Vŕba je mimoriadne všestranná rastlina, ktorá nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach. Pre niekoho predstavuje okrasnú drevinu, pre iného cenný zdroj materiálu na výrobu košov, prútených stavieb či nábytku, a pre ďalších je spôsobom, ako prirodzene odvodniť časť záhrady. Sadenice vŕby si môžete zaobstarať z voľne rastúcich rastlín v prírode, zakúpiť ich u špecializovaného dodávateľa, alebo si ich sami namnožiť z vlastných rastlín.
Vŕby sú známe svojim rýchlym rastom, ak majú zabezpečené vhodné podmienky. Základom je však správne zasadenie.
Výber a príprava sadeníc
Pri výbere sadeníc sa môžete stretnúť s rôznymi druhmi. V našej záhrade sme sa rozhodli pestovať Salix Viminalis, známu aj ako vŕba prútikárska, ktorá sa využíva aj ako energetická drevina. Prvých 250 sadeníc sme zakúpili prostredníctvom internetu a zároveň sme sa informovali o optimálnom postupe ich sadenia.
Predávané sadenice energetickej vŕby prútikárskej (Salix Viminalis) sa zvyčajne dodávajú vo forme prútikov s púčikmi, o dĺžke približne 300 mm a priemere okolo 12 - 15 mm. Ak potrebujete len niekoľko sadeníc, môžete si ich pripraviť aj sami, ak nájdete vhodný zdroj. Ideálny čas na zber prútov na tieto účely je v zime, počas mesiacov január a február. Na strihanie vetví do požadovaného tvaru sú nevyhnutné kvalitné a ostré nožnice na konáre.
Vŕba je veľmi životaschopná rastlina a traduje sa, že zakorení každý prútik, ktorý zapichnete do zeme, pokiaľ je zem dostatočne vlhká. Avšak, ak sa rozhodnete pestovať vŕbu ako strategickú drevinu alebo ako zdroj materiálu pre košíkárske výrobky, je potrebné dodržiavať premyslený a overený postup hromadnej výsadby a zabezpečiť vhodný priestor. Hoci je vŕba považovaná za rastlinu milujúcu vodu, netoleruje trvalo zamokrené miesta.
Pre účely sadenia sa často používajú prútiky s tromi až piatimi očkami nad zemou. Z týchto očiek sa neskôr vyvinú nové halúzky, ktoré rýchlo narastajú na dĺžke aj objeme. Prvé týždne sú mladé lístky mimoriadne krehké a môžu odpadnúť aj pri jemnom dotyku.
Vŕba prútikárska sa dokáže uchytiť aj vtedy, ak do zeme zapichnete iba 5 mm hrubý prútik z konca konára. V takomto prípade jej však trvá dlhšie, kým zmohutnie, a v prvom roku rastie predovšetkým do dĺžky, pričom bočné halúzky sa zvyčajne vytvárajú až v druhom roku.
Proces sadenia
Zvolili sme začiatok jari, keď pôda už nebola zamrznutá, ale zároveň nebola príliš horúca, aby sa sadenice stihli dobre zakoreniť a nevyschli. Naše sadenice mali podobu krátkych paličiek s priemerom 12 až 18 mm a dĺžkou 30 cm.
Internet odporúčal použiť štychár (dlhý a úzky rýľ), zapichnúť ho do zeme, trochu vykývať, vložiť sadenice vo vzdialenosti 30 cm od seba pod uhlom 60° do hĺbky 25 cm a nechať približne 5 cm trčať nad zemou, čo zodpovedá asi 3-5 očkám. Následne bolo potrebné zasypať jemným substrátom alebo pieskom, dobre pritlačiť a poliať.
Vymyslel som však alternatívny postup. Uhol 60° sa dá pomerne dobre odhadnúť, ale vzdialenosť môže byť problematická. Na to je potrebná šablóna. Pred výrobou 30 cm latky s rukoväťou som si všimol starý zmeták. Jeho rúčka mala presne 30 cm, čím som si ušetril hodinu práce.
Použitie štychára vytvára v zemi širokú dieru, pri jej zasýpaní sa treba výrazne zohýbať a samotné rýľovanie je únavné. Hoci elektrický rýľ neexistuje, akumulátorovú vŕtačku mám k dispozícii, rovnako ako 12 mm pol metra dlhý vrták SDS do betónu.
Sadenia sme sa zúčastnili dvaja. Balík sadeníc aj náradie sme naložili do malého vozíka (Motúčka) a odviezli na určené miesto. Cieľom bolo nielen sa neunaviť tlačením obyčajného fúrika, ale aj sa nemusieť zohýbať až na zem pre naše veci.
Proces sadenia vŕbových prútikov sa začal. Na začiatku vyznačeného radu sme šikmo zavŕtali vrták do zeme. Po vybratí vrtáka sme namočili sadenicu do aktivátora zakoreňovania. Pomocou plochej skalky v ruke, aby sme si neporanili dlaň, sme sadenicu zatlačili do vyvŕtanej diery do hĺbky 25 cm. Následne sme priložili kalibračnú mierku (portviš) ako pomôcku na odmeranie vzdialenosti a pravou rukou sme pomocou vŕtačky vyvŕtali ďalšiu dieru do zeme. Po vybratí vrtáka sme vŕbový prút namočili do aktivátora zakoreňovania a vložili do pripravenej diery, opäť s pomocou skalky v dlani. Potom sme opäť priložili kalibračnú mierku...
Pre úplnosť je dôležité spomenúť, že dve sadenice sa v našej záhrade neujali. Nevadí, na nasledujúcu jar sme z vlastnej produkcie dosadili ďalších 150 sadeníc.
Zmechanizované sadenie
Keď plánujete sadiť niekoľko stoviek vŕbových prútov, práca s rýľom a lopatkou sa stáva náročnou. Zmechanizovať sadenie pomôže akumulátorová vŕtačka. Výhodou je, ak sú na prácu dvaja ľudia.
Pre sadenice s priemerom 12 až 15 mm potrebujete do vŕtačky, prepnutej na nižšiu rýchlosť a väčšiu silu zakrúcania, nasadiť vrták do betónu s priemerom 12 mm a dĺžkou 30 cm alebo dlhší. Na vrtáku si urobte značku 25 cm od konca.
Aby ste nemuseli vzdialenosť sadeníc 30 cm od seba jednotlivo vymeriavať, je vhodné použiť šablónu. Či už si vyrobíte merák z doštičky s rúčkou, alebo použijete niečo z domácnosti, čo splní túto úlohu rovnako dobre, záleží na vašej kreativite. Nezabudnite však vymerať priamu líniu pre výsadbu.
Ďalšou užitočnou pomôckou pri takomto sadení vŕby je drevená doštička, ktorá sa zmestí do dlane, alebo plochý kameň či kúsok škridle. Samotné sadenie je potom veľmi jednoduché a rýchle.
Jeden človek šikmo vyvŕta dieru do zeme. Druhý namočí koniec prútika do aktivátora zakoreňovania a pomocou doštičky v dlani zatlačí prútik do zeme. Prvý človek priloží k sadenici kalibračnú mierku a vyvŕta druhú dieru do zeme, do ktorej druhý sadzač vloží sadenicu. Takto postupujú, kým nie sú všetky sadenice v zemi.
Vlastnosti a druhy vŕb
Vŕba (Salix) je známa svojou eleganciou, jemnými listami a pružnými konármi. Tento okrasný strom alebo ker je populárny v záhradníctve a krajinárstve vďaka svojmu rýchlemu rastu a schopnosti rásť v rôznych podmienkach. Či už hľadáte spôsob, ako pridať do svojej záhrady eleganciu, alebo zlepšiť pôdu v okolí vodných plôch, vŕba je skvelou voľbou.
Existuje množstvo druhov vŕb, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a nárokmi na pestovanie:
- Salix babylonica (Vŕba babylonská) - Táto plačúca vŕba je jednou z najznámejších a najkrajších okrasných vŕb. Má elegantné previsnuté konáre a dorastá do výšky až 20 metrov.
- Salix alba (Vŕba biela) - Tento druh je pôvodom z Európy a Ázie a dorastá do výšky 20 až 25 metrov. Má jemné, striebristé listy a rýchlo rastie.
- Salix integra 'Hakuro Nishiki' (Japonská vŕba) - Táto malá okrasná vŕba je obľúbená pre svoje jemné, ružovo-biele a zelené listy.
- Salix purpurea (Vŕba purpurová) - Tento kompaktný druh dorastá do výšky 4 až 6 metrov a má nádherné purpurové konáre, ktoré vytvárajú výrazný vizuálny efekt v záhrade.
- Salix matsudana 'Tortuosa' (Vŕba pokrútená) - Tento druh je známy svojimi neobvykle pokrútenými konármi, ktoré sú dekoratívne aj počas zimy.
- Salix americana (Americká vŕba, známa aj ako pletená vŕba) - Tento druh je známy svojimi dlhými pružnými prútmi, ktoré sa tradične využívajú na košikárstvo a dekoratívne účely.
Kôra vŕby obsahuje kyselinu salicylovú, ktorá je základom aspirínu.
Základné pravidlá pestovania
Pestovanie vŕb je pomerne jednoduché, ak dodržiavate niekoľko základných pravidiel:
- Slnečné alebo polotienisté miesto: Vŕby preferujú miesta s dostatkom slnečného svetla, no dokážu prosperovať aj v polotieni.
- Vlhká a priepustná pôda: Vŕby obľubujú vlhkú, dobre priepustnú pôdu. Dokážu rásť aj v menej kvalitných pôdach, ale najlepšie sa im darí v hlbokých, úrodných pôdach s dobrým zadržiavaním vody.
- Pravidelná zálievka pre mladé stromy: Mladé vŕby potrebujú pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili, najmä počas prvých rokov po výsadbe. Pri výsadbe mladých stromov odporúčame použiť zavlažovacie vaky, ktoré zabezpečia pravidelný prísun vody priamo ku koreňom.
- Mierne hnojenie na jar: Vŕby sú nenáročné na hnojenie, ale pre podporu rýchleho rastu a tvorbu nových listov môžete na jar pridať kompost alebo univerzálne hnojivo.
- Pravidelné orezávanie na jar: Vŕby rastú veľmi rýchlo a môžu dosiahnuť veľké rozmery, preto je dôležité ich pravidelne orezávať, aby si zachovali požadovaný tvar a výšku.
- Jednoduché rozmnožovanie odrezkami: Vŕby sa veľmi ľahko množia pomocou odrezkov. Stačí odrezať mladý konárik s dĺžkou 15 až 30 cm a zasadiť ho do vlhkej pôdy. Odrezky sa rýchlo zakorenia a začnú rásť.
Fakty o vŕbach
- Vŕby sú jedným z najrýchlejšie rastúcich stromov, pričom môžu narásť o 1 až 2 metre za rok v ideálnych podmienkach.
- Vŕby preferujú vlhké miesta, preto je ideálne vysádzať ich pozdĺž riek, jazier alebo rybníkov.
- Mladé vŕby potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvých dvoch rokov po výsadbe.
- Niektoré menšie druhy vŕb, ako je japonská vŕba 'Hakuro Nishiki', sú ideálne pre menšie záhrady alebo na pestovanie v kvetináčoch.
- Korene vŕb sú veľmi silné a môžu zasiahnuť do záhradných vodovodov alebo základov domov, ak sú vysadené príliš blízko.
Košikárstvo a využitie vŕbových prútov
Vŕby sú nádherné a všestranné stromy, ktoré dokážu pridať eleganciu do každej záhrady. S týmito tipmi na pestovanie môžete úspešne pestovať zdravé a krásne vŕby.
Vetvy vŕb sa využívajú na rôzne výrobky. Najznámejšie sú veľkonočné korbáče alebo prútené košíky, ale obľubu si čoraz viac získavajú aj plotové dielce alebo vypletané zásteny. Z vŕbových prútov sa dajú vyrobiť aj ohrady alebo rôzne altánky či detské skrýše.
Pre začínajúcich košikárov je najbezpečnejšou cestou pochopiť techniku pletenia na tréningovom materiále, ako je napríklad pedig, ktorý kúpite v hobby alebo umeleckých potrebách, alebo aj papier. Na nich sa naučíte základné postupy, avšak nedozviete sa nič o správaní prírodného materiálu, dostupného lokálne. Po upletení prvých výrobkov vás pravdepodobne začne lákať skutočné pletenie z vŕbových prútov.
Pri hľadaní vhodného materiálu sa zamerajte na vŕbové kríky (nie stromy), ktoré majú dlhé, tenké, rovné a nerozvetvené prúty, zvyčajne jednoročné.
Prút je vhodný na pletenie, ak prejde testom ohybnosti. Ohnite ho cez dlaň do uhlu 90 stupňov a ak sa nezlomí, je v poriadku.
Zber a príprava prútia
Ideálnym obdobím na zber prútia na pletenie je od konca jesene, keď vŕba stratí listy, až do začiatku jari. Neznamená to však, že košík nemôžete upliesť aj z vŕby nazbieranej v lete.
Prúty zviažte na mieste do snopov pre jednoduchšie prenášanie. Pred samotným pletením je dobré prútie roztriediť podľa dĺžky a hrúbky na niekoľko skupín, pretože na rôzne časti košíka budete potrebovať prútie rôznej kvality.
Proces pletenia košíka
Košíky sa pletú od dna smerom nahor. Na internete nájdete dostupné stránky z knihy Petra Jurigu - Košikárstvo, kde sú popísané anatómia košíka a postup pletenia.
Ako začať? Choďte von na miesta, kde ste si všimli vŕbové kríky. Prúty, ktoré si odnesiete, vyberajte dôsledne: dlhé, tenké, nerozvetvené, ktoré zvládnu test ohybnosti. Roztrieďte ich podľa hrúbky a dĺžky na dve až tri skupiny. Nájdite si pohodlné miesto na pletenie.
Vŕba, ktorú si sami nazbierate, nemusí byť taká kvalitná ako šľachtené a upravované vŕby. Preto prvé košíky nemusia vyzerať úplne ako tie z kníh alebo internetu. Počas pletenia budete vnímať detaily, ktoré nemusia byť ideálne. Počkajte však, dokončite prácu, a sami budete prekvapení, že aj napriek tomu, že sa niektoré prúty nalomia, budú inej farby alebo hrúbky, vzor nebude pravidelný a nie všetko vyjde podľa predstáv, výsledný výrobok môže prekonať vaše očakávania.
Pre detailný popis postupu pletenia dvoch druhov košíkov existujú na internete skvelé návody, kvalitne nafotené krok za krokom.
Potrebné materiály a nástroje:
- Vŕbové prúty
- Záhradnícke nožnice
- Drobné klinčeky
- Kladivo
Postup výroby prúteného obalu na nádobu:
- Z hrubších a menej ohybných prútov vytvorte kostru, ktorú budete vypletať. Kostra sa skladá z obvodu a priečnikov, cez ktoré sa vpletajú mäkšie prúty. Prispôsobte veľkosť nádobe, ktorú chcete do obalu vložiť. Jednotlivé prúty v mieste kríženia opatrne spojte tenkými klinčekmi.
- Mäkšie prúty očistené od listov sú ideálne na výplet. Vyberajte približne rovnakú hrúbku, aby košík pôsobil jednoliato. Hrubšie, menej ohybné prúty na konci zrežte, tenké a ohybné môžete ohnúť smerom späť. Nadpájajte ich tak, aby odstávajúce konce smerovali dovnútra.
- Hotové steny obalu postupne pospájajte. Prečnievajúce prúty výpletu zapasujte do seba tak, aby boli steny v rovnakej výške.
- Steny zviažte tenkým ohybným prútom. Ak to nepôjde, pomôžte si drôtom alebo prírodným špagátom. Podľa rozmerov stien teraz vyrobte primerane veľké dno nádoby.
- Príliš dlhé prečnievajúce prúty stien i dna skráťte nožnicami, aby obal vyzeral kompaktne a zároveň sa nerozplietol v rohoch.
- K stenám pripevnite dno nádoby. Tým získa pevný tvar. Ak plánujete nádobu zavesiť, dbajte, aby závesné prúty či drôty prechádzali celou konštrukciou obalu.
- Do prúteného obalu vložte pestovateľskú nádobu alebo hrubú plastovú fóliu. Nezabúdajte na drenáž a odtokové otvory, aby rastliny nezahnívali.
- Doplňte čerstvý substrát a vysaďte rastliny podľa požiadaviek. Prírodné nelúpané prútie pekne doplní bylinkové kombinácie či jarné aranžmány.
Peter Juriga: Košikárstvo ako celoživotná vášeň
Peter Juriga, päťdesiatdvaročný košikár, sa venuje výrobe košíkov už takmer tri desaťročia. K tomuto tradičnému remeslu privoňal ešte ako mladík a dodnes výrobkami z prútia rôznych tvarov teší seba i obdivovateľov po celom Slovensku.
„Som chalan z dediny, ktorý vyrastal na poli, pri Váhu i v horách a k prírode mám blízko. V mladosti ma košikárstvo vôbec nezaujímalo, celkom som ho ignoroval. Zaujímavé začalo byť až vtedy, keď som si mohol z prútia urobiť to, čo by sa mi zachcelo, aj rôzne nové, netradičné veci do interiéru a podobne. Záujem sa u mňa prebudil hneď po Nežnej revolúcii,“ spomína Juriga.
Významnú úlohu v jeho „nakopnutí“ zohral časopis UM (Umění a řemesla) vydávaný v Prahe na konci 80. a na začiatku 90. rokov. „Najskôr ma zaujali články o keramičke Jarmile Tyrnerovej, ktoré mali presne tento aspekt - tradičné remeslo, ale podané novým spôsobom, plné invencie, tvorivosti, citu. Vidieť jej krásne glazované črepníky ma naozaj nakoplo a spočiatku som sa venoval aj keramike.“
Na Zaježovej postavil s podporovateľmi funkčnú poľnú pec na keramiku, ale neskôr ostal iba pri košikárení. Bolo to pre neho prístupnejšie a videl intenzívny záujem oň u mnohých ľudí. Tento záujem sa zrejme pretavil aj do požiadavky na vydanie publikácie o košikárstve. „Áno, napísal a vydal som podrobnú učebnicu ‚Košikárstvo - premeny vŕbového prútia‘, ktorá nedávno vyšla v druhom vydaní.“
História košikárstva
Je pravdepodobné, že rôzne prepletanie sprevádza ľudstvo od samých počiatkov jeho snáh vytvárať si z prírodných materiálov veci potrebné na lepšie prežitie. Ohrady, ploty, steny, príbytky, prepravné výplety vozov, koše všetkých druhov - to všetko si ľudia v časoch, keď nebolo kovu a plastov, bežne plietli z rastlinných materiálov, aké mali v danom mieste k dispozícii - z tráv, lián, rákosia, vŕbového prútia, palíc i tenkých pruhov štiepaného dreva.
Archeologicky je to možné potvrdiť z nálezov keramiky, ktorá vznikla omazaním vypletaných nádob, alebo z nálezov náradí na lov vodných živočíchov. Tieto náradia, ako napríklad vrše slúžiace na lov rýb, zabudnuté a stratené vo vode, zuhoľnateli pod nánosmi, a tak sa zachovali doklady vyspelého košikárstva vtedajších čias.
Odtlačok vrše na lov rýb v koryte rieky Moravy, datovaný do 8. až 9. storočia, je asi najstarším nálezom na našom území. Pred tristo rokmi bolo pletenie rôznych košov na Slovensku určite bežnou súčasťou života. Časté mohli byť rôzne oválne či kruhové opálky, ale aj chrbtové koše, ktoré boli akýmisi predchodcami ruksakov a používali sa pri cestách s produktami z poľa na trhy a podobne.
Veľký boom zaznamenalo košikárstvo koncom 19. a začiatkom 20. storočia, kedy sa plietlo nielen po domácky, ale intenzívne aj remeselne. V tom čase to bol v celej Európe veľký priemysel, kde sa v košikárskych dielňach používali na rôzne činnosti dokonca aj parné stroje. Takmer všetky vtedy potrebné nádoby, koše, prepravky, ktoré by sme dnes robili z plastu, plechu, skla, keramiky, sa vtedy vyrábali z prútia, na čo bolo naviazané jeho poľnohospodárske pestovanie vo veľkom.
Moderné košikárstvo
„Tvorím si veci, aké sa mi chce, aké potrebujem a aké sa z prútia urobiť dajú. Niektoré koše, ktoré pletiem, vznikajú aj kvôli publikáciám a kurzom, ktoré robím, lebo potrebujem na niečom demonštrovať postupy a techniky,“ hovorí Juriga.
Medzi jeho práce patrí napríklad veľký kruhový kôš na prekrytie kolies, ktorý kompletne zakryl štyri na sebe položené automobilové pneumatiky. Najhrubšie prúty, potrebné na takýto košisko, bol skoro nemožné ohýbať. Plietol aj prototyp hranatého podnosu, aby si vyskúšal techniku jeho pletenia a zistil jeho slabiny. Vyrobil tiež prútený „zvonček“ s priemerom asi 6 cm.
Nie všetky druhy prútia sa hodia na výrobu košíkov. Pliesť sa dá z hocičoho, čo sa neláme, je tenké a štíhle. Na našom území hľadanie takého materiálu často skončilo pri jednoročných prútoch vŕby a na mnohých miestach aj pri štiepaných lieskach, duboch, javoroch a podobne. Najviac sa plietlo a pletie z takých vŕbových prútov, ktoré nemajú bočné vetvičky, sú štíhle, hladké a ohybné. Nie však všetky vŕby tieto nároky spĺňajú; test vhodnosti ohnutím prúta okolo prsta do pravého uhla mnohé vyradí - zlomia sa.
Ideálne je si kvalitné prútie vypestovať. Treba siahnuť po najlepších odrodách, ktoré sú overené, vyberané alebo na košikárenie vyšľachtené.
Menší kruhový košík s rúčkou môže profesionálovi trvať tak dve a pol hodiny, ale ak má byť dokonalý, tak dlhšie. Na kurzoch Petra Jurigu si hubársky košík ľudia urobia za jeden deň, teda asi za osem až deväť hodín. Praxou a zlepšovaním s každým ďalším košom sa dá tento čas skrátiť na tretinu.
Na taký košík, ak by ste mali presne potrebné dĺžky a hrúbky prútov, by ste ich potrebovali asi stodvadsať. V skutočnosti je však dobré nájsť si, dopestovať alebo kúpiť aspoň trojnásobok, aby si človek mohol vybrať to najvhodnejšie prútie pre daný kôš. Všetky osnovné prúty by napríklad mali byť rovnako hrubé a tie, ktorými sa okolo nich opletá tiež, ale trochu tenšie.
Záujem o košikárstvo na Slovensku
„Sledujem záujem o prácu s prútím od začiatku 90. rokov, keď bol celkom veľký. Bolo to stratené remeslo a neexistovali ani kurzy, ani dobré knihy, ani internet, kde by sa človek niečo dozvedel. Dnes toto už celkom je. Sám k tomu prispievam - robím kurzy, publikujem a pomáham začínajúcim košikárom s prútím a náradím,“ uvádza Juriga.
Vyzerá to, že záujem o pletenie stále pretrváva. Inšpirácie z internetu ľudí lákajú vyskúšať a upliesť si niečo podľa svojho gusta. Záujemci o remeslo, ktorí ho kontaktujú, sú vo vekovom rozsahu 28 až 65 rokov.
Oprava starých košíkov
Na internetovej stránke Petra Jurigu sa spomína aj oprava starších košíkov. „Skôr by som povedal, že sa tejto činnosti vyhýbam, pretože opravovať staré je často náročnejšie ako upliesť také isté nové,“ vysvetľuje.
Spomína sa storočný kufrík, ktorý zverejnil pred opravou a po nej. „S tým som súhlasil, lebo kufríky sú moja slabina a myslel som si, že to nebude také náročné, no mýlil som sa. Jeden prút som opravoval, vymieňal a tri ďalšie sa mi pri tom zlomili. Sto rokov je sto rokov. Prútie už stratilo svoju pevnosť a ohybnosť a najlepšie bolo sa ho ani nedotýkať, ale nejako som to, samozrejme, so cťou dokončil.“
Moderné trendy v košikárstve
Moderné košikárstvo nie je viazané na nevyhnutnosť pliesť úžitkové veci, pracovné koše a podobne. „Dnes nie je také dôležité, aby ste košík urobili povedzme za tri hodiny, lebo by ste si inak nezarobili ani na slanú vodu. Môžete sa s prútím viac hrať, skúšať nové tvary a vzory pletenia, nové štruktúry,“ hovorí Juriga.
Na rozdiel od minulosti, keď cenné boli iba výrobky z ušľachtilého lúpaného prútia a tie s kôrou boli iba na robotu, je teraz záujem viac o pletenie s prútím v kôre, ktoré je prírodnejšie a poskytuje možnosti farebných kombinácií.
Rôzne odrody vŕby majú rôzne sfarbenie kôry od hráškovo zelenej, cez béžovú, chladnú zelenú, žltú, oranžovú, gaštanovú, purpurovú až čiernu. Väčšina prútov je na spodku úplne alebo trochu do zelena a ku špičke sa vyfarbujú. Pletenie s nimi potom vytvára farebné prelivy a toto všetko môžete pri návrhu koša využívať.
Dnes sa košikárske postupy používajú aj pri tvorbe interiérových a exteriérových architektonických prvkov, ako sú napríklad steny, paravany, nábytky, ploty. Mnohí ľudia budujú aj živé záhradné stavby z vŕby - tunely pre deti, altánky, iglu a iné sofistikovanejšie stavby.
tags: #pestovanie #vrby #na #pletenie