Pestovanie hrozna je obľúbené nielen pre jeho lahodné plody, ale aj pre možnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa pestovanie viniča môže zdať náročné, správne postupy zaručujú úspech. Tento článok poskytne komplexný prehľad o všetkom, čo potrebujete vedieť, od výberu miesta a prípravy pôdy až po správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Výber vhodného miesta a pôdy
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné a vetrom chránené stanovisko, aby bobule správne dozreli a predišlo sa plesniam. Ideálne je miesto orientované na juh. Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny a všetkých koreňov. Pre úspešné pestovanie je nevyhnutná dobre priepustná, hlinitopiesočnatá pôda bohatá na organické látky. Optimálna pôdna reakcia je mierne kyslá až neutrálna (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody, najmä americké a hybridné, tolerujú aj kyslejšie pôdy (pH 5 - 6).
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj či prípravky z vermikompostu. Ak je pôda ťažká, pridajte piesok, ak je ľahká, primiešajte hlinu. Chýbajúce látky možno doplniť rôznymi prípravkami.
V prípade, že máte záujem pestovať vinič aj v malej záhrade alebo na terase, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, napríklad južnej steny domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy a odstrániť stavebný odpad.
Príprava pôdy a výsadba
Príprava pôdy pred výsadbou viniča je kľúčová pre dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budete vinohrad pestovať, začnite pripravovať minimálne rok pred výsadbou.
Prvou prácou je odber pôdnych vzoriek na chemický rozbor, ktorý sa robí po zbere predplodiny. Na základe výsledkov hnojte tak, aby ste dosiahli dobrý obsah živín a ich správny pomer. Hlbokou orbou, ktorú robíme pred rigoláciou, zaoriete do pôdy maštaľný hnoj alebo iné organické hnojivá. Rastliny pestované na zelené hnojenie rozdrobte a zaoriete.
Pred samotnou výsadbou vykopte výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm. Jamy kopte tesne pred sadením, aby pôda nevyschla. Jamu do jednej tretiny zaplňte zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejte čistú vodu, ktorá sa musí vsakovať do podložia.
Výsadbový materiál môže byť zakorenený alebo presadený, pričom výber závisí od odrody a podmienok pestovania. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pri výsadbe odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky, ktoré môžu byť predpestované niekoľko týždňov v kvetináčoch.
Sadenicu umiestnite do jamky tak, aby bola o 3 - 4 cm vyššia ako kvetináč, ak ide o kontajnerované sadenice. Miesto štepenia by malo byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Po umiestnení sadenice ju prihrňte pôdou a dobre utlačte. Potom do jamky pridajte vodu.
Termíny výsadby
Vinič sa vysádza na jar a na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, ale závisí to od stavu pôdy a počasia. Kontajnerované sadenice sa dajú sadiť takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy.
Jarná výsadba
Ideálne je od polovice apríla do polovice mája. Skoršia výsadba môže byť ohrozená neskorými mrazmi, neskoršia môže viesť k nedostatku vlahy.
Jesenná výsadba
Zabezpečuje lepšie zakorenenie pred zimou. Pre jesennú výsadbu sa pôda rigoluje v septembri, ak chceme vinič vysádzať od druhej polovice októbra do nástupu zimných mrazov.
Celoročná výsadba
Možná pri kontajnerovaných sadeniciach, ktoré majú už vyvinutý koreňový systém.
Ak chceme vinič vysádzať na jar, rigolujeme pôdu v novembri až v decembri.
Starostlivosť po výsadbe
V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Obzvlášť v lete, počas horúčav, je dôležité zabezpečiť dostatočnú závlahu, pretože pôda sa tam zohrieva oveľa rýchlejšie. Po nástupe vegetácie je potrebné začať s doplnkovým prihnojovaním.
Zalievanie
Po výsadbe a počas horúčav vinič častejšie zalievajte. Keďže vinič zakoreňuje hlboko, potrebuje len miernu zálievku. V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva.
Hnojenie
Používajte hnojivá na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Odporúčajú sa:
- Predjarné hnojenie (marec - apríl): Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Používajú sa dusíkaté hnojivá.
- Po odkvitnutí (jún - júl): Podpora rastu bobúľ a zrenia. Používajú sa draselné a fosforečné hnojivá.
Pri granulovaných hnojivách je potrebné vinič po aplikácii dobre zaliať. Listová výživa aplikovaná postrekom na list môže byť robená počas celej sezóny a prináša rýchly a priamy prísun živín.
Rez viniča
Správny rez je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna, pretože je kľúčom k bohatej a kvalitnej úrode. Vinič rodí na jednoročnom dreve, pričom základy plodov sa tvoria na výhonkoch, ktoré na jar vyrašili z očiek.
Zimný rez
Vykonáva sa v období vegetačného pokoja, najčastejšie od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom zostali 2-3 očká. Staré zdrevnatené výhonky a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva sa odstraňujú (presvetľovanie).
Letný rez
Vykonáva sa počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Obmedzte sa na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.
V prvých rokoch sa výhony vedú do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, sa zastrihnú na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody.
Prerezávajte hrozno týmto spôsobom a pestujte veľké sladké hrozno
Ochrana a odolné odrody
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Tieto odrody už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
Medzi takéto odrody patria napríklad:
- Vitis labrusca: Americká odroda so silným rastom, dobre znáša sucho a je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis amurensis: Rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí a zároveň rozširuje hranice pestovateľských oblastí.
Mykorhízne huby a ich prínos
Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. Môžu pomôcť rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov.
Obnova starých viníc
Obnova viníc, teda vyklčovanie starej a výsadba novej, patrí k bežnej práci vinohradníka. Vo všeobecnosti platí, že pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť. Počas tohto obdobia by sa na nej mala pestovať zelené hnojenie, doplniť do pôdy prvky, ktoré predchádzajúca výsadba vyčerpala, a pôda by sa mala dôkladne prevzdušniť a zbaviť starých častíc a zvyškov koreňov.
Pri obnove starých viníc je dôležité vykonať kvalitné prekopanie pôvodnej vinice, odstrániť čo najviac dreva z koreňov, vyhnojiť maštaľným hnojom a vykonať hlbokú orbu. Po roku nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie (napr. ďatelinu lúčnu), zapracovať ju do pôdy a realizovať novú výsadbu s kvalitnou opornou konštrukciou.
Terroir a jeho vplyv
Pojem „terroir“ pochádza z francúzštiny a odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Vo vinohradníctve a výrobe vína zohráva terroir dôležitú úlohu, pretože prispieva k jedinečnej chuti a charakteru vína z danej oblasti. Vinohradníci sa snažia využiť prirodzený terroir na vytvorenie vín s výrazným miestnym charakterom. Terroir môže ovplyvniť nielen chuť vína, ale aj jeho arómu, farbu a celkový štýl. Pôda je totiž najdôležitejšou zložkou miestneho terroir.
Pri výbere lokality určite nepodceňujte typ pôdy, ktorý má na výsledné víno obrovský vplyv. Ideálne sú ľahšie pôdy, teda kombinácia viacerých faktorov. Plody viniča patria medzi tradičné, veľmi zdravé a chutné druhy ovocia, ktoré môžeme konzumovať čerstvé, sušené (hrozienka) a spracované vo forme štiav, ale hlavne na výrobu vína. Z nutričného hľadiska obsahujú značné množstvo cukrov (cez 20 % hlavne glukózu a fruktózu), organických kyselín (0,5-1,4 %), pektínových látok (0,3-1,0 %). Veľmi priaznivé, liečivé účinky má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna, hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Optimálne pôdy pre rast viniča v chladnejších polohách sú štruktúrne, skôr ľahšie, záhrevné, s dostatkom humusu a mierne kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou (pH 6,5-7,0). Pre úspešný vývoj viniča je potrebné plné slnko a teplejšie polohy, preto vyberáme južné až juhozápadné svahy, chránené od studených severných vetrov. Vyberáme odrody s krátkym vegetačným obdobím a dostatočne mrazuvzdorné.
Po vysadení je potrebné mať pozemok oplotený, pokiaľ by sme chceli pestovať vinič vo väčšom rozsahu, tak aj vybudovanie opornej konštrukcie. V prvom roku po vysadení nám postačia oporné koly a cieľom je podpora rastu nadzemnej i podzemnej časti (koreňový systém). Z očiek (púčikov) začnú prerastať výhonky, z ktorých v prvom roku po vysadení ponecháme dva najsilnejšie, ostatné odstránime pri zemi. Postupne ako rastú, ich priväzujeme k opore a už neodstraňujeme ani bočný obrast, pretože cieľom je mať čo najväčšiu asimilačnú plochu potrebnú na dopestovanie silných výhonkov. Rastliny viniča ošetrujeme fungicídmi proti hubovým chorobám. Počet zásahov volíme podľa citlivosti pestovaných odrôd i priebehu počasia v danej sezóne. V máji a júni prihnojíme dusíkom, ostatné živiny je lepšie dodať už pri výsadzovaní a predvýsadbovej príprave. Ak bol dodaný maštaľný hnoj pri vysadzovaní, tak dusíkom v prvom roku vôbec nehnojíme. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov s cieľom zakončenia rastu a dobrého zdrevnatenia výhonkov do príchodu zimy. Nakoniec, v novembri pred príchodom silnejších mrazov, nakopcujeme zdrevnatenú časť výhonkov do výšky 30 cm, aby sme chránili púčiky pred premrzaním, prípadne zakryjeme čečinou.
V druhom roku po vysadení vinič skoro na jar odkryjeme a upravujeme podľa potreby rezom. Vinič možno formovať tromi spôsobmi, ktoré sa líšia v závislosti od kondície kra a dosiahnutej výšky výhonkov.
V podhorských a horských oblastiach volíme jednoduchý typ konštrukcie, kde v prípade potreby môžeme ker ľahko ohnúť k zemi na jeseň a prikryť čečinou a tak ho chrániť pred poškodením zimnými mrazmi.
Vinič vyžaduje pravidelný, každoročný rez, pretože rýchlo stárne a poskytuje drobné, podradné ovocie. Rez vždy vedieme tak aby vytekajúce šťavy z reznej rany nezalievali púčik, to jest mierne šikmo na púčik a vo výške 1 až 1,5 cm nad púčikom. Spôsob rezu závisí hlavne od odrody, klimatických podmienok i intenzity pestovania a hnojenia. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku poznáme tieto druhy rezu: krátky (1-4 púčiky), stredný (5-8 púčikov) a dlhý (9-15 púčikov). Stredný a dlhý rez je najviac používaný pre viacero odrôd a mohol by byť vhodný aj pre drsnejšie klimatické podmienky Slovenska. Väčšina odrôd totiž vyžaduje stredný a dlhý rez, ktorým vlastne upravujeme pravidelnosť úrod, rodivosť viniča i kvalitu dozrievania bobúľ. Pri dlhom reze je spravidla dosahovaná aj najvyššia úroda veľmi kvalitných bobúľ.
V závislosti od spôsobu vedenia krov viniča rozlišujeme nízke vedenie (do 0,4 m), stredné (0,4 - 0,8 m) a vysoké (nad 0,8 m). Pre nás bude najzaujímavejší spôsob nízkeho a stredného vedenia krov viniča, pretože sa lepšie zabezpečí protimrazová ochrana krov v zime. Tento nízky spôsob vedenia má opodstatnenie na pôdach menej úrodných a v chladnejších polohách so silnejšími zimnými mrazmi. Výhody nízkeho vedenia: lepšia ochrana krov pred zimnými mrazmi (snehová pokrývka, čečina, slama), lepšie využitie tepla naakumulovaného v pôde, rýchlejšie dozrievanie plodov i vyššie využitie živín z jednotky plochy. Nevýhody: horší zdravotný stav krov vplyvom zhoršenej výmeny vzduchu i horšie svetelné podmienky vplyvom zahustenia a vzájomného zatienenia krov, silnejší - bujnejší rast i potreba viacnásobného rezu v období vegetácie i znečistenia plodov zeminou vplyvom intenzívnych zrážok i mechanizovaných prác.
Vinič v plnej rodivosti (4-5 rok) odčerpáva značné množstvo živín, preto je potrebné ich pravidelne dodať do pôdy. Po zaoraní maštaľného hnoja nie je potrebné prvé dva roky po vysadení hnojiť priemyselnými hnojivami. Neskôr opatrne hnojíme hlavne dusíkom, kde je lepšie použiť hnojivá liadkové s obsahom vápnika či horčíka, môžeme použiť aj iné komplexné s vyšším obsahom draslíka, tak aby sme nezvyšovali kyslosť pôdy. Tieto hnojivá dodáme na jar v období mája, maximálne do polovice júna. Dôležité je vinič neprehnojiť dusíkom, nakoľko potom bujne rastie, je náchylný na choroby počas vegetácie a pred zimou zle vyzrieva drevo, čo následne môže zvýšiť namŕzanie krov v zime. Dusíkom hnojíme v treťom a ďalších rokoch po vysadení v dávke do 50 kg na hektár. Draslík a fosfor možno dodávať do pôdy aj v inom období, len dôležitá je forma draselného hnojiva. Draslík dodáme v sírane draselnom, v žiadnom prípade nepoužívame draselnú soľ. Draslík podporuje kvalitu bobúľ i lepšie vyzrievanie dreva a tým zvyšuje aj jeho mrazuvzdornosť. Nehnojíme plošne, ale príslušné dávky hnojiva dodáme priamo do okolia krov.
Vinič vzhľadom na to, že sa hlbšie sadí i hlbšie zakoreňuje, v týchto podmienkach nepotrebuje závlahu. Vinič ako typická plodina teplejších oblastí Slovenska potrebuje na svoj rast dostatok tepla i slnečného svitu. Preto v horských a podhorských oblastiach vysádzame odrody s krátkym vegetačným obdobím a dostatočne mrazuvzdorné. Aj tie vysádzame na južné, chránené stanovištia, do závetria vyšších budov a stien, ktoré dobre akumulujú teplo, aby sme zvýšili tepelný pôžitok a tým skoršie dozrievanie bobúľ.
Vinič oberáme v období, keď už dosiahol svoju typickú odrodovú farbu, cukornatosť i vôňu. V týchto podmienkach, hlavne v chladnejších rokoch, nemusí dosiahnuť patričnú kvalitu, a preto strapce ponechávame na kroch čo najdlhšie, aj keď sú už slabšie mrazy, aby sme zvýšili obsah cukru v plodoch.
Vinič je značne náchylný na choroby, najmä múčnatku, hlavne formy (Vitis vinifera). Hybridy a odrody, ktoré vznikli medzidruhovým krížením, sú už menej náchylné na tieto choroby, čo je väčšina týchto mrazuvzdornejších odrôd. Rozvoj múčnatky (Plasmopara viticola) podporuje teplé a vlhké počasie počas vegetácie, preto postreky proti hubovým chorobám sú občas potrebné. Najvážnejšie škody na bobuliach v čase dozrievania v týchto vlhkých oblastiach môže spôsobovať pleseň sivá (Botrytis cinerea). Väčšina medzidruhových krížencov je na túto chorobu menej citlivá, teda viacmenej odolnejšia ako typické odrody vzniknuté krížením vitis vinifera.
Zo škodcov by sa mohli v suchšom období vo zvýšenej miere objaviť roztoče (Panonychus ulmi, Tetranychus urticae) hlavne na listoch viniča lokalizovaných na suchších miestach, v skleníkoch, fóliovníkoch, blízkosti skleníkov, budov, kamenných múrikov a stien. Hlavne v teplejších oblastiach sa môže vyskytnúť na viniči aj fyloxéra (Viteus vitifolii syn. Phylloxera vastratrix). Atakuje najviac pôvodné odrody viniča pravokorenné, neštepené na odolných podpníkoch. Táto choroba sa nevyskytuje na viniči pestovanom v ľahkých piesočnatých pôdach, ale môže sa objaviť v menšej miere aj v týchto netypických oblastiach pestovania viniča. Existujú už odrody, ktoré sú odolné voči fyloxére.
Zo škodcov v období zrenia treba spomenúť vtáky živiace sa ovocnými bobuľami ako škorce a drozdy, ktoré môžu v značnej miere až úplne poškodiť úrodu bobúľ.
tags: #pestovanie #vinica #v #gronsku