Pestovanie rastlín je krásna a tvorivá činnosť, ktorá nám poskytuje relax aj úžitok. Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie rastlín, striedanie radov a rotačné pestovanie môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Základné princípy úspešného pestovania
Pre maximálnu úrodu a zdravé rastliny je kľúčové dodržiavať niekoľko overených princípov, ktoré podporujú udržateľné záhradníctvo.
Spoločenská výsadba a striedanie plodín
- Spoločenská výsadba je technika, pri ktorej sa rôzne druhy rastlín vysádzajú vedľa seba tak, aby sa navzájom podporovali. Pri výbere vhodných kombinácií plodín je potrebné brať do úvahy ich rastové nároky, ako aj ich schopnosť poskytnúť ochranu pred škodcami a chorobami. Príkladom dobrej kombinácie je výsadba paradajok a bazalky, ktoré sa navzájom podporujú v raste a ochrane pred škodcami.
- Pestovanie rastlín v striedavých radách znamená vysádzanie rôznych druhov rastlín v striedavých radách alebo skupinách na hriadke.
- Rotačné pestovanie je praktika, pri ktorej sa plodiny pravidelne striedajú na rôznych hriadkach záhrady v priebehu niekoľkých rokov. Tým sa znižuje možnosť vzniku chorôb a škodcov, ktoré sa môžu rozvinúť v dôsledku dlhodobého pestovania rovnakých plodín na jednom mieste. Rotačné pestovanie tiež pomáha udržiavať a zlepšovať pôdnu štruktúru a živiny. Pri rotačnom pestovaní je dôležité rozdeliť plodiny do skupín podľa ich potrieb a vzájomných vzťahov.
Slnečné podmienky a mikroklíma
Rôzne plodiny majú rôzne nároky na slnečné podmienky a teplotu. Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla. Je nutné vedieť rozlišovať typy tieňa, len vtedy sa bude Vašim rastlinám dariť.
- Polotieň: Predstavuje 5 - 6 hodín denne poludňajšieho slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
- Mozaikový tieň: Je spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Ide o ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
- Plný tieň, tieň, hlboký tieň: Je spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Pokiaľ si nie ste istí, vyskúšajte pestovať zeleninu v nádobách a podľa toho, ako sa jej bude dariť, ju premiestňujte z tieňa na slnko a naopak. Ale sú aj také druhy, ktoré dokážu rásť tak na slnku, ako aj v tieni. Po zistení aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. Napríklad ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov potrebujú len 2 hodiny slnka.
Základné potreby a pestovanie rôznych odrôd
Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť základné potreby rastlín, ako sú voda, živiny, svetlo a priestor na rast. Uistite sa, že každá plodina dostane to, čo potrebuje, a že hriadky sú navrhnuté tak, aby boli čo najefektívnejšie a udržateľné.
Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.
Pestovanie v špecifických podmienkach
Vertikálne záhradníctvo
Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.
Pestovanie rastlín na balkóne a terase
Balkón nie je len o sedení alebo pestovaní 3 rastlín v malom kvetináči. Na malej ploche balkóna a terasy môžete mať aj dokonalú malú záhradu.
Jednoročné popínavé rastliny na balkóne
Ide o jednoduché pestovanie jednoročných rastlín, ktoré sú vo vhodných podmienkach schopné vyrásť aj do 2 - 3 metrov. Potrebujete len dostatočne hlbokú nádobu (minimálne 30 cm) - do nej vysejte semená fazule záhradnej, okrasnej fazule, hrachoru voňavého, kapucínky alebo povojníka. Všetky tieto rastliny vyžadujú oporu a sú vhodné na slnečné stanovište. Po vyrastení Vám poskytnú úchvatné zatienené miesto, kedy sa k Vám slnko prederie len cez niektoré veľké listy. Okrem zelenej plochy Vás tieto liany potešia kvetmi od konca jari až do jesene a dokonca aj jedlými plodmi v prípade kapucínky a neskôr aj strukmi na fazuli. Fazuľa je veľmi vďačnou rastlinou.
Jedinou nevýhodou týchto rastlín je, že ich musíte vysievať každoročne. Má to však aj svoje výhody. Odpadá nepraktické zazimovanie v byte alebo v pivniciach, čo u panelákových bytoch býva naozaj problém. Rastliny sa nepredpestovávajú, ale priamo vysievajú do nádob.
Dreviny v nádobách
Túžite po rozkvitnutej záhrade, ale nemôžete si ju dovoliť? Dreviny sa dajú pestovať aj v nádobe. Musíte im však dopriať čas, na to, aby si tam zvykli, lebo popravde, nie je to pre ne prirodzené. Majú obmedzené miesto, nemôžu sa rozrastať, a preto ich rast je spomalený. Vyžaduje to len veľké nádoby, kvalitný substrát a starostlivosť vo väčšom meradle ako vo voľnej pôde.
Dreviny, ktoré sa dajú pestovať v nádobe, nie sú striktne vymedzené. S obľubou sa pestujú kmienkové previsnuté formy vŕb, moruší, jedlé stromčeky ako ríbezle, egreše, stĺpovité formy ovocných stromov, okrasné čerešne, mandle, škumpa, magnólia, rododendron, hortenzie a letný orgován.
Výhodou pestovania v nádobách je to, že môžete dreviny kedykoľvek premiestniť do iného rohu terasy či balkóna a vytvoriť tak úplne inú kompozíciu. Pozor však na druhy, ktoré majú plytký koreňový systém a nemajú radi akýkoľvek zásah do oblasti koreňov, napríklad magnólia a rododendrony.
Rozkvitnutá čerešňa alebo japonská sakura patria medzi dominantné dreviny v nádobe najmä počas jari. Po odkvitnutí sú zaujímavé previsnutým vzhľadom a množstvom zelených listov, ktoré sú naozaj kvalitné a pekné len vtedy, ak majú všetko to, čo rastlina potrebuje.
Vhodnými drevinami do nádob sú práve druhy, ktoré sú na kmienku a do výšky už rásť nebudú. Budú zväčšovať len svoju korunu, ktorá sa dá upravovať strihom. Väčšinu druhov s guľovitou korunou už nie je potrebné ošetrovať rezom, nakoľko vytvárajú guľu prirodzene, bez strihania. Ak túžite len po oživení priestoru, môžete do nádoby vysadiť aj previslú formu brezy či vŕby.
Korene rastlín v nádobách sa viac prehrievajú, je potrebné dopĺňať živiny nielen vo forme hnojív, ale aj výmenou substrátu. Ako podrast môžete vysadiť kvitnúce trvalky alebo pôdopokryvné rastliny, ktoré vytvoria jemný previs. Na jeseň vysaďte jarné cibuľoviny, ktoré po zime balkón výborne rozžiaria a prevoňajú.
Ihličnany v nádobách
Ihličnany sú vďačné, aj keď pre mnohých jednotvárne dreviny. Okrem toho, že sú stálozelené (väčšina druhov), vedia presvedčiť sfarbením, dĺžkou a hustotou ihlíc, výškou, šírkou a vôňou. Ak chcete, aby Váš balkón spestrili aj v budúcom roku, vyžadujú zazimovanie. Nádoby sa môžu obaliť jutovinou. Ihličnany pestované v nádobách potrebujú polotieň, plytšie nádoby, menej vlahy a minimálnu starostlivosť. Kosodreviny vyžadujú nižšiu zálievku. Nepodceňujte ju však v jeseni a v zimnom období. Pokiaľ zistíte výskyt škodcov, ihneď zasiahnite. Povrch zamulčujte u všetkých ihličnanov kôrou alebo kamienkami. Prípadne tam vysaďte skalničky alebo previslé trvalky. Pôdopokryvné a prevísajúce dreviny ako skalník sú vhodné tiež, ale do veľkých nádob. Ak chcete, aby bol strom efektný a počas celého roka zelený, vyberajte z ihličnatých a vždyzelených druhov.
Živé ploty
V dnešnej modernej dobe majú mnohí tendenciu obohnať sa v záhrade vysokým nepriehľadným múrom a tak si zabezpečiť súkromie. Existujú však aj krajšie a funkčnejšie riešenia.
Opadavé listnaté živé ploty
Aj opadavý plot môže ochrániť a ohraničiť záhradu, a to spleťou hustých konárov počas neskorej jesene a zimy. Vhodnými druhmi sú buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a javor poľný (Acer campestre). Do výsadby môžete zvoliť jeden druh alebo pokojne nakombinovať aj tri druhy. Na celkový efekt si samozrejme niekoľko rokov počkáte, ale výsadba je trvalá a naozaj funkčná. Uvedené dreviny sú vhodné na strihané živé ploty. Ročný prírastok je cca 30 - 40 cm. Rašia už skoro na jar. Listy sa na jeseň vyfarbujú do žlta, oranžova, červena až hneda. Dreviny sú vhodné do modernej záhrady, ako aj pre lesné záhrady a romantické zákutia. Neznášajú sucho, kyslé a chudobné pôdy. Aj živý plot vyžaduje závlahu, ideálne je, ak zabezpečíte kvapkovú, ktorá sa dá regulovať. Výsadbu uskutočnite na jar alebo jeseň do trojsponu. Z buku a hrabu viete vytvoriť aj stenu vysokú 4 metre.
Kombinované a kvitnúce živé ploty
Ak dávate prednosť kvitnúcim drevinám, môžete zvoliť kvitnúci živý plot. Ani živý plot nemusí byť jednotvárny. Doprajte záhrade nový vzhľad vďaka zaujímavým kombináciám drevín a druhov - na jar krásnymi mladými a sviežimi listami, na jeseň vyfarbením do bronzova až medena a na jeseň červeným alebo žltým sfarbením. Samozrejme, nesmie chýbať hnedá a oranžová. Niektoré, hoci aj opadavé druhy, si svoje lístie dokážu udržať aj počas zimy až do nových listov.
Kombinovaný živý plot vytvoríte výsadbou kvitnúcich a stálozelených druhov a tým získate zaujímavý plot plný kvetov a v zime zas prázdny priestor vyplnia stálozelené druhy. Kombinujte druhy, ktoré nie sú náročné na rez, vytvárajú husté a dostatočne veľké kry, ktoré nenamŕzajú a sú vhodné práve do Vašich podmienok z hľadiska svetla, tieňa, pôdy. Príkladom kombinovaného živého plotu môže byť: vtáčí zob, zlatý dážď, vavrínovec, budleja, orgován, tavoľník.
Ihličnaté živé ploty
Ani ihličnatý živý plot nemusí byť jednotvárny. Pôjde o zaujímavé vytvorenie pozadia pomocou rôznych tvarov, farieb, textúr, nie o klasickú výsadbu jedného druhu. Vytvorte jemnú líniu pozdĺž plotu a do popredia vysaďte nižšie kompaktné ihličnany, tuje, borievky a doplňte okrasné trávy a listnaté kry.
Predpestovanie a priama výsadba
Pestovanie rastlín je krásna a tvorivá činnosť. Mnohé rastliny nie sú uspôsobené našim klimatickým podmienkam a neprežili by mráz. Ich vegetačná doba je príliš dlhá na to, aby sme ich vysiali až po "troch zmrznutých" (po 15. máji) a nestihli by ich plody dozrieť. Preto je potrebné ich semienka doma chvíľu rozmaznávať, aby sme na záhon vysadili už vyrastené a silné rastlinky.
Význam predpestovania a potrebné pomôcky
Na trhu je nespočetné množstvo pomôcok a potrieb na predpestovanie a množenie rastlín. Kvalitný výsevný substrát je základ pre dobré klíčenie semien a rast sadeníc. Substrát pre výsev a množenie by mal obsahovať prímes perlitu, ktorá zlepšuje drenážnu funkciu a napomáha rozvoju koreňov. Bentonit bráni vyplaveniu živín a zaisťuje rovnomerné zásobovanie rastlín všetkými dôležitými makro- aj mikroprvkami.
Výsevné misky nemajú byť príliš hlboké, aby sa rastlinky dali ľahšie pikírovať. Zaujímavé sú tiež rašelinové tablety, ktoré po zaliatí napučia a vytvoria malé nádoby. Hodia sa predovšetkým pre pestovanie kvetov a uhorkovitých rastlín, ktoré pri výsadbe potrebujú koreňový bal a ich citlivé korienky sa môžu pri vysádzaní ľahko poškodiť. Praktické sú tiež multiple, vďaka nim veľmi dobre využijete miesto.
Stimulátory sú prípravky, ktoré podporujú tvorbu koreňového systému u rastlín a tým zvyšujú šance na správny vývoj rastlín. Vyrábajú sa ako práškové, gélové alebo tekuté varianty stimulátorov.
Minipareniská sú cennými pomocníkmi, ktoré si môžete umiestniť do bytu na teplé a slnečné miesto a zaistiť tak rastlinám stabilnú teplotu, svetlo a správnu vlhkosť. Čerstvo zasiate semienka je lepšie rosiť, aby sa zaistilo rovnomerné prevlhčenie substrátu a zároveň nepoškodili vyrastajúce semenáčiky. Pre tento účel sa hodia rôzne rozprašovače.
Ďalej sa Vám môže hodiť sádzacia lopatka, ktorou môžete naberať, miešať alebo prekyprovať substrát a sádzací kolík, ktorý je určený na pikírovanie semenáčikov.
Rastliny vhodné na predpestovanie a priamu výsadbu
Rastliny, ktoré je potrebné predpestovať, sú papriky, zeler, uhorky, dyne, melóny aj niektoré druhy kvetov.
- Predpestovanie papriky: Začnite už v januári alebo februári, kedy vysejete semienka do výsevnej misky. Semienka papriky potrebujú naozaj poriadnu dávku tepla a svetla, aby dobre vyklíčili. Nádobu na semienka môžete umiestniť na parapet, na ktorom je vo vašom byte najviac svetla, ideálne južný. Strážte, aby mali semienka dostatok vlahy, nesmú vyschnúť. Nie len pri predpestovaní, ale aj po celú dobu rastu potrebuje paprika dostatok tepla a nesvedčia jej teplotné výkyvy. Vysadiť sadeničky do skleníka je možné v druhej polovici apríla, von až po tzv. troch zmrznutých (po 15. máji).
- Predpestovanie rajčiakov: Rajčina je pohodová, nie príliš náročná rastlina, ktorá zvláda aj chladnejšie podnebie, preto sa jej u nás darí aj pri horšom lete. Napriek tomu je potrebné začiatkom jari rajčiny predpestovať zo semienok v domácom prostredí. Rovnako ako u paprík môžete semienka vysiať do výsevnej misky a starostlivo strážiť vlhkosť pôdy. Používajte radšej rozprašovač, aby ste zaistili rovnomerné prevlhčenie substrátu a nepoškodili semenáčiky. Rastlinky je potrebné vysádzať von až vo chvíli, kedy ste si istí, že neprídu mrazy (po 15. máji).
- Predpestovanie zeleru: Zeler je potrebné vo februári až v marci zo semienok predpestovať. Vysiate semienka zahrňte veľmi jemnou vrstvou hliny. Semienkam sa bude dobre dariť, keď budú mať prísun svetla. Ani zeler nie je výnimkou a preto dobre strážte prevlhčenie substrátu. Semienka nikdy nesmú vyschnúť.
- Predpestovanie uhoriek: Uhorky predpestujte samostatne, maximálne po dvoch do jednej nádoby. Uhorkám totiž nesvedčí siatie na husto, korienky jednotlivých rastliniek by sa potom od seba museli odtrhávať. U uhoriek preto odporúčame využiť rašelinové kvetináče a rašelinové tablety, ktoré môžete pri výsadbe na stanovisko alebo z väčších nádob vsadiť do zeme, kde sa po krátkej dobe úplne rozložia.
Rovno na záhon môžete vysiať rastliny s krátkou vegetačnou dobou či rastliny, ktoré znesú mráz. Jedná sa hlavne o koreňovú zeleninu - mrkvu, petržlen aj paštrnák, reďkovky, cibuľu, hrášok, hlúboviny, rôzne druhy šalátov, rukolu aj špenát. Väčšina semien potrebuje väčšie rozostupy, vysievajte ju riedko a rovnomerne. Semená potom ľahko presypte menšou vrstvou substrátu, jemne pritlačte a substrát dôkladne prevlhčite. Pokiaľ sejete do samostatných kvetináčov, je postup rovnaký, len dávajte semená po jednom do nádoby.
Kto chce skôr žať, musí skôr siať. Väčšina osív má krátku klíčivosť a nemá cenu si semená schovávať do ďalšieho roka.
Pikírovanie mladých rastlín
Vo chvíli, keď už z výsevu začnú vyrastať rastlinky, ktoré majú ako dva klíčne lístky, tak aj dva pravé lístky, je dobré ich presadiť do samostatnej nádoby. Zaistíte tak rastlinám dostatok svetla, aby sa nevyťahovali za svetlom a nekrehli. Ideálnym pomocníkom je sádzací kolík.
Sadeničku uchopte za klíčne lístky a pomocou sádzacieho kolíka alebo inej vhodnej pomôcky, uvoľníte rastlinku zo zeme, bez toho aby ste poničili korene. Do pripraveného kvetináča alebo inej nádoby nasypte substrát, dostatočne ho pritlačte a sádzacím kolíkom vytvorte jamku, do ktorej sadeničku vložíte a zase pomocou kolíka okolo sadeničky zeminu prihrňte. Klíčne lístky rastlinky by mali byť cca 1 cm nad substrátom, aby nezhnili. Nezabudnite substrát dostatočne prevlhčiť. Rajčiny a zeler po vytvorení prvých pravých lístkov pikírujte do samostatných nádob, aby mali dostatok priestoru.
Dobrý tip je skrátiť pred presadením sadeničkám korienok asi o tretinu ich dĺžky, vďaka tomu rastlina vytvorí bohatší koreňový systém. Pre zeler sa hodia sadbové dosky, do ktorých sa vojde väčšie množstvo rastlín a nezaberú toľko miesta ako samostatné nádoby.
Optimalizácia rastu a ochrana rastlín
Partnerské pestovanie
Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá. Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne.
Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach. Partnerské pestovanie má svoje zásady:
- Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel.
- K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky.
- Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku.
- Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice.
- Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom.
- Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii.
- Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici.
- Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli.
- Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Využijete ju tiež na podporu rastu a chute okolitých plodín.
- Kapuste a karfiolu sa bude dobre dariť pri paradajkách, zeleri, špenáte, brokolici, mangolde a ružičkovom keli. Nedávajte ich do blízkosti jahôd.
- Kel si rozumie s aromatickými bylinkami, pohánkou, kapustovou zeleninou a kapucínkou.
Starostlivosť o jarné cibuľoviny po odkvitnutí
I keď patrí mesiac máj medzi najkrajšie jarné mesiace, je to aj obdobie odkvitania niektorých druhov cibuľovín, ktoré v záhone už nevyzerajú lákavo a je potrebné ich nahradiť. Určite to neskúšajte tým spôsobom, že rastliny vytrháte alebo im ostriháte listy. Dovtedy je nutné rastliny zalievať, najmä vtedy, ak je jar suchá. Po zaschnutí by sa mali listy a stonky dať jemne odstrániť rukou. Cibule je potom vhodné vybrať z pôdy, nechať presušiť a uskladniť na vzdušnom a teplom mieste a na jeseň opäť vysadiť. Zatiahnutie cibuľovín môžete urýchliť odstraňovaním odkvitnutých súkvetí a zároveň aj odstránením semenníka, ktorý by cibule zbytočne vyčerpával. Cibule je dobré po niekoľkých rokoch z pôdy vybrať, platí to pre narcisy a tulipány.
Pokiaľ budete myslieť dopredu, v jeseni môžete vysadiť dvojročné rastliny - sadenice, ktoré súčasne s jarnými cibuľovinami zakvitnú a ich kvitnutie trvá oveľa dlhšie. Ideálne kombinácie sú s nezábudkami alebo sirôtkami. Po zatiahnutí a zožltnutí cibuľovín môžete vysadiť na miesta po cibuliach letničkové priesady. Napríklad aksamitnice - drobnokvitnúce, vytvárajú kompaktný tvar a sú žltej a oranžovej farby. Zaujímavé sú aj agerátum a sanvitálie. Nezúfajte, hoci jarné cibuľoviny dokvitajú, začne ďalšie krásne kvitnúce obdobie iných rastlín a kvetov v záhone. Stačí si len vybrať a kombinovať.
Príklady pestovania konkrétnych rastlín
Levanduľa
Levanduľa pochádza zo Stredomoria a od toho sa odvíjajú aj jej podmienky na úspešné pestovanie. Vyžaduje množstvo svetla, tepla, slnka, priepustnú pôdu, ktorá nemusí byť bohatá na živiny. Dobre zvláda aj chudobné a piesčité pôdy, kde je výborne zabezpečený odvod prebytočnej vlahy a priepustnosť. Mnohí ju pestujú aj v nádobe, ale nikdy nebude taká krásna a nikdy nebude tak dlho kvitnúť ako na záhone zasadená v pôde. Levanduľa pomerne rýchlo rastie, preto jej vytvorte aj podmienky dostatočného priestoru. V krátkom čase prerastie aj do šírky 50 cm.
Ako klasika v záhradách je najčastejšie pestovaná odroda vo fialovej farbe. Nemusíte však pestovať len túto fialovú levanduľu (Lavandula angustifolia). Lavandula angustifolia Rosea dorastá podobne ako fialovo kvitnúca levanduľa do výšky 50 cm. Tento ružovo kvitnúci kultivar vás očarí jemnosťou farieb. Lavandula ´Nana alba´ je výnimočná bielym súkvetím. Všetky levandule sú medonosné a priťahujú včely a hmyz. Je z nich aj výborný med. Skúste vysadiť kombináciu farieb pozdĺž záhona alebo ako obrubu, nízky živý plot. Určite ju budú obdivovať všetci naokolo. Umiestnite ju však ďalej od miesta sedenia, opaľovania sa alebo od bazéna. Včely a čmeliaky budú na kvetoch každý deň až do večera. Vynikne aj s inými trvalkami a strihanými krami ako sú krušpán, bršlen, rozmarín, tymian.
Samostatnou kráskou je aj francúzska levanduľa (Lavandula stoechas), ktorú počas leta môžete pestovať v záhone, na zimu je však nutné ju vykopať a presadiť do nádoby. V našich podmienkach neprezimuje. V miernej zime sa jej to samozrejme môže podariť, ale nie je zvyčajné ju pestovať vonku. Patrí medzi atraktívne levandule. Listy sú väčšie aj širšie, rovnako ako aj kvety. Mnohí ju nazývajú aj španielskou levanduľou. Má zaujímavé kvety, ktoré pripomínajú krídla motýľov sediacich na kvete. Vynikne dlhodobo aj v nádobe na terase.
tags: #pestovanie #rastlin #horak