Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Pri dlhodobejšom suchu je potrebné mak zavlažovať aspoň raz za týždeň, hlavne do fázy kvitnutia. Následne mak potrebuje už suchšiu pôdu. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Počas vegetácie treba pôdu často kypriť - rozrušovať pôdny prísušok až do zapojenia porastu.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Prevenciou chorôb je dôsledná likvidácia všetkých pozberových zvyškov a burín, na ktorých prežívajú spóry húb. Pri domácom pestovaní na malej ploche sa môžete škodcom do veľkej miery vyhnúť používaním namoreného osiva a voľbou lokality, kde nebol mak vysadený minimálne 3 roky. Mak patrí medzi najkrajšie úžitkové rastliny, ktoré sa pestujú kvôli cenným semienkam bohatým na bielkoviny a minerálne látky.
Bežné choroby maku
- Pleseň maková: Prvou chorobou, ktorá sa môže vyskytnúť už na malých rastlinkách. Prejavuje sa chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované. Na spodnej strane listov sa vytvára hustý sivofialový povlak. Zníženie napadnutia možno dosiahnuť morením osiva, aplikáciou fungicídov, skorou sejbou, likvidáciou rastlinných zvyškov a dostatočným časovým odstupom v osevnom pláne. Ak sa pleseň objaví, okamžite odstráňte napadnuté rastliny.
- Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku. Šíri sa od bázy rastliny, kde dochádza k zaškrteniu stonky. Prejavuje sa žltnutím listov, tmavohnedými hranatými škvrnami. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Zdrojom sú infikované rastlinné zvyšky v pôde a infikované osivo.
- Medzi ďalšie patogény, ktoré ohrozujú porasty maku, patria bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, múčnatka, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá.
Najčastejší škodcovia maku
- Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy spôsobujú najväčšie znehodnotenie na hlavnom koreni. Môžu úplne zničiť zasiate porasty. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
- Voška maková: Vytvára početné kolónie na listoch, stonkách a makoviciach. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú. Je nebezpečná ako prenášač rôznych viróz.
- Krytonos makovicový: Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú tvoriace sa semená v makoviciach, spôsobujú tzv. červivosť maku.
- Vtáky: Pri zbere môžu vtáky urobiť do makovice dierku a čakať, kým vypadnú semienka.
Zber a využitie
Zrelý mak môžete očakávať na prelome mesiacov júl a august. Mak môžete zberať jednoducho odrezaním makovice aj s kúskom stonky. Mak siaty (Papaver somniferum L.) je využívaný už niekoľko tisíc rokov. Semená maku bohaté na bielkoviny, vlákninu, tuky, vitamíny a minerály (napr. vápnik) sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy, pri reumatických ochoreniach, pomáhajú pri bolestiach hlavy, zmierňujú stres aj psychickú únavu. Majú aj utlmujúce účinky.
Po zbere je potrebné makovice vysušiť na vetranom a tmavom mieste (ideálne pod strechou). Semená sa po vysušení vyberajú odrezaním vrchnej časti makovice a jednoduchým vysypaním. Na uchovanie maku je najlepšie použiť plátenné vrecká. Mak skladujeme v chladnejšej, dobre vetranej miestnosti.
Zákonné podmienky pestovania maku
Mak siaty (Papaver somniferum) je pre obsah alkaloidov v niektorých krajinách dokonca zakázaný. Hoci u nás je povolené, podlieha určitým pravidlom. Pre vysoký obsah alkaloidov v rastlinách je pestovanie maku vo väčšine krajín EÚ zakázané. Na Slovensku je povolené pestovanie maku na ploche do 100 m². Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkách a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky.
Pravidlá pre pestovateľov
- Mak siaty môžete pestovať bez povolenia na ploche menšej ako 100 metrov štvorcových iba na potravinárske účely.
- Po zbere úrody musíte makovú slamu bezodkladne zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamných a psychotropných látok, ktorý je držiteľom povolenia.
- Každý pestovateľ maku na potravinárske účely je povinný zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok.
- Je zakázané vstupovať do porastu maku cudzím osobám (okrem držiteľa povolenia, poverených osôb a kontrolných orgánov).
- Nesmiete narezávať alebo zbierať tobolky maku siateho v mliečnej zrelosti, nakoľko v bielom latexe sa tvoria alkaloidy ako morfín, kodeín, papaverín.
- Držiteľ povolenia na pestovanie maku siateho je povinný bezodkladne po zistení poškodenia porastu nepovolanou osobou oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.
Táto rastlina je nebezpečne návyková
tags: #pestovanie #rastlin #cermak