Hydroponické pestovanie rastlín: Pestovanie bez pôdy a upevnenie rastlín

Počuli ste už o pestovaní rastlín bez pôdy? Reč je o hydroponickom pestovaní rastlín, skrátene hydropónií. Znie to ako hotová veda, ale v skutočnosti sa jedná o pomerne jednoduchý systém. Moderné hydroponické pestovanie spoznáte už na prvý pohľad. Vyzerá ako klasický črepník vybavený hladinomerom, ktorý vytŕča z hlinených guľôčok. Rastlina nerastie v pôde, ale v keramzite. Keďže rastliny prijímajú živiny rozpustené vo vode, zemina je pre ne v podstate nepotrebná.

Hydroponické pestovanie rastlín predstavuje moderný a udržateľný spôsob, ako pestovať široké spektrum rastlín v rôznych podmienkach. Táto metóda je založená na tom, že rastlina neprijíma živiny z pôdy, ale priamo z vody. Korene sú umiestnené v živnom roztoku alebo v inertnom substráte, ktorý slúži len ako opora.

Vo vlhkej pôde sa často nachádzajú spóry plesní, ktorým sa môžeme vyhnúť práve hydroponickým pestovaním. Vďaka tomu, že rastliny dostávajú živiny priamo do koreňového systému, je efektívnejšie využívanie vody a živín, čo vedie k menšej spotrebe vody a výživných látok. Hydroponické systémy sú známe svojou efektívnosťou pri využívaní vody. Voda v systéme cirkuluje a je recyklovaná, čo minimalizuje straty spôsobené odparovaním alebo odtokom.

Čo je hydroponické pestovanie a jeho princípy

Hydroponické pestovanie je metóda pestovania rastlín bez použitia pôdy, kde sú korene rastlín ponorené v živnom roztoku, ktorý obsahuje všetky potrebné živiny. Zemina je pre rastliny v podstate nepotrebná, pretože korene prijímajú živiny priamo z rozpusteného roztoku. Voda slúži na prenesenie živín ku koreňom. V závislosti od potrieb jednotlivých druhov sa zvyčajne strieda zálievka živného roztoku so zálievkou čistej vody.

Základom sú makroživiny ako dusík, fosfor a draslík, ktoré ovplyvňujú rast listov, koreňov a celkovú vitalitu rastliny. Rovnako dôležité sú vápnik a horčík, ktoré zabránia fyziologickým poruchám, napríklad deformáciám listov. Stopové prvky ako železo, mangán alebo zinok sú nevyhnutné pre správnu fotosyntézu.

V praxi ide vždy o kombináciu nádoby, vody, hnojiva a kontroly základných parametrov. Rastlina má korene buď trvalo ponorené v roztoku, alebo sú pravidelne zavlažované cirkulujúcou živnou vodou. Živný roztok je základom hydroponického pestovania. Je to voda, do ktorej sú rozpustené všetky živiny potrebné pre rast rastlín, keďže pri pestovaní bez pôdy nemajú rastliny iný zdroj výživy.

História a vývoj hydroponického pestovania

Základy hydroponického pestovania položili už starí Egypťania, ktorí boli vďaka premenlivým záplavovým oblastiam Nílu odkázaní len na veľmi malé množstvo úrodnej pôdy. Zakladateľmi modernej hydropónie sú nemeckí botanikovia Julius von Sachs a Wilhelm Knop, ktorí sa pestovaním rastlín bez pôdy zaoberali v 60. až 70. rokoch 19. storočia.

Typy hydroponických systémov

Existuje niekoľko rôznych typov hydroponických systémov, z ktorých každý má svoje výhody a nevýhody:

• Otvorený systém: K rastlinám priteká stále nová voda a pôvodný roztok sa spotrebúva alebo odteká preč. Čerpadlá sa používajú pri otvorených hydroponických systémoch. Slúžia na preháňanie vody valcami alebo NFT kanálmi.
• Uzavretý alebo recirkulačný systém: Živný roztok nie je odvádzaný, ale zhromažďuje sa a privádza k rastlinám opakovane.
• DWC (Deep Water Culture): V systéme DWC sú korene rastlín ponorené priamo v živnom roztoku. Rastliny sú zvyčajne umiestnené v sieťových košíkoch, ktoré visia nad nádržou s vodou.
• NFT (Nutrient Film Technique): V systéme NFT živný roztok neustále prúdi okolo koreňov rastlín, ktoré sú umiestnené v plytkých žľaboch.
• Wick system: Wick system je najjednoduchší hydroponický systém, ktorý nevyžaduje žiadne pohyblivé časti ani elektrickú energiu. V tomto systéme sú korene rastlín spojené s živným roztokom pomocou knôtov, ktoré nasávajú živiny z nádrže.
• Ebb and Flow (Príliv a odliv): V systéme Ebb and Flow sa nádoba s rastlinami periodicky zaplavuje živným roztokom a následne sa voda odčerpáva späť do nádrže.
• Aeroponický systém: V aeroponickom systéme sú korene rastlín suspendované vo vzduchu a sú pravidelne postrekované jemnou hmlou živného roztoku.

Upevnenie rastlín a pestovateľské médiá

Pri pestovaní v hydropónii sa nepoužíva zemina, ale inertné pestovateľské médiá. Najčastejšie sa stretnete s pomenovaním keramzit, hydroton alebo LECA (Light Expanded Clay Aggregate). Je to materiál pálený z ílu pri veľmi vysokej teplote.

Keramzit (LECA)

Keramzit je špeciálny materiál, ktorý nenájdeme v prírode. Vyrába sa z ílu a má hnedočervenú až hnedú farbu. Keramzitové granule slúžia v hydroponickom systéme ako náhrada bežného substrátu. Stále sa jedná sa o ten istý substrát vyrobený z expandovaného ílu pri vysokej teplote (cca 1150 °C). V medzerách medzi jednotlivými guličkami je priestor pre vzduch, odkiaľ korene čerpajú kyslík na dýchanie. Vďaka tomu, že si keramzit stále zachováva tvar guličiek, je zabezpečená dlhodobá kapilarita i prevzdušnenie. Pri zeminovom pestovaní sa póry vzduchu polievaním vytlačia. Ak sa rastliny pravidelne nepresádzajú, ich korene začnú z nedostatku kyslíka odumierať.

Keramzit plní najmä upevňovaciu funkciu, pomáha udržať rastlinu vo zvislej polohe. Zároveň zaisťuje, aby sa ku koreňom dostalo vyvážené množstvo vzduchu, vlahy a živín. Keramzit je čistý, ľahký, nezapácha, nefarbí, možno ho kedykoľvek umyť pod tečúcou vodou a opakovane používať. Zároveň je to materiál priateľský k životnému prostrediu.

Ďalšie pestovateľské médiá

Okrem keramzitu sa používajú aj iné médiá, ako napríklad minerálna vlna, kokosové vlákna či perlit. Tieto materiály udržujú korene stabilné a dobre prevzdušnené.

Nádoby a vybavenie pre hydroponické pestovanie

Pre hydroponické pestovanie budete potrebovať špeciálne nádoby a vybavenie.

Nádoby

Používajú sa dva typy nádob - vnútorná (kultúrna) a vonkajšia (obalová).

• Kultúrna nádoba: Je to vnútorná nádoba, ktorá má otvory na dne a po stranách na prechod vody a prevzdušnenie koreňov. Pripomína košík. Táto nádoba slúži na uchytenie rastliny a jej koreňového systému v pestovateľskom médiu. Ideálna je tzv. kultúrna nádoba, ktorá má okrem otvorov na prechod vody aj miesto na uchytenie hladinomera. Zvyčajne ide o hnedý alebo tmavosivý základný črepník, ktorý má štandardné veľkosti.
• Obalový kvetináč: Vonkajšia nádoba slúži ako zásobáreň živného roztoku. Kvôli meraniu hladiny vody je veľmi dôležité, aby mala rovné dno. Na rozdiel od klasicky pestovaných rastlín sa v hydropónii do vonkajšieho kvetináča ukladá substrát a hladinomer. Preto by mal byť o niečo väčší od kultúrnej nádoby. Nádoby na hydroponické pestovanie rastliny môžu byť z akéhokoľvek nepriepustného materiálu, ktorý nehrdzavie. Sklo ani priehľadný plast nie sú príliš vhodné, pretože koreňom nevyhovuje veľa svetla.

Veľkosť kultúrnej nádoby je podstatným údajom pri výbere vhodného obalového kvetináča. Vybraný črepník by nemal byť príliš veľký, ani príliš malý k veľkosti kultúrnej nádoby a danej rastliny. Ak je obalový kvetináč príliš vysoký, zvykne sa do požadovanej výšky vystlať materiálom (napr. keramzitom).

Hladinomer

Hladinomer jednoducho ukazuje stav živného roztoku (hladinu vody v nádobe). Výrazne uľahčujú polievanie. Pri nákupe sa zamerajte špeciálne na hladinomery pre hydroponické pestovanie. Veľkosť hydroponického hladinomera volíme podľa veľkosti kultúrnej nádoby, v ktorej je zakorenená hydroponická rastlina. Pohyblivá časť - plaváčik - ukazuje, či v kvetináči je, alebo nie je voda. Ak si nie ste istý, stačí nakloniť kvetináč na stranu hladinomera. Niektoré hladinomery sú vybavené aj signalizáciou potreby prihnojovania.

V kvetináči je ukazovateľ hladiny vody, tzv. hladinomer, ktorý udáva množstvo vody v kvetináči. Zásoba vody prináša výhody menej častého polievania, čím sa znižuje aj riziko hniloby koreňov.

Hnojivá

Keďže hydroponický substrát neobsahuje žiadne živiny, musíme ich rastline dodať prostredníctvom hnojív. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %. Tuhé hydroponické hnojivo HM10 zásobuje rastliny živinami počas 4-6 mesiacov. Pri výsadbe novej hydroponickej rastliny hnojivo vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát. Hnojivo nemusíme rozsýpať po povrchu, stačí ho nasypať na jedno miesto.

Hydroponické hnojivo je špeciálne navrhnuté tak, aby obsahovalo vyvážený pomer živín vo vode. Pri dávkovaní sa riaďte odporúčaním výrobcu a pravidelne kontrolujte hodnoty pH (ideálne 5,5-6,5) a EC (elektrická vodivosť, ktorá udáva koncentráciu živín).

Postup pri prechode na hydroponické pestovanie

Pri prechode z klasického pestovania na hydroponické je dôležité postupovať opatrne.

Príprava rastliny

Zvoľte si rastlinu, ktorú chcete „previesť” do hydropónie. Vyberte ju z kvetináča a odstráňte z koreňov všetok substrát. Následne pod tečúcou vodou jemne očistite korene od zvyškov všetkej zeminy. Rastlinu s čistými koreňmi umiestnite cca na 7-14 dní do čistej vody. Po 14 dňoch si pripravte médium (keramzit), nádoby a hladinomer. Keramzit prepláchnite vodou, odstráňte tak prípadné nečistoty.

Výsadba

Do vnútornej nádoby (kultúrnej) nasypte keramzit do výšky, kde končia spodné otvory na prietok vody. Potom stačí už len nasadiť hladinomer do otvoru v nádobe, celú rastlinu prepláchnuť vodou a položiť do vonkajšieho vodotesného kvetináča. Aj ten zaplníme hydroponickým substrátom tak, aby hrany vnútornej nádoby nebolo vidno.

Prvé hnojenie a zálievka

Ak si zvolíme tuhé hydroponické hnojivo, pri výsadbe novej hydroponickej rastliny ho vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát. Posledným krokom je doliatie vody. Ryska vodoznaku ukáže, koľko vody potrebujeme doliať.

Presádzanie rastlín zo zeminy do hydropónie je zvyčajne úspešné. Ideálne ale je, ak budeme rastliny hydroponicky pestovať už od začiatku, teda od čo najmladších priesad. Nakúpiť sa dajú aj vopred predpestované hydroponické sadenice v kultúrnych nádobách.

Starostlivosť o hydroponické rastliny

Správna starostlivosť je kľúčová pre úspešné pestovanie v hydropónii.

Zálievka a hladina vody

Hydroponické rastliny zalievajte len toľko, aby ukazovateľ hladiny vody dosiahol optimum (stredné značenie)! Na maximum zalievajte len výnimočne počas dlhšej neprítomnosti, dovolenky, prípadne na veľmi svetlom mieste v lete.

Keď ukazovateľ vody klesne na minimum, počkajte ešte 2-3 dni (tzv. obdobie sucha). Na menej svetlých miestach hlavne pri kmeňových rastlinách a v menej slnečných obdobiach je potrebné zalievať menej (na ¼, t.j. približne medzi minimum a optimum) a po dosiahnutí minima čakať o jeden, dva dni dlhšie.

Pokiaľ je ukazovateľ hladinomeru na minime, stále sa v kvetináči nachádza cca ½ cm vody. Či sa toto množstvo v kvetináči nachádza zistíme, ak nakloníme kvetináč na stranu hladinomera. Pokiaľ sa v ňom ešte nachádza zostatok živného roztoku z predchádzajúcej zálievky, hladinomer začne stúpať. V tomto prípade so zálievkou počkáme ešte minimálne jeden deň.

Rastlinu je vhodné cca 1 až 2x mesačne prepláchnuť čistou vodou, aby z média vytiekli odpadové látky a zvyšky rozpadajúcich sa koreňov.

Hnojenie

Tuhé hydroponické hnojivo HM10 zásobuje rastliny živinami počas 4-6 mesiacov. Pri výsadbe novej hydroponickej rastliny hnojivo vysypeme na dno obalového kvetináča. Ak prihnojujeme už vysadenú rastlinu, hnojivo nasypeme zvrchu na substrát.

Pri dávkovaní hnojiva sa vždy držte odporúčaní výrobcu. Pre uzavretý systém pestovania izbových rastlín v keramzite môžeme použiť kvalitné tekuté hnojivá bez balastných látok a pri každej zálievke zalievať slabým roztokom 0,02 %.

Kontrola parametrov

Je dôležité, aby mala voda správnu teplotu a pH. Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín. Zalievanie príliš tvrdou vodou spôsobuje na keramzite biely povlak. Spôsobuje to vyzrážanie látok na povrchu.

Pri komplexných hydroponických systémoch nie je nevyhnutné, aby roztok neustále pretekal koreňmi. Starostlivosť o hydroponický systém spočíva najmä v kontrole vody, výmene živného roztoku a čistení nádob. Zanesený systém je častou príčinou neúspechu.

Výhody a nevýhody hydroponického pestovania

Hydroponické pestovanie rastlín so sebou prináša výhody aj nevýhody.

Výhody

• Rýchlejší rast a bujnejší vývoj: Rastliny pri správnom postupe rastú veľmi rýchlo a bujne.
• Úspora vody: Hydropónia využíva vodu efektívnejšie ako tradičné pestovanie v pôde.
• Čistota a hygiena: Bez pôdy je prostredie okolo rastlín čistejšie, a teda sa ľahšie udržuje. V substráte sa nemnožia škodlivé baktérie a plesne.
• Menej presádzania: Rastliny takmer vôbec netreba presádzať. Pokiaľ rastliny prerastú svoje nádoby, môžeme ich presunúť do väčších. Hydroponický substrát netreba vymieňať.
• Ľahšia starostlivosť: Zásoba vody rastlinám vydrží aj počas kratšej dovolenky. Ideálne pre ľudí, ktorí často cestujú alebo nemajú čas na pravidelnú starostlivosť.
• Ideálne pre alergikov: Elimináciou pôdy sa znižuje riziko alergických reakcií.
• Lepšia kontrola nad rastom: Pestovateľ má úplnú kontrolu nad tým, čo rastlina prijíma.

Nevýhody

• Ľahké prehnojenie: Pri nesprávnom dávkovaní hnojív môže dôjsť k prehnojeniu rastlín a ich poškodeniu či dokonca úhynu.
• Voda z kohútika: Voda priamo z kohútika je príliš tvrdá, obsahuje minerály a chlór, ktorý nie je vhodný na pestovanie rastlín a môže spôsobiť biely povlak na keramzite.
• Potenciálne problémy s pH a EC: Nesprávne pH živného roztoku alebo jeho koncentrácia môže brániť rastline v prijímaní živín.
• Hniloba koreňov: Častý problém, najmä ak je voda príliš teplá alebo nedostatočne okysličená.

Aké rastliny sú vhodné na hydroponické pestovanie?

Bez pôdy môžeme pestovať prakticky akúkoľvek rastlinu. Hydroponické pestovanie je vhodné nielen pre zeleninu a bylinky, ale aj pre mnohé izbové rastliny, ktoré pestujeme v interiéri.

• Bylinky: Ideálnym štartom pre hydroponické pestovanie sú bylinky ako bazalka, mäta, pažítka, koriander či petržlenová vňať. Záhradkári sú presvedčení, že bylinky rastúce v živnom roztoku intenzívnejšie voňajú a majú lepšiu chuť.
• Zelenina: V praxi sa najčastejšie pestujú šaláty a listová zelenina - šaláty všetkého druhu, špenát, rukola a ďalšie. Obľúbené je aj hydroponické pestovanie paradajok, ktoré však vyžadujú silnejší živný roztok a viac priestoru pre koreňový systém.
• Izbové rastliny: V domácom prostredí môžeme začať hydroponickým pestovaním rastlín, ktoré nie sú príliš náročné na starostlivosť. Ideálnou voľbou bude vaša obľúbená izbovka.

Hydroponické pestovanie rastlín môže byť použité na pestovanie širokého spektra rastlín, od zeleniny a byliniek až po kvety a okrasné rastliny.

Semihydropónia

Semihydropónika využíva kombináciu živného roztoku a substrátu, ktorý má schopnosť zadržiavať vlhkosť a živiny, ale zároveň umožňuje dobré prevzdušnenie koreňového systému. Najčastejšie používaným substrátom je LECA (ľahké expandované ílové granule). Korene rastlín nie sú neustále ponorené vo vode, ale sú v kontakte so substrátom, ktorý absorbuje a uvoľňuje vodu podľa potreby rastliny. V semihydropónike je živný roztok dodávaný pasívne. Rastlina prijíma vodu a živiny prostredníctvom kapilárneho vzlínania zo zásobníka, čo znamená, že rastlina si „vyberá“, koľko vody a živín potrebuje. Semihydropónické pestovanie je vhodné pre domácich pestovateľov, ktorí chcú jednoduchší a menej náročný spôsob pestovania rastlín.

Pokročilé využitie hydroponie

Hydroponické systémy sa používajú aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na pestovanie potravín pre astronautov. Hydroponika je základom moderných vertikálnych fariem, ktoré umožňujú pestovanie veľkého množstva rastlín na malom priestore. Hydroponika sa čoraz viac využíva aj v komerčnom poľnohospodárstve.

tags: #pestovanie #rastlin #hydroponicky #upevnenie #rastlin