Črepníky, koše či debničky naplnené rozmanitou zeleninou sú najľahším riešením pre tých, ktorí majú miniatúrnu či dokonca žiadnu záhradu a túžia po vlastnej úrode. Existuje naozaj široká škála zeleninových druhov, ktoré prospievajú v nádobách a môžu skrášliť terasu, schodisko alebo okenné parapety.
Prečo pestovať v nádobách?
Pestovanie v nádobách je vhodným spôsobom, ako rozšíriť pestovateľské možnosti, či už máte k dispozícii záhradu, terasu alebo len balkón. Umožňuje maximálne využiť aj malé priestory. Strešné záhrady sú ideálne na pestovanie svetlomilných rastlín.
Výber vhodnej nádoby
Dôležité kritériá pre výber nádob
Pri výbere nádob by ste si mali klásť niekoľko otázok. Predovšetkým sú to otázky ceny a vášho vkusu. Veľmi podstatné je, kam chcete nádobu umiestniť. Zámerom jednotlivých nádob alebo skupinových črepníkov je zlepšiť vzhľad a vniesť zeleň a farby na prázdne, nezaujímavé či nepekné miesta. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie zeleniny i byliniek nájdete na balkónoch orientovaných na východ či na západ, ale ani pri severnej orientácii nie je nič stratené.
Ak ste si vybrali miesto, nasleduje otázka veľkosti. Pri výbere môže pomôcť zváženie typu rastlín, ktoré chcete pestovať. Ak ste sa rozhodli pre umiestnenie, veľkosť a typ rastlín, mali by ste sa zamyslieť aj nad praktickými vecami, ako je zavlažovanie, stabilita a hmotnosť nádob. Zvažovať treba veľkosť, váhu a tiež dizajn nádoby tak, aby ste svoje obydlie, terasu či záhradu esteticky vyladili a skrášlili. Zelenina si na rozdiel od kvetov vyžaduje rozličné typy nádob - napr. závesné nádoby, veľké kvetináče, alebo okenné debničky. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že niektoré rastliny sú popínavé a vyžadujú oporu.
Materiály nádob - výhody a nevýhody
V nádobe možno teoreticky pestovať akýkoľvek zeleninový druh, dôležité je len vybrať správny typ nádoby. Viac ako na materiáli záleží na veľkosti nádoby. V sortimente však nájdete veľké množstvo materiálov, z ktorého sú pestovateľské nádoby vyrobené. Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny.
Plastové nádoby
Plastové sú ľahké, zvyčajne pomerne lacné a dostupné v rôznych tvaroch, farbách aj veľkostiach. Zvyčajným materiálom je polyetylén, jeho cena je nízka, rovnako ako jeho trvácnosť a schopnosť tepelnej izolácie. Nájdete však aj hrubostenné nádoby z veľmi trvanlivých plastov, ako je polypropylén, polystyrén a polyuretán. Tieto sú síce drahšie, ale nevyblednú a nepopraskajú o pár rokov tak ako lacnejšie varianty. Niektoré majú aj dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Plastové kvetináče sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna v interiéri a tiež v exteriéri. Tie najlacnejšie a najmenej kvalitné sa používajú na sadenice, resp. dočasný „domov“ rastlín.
Hlinené nádoby
Hlinené majú tú výhodu, že ich povrch lepšie dýcha, takže ku koreňom rastlín sa ľahšie dostáva vzduch, na druhej strane aj rýchlejšie vysychajú, takže ich musíte častejšie zalievať. Pri nešetrnej manipulácii sa ľahko rozbijú, a pokiaľ nemajú označenie, že sú mrazuvzdorné, často ich zničí mráz. Majú však príjemnú farbu, ktorá sa do záhrady hodí, a vekom získavajú nezameniteľnú patinu.
Terakota je druh hliny typickej hnedo-červenej farby. Odtieň terakoty sa líši od množstva obsiahnutého železa v hline, ktoré na vzduchu oxiduje a nájdete ich v odtieňoch sivej, cez svetlohnedú až po sýtočervenú. Sú pomerne lacné, v rôznych tvaroch a veľkostiach a sú obzvlášť vhodné do exteriéru ako doplnok vo vidieckom alebo vintage štýle. Keramické glazované kvetináče majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Ak zvolíte veľký keramický kvetináč myslite na jeho vyššiu váhu.
Drevené nádoby
Drevené vyzerajú prirodzene a veľmi pekne vyniknú takmer v každom prostredí. Hrubé drevo je navyše vynikajúci tepelný izolátor. Väčšina nádob sa však vyrába z mäkkých typov dreva, preto je dôležité materiál ošetriť konzervačným náterom. Ak nádobu práve nepoužívate, určite ju nikdy nenechajte úplne preschnúť. Drevo, ako prírodný materiál, je veľmi vhodné na kvetináče, pretože vysychá pomaly a rastliny si tak dlho udržia vlhkosť.
Kovové nádoby
Kovové síce vyzerajú veľmi dobre, moderne a nie sú až také ťažké, ale majú množstvo nevýhod. Substrát sa v nich oveľa rýchlejšie prehrieva, a pokiaľ povrch nie je ošetrený vhodným náterom, čoskoro začnú hrdzavieť alebo stratia lesk, pre ktorý ste si nádobu kúpili.
Betónové nádoby
Betónové sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru, ale myslite na to, že manipulácia s nimi nebude jednoduchá.
Upcyklované nádoby
Ak nádoby plánujete umiestniť v záhrade, teda v exteriéri, využiť možno aj staršie vedrá, starý kuchynský riad. Ak rozstrihnete nápojový kartón na boku, vznikne kvetináč pre reďkovku alebo listový šalát. Prázdne nápojové kartóny môžete premeniť aj na závesný kvetináč. Vyrežte dno a vyvŕtajte 1 cm od okraja vždy jeden otvor do stredu bočnej steny. Navlečte šnúru na zavesenie cez otvory. Teraz obal naplňte substrátom a nasaďte rastlinu. Upcyklovaný závesný kvetináč je hotový.
Kľúčové aspekty úspešného pestovania
Drenáž a zavlažovanie
Nevyhnutná drenáž je veľmi dôležitá, zabráni premokreniu substrátu a hnitiu koreňov. Nádobám, ktoré budú stáť v miskách, nezabudnite na dno nasypať takú hrubú vrstvu drenáže (piesku, štrku, kamienkov, keramzitu), aby siahala približne až po okraj misky. Pri naplnení misky, bude vo vode ponorená len drenáž a nie substrát, zabránite tak premokreniu koreňového systému pestovaných rastlín.
Nádoby musia vysadeným rastlinám umožniť brať si iba toľko vlahy, koľko potrebujú. Na pestovanie sú preto ideálne buď nádoby s drenážnymi otvormi, ktoré postavíte do misiek, alebo samozavlažovacie nádoby s ochranou proti preliatiu. Ak nemá nádoba drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodu urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvíte substrát. V každom prípade by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu.
Na miestach, kde často a intenzívne prší, nepoužívajte črepníky - či už keramické, alebo plastové - bez otvorov. Pri silných zrážkach alebo preliatí nemá prebytočná voda kam odtiecť, rastliny stoja vo vode a následne hnijú. Množstvo vody v črepníkoch sledujte najmä pri stredomorských a suchomilných bylinkách. Správnu starostlivosť spoznáte aj podľa ich vône. Práve teplo a primerané sucho rozvíjajú ich typickú arómu. Zavlažujte pravidelne, najlepšie ráno alebo večer, aby ste zabránili nadmernému odparovaniu. Ako často musíte zeleninu zalievať závisí okrem poveternostných podmienok najmä od potrieb príslušnej rastliny a veľkosti kvetináča. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém.
Samozavlažovacie nádoby
Samozavlažovacie črepníky obvykle poznáte podľa dvojitého dna. V spodnej časti nádoby je rezervoár na vodu a v hornej priestor na pestovateľský substrát. Kvalitné výrobky sú navyše vybavené bezpečnostným prepadom, cez ktorý môže prebytočná voda v prípade preplnenia rezervoára odtekať. Výhodou týchto nádob je, že vám ušetria prácu pri zalievaní. Rezervoár stačí väčšinou naplniť raz za niekoľko dní.
Substrát a výživa
Ďalším bodom je výber vhodného substrátu. Použiť možno aj hlinu zo záhrady, avšak riskujete prítomnosť škodcov alebo nedostatočný obsah živín v pôde. Pred sadením myslite na to, že rastlina v nádobe si bude vyžadovať častejšie zavlažovanie a tiež hnojenie, pretože zdroje v zemine sú obmedzené. Používajte ľahký a vzdušný substrát, ideálne zmiešaný s kompostom. Rastliny hnojte tekutými hnojivami raz za 1-2 týždne počas vegetačného obdobia. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie.
Veľkosť nádoby a priestorové nároky
Ak sa chystáte pestovať zeleninu, ihneď zamietnite malé črepníky aj úzke a nízke debničky, hoci aj tie samozavlažovacie. Stavte na čo najväčší objem. V malých nádobách rastlinám závlaha dlho nevydrží. Nevýhodou veľkých nádob býva ich hmotnosť a je nutné počítať s tým, že ich váha sa ešte znásobí pre vlhkú zeminu. Z hľadiska bezpečnosti sa odporúča veľké a ťažké nádoby umiestniť k stenám budovy, nie k zábradliu. Pre každú rastlinu vyberte nádobu dostatočne veľkú, aby poskytovala priestor pre korene. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny.
Výber správneho látkového kvetináča do letnej záhrady: Veľkosti pre paradajky, papriky, tekvice, fazuľu a ďalšie!
Typy nádob a ich umiestnenie
Voľne stojace nádoby
Základný typ nádoby vhodný na terasu, chodník, pred vstupné dvere a balkón.
Okenné debničky
Umiestňujú sa na podobločnicu alebo sa upevňujú na stenu pod oknom. Existuje veľa typov vyrobených z plastu, laminátu, kovu, terakoty či dreva.
Závesné koše
Nádoby zavesené na háku alebo inej konštrukcii, v ktorých rastliny vytvárajú pologuľovitý až guľovitý tvar. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči.
Nástenné nádoby
Debničky alebo koše s plochou zadnou stenou, ktorou sa pripevňujú na múr, plot a iné zvislé konštrukcie.
Pestovateľské veže
Čoraz obľúbenejší typ nádob. Materiál, veľkosť a tvar sú veľmi rôznorodé. Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade.
Vyvýšené záhony
Väčšinou neprenosné nádoby, ktoré sa budujú z tehál, prírodného alebo umelého kameňa, drevených paliet alebo dosiek. Aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.
Pestovateľské vrecia a tašky
Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Výhoda: Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.
Rastliny vhodné na pestovanie v nádobách
Všeobecné odporúčania
Nie všetky rastliny sú vhodné na pestovanie v nádobách, preto je dôležité vybrať také, ktoré majú kompaktný rast a menšie korene. Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ a preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Pochúťkové varianty ako sú mini uhorky, nevyrastú také veľké ako „normálne“ druhy zeleniny. Tieto odrody sú vhodné na balkón.
Slnko a tieň - podmienky pre pestovanie
Nie vždy je možné pestovať zeleninu v ideálnych podmienkach, najmä keď máte obmedzený priestor, ale vyplatí sa nájsť slnečné miesto chránené pred vetrom a ľahko prístupné na polievanie a pletie.
- Polotieň - 5 - 6 hodín denne poludňového slnka, kedy býva najsilnejšie. Rastliny nebudú celodenne vystavené slnku, budú aj v polotieni - a to ráno, zvyšok dňa budú na slnku. Nebudú rásť rýchlo, ale stále budú rásť normálne. Výhodnejšie je zalievať skoro ráno.
- Mozaikový tieň - spôsobený korunami stromov, keď už majú listy. Je to ľahký, prirodzený tieň, ktorý rastliny akceptujú. Svetlo prejde cez listy a koruny stromov, nie je také prudké.
- Plný tieň, tieň, hlboký tieň - spôsobený budovami a pevnými bodmi v záhrade, prípadne hustou kulisou stromov. Nie je vhodný na pestovanie zeleniny. Pokiaľ sa tam slnko nedostane vôbec, nie je možné vypestovať zdravé priesady ani zeleninu.
Ak už viete, aký tieň v záhrade máte, môžete sa pustiť do výsadby zeleninových priesad alebo aj do výsevov. 2 hodiny slnka sú dostačujúce pre ázijské druhy listovej zeleniny a šalátov.
Od výsevu k úrode: Sadenice alebo semená?
Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji.
Konkrétne druhy zeleniny, byliniek a ovocia
Mnoho z nich nájdete na našom webe aj v rozsiahlejších samostatných článkoch, ktoré vám pomôžu krok za krokom priviesť pestovanie k dokonalosti.
Paradajky
Paradajky sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Medzi odrodami nájdete trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu. K paradajkám budete pravdepodobne potrebovať väčšie nádoby a dokonca aj drevené tyče alebo pletivo na uchytenie vysokých rastlín. Ak sa rozhodnete pre túto zeleninu, uistite sa, že máte pre ne dostatok priestoru. Paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta.
Jahody
Jahoda je pre mnohých z nás chuťou detstva. Dopriať si ju teraz môžete aj z vlastnej úrody. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Krása jahôd kvitnúcich od bielej až po tmavoružovú spraví váš balkón nielen užitočným, ale aj estetickým miestom. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania. Najvhodnejším druhom jahôd na pestovanie v nádobách sú popínavé jahody alebo balkónové previsnuté jahody. Vysadiť si ich môžete na jar alebo aj v lete a vyberajte si len kvalitné sadenice, ktoré zasadíte do kyslého substrátu s dostatočnou závlahou, pozor však na premočenie. Existujú aj špeciálne substráty a hnojivá na jahody, ktorým zabezpečia dostatok živín a bohatú úrodu.
Bylinky
Bylinky ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať - to je trojica, ktorá bude prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová). Medovka aj mäta majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“. Tí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Bylinky sú tiež vhodné do balkónových hrantíkov. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín.
Paprika a chilli papričky
Paprika je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla. Pre chilli a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l.
Hrach
Hrach patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku. Hrach navyše potrebuje oporu pre popínavé rastliny.
Tekvice, cukety a uhorky
Tekvice, cukety a uhorky majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Rozlišujeme síce mnoho odrôd, ale pokiaľ ide o estetiku na tanieri, stačí odlíšiť zelenú a žltú. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Uhorky sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. K vlastnej balkónovej úrode stačí okrem slnka dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Uhorky navyše potrebujú oporu pre popínavé rastliny. Pre uhorky by mali mať kvetináče minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická.
Listová zelenina (šalát, špenát, rukola, žerucha)
Zelené lístky ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček. Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene. Rukolu a žeruchu dokonca možno pestovať aj v podobe klíčkov na vate, ktorými si hlavne na jar možno doplniť mnohé vitamíny a živiny a osviežiť jedálniček. Listovému špenátu a šalátu zas stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a tešiť sa z nich pri pravidelnej zálievke môžete naozaj dlho. Šaláty sú vhodné aj do balkónových hrantíkov.
Reďkovka
Reďkovka je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm. Reďkovky sú vhodné aj do balkónových hrantíkov.
Mrkva
Na pestovanie v nádobách je vhodná aj mrkva. Potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm.
Cibuľa, cesnak a petržlen
Tieto druhy zeleniny sú tiež vhodné na pestovanie v nádobách.
Zemiaky
Pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky. Na pestovanie zemiakov sú dostupné kvetináče s vyberateľnou vnútornou časťou, ktorá vám uľahčí zber hľúz. Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky.
Čučoriedky
Čučoriedky sú obľúbenou maškrtou. Ak chcete zbierať úrodu čučoriedok, zaobstarajte si v prvom rade dostatočne veľkú nádobu s objemom minimálne 40 L. Nádoba by určite mala mať drenážne otvory, môžete ich urobiť alebo nasypte na dno štrk. Čučoriedky potrebujú kyslý substrát a môžete ho buď kúpiť, alebo si ho namiešať zo záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:3. Ďalšou možnosťou je použiť piliny z ihličnanov, ktoré vytvárajú kyslé prostredie a majú dostatok živín. Jediná nevýhoda je, že v tomto prípade musíte čučoriedky dostatočne zavlažovať, pretože piliny neprepúšťajú vodu až ku koreňom. V nádobách možno takisto pestovať menšie kríky a stromčeky, ako napr. čučoriedky.
Pestovanie v nádobách je praktickým a kreatívnym spôsobom, ako si užívať čerstvú úrodu aj v obmedzenom priestore. Balkóny, terasy a strechy ponúkajú výborné možnosti na vytvorenie malej záhradky.
tags: #pestovanie #zeleniny #v #bednicke