Pestovanie ríbezlí: Komplexný sprievodca

Ak si chcete vypestovať bohatú úrodu ríbezlí, je dôležité poznať ich požiadavky na pestovanie a starostlivosť. Jednotlivé kultivary ríbezlí boli vypestované z väčšieho počtu botanických druhov rodu Ribes, a teda majú aj rozdielne podmienky na pestovanie a starostlivosť.

Charakteristika a ekologické požiadavky

Ríbezle ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžadujú ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Ríbezliam sa dobre darí v polohách, kde nehrozia neskoro jarné mrazy. Vysokú vzdušnú vlhkosť potrebujú najmä v období kvitnutia, znesú aj čiastočne zatienené stanovištia. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Čierne ríbezle sú naopak náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 m n. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C.

Nároky na pôdu a hnojenie

Najvhodnejšie na pestovanie ríbezlí sú humózne, stredne ťažké pôdy s neutrálnym pH. Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou, čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde (obzvlášť čierne odrody).

Pri hnojení ríbezlí využívame organické hnojivá ako je kompost (cca 2kg k jednému urastenému kríku - je nutné ho vopred premiešať s pôdou). Ak pestujeme ríbezle v ťažšej pôde, hnojíme skôr na jeseň, pri pestovaní v ľahších pôdach hnojíme naopak na jar. Zvýšenú pozornosť zálievke venujeme v čase zakoreňovania a pri príliš vysokých teplotách.

Výsadba ríbezlí

Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov). Stromčeky s dobrou starostlivosťou vydržia 8-10 rokov.

Termín výsadby a príprava sadbového materiálu

Najvhodnejšie na výsadbu sú jesenné mesiace, alebo skoré jarné. Dobre prekorenené kontajnerované stromčeky či kríky je možné sadiť v priebehu vegetácie. Výsadba voľnokorenných výpestkov je možná na jar a na jeseň, rastliny s koreňovým balom sa dobre ujmú kedykoľvek počas sezóny. Pred samotnou výsadbou korene prostokorenného stromčeka či kríky namočíme aspoň na pár hodín do vedra s vodou.

Technika výsadby a rozostupy

Pri vysádzaní či presádzaní ríbezlí je dôležité dodržať potrebné rozostupy jednotlivých rastlín. Kry ríbezlí saďte na vzájomnú vzdialenosť 0,8 až 1 m, stromčeky 0,75 až 1 m od seba. Sadenice bielych a červených ríbezlí vysádzame do radov vo vzdialenosti 1,5 - 2 metre a čierne ríbezle do vzdialenosti 2 - 3 metre. Ríbezle pučia skoro na jar, preto 1 - 2-ročné, dostatočne silné sadenice vysádzame už na jeseň.

Pred výsadbou do pôdy skrátime pridlhé a poškodené korene a ponecháme 3-5 silných výhonov. Sadenice vysádzame do jamiek s hĺbkou a priemerom 40 centimetrov. Ríbezle korenie plytko; pri výsadbe ho zasadíme cca o 10cm nižšie, než rástol predtým. To umožní, aby všetky výhony boli dole prihrnuté zemou a mohli vytvoriť vlastné korene, čím sa neskôr uľahčí zmladzovanie krov. Pri vysádzaní dáme do jamiek dobre uležaný kompost.

K sadencom vysádzaným na jeseň prihrnieme kopček zeme, ktorý na jar rozhrnieme a výhony skrátime na 2-3 púčiky, aby sa vytvorili silné výhony. Počas vegetačného obdobia pôdu niekoľkokrát plytko kyprime, plejeme, zavlažujeme alebo nastielame proti vysychaniu. Pri stromčekových ríbezliach nezabudneme na oporu kmienka. Vhodné je okolie kríkov i stromčekov zamulčovať, aby sa tak predišlo tvorbe buriny a prípadnému poškodeniu koreňov pri jeho odstraňovaní.

Rozmnožovanie ríbezlí

Rozmnožovanie rastlín je proces, kedy vzniká z materskej rastliny nový jedinec. Môže ísť o pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. Ríbezle a egreše patria medzi ľahko rozmnožiteľné ovocné druhy. Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním.

Rozmnožovanie odrezkami

Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky, jednoročné výhonky, upravíme na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka.

Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory.

Ak si chcete dopestovať kríkovitý tvar, stačí, keď v jeseni odoberiete dobre vyzretý jednoročný výhonok bez poškodení hrubý asi 1 cm. Narežte ho na 20-25 cm dlhé odrezky a mierne šikmo, ideálne začiatkom novembra, zapichnite do pôdy tak, aby nad jej povrchom ostal iba jeden púčik, ktorý na jar vypučí.

Rozmnožovanie potápaním

Potápanie používame pri získavaní nových kríkov ríbezlí. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke. Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelíme a zaškôlkujeme.

Rozmnožovanie vrúbľovaním (pre stromčekové tvary)

Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. V prípade stromčekových tvarov je proces získavania nových výpestkov svojpomocne trošku zložitejší a o rok dlhší ako pri kroch. Najskôr si musíte dopestovať podpník ‒ ríbezľu zlatú (meruzalku). Stromčeky sú vrúbľované na ríbezľu zlatú, ktorá môže počas pestovania tvoriť výmladky. Nevrúbľujú sa však tesne nad povrchom pôdy, ale v mieste budúcej korunky, čiže vo výške asi 70 cm. Niekedy môže podpník obrastať výmladkami, ktoré treba čím skôr odstrániť, pretože nejde o kultúrnu odrodu.

Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Vrúbľovať podpníky začnete na jar. Najvhodnejším spôsobom je plátkovanie s protijazýčkom (anglická kopulácia), pričom odporúčame použiť dvojpúčikový čapík. Na podpníku aj vrúbli urobte zárez s protijazýčkom. Vrúbeľ zasuňte do podpníka a pevne zviažte štepárskou páskou. Podpník musí s vrúbľom ušľachtilej odrody dokonale zrásť, preto musia mať rovnakú hrúbku a nemenej dôležitá je aj fixácia vrúbľovaného miesta. Následne mladý vrúbľovanec (kopulát) vysaďte a priviažte o oporný kolík, aby ste dopestovali výpestok s rovným kmienkom.

Rez ríbezlí: Základ pre bohatú úrodu

V prvom roku pestovania je vhodné výsadbový materiál zrezať na 2 zdravé púčiky, aby došlo k rozkonáreniu bezprostredne nad povrchom pôdy a aby sa podporil rast koreňového systému. Ak sadíme na jeseň, rez vykonáme až predjarí, kedy skrátime jednoročné výhony kríka na dva až tri púčiky (zhruba 10-20cm). V prvom roku ponechávame päť až šesť silných výhonov, v druhom ďalších šesť.

V druhom roku po vysadení sa odporúča vo februári až v marci opäť skrátiť silné výhony na 2-3 púčiky, slabé buď na jeden púčik, alebo ich odstrániť. Pri pestovaní stromčekových ríbezlí je potrebná opora. Postačí drevený kolík a následná fixácia kmeňa minimálne na troch miestach, aby nedošlo k pretrhnutiu a k možnému zlomeniu nadzemnej časti vplyvom záťaže úrodou. Oporný kolík musí siahať až nad miesto štepenia, teda do korunky.

Stromčekové tvary sa predávajú už zapestované s konečnou výškou kmeňa. Po vysadení je vhodné korunku skrátiť na 2 dobre vyzreté púčiky, aby sa pekne rozkonárila a aby ste podporili rast koreňového systému. V priebehu ďalších rokov pestovania formujte vzdušnú, dobre presvetlenú a pevnú korunku. Pri ríbezliach a egrešoch v tvare stromčeka je treba v rámci zimného rezu odstrániť staršie (vyrodené konáre).

Udržiavací a zmladzovací rez

Odumreté vetvy a vetvy, ktoré príliš zhusťujú ker, pravidelne odstraňujeme (v predjarí). Dobre zapestovaný ker možno rozpoznať tak, že v treťom roku od výsadby má 5-6 jednoletých výhonov, rovnaký počet dvojročných a tri až päť trojročných vetiev.

Zdravý a dlhý život doprajeme ríbezľovým krom vďaka pravidelnému presvetľovaciemu rezu. V ďalších rokoch udržiavame dobrú životnosť a rodivosť ríbezľových krov pravidelným presvetľovaním. Skoro na jeseň alebo skoro na jar odrezávame tesne pri zemi štvorročné aj päťročné starnúce a málo rodiace konáre (prejavuje sa to menšími listami a plodmi a tmavšou borkou) a všetky konáre rozčesnuté k zemi (najmä pri čiernych ríbezliach, ktoré sa zmladzujú vo vnútri krov), ako aj konáre poškodené alebo napadnuté chorobami. Miesto nich ponecháme silné jednoročné výhony. Pri pravidelnom ošetrovaní každý rok tak nahrádzame 2-3 výhony. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám, ktoré inak prenikajú do pletiva a spôsobujú, najmä pri čiernych ríbezliach, odumieranie konárov.

Udržiavací rez je aktuálny po zbere úrody, ideálne v čase vegetačného pokoja. V závislosti od pestovateľskej oblasti a priebehu počasia v danom roku možno hovoriť o období od opadania listov do 15. marca. Optimálny je februárový termín, keď už nehrozia silné zimné mrazy, no vegetácia sa ešte celkom „neprebudila“. Ak je to nevyhnutné, rovnaký termín platí pre potrebu zmladenia starých alebo zanedbaných krov radikálnejším rezom. Venujte pozornosť tiež rezu konárov poškodených mechanicky a mrazom, napadnutých chorobami a škodcami. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nové letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra.

Špecifiká rezu podľa typu ríbezle

Pri ríbezliach čiernych dozrievajú najkvalitnejšie strapce na jedno- až trojročnom dreve. V závislosti od veku rastliny a intenzity rastu je vhodné ponechať na nej 10 až 16 takto starých výhonkov. Staršie rezom odstráňte. V prípade ríbezlí bielych a červených sa najkvalitnejšie plody rodia na dvoj- až štvorročnom dreve. Po reze by sa na rastline malo nachádzať 12 až 16 výhonov, ale pozor, vo veku 1 až 4 roky.

Pestovanie vo forme ovocných stien (trellis)

Stromčekovité ríbezle možno pestovať aj v tvare ovocných stien. Pri pásovom spôsobe pestovania vysádzame menej vzrastné kultivary vo vzdialenosti 1 m, vzrastnejšie 1,5 m od seba. Na tento spôsob pestovania sú vhodné čierne ríbezle a kultivary červených ríbezlí so silnejšími konármi vzpriameného vzrastu. Pri pestovaní na drôtoch rastliny vyväzujeme v radoch vo vzdialenosti 1 m od seba a kry vedieme plošne. Vhodné sú najmä kultivary s menej pevným vzrastom.

Moderný spôsob pestovania s využitím najvyššieho stupňa intenzifikácie je modifikované štíhle vreteno. Ríbezle a egreše sa pestujú vo forme vertikálnej steny pri opornej konštrukcii. Spon výsadby je 0,7 x 3 m. Konečná výška porastu sa pohybuje v závislosti od možností pestovateľa na úrovni 1,8 až 2,8 m. Vhodnou oporou sú bambusové, prípadne drevené kolíky, z ktorých každý fixuje jednu rastlinu a všetky opory sú následne uchytené na minimálne troch radoch vodiacich drôtov. Táto metóda je blízka myšlienke „pestovania ríbezlí na fólii“ v zmysle štrukturovaného pestovania so špeciálnou podporou, hoci sa priamo nepoužíva fólia ako podklad.

Choroby a škodcovia ríbezlí

Ríbezle nie sú až tak náchylné na ochorenia a škodcov (s výnimkou vtákov, ktoré milujú ríbezľové bobule), aj tak je však vhodné vyvarovať sa možnému poškodeniu správnym mulčovaním a ozdravovaním krov. Ríbezle nepotrebujú žiadnu zvláštnu zimnú ochranu (okrem obnovenia mulča). Pri výsadbe v blízkosti borovíc môže dochádzať k napadnutiu stromčeka či kríky hrdzou vejmutkovou, ktorá vytvára na spodnej strane listu žlté až hnedé stĺpiky. Tieto napadnuté rastliny je možné ošetriť po zbere fungicídom Baycor 25 WP.

Najčastejšie choroby

• Botrytis (sivá pleseň): objavuje sa na kvetoch, listoch, stonkách aj pukoch. Dôležité je odstrániť postihnuté časti a vyvarovať sa polievaniu vo večerných a nočných hodinách. Tejto plesni sa darí najlepšie vo vlhkom a chladnom počasí.
• Múčnatka: objavuje sa na vrchných stranách listov vo vlhkom prostredí. Listy majú belavý alebo sivastý povrch a môžu sa skrútiť. Dôležitou prevenciou je dostatočné presvetlenie kra.
• Hrdza ríbezľová: táto huba je dvojhostiteľská - zimuje na borovici hladkej, odkiaľ sa na jar šíri na ríbezle. Pri silnom poškodení dochádza až k hnednutiu a opadávaniu listov.
• Antraknóza: pomerne častá choroba ríbezlí, ktorá sa prejavuje drobnými škvrnami na liste. Tie potom žltnú, odumierajú a opadávajú. Plesňové škvrny začínajú ako drobný kruhový bod, postupne sa zväčšujú a ovocie hnije. Vhodným ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí je fungicíd Dithane DG Neotec. Najdôležitejšie je zlikvidovať všetky choré časti rastlín a udržovať záhradu v čistote a primeranom pomere vlhka a sucha.

Bežní škodcovia

• Vlnovník ríbezľový: ak vám pri ríbezliach na jar hnednú a opadávajú púčiky, je pravdepodobné napadnutie vlnovníkom ríbezľovým. Odporúčame napadnuté vetvy skrátiť tesne pod napadnutým púčikom.
• Vošky: hmyz, šíriaci choroby, ktorý zanecháva lepkavé stopy, priťahujúce mravce. Na odstránenie sú vhodné prírodné riešenia - dravce, čiže osy a chrobáky, živiace sa voškami alebo použitie chemického postreku.
• Roztoč ríbezľový: tento škodca spôsobí zdurenie púčikov, ktoré sa síce rozvinú, no postupne prestávajú rásť a uhynú. Napadnuté časti rastlín je nutné odstrániť.
• Húsenice: sú častým škodcom, požierajúcim listy ríbezlí. Ich odstránenie je vhodné mechanickým spôsobom a chemickým postrekom.

Opelenie a odrody ríbezlí

Pre lepšiu úrodu, hoci sú najčastejšie pestované odrody ríbezlí červených a bielych samoopelivé, na kvalitnejšie opelenie odporúčame vysadiť vedľa seba aspoň dve súčasne kvitnúce. Ríbezle čierne sa vyznačujú rôznym stupňom samoopelivosti, nie vždy preto jeden samostatne pestovaný ker prinesie uspokojivú úrodu. Navyše, veľmi často dochádza k spŕchavosti bobúľ práve z dôvodu cudzoopelenia alebo slabého samoopelenia. Opelenie môže byť výrazne negatívne ovplyvnené aj nepriaznivým priebehom počasia v čase kvitnutia. Spoľahlivo samoopelivé odrody ríbezlí čiernych sú napríklad ‘Otelo’ a ‘Roodknop’. V tomto prípade však najlepšie opelenie dosiahnete, ak vysadíte viacero súčasne kvitnúcich odrôd. Na zlepšenie opeľovacích pomerov vysádzame niekoľko kultivarov čiernych ríbezlí.

Prehľad vybraných kultivarov

Pomologicky sa kultivary ríbezlí rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. V Listine povolených odrôd z roku 1983 pri ríbezliach červených máme 6 kultivarov, a to H. R. Spätlese, Rondom, Holandskú červenú, Vierlandenskú skorú, Houghton Castle a Jonkheer van Tets. Za predpokladu, že máme vysadený zdravý, bezvirózny materiál z povolených kultivarov, najúrodnejšie sú H. R. Spätlese a Rondom. Treba však pripomenúť, že H. R. Spätlese má pri spracovaní plodov značný odpad (veľkosť semien) a Rondom nepríjemnú chuť plodov. Houghton Castle, aj keď sa v úrodách vyrovná kultivaru Rondom, sa zle oberá a bobule po oberaní sú nevzhľadné, potlačené. Holandská červená už neuspokojuje v úrodách.

Červenoplodé kultivary

• Vierlandenská skorá: Pri potrebnom ošetrovaní dobre rodí, dáva pekné ovocie, veľké bobule dobrej konzistencie a chuti v dlhých strapcoch, dobre sa ručne oberá a vytvára pekné, vzpriamené kry.
• Jonkheer van Tets: Vytvára zahustené kry, preto potrebuje každoročný presvetľovací rez. V rodivosti je na úrovni Vierlandenskej skorej. Má veľké, šťavnaté a pekne vyfarbené bobule. Ručne sa dobre oberá, pretože strapce majú dostatočne dlhú stopku. Patrí medzi najskôr dozrievajúce odrody ríbezlí červených s dobrou kvalitou plodov a vysokou úrodou.
• Heros, Devínska veľkoplodá, Karlštejnská červená, Red Lake (USA, 1920): Tieto kultivary majú kvalitné plody, vhodné na stolové účely, no odolnosť vysadených krov proti škodlivým činiteľom je nižšia. Typickými ríbezľovými vlastnosťami plodov a tiež dobrým zakoreňovaním odrezkov sa vyznačujú kultivary, ktoré majú znaky a vlastnosti botanického druhu Ribes sativum.
• Holandská Červená, Houghton Castle: Kultivary pochádzajúce z botanických druhov Ribes rubrum a Ribes petraeum sa vyznačujú predovšetkým vysokým stupňom rezistentnosti krov proti škodlivým činiteľom.
• H. R. Spätlese a Rondom: Typickými predstaviteľmi kultivarov pochádzajúcich z botanického druhu Ribes multiflorum. Tieto kultivary majú veľký počet bobúľ v strapci, sú značne odolné proti škodlivým činiteľom a úrody bývajú vysoké. Maximálna úroda na ker bola na SVŠ v Bojniciach 27,5 kg v roku 1974.
• Rovada: Moderná a vyhľadávaná odroda holandského šľachtenia. Plody v našich podmienkach dozrievajú v polovici júla.
• Hybrid BO 176 (Alfa): Patrí do skupiny skorých kultivarov. Vyznačuje sa dlhými strapcami s veľkými bobuľami, dobre sa ručne oberá. Nástup rodivosti je postupný, priemerná úroda na ker je 9,70 kg, maximálna 18,20 kg.

Bieloplodé kultivary

• Blanka: Svetlou výnimkou je ríbezľa biela ‘Blanka’, ktorá sa bežne vysádza najmä vo veľkovýrobe v Poľsku, ale aj v Českej republike.

Čiernoplodé kultivary

• Titania, Favorit a Otelo: Slovenské odrody, ktoré sú v našich podmienkach etablované. Vykazujú pravidelné a vyrovnané úrody. Je možné ich pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach a najsevernejších častiach Slovenska.
• Hybrid BO 123 (Slovakia): Môže byť náhradou kultivaru Rondom, čomu zodpovedá aj obdobie dozrievania plodov. Vyznačuje sa veľmi bohatou a pravidelnou rodivosťou a tiež skorým nástupom rodivosti.
• Hybrid BO 67 (Tatran): Má bobule vo veľmi dlhých strapcoch. Môžeme povedať, že je ideotypom pre pestovanie v záhradkách a vo veľkovýrobe. Bobule sú veľké, kry s mimoriadne vysokým stupňom odolnosti voči škodlivým činiteľom. Má postupný nástup rodivosti, ale veľmi dlhý životný cyklus. Plody dozrievajú v období Holandskej červenej.

Zber a zdravotné benefity

Rodivosť ríbezlí začína skoro po výsadbe, obyčajne v druhom roku, s čím súvisí rýchla návratnosť vložených investícií. Pri dodržiavaní základnej agrotechniky a pri správnom výbere kultivarov podľa pestovateľských oblastí, úrody bývajú vysoké a pravidelné každý rok. Zber plodov pri vhodne zvolených kultivaroch býva rýchly a kvalitný, 20 i viac kilogramov za hodinu. K ďalším výhodám pestovania červených ríbezlí patrí tiež optimálna zberová výška pri kroch aj stromčekoch. Plody dozrievajú v rámci jednotlivých kultivarov súčasne, po dozretí neopadávajú, preto zber môžeme urobiť jednorazovo v prázdninovom období. Červené ríbezle môžeme pestovať v rôznych agroekologických podmienkach našej vlasti.

Vysoko pravdepodobne vám najprv dozrejú červené ríbezle, ktorých zrelosť je podľa odrody od začiatku júna, až do konca augusta/začiatku septembra. Plody bývajú skôr kyslejšie. Biele ríbezle dozrievajú neskôr, v období od polovice júla. Najneskoršie sú ríbezle čierne, ktoré dozrievajú zhruba od druhého júlového týždňa do polovice augusta.

Čerstvé ríbezle, hlavne čierne, sú bohatým zdrojom vitamínu C. Pretože ľudský organizmus nie je schopný si tento vitamín syntetizovať, musíme ho prijať v strave. Ríbezle sú na to ideálnym ovocím. Okrem vitamínu C však spolu s egrešmi obsahujú betakarotén, retinol či tiamín. Z minerálnych látok patria medzi dôležité železo, horčík, fosfor a vápnik. Toto ovocie je tiež významným zdrojom fenolických látok, medzi ktoré patrí napríklad známy resveratrol. Pre udržanie zdravia, dobrej kondície a bohatej úrodnosti ríbezlí použite vhodné hnojivá.

tags: #pestovanie #ribezli #na #folii