Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Vinič je obľúbený pre svoje lahodné plody a možnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa pestovanie viniča môže zdať náročné, správne postupy zaručujú úspech. Tento článok poskytne komplexný prehľad o všetkom, čo potrebujete vedieť, od výberu miesta a prípravy pôdy až po správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Pestovanie hrozna v záhrade je výborným spôsobom, ako pridať do vášho exteriéru viacročné ovocie. Ďalším benefitom je, že si môžete vyrobiť vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno. Vinič je nadlho, môže sa presádzať až po niekoľkých rokoch. Pestovanie hrozna v záhrade môže vyústiť až do veľkej produkcie hrozna a dokonca máte šancu dosiahnuť pekné výnosy po ďalšie desaťročia.
Pestovanie hrozna v záhrade nie je ťažké, najmä keď vyberáte odrody, ktoré sa najviac hodia pre typ vašej pôdy a celkové podmienky pestovania. Treba rátať s istým časom na štart pri pestovaní rastlín hneď pri výsadbe a s poskytovaním náležitej dlhodobej podpory a starostlivosti o vinič. Pestovanie hrozna v záhrade nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Každopádne sa vám oplatí, lebo výsledkom budú šťavnaté plody hrozna.
Vinič je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou.
Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
Výber vhodného miesta a pôdy
Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné a vetrom chránené stanovisko, aby bobule správne dozreli a predišlo sa plesniam. Ideálne je miesto orientované na juh. Pokiaľ máte záhradu orientovanú na juh, zvoľte odrody viniča: Rizling rýnsky, Rizling vlašský alebo Frankovku. Na východnej a západnej strane sa bude dariť odrodám - Müller Thurgau a Veltlínske červené.
Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6).
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala poskytovať dlhodobé živiny a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.
Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Príprava pôdy a výsadba
Príprava pôdy pred výsadbou viniča je kľúčová pre dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budete vinohrad pestovať, začnite pripravovať minimálne rok pred výsadbou.
Prvou prácou je odber pôdnych vzoriek na chemický rozbor, ktorý sa robí po zbere predplodiny. Na základe výsledkov hnojte tak, aby ste dosiahli dobrý obsah živín a ich správny pomer. Hlbokou orbou, ktorú robíme pred rigoláciou, zaoriete do pôdy maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá. Rastliny pestované na zelené hnojenie rozdrobte a zaoriete.
Pred samotnou výsadbou vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamy kopte tesne pred sadením, aby pôda nevyschla. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom.
Do jamy nalejte čistú vodu, ktorá sa musí vsakovať do podložia. Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Výsadbový materiál môže byť zakorenený alebo presadený, pričom výber závisí od odrody a podmienok pestovania. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pri výsadbe odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky, ktoré môžu byť predpestované niekoľko týždňov v kvetináčoch, rašelinových pohároch alebo fľašiach.
Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, ak ide o kontajnerované sadenice. Miesto štepenia by malo byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Po umiestnení sadenice ju prihrňte pôdou a dobre utlačte. Potom do jamky pridajte vodu.
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Obzvlášť v lete, počas horúčav, je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu, pretože pôda sa tam zohrieva oveľa rýchlejšie. Po nástupe vegetácie je potrebné začať s doplnkovým prihnojovaním.
V prvom roku po výsadbe by ste z rastliny mali odstrániť všetko hrozno, ktoré sa tvorí na viniči. To zabezpečí, aby všetka sila rastliny smerovala k rastu silných stoniek a koreňov.
V prípade, že máte záujem pestovať vinič aj v malej záhrade alebo na terase, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad južnej steny domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad. Vzdialenosť medzi kríkmi môže byť 100 - 150 cm.
Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč. dobre ju utlačte - potom sa miesto štepenia zapustí na úroveň pôdy. Potom do jamky pridajte vodu.
Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad.
Termíny výsadby
Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, ale závisí to od stavu pôdy a počasia. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy.
Jarná výsadba
Ideálne je od polovice apríla do polovice mája. Skoršia výsadba môže byť ohrozená neskorými mrazmi, neskoršia môže viesť k nedostatku vlahy.
Jesenná výsadba
Zabezpečuje lepšie zakorenenie pred zimou. Pre jesennú výsadbu sa pôda rigoluje v septembri, ak chceme vinič vysádzať od druhej polovice októbra do nástupu zimných mrazov.
Celoročná výsadba
Možná pri kontajnerovaných sadeniciach, ktoré majú už vyvinutý koreňový systém. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne.
Starostlivosť po výsadbe
Po výsadbe a počas horúčav vinič častejšie zalievajte. Keďže vinič zakoreňuje hlboko, potrebuje len miernu zálievku. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.
Po nástupe vegetácie je potrebné začať s doplnkovým prihnojovaním.
Zalievanie
Po výsadbe a počas horúčav vinič častejšie zalievajte. Keďže vinič zakoreňuje hlboko, potrebuje len miernu zálievku. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.
Hnojenie
Používajte hnojivá na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Odporúčajú sa:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Používajú sa dusíkaté hnojivá.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Používajú sa draselné a fosforečné hnojivá.
Pri granulovaných hnojivách je potrebné vinič po aplikácii dobre zaliať. Listová výživa aplikovaná postrekom na list môže byť robená počas celej sezóny a prináša rýchly a priamy prísun živín.
Rez viniča
Správny rez je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna, pretože je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Vinič rodí na jednoročnom dreve, pričom základy plodov sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar vyrašili z očiek.
V prvých rokoch sa výhony vedú do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, sa zastrihnú na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody.
V polovičke augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.
Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva.
Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.
Zimný rez
Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom zostali 2-3 očká. Staré zdrevnatené výhonky a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva sa odstraňujú (presvetľovanie).
Jarný rez viniča je dôležitý, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.
Letný rez
Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Obmedzte sa na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.
Ochrana a odolné odrody
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov.
V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto odrody už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
Medzi takéto odrody patria napríklad:
- Vitis labrusca: Americká odroda so silným rastom, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí a zároveň rozširuje hranice pestovateľských oblastí.
Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
Mykorhízne huby a ich prínos
Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. Môžu pomôcť rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.
Obnova starých viníc
Obnova viníc, teda vyklčovanie starej a výsadba novej, patrí k bežnej práci vinohradníka. Vo všeobecnosti platí, že pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť. Počas tohto obdobia by sa na nej mala pestovať zelené hnojenie, doplniť do pôdy prvky, ktoré predchádzajúca výsadba vyčerpala, a pôda by sa mala dôkladne prevzdušniť a zbaviť starých častíc a zvyškov koreňov.
Pri obnove starých viníc je dôležité vykonať kvalitné prekopanie pôvodnej vinice, odstrániť čo najviac dreva z koreňov, vyhnojiť maštaľným hnojom a vykonať hlbokú orbu. Po roku nechať pôdu v pokoji, zasadiť vhodnú rastlinu na zelené hnojenie (napr. ďatelinu lúčnu), zapracovať ju do pôdy a realizovať novú výsadbu s kvalitnou opornou konštrukciou.
Terroir a jeho vplyv
Pojem „terroir“ pochádza z francúzštiny a odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Vo vinohradníctve a výrobe vína zohráva terroir dôležitú úlohu, pretože prispieva k jedinečnej chuti a charakteru vína z danej oblasti. Vinohradníci sa snažia využiť prirodzený terroir na vytvorenie vín s výrazným miestnym charakterom. Terroir môže ovplyvniť nielen chuť vína, ale aj jeho arómu, farbu a celkový štýl. Pôda je totiž najdôležitejšou zložkou miestneho terroir.
Pri výbere lokality určite nepodceňujte typ pôdy, ktorý má na výsledné víno obrovský vplyv. Ideálne sú ľahšie pôdy, teda kombinácia viacerých faktorov. Optimálne miesta pre dopestovanie kvalitného hrozna sú západné, juhozápadné svahy s celodenným slnkom, smer radov východ - západ, hlboké výživné pôdy ľahké až stredne ťažké.
Pri zakladaní vinohradu treba počítať s tým, že životnosť môže byť až 15 - 20 rokov. Veľmi hlboká orba prípadne rigolovanie so zapracovaním maštaľného hnoja a priemyselných hnojív plošne - jednozložkových (Superfosfát, Síran draselný, Cererit) alebo viaczložkové NPK. Je zakázané pridať NPK priamo do vykopanej jamy pod korene pri sadení, podsádzaní viniča.
Podporné konštrukcie
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom.
Pestovanie na terase a v kvetináčoch
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez.
Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach.
Zber hrozna
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia.
Zimný rez viniča
tags: #pestovanie #vinica #na #kolikoch