Vlastnosti Piesku, Hlinitej a Ílovitej Zeminy

Pôda a zemina sú základnými prvkami pre život rastlín a majú zásadný význam v stavebníctve aj v prírodných ekosystémoch. Ich vlastnosti sú ovplyvnené zložením, najmä podielom piesku, hliny a ílu.

Piesok: Definícia, Zloženie a Výskyt

Piesok je sediment, prírodný nespevnený zrnitý materiál, pozostávajúci z úlomkov veľkosti od 0,064 (1/16 mm) do 2 mm. Pod pojmom piesok sa niekedy chápu aj nepremiestnené produkty rozpadu hornín (elúvium), obyčajne však bývajú ako piesok charakterizované hlavne akumulácie zŕn rozrušených hornín, ktoré boli v rôznej miere premiestnené, triedené a opracované. Sedimenty s menšími úlomkami sa nazývajú silt, úlomky väčšie ako 2 mm sú štrky. Spevneným ekvivalentom pieskov sú pieskovce. Termín definoval C. K. Wentworth.

Minerálne zloženie piesku

Známe je, že zrná piesku môžu tvoriť úlomky minerálov a/alebo hornín, ale aj odumretých častí živočíchov a rastlín. Najrozšírenejšia zložka pieskov je však spravidla kremeň, nakoľko je najbežnejšia zložka väčšiny zdrojových hornín a je dostatočne odolný voči chemickému zvetrávaniu, ako aj mechanickému rozrušovaniu počas transportu. Kremeň tvorí v priemere dve tretiny objemu pieskov.

Bežnou súčasťou sú aj sľudy, či už svetlé (muskovit), alebo tmavé (biotit). Prítomnosť muskovitu poukazuje na metamorfný pôvod materskej horniny, zatiaľ čo piesky s vyšším obsahom biotitu majú naopak vulkanický pôvod. Z ďalších minerálov sú zastúpené živce, tieto však v prítomnosti vody podliehajú premenám (ilitizácii a kaolinozácii) na ílové minerály, či už v procese diagenézy, alebo pri neskoršom zvetraní. Biele piesky s vysokým obsahom vápenca poukazujú na tropické prostredie pri vzniku piesku. Z karbonátov býva prítomný aj dolomit a siderit.

Poslednou skupinou minerálov sú tzv. ťažké minerály (minerály s mernou hmotnosťou vyššou ako 2,8 g·cm^-3).

Geografický výskyt a pôvod

Na zemskom povrchu prakticky neexistuje oblasť, kde by sa piesky nevyskytovali. Najväčšími miestami ich akumulácie sú riečne brehy, delty a morské pláže, v tesnom závese nasledujú púštne oblasti. Na základe chemického zloženia a zrnitostného vytriedenia pieskov sa dá predpokladať ich pôvod.

Vo všeobecnosti platí, že staršie piesky sú lepšie vytriedené, kým mladé (recentné) sú nezrelé. Staršie piesky, resp. pieskovce majú obvykle vyšší obsah SiO₂ a CaCO₃, čo sa dá objasniť dobrou odolnosťou kremeňa voči zvetrávaniu a spevnením jednotlivých zŕn kalcitovým cementom. Mladšie piesky naopak obsahujú pomerne vysoké objemové percento úlomkov hornín a minerálov iných ako kremeň, nakoľko neubehol dostatočne dlhý čas na ich rozloženie.

Priemyselné využitie piesku

Veľká časť pieskov sa priemyselne používa ako zložka betónu v stavebníctve alebo ako prirodzený filter pri úprave vody. Piesok je taktiež zdrojom na výrobu čistého kremíka, používaného pre potreby elektrotechniky a výpočtovej techniky.

Záhradná Zemina: Typy a Vlastnosti

Pri starostlivosti o záhradu a rastliny rozlišujeme tri hlavné druhy pôd, pričom ich odlišné zloženie je rozhodujúce pre zdravý rast rastlín. Pôda v záhrade poskytuje podporu koreňom rastlín, uchováva vodu a živiny a postupne ich uvoľňuje tak, aby ich rastliny mohli prijímať. Rastliny sa prispôsobili rôznym druhom pôdy, nielen miestu na slnku, v tieni alebo polotieni. Ideálna pôda v záhrade je bohatá na humus a živiny a je priepustná. Radi v nej prebývajú dážďovky, ktoré premiešavajú organické a minerálne časti. V takto kvalitnej pôde nevzniká trvalé zamokrenie a dá sa bez problémov obrábať.

Všeobecné zloženie pôdy

Pôda v záhrade sa skladá z minerálnych častíc ako piesok, spraš a íl, a tiež humus, teda rozložené organické látky.

Rozdelenie pôd podľa zrnitosti

Pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd:

• Ľahké piesčité pôdy
• Stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy
• Ťažké ílovité pôdy

Vlastnosti typov pôd

• Piesčitá pôda: ľahká, prepúšťa vodu, rýchlo vysychá, rýchlo sa zohrieva, má zlú schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín.
• Hlinitá pôda: ideálna záhradná pôda, skladá sa približne z rovnakého podielu piesku, spraše a ílu, má dobrú schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín. Hlinitá pôda sa dá z nej vyformovať valček.
• Ílovitá pôda: ťažká, má vysoký potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín, ľahko sa utlačí, je pri nej nebezpečenstvo trvalého zamokrenia.

Analýza a Zlepšovanie Vlastností Pôdy

Ten, kto vie, akú má pôdu, ju môže cielenými opatreniami skvalitniť a umožniť tak rastlinám v záhrade optimálny rast. Predtým, ako sa uvažuje o opatreniach na skvalitnenie pôdy, ako hnojenie vápnom, pridávanie kompostu či kamennej múčky, je dôležité zistiť, či majú zmysel a či sú potrebné.

Indikačné rastliny ako ukazovatele typu pôdy

Rastliny, ktoré sa sami od seba udomácnili vo vašej záhrade, a burina v záhonoch vám poskytujú informácie o tom, akú pôdu máte. Je užitočné všímať si rastliny nielen vo vlastnej záhrade, ale aj v susedstve.

• Pôda bohatá na dusík: žihľava, lipkavec syridlový, loboda, hviezdica prostredná, iskierník prudký, púpava lekárska.
• Pôda chudobná na dusík: rozchodník prudký.
• Kyslá pôda: štiav kyslý.

Rozbor pôdy a jej živín

Vzorka pôdy má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete pestovať zeleninu. Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Na to je potrebné odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky do hĺbky rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady je možné odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov. Na základe testu pôdy môžete vo vzorke pôdy zistiť prítomnosť nasledujúcich živín:

Hodnota pH pôdy

Hodnota pH pôdy podáva informáciu o takzvanej reakcii pôdy: kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Stupnica siaha od 0 (extréme kyslá) cez 7 (neutrálna) až po 14 (veľmi zásaditá). Kyslá pôda obsahuje väčšinou veľa humusu, ale takmer žiadny vápnik. Hodnotu pH pôdy vo vašej záhrade si môžete sami určiť pomocou jednoduchých testovacích súprav. Vzorky záhradnej zeminy odoberajte na rôznych miestach záhonu. Ideálna hodnota pH je v rozmedzí 6 a 7. Pre kapustu by mala byť hodnota ešte o niečo vyššia, ako prevencia choroby „nádorovky kapustovej“. Veľmi dôležité je určiť obsah vápnika v pôde, aby sa zbytočne nepridával. Ak je hodnota pH už aj tak dosť vysoká, bude pôda po hnojení vápnikom ešte zásaditejšia. V dôsledku toho nebudú rastliny schopné prijímať mnohé živiny.

Opatrenia na skvalitnenie pôdy

Pri výsadbe nových záhradných rastlín sa rozhodujte nielen podľa miesta na slnku, v polotieni alebo tieni, ale treba zohľadniť aj druh pôdy. Kto záhradníči s ohľadom na pôdne podmienky, má zdravé a dobre prospievajúce rastliny. Pokiaľ pôda v záhrade nie je ideálna na pestovanie zeleniny alebo iných rastlín, môžete vykonať opatrenia na skvalitnenie záhradnej zeminy - napríklad pomocou aktivátorov pôdy a pôdnych kondicionérov. Pri piesku alebo štrku na skvalitnenie pôdy dbajte na obsah vápnika. Kremičitý piesok neobsahuje vápnik a je preto ideálny. Rašelina nie je vhodná na skvalitňovanie pôdy, pretože sa v pôde rýchlo rozkladá. Lepšie je použiť vhodný pôdny kondicionér.

Substráty pre Pestovanie Rastlín

Pri presádzaní rastlín si určite všimneme, že substrát nie je úplne jednoliaty a nachádzajú sa v ňom rôzne prísady. Substráty sú namiešané zmesi, ktoré sa pripravujú z niekoľkých druhov rašelín, vyzretého kôrového humusu, piesku, ílu, hnojív a ďalších doplnkových komponentov. Sú nevyhnutné pre správny rast rastlín. Substráty sa od seba líšia nielen vstupnými komponentmi, ale aj pomerom jednotlivých surovín, prípadne zastúpením rôznych špeciálnych zložiek.

Základné zložky substrátov

Základné zložky, ktoré tvoria gro väčšiny bežne predávaných substrátov, sú rašelina, piesok, kôrový humus a íl. Pre lepší odvod vody sa do zmesi pridáva piesok alebo perlit, ktorý okrem toho zlepšuje aj prevzdušnenie zmesi.

Špecifické typy substrátov a ich komponenty

Substráty okrem základných zložiek obsahujú aj ďalšie, najčastejšie je to rašeliník - spaghnum, kokosové vlákno či kúsky kôry.Táto hotová zmes piesku a hliny je čisto prírodný produkt. Zafarbenie a pevnosť vytvára prírodná ílovitá zemina, ktorá je pre zvieratá neškodná. Pôda na kopanie, možno ju použiť na hniezdo a arénu pre niektoré zvieratá. Keďže ide o čisto prírodný produkt, môžu sa vyskytnúť drobné rozdiely vo farbe a štruktúre.

Rašelina

Rašelina vzniká na tzv. vrchoviskách alebo slatinách. Vrchovisková rašelina sa tvorí vo väčších nadmorských výškach, väčšinou v blízkosti vodných prameňov a je chudobnejšia na obsah minerálnych látok. Jej štruktúra je viac vláknitá. Túto rašelinu delíme ešte na svetlú a tmavú. Slatinná rašelina vzniká pri prameniskách podzemných vôd a preto obsahuje viac minerálnych látok. Menej prekypruje pôdu a tiež nevie zadržiavať toľko vody, čo vrchovisková. Je sypkejšia. Pri ťažbe rašeliny v niektorých oblastiach sa postupne ničia biotopy.

Kôrový humus a listovka

Kôrový humus je dôležitou zložkou veľkého množstva substrátov. Je to humus vznikajúci z kôry skompostovaním. Kôra nemusí byť len dekoračným prvkom na povrchu zeminy. Do substrátu ju môžeme pridať na prevzdušnenie. Väčšie čiastočky kôry tiež pre niektoré typy rastlín môžu byť oporou. Substrát bohatý na kôru je výborný pre epifytické rastliny, napríklad orchidey.

Náhradou za rašelinu môže byť listovka, ktorá vzniká rozkladom listov. Je to výborné ekologické využitie popadaných listov. Pred skompostovaním sa môžu upraviť nasekaním na drobné časti napríklad kosačkou. Pokiaľ použijeme listy z orechov, budú sa rozkladať dlhšie, pretože obsahujú väčšie množstvo trieslovín. Tiež by sme mali dávať pozor pri použití ihličia.

Íl v substrátoch

Ďalšou dôležitou zložkou, ktorá sa pridáva do niektorých typov substrátov, je íl. Robí pôdu ťažkou a veľmi dobre drží vodu.

Ďalšie dôležité zložky

• Rašelinník (Sphagnum moss): druh machu s vlastnosťou udržiavať veľké množstvo vlahy.
• Kokosové vlákna/kúsky: majú mimoriadnu schopnosť zadržiavať vodu a vlhkomilné rastliny v substráte s ich obsahom veľmi dobre prosperujú.
• Perlit: biela tepelne spracovaná vulkanická hornina. Tvoria ho drobné častice. Používa sa na odľahčenie pôdy vďaka nízkej objemovej hmotnosti, pretože obsahuje veľké množstvo kapilárnych aj nekapilárnych pórov. Zlepšuje odvod zálievkovej vody a zvyšuje v substráte podiel vzduchu. Je odolný voči mikroorganizmom a plesniam.
• Keramzit: expandovaný ílový granulát s hladkým povrchom. Pre svoje dekoratívne a chemické vlastnosti má široké uplatnenie pre izbové rastliny.
• Zeolit: prírodná hornina, ktorá vynikajúco absorbuje vodu a iné látky. Je vhodné pridávať ho do pôdy za účelom lepšieho hospodárenia s vodou a hnojivom. Pôdu tiež prevzdušňuje.
• Mykorízne huby: sú symbiotické huby, ktoré žijú napojené na korene rastlín. Vymieňajú si navzájom živiny. Využívajú sa aj pri výsevných substrátoch, keďže zabraňujú padaniu klíčnych listov.
• Hydrogél: sušená hmota, ktorá pripomína soľ, alebo je dostupná vo forme guličiek. Má vlastnosť viazať vodu.
• Bentonit: je jedným z mnohých variant ílu. Vyznačuje sa schopnosťou prijať živiny obsadené v pôde po zálievke a tieto živiny postupne vydávať podľa aktuálnych požiadaviek rastlín. Substráty obohatené o bentonit majú schopnosť udržiavať vodu a upravujú pH.

Kvalitatívne požiadavky na pestovateľské substráty

Úspešná produkcia zeleninových priesad je vedľa optimalizácie klimatických faktorov do značnej miery závislá na kvalite pestovateľského substrátu. Kvalitatívne požiadavky sa týkajú hlavne fyzikálno-chemických vlastností. Základným kritériom substrátu je vysoký obsah humóznych a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka objemová hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť. Na priaznivý vývoj koreňov má vplyv prítomnosť organických látok humusovej povahy.

Dôležité vlastnosti sú priepustnosť a vododržnosť substrátu. Najviac priepustné pre vodu sú hrubozrnné substráty. Medzi vododržné patria substráty obsahujúce komponenty: rašelina, perlit, zemina. Okrem kvalitných fyzikálnych je potrebné aby mal substrát aj dobré chemické vlastnosti. Tie môžu v mnohých prípadoch hrať významnejšiu úlohu ako fyzikálne vlastnosti. Z hľadiska reakcie substrátu je vyhovujúca hodnota medzi 5,5 až 7,0 pH. Medzi rozhodujúce vlastnosti patrí koncentrácia rozpustných solí v substráte. Zasolený substrát veľmi negatívne vplýva na rast a vývin rastlín, vysoká zasolenosť zapríčiňuje úhyn rastlín.

Pre uspokojivý rast a vývoj priesad je dôležité množstvo a pomer hlavných živín v substráte, čiže pomer N-P-K dusíka, fosforu a draslíka. Pokiaľ sa substrát pripravuje s prevahou rašeliny, je účelné dodávať i mikroživiny (Fe, Mn, Mo, B, Cu, Zn). Z hľadiska dostupnosti organických komponentov možno odporučiť špeciálnu prípravu substrátu pre pestovanie zeleniny a priesad zelenín. Priemyselne vyrábané substráty uvedeným podmienkam prevažne vyhovujú. Substráty predávané v špeciálnych predajniach sú homogénne, majú vyrovnanú živinovú bilanciu a sú sterilné.

Špeciálne substráty pre rôzne rastliny

• Substrát na výsev a množenie: Zložený z rašeliny, piesku, s upraveným pH a jemnou štruktúrou. Nízky obsah živín zaručuje rovnomerné schádzanie semien a zakoreňovanie rezkov.
• Substráty pre izbové rastliny (napr. cyklamény, fialky, svokrin jazyk): Obohatené o kvalitné rašeliny s vysokým podielom vláknitých druhov, jemný kôrový humus, vyvážený obsah živín a stopových prvkov. Obsahujú aj komplex látok na vitalitu rastlín a hnojivo.
• Substráty pre vonkajšie rastliny (ruže a trvalky): S kvalitným zložením na podporu kvetu a listu.
• Substráty pre balkónové kvitnúce rastliny v samozavlažovacích kvetináčoch: S vysokým obsahom perlitu a drvenej kôry (kokosového vlákna).
• Univerzálny záhradnícky substrát: Vhodný pre rôzne druhy záhradných rastlín. Obsahuje rašelinu, kvalitný vyzretý kôrový humus a má upravené pH. Používa sa na výsadbu okrasných, ovocných kríkov a stromov, na zeleň v kontajneroch a na pestovanie kvetín a zeleniny v záhonoch a skleníkoch. Absorbuje do seba vodu a zaisťuje prísun vzduchu ku koreňom.
• Substráty pre okrasné kaktusy a sukulenty: Špeciálne substráty obsahujúce vybrané druhy rašeliny, kremičitý piesok, expandované ílové granuláty, vyrovnaný obsah živín a stopových prvkov. Piesok je pre kaktusy dôležitou zložkou, pretože je vzdušný a rýchlo presychá.
• Substráty podporujúce nasadzovanie plodov: Ideálne na pestovanie jahôd, ovocných kríkov a ostatného drobného ovocia.
• Substráty pre muškáty, petúnie, fuchsie, begónie, pelargónie: Obohatené o íl, kôrový humus s vysokým obsahom hnojív a živín.
• Substráty pre azalky a rododendrony: Tieto rastliny sú náročné na hodnotu pH pôdy a vyžadujú kyslú pôdu. Preto sú pre ne určené substráty s obsahom rašeliny, vyzretého kôrového humusu, nízkou hodnotou pH, základnými živinami a stopovými prvkami.
• Substrát na siatie a množenie: Obsahuje jemnú svetlú a tmavú rašelinu, preosiaty kremičitý piesok, perlit a ílovú zložku. Je vhodný ako na siatie semien, tak aj k prepichovaniu odrezkov rastlín. Je obohatený hnojivom a má priaznivý vplyv na bezproblémové zakoreňovanie odrezkov a klíčenie výsevov.
• Trávnikový substrát: Používa sa na zlepšenie kvality pôdy pred založením trávnika a na regeneračné dosievanie poškodených oblastí.
• Substrát na semi-hydroponické pestovanie: Je neutrálny, neobsahuje žiadne živiny, takže ani priestor pre baktérie a plesne.

tags: #piesok #hlinity #aka #zemina