Slivky domáceho pôvodu sú lepšie prispôsobené našim klimatickým podmienkam ako odrody, ktoré pochádzajú z južnej Európy. Naše domáce slivky nevyžadujú špeciálne nároky na stanovište. Pestujeme ich v oblastiach, kde priemerná ročná teplota presiahne 8° C. Najviac sa im darí v nadmorskej výške okolo 400 - 450 m. n. m. Ak chceme, aby slivky dosiahli najlepšiu kvalitu plodov, zasadíme ich na teplé, pred vetrom chránené miesto, do hlbokej, úrodnej pôdy. Dbáme pritom na dostatočnú vlahu, obzvlášť počas zrenia plodov. Nakoľko sú slivky pomerne náročné na spotrebu živín, zabezpečujeme dostatočné množstvo dusíka, draslíka a fosforu.
Choroby sliviek a ringlôt
Šárka sliviek (Plum pox virus)
Šárka sliviek je vírusové ochorenie, ktoré ohrozuje výsadby ovocných drevín po celom svete a je najnebezpečnejšie vírusové ochorenie ovocných drevín. Šárku nie je možné úplne vyliečiť. Akákoľvek liečba chorých drevín je v podstate neúčinná. Symptomatické prejavy je možné pozorovať na listoch, plodoch a často aj na kôstkach. Prejav ochorenia je veľmi variabilný a odlišuje sa v závislosti od hostiteľskej rastliny, odrody a kmeňa vírusu, ktorý napadol danú rastlinu. Najcitlivejšie sú mladé výsadby ovocných druhov. Vírus sa prenáša voškami alebo vegetatívnym rozmnožovaním.
Červená škvrnitosť listov
Pôvodcom ochorenia červenej škvrnitosti listov je huba Polystigma rubrum. Prezimuje v opadanom lístí, v ktorom sa tvoria plodničky. Z nich sa na jar uvoľňujú tzv. askospóry vyvolávajúce infekciu mladých listov. Prvé príznaky ochorenia v podobe 5 až 10 mm veľkých oranžových až hnedočervených vypuklých škvŕn sa objavujú približne šesť týždňov po infekcii. Silnejšie postihnuté listy sa deformujú, usychajú a predčasne opadávajú. K šíreniu choroby dochádza predovšetkým za teplého a vlhkého počasia.
Nekrotická krúžkovitosť slivky (Prunus necrotic ringspot virus)
Na čepeliach listov sú chlorotické ohraničené škvrny, drobné krúžky alebo pruhy. Postihnuté miesta sa krútia, na spodnej strane listov sa objavujú v okolí žiliek výrastky. Postihnuté miesta postupne nekrotizujú a vypadávajú. Listy sa postupne rozpadávajú a často zostáva zachovalý iba úzky prúžok pletiva v okolí nervov. Príznaky sú silnejšie pri teplom počasí. V ďalších rokoch býva prejav príznakov variabilný, prípadne môže aj zmiznúť.
Tetovnička slivková (Phyllosticta prunicola)
Na listoch sú drobné, okrúhle, červenofialové až fialovošedé škvrny, obvykle lemované tmavším okrajom. Škvrny majú obvykle priemer 1-2 mm. Uprostred nich sú tmavé body. Silne postihnuté listy predčasne opadávajú. Škvrny sú veľmi podobné škvrnitosti listov - presná diagnóza si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie.
Odumieranie púčikov, škvrnitosť plodov a dierkovitosť listov (Stigmina carpophila)
Huba napáda všetky druhy kôstkovín. Na listoch sa objavujú žlté až fialové škvrny, ktorých stredy nekrotizujú a vypadávajú. K napadnutiu dochádza hlavne pri teplom a vlhkom počasí. Ošetrenie je v podobe likvidácie opadaných listov, vetvičiek a plodov. Odporúča sa predjarný a jarný postrek.
Grmaník slivkový (Taphrina pruni)
Grmaník slivkový (Taphrina pruni) je hubové ochorenie, ktoré sa objavuje predovšetkým na plodoch sliviek. Vplyvom choroby dochádza k deformácii ich tvaru - nadobúdajú podlhovastý tvar. Môžu byť dlhé 5 až 7 cm, pričom vo vnútri plodu sa nenachádza kôstka, pretože sa vôbec nevytvorí. Povrchové sfarbenie je žltozelené so šedým povlakom. Napadnuté slivky v priebehu vegetácie hnednú, stratou vody sa scvrkávajú, odumierajú a následne predčasne opadávajú.
Rozmnožuje sa askospórami, ktoré zimu prečkajú v trhlinách kôry, v púčikoch a aj na konároch. Môže prezimovať aj vo forme mycélia vo výhonkoch, ktoré na jar prerastá cez stopku do mladého plodu. Askospóry na jar klíčia a vznikajú z nich blastospóry, ktoré sú príčinou infekcie kvetov a teda aj plodov. V lete koncom júna sa tvoria na povrchu plodov vrecká, v ktorých približne o tri týždne dozrievajú askospóry. Tie sú následne vystreľované do koruny stromu a okolia, kde prezimujú. Ochorenie škodí na plodoch a výrazne znižuje úrodu. Keďže grmaník slivkový je v blízkom príbuzenstve s pôvodcom kučeravosti listov broskýň (Taphrina deformans), šíri sa taktiež za daždivého počasia.
Ďalšie choroby sliviek
- Rez slivková
- Zasychanie okrajov listov slivky
Škodcovia sliviek a ringlôt
Obaľovač slivkový (Cydia funebrana)
Obaľovač slivkový (Cydia funebrana) patrí medzi najvýznamnejších škodcov sliviek. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice v kokóniku pod kôrou, v mačine alebo v iných úkrytoch. Na jar sa zakukľuje a obyčajne v priebehu mája sa liahnu motýle. Oplodnené samičky kladú vo večerných hodinách vajíčka na malé plody, ojedinele aj na listy. Kladenie trvá niekoľko týždňov. Vajíčka sú okrúhle, ploché, šošovkovité, priesvitné a bývajú dobre prilepené k podkladu. Vyliahnuté húsenice sa krátky čas pohybujú po povrchu plodov a potom sa vžierajú dovnútra.
Tento druh obaľovača má u nás dve generácie. Napadnuté plody zvyčajne skôr dozrievajú, zafarbujú sa do modra a často mávajú na povrchu plodu kvapôčku gleja. Bývajú aj oveľa mäkšie ako zdravé plody, pričom vo vnútri sa nachádza červenkastá húsenička spolu s hnedými vlhkými kúskami trusu. Pri vlhkom počasí napadnuté plody následne poškodzuje aj hubové ochorenie - monilióza, takže plody pomerne rýchlo hnijú.
Prvá generácia nebýva príliš početná, preto vo väčšine prípadov nie je potrebné proti nej zasahovať. Skutočný problém predstavuje až druhá generácia, ktorá sa objavuje v priebehu júla. Húsenice tejto generácie napádajú dozrievajúce plody, do ktorých sa zavrtávajú a spôsobujú ich červivosť. Napadnuté plody väčšinou ostávajú na strome a rýchlo podliehajú moníliovej hnilobe.
Piliarky slivkové (Hoplocampa minuta) a žlté (Hoplocampa flava)
Piliarka slivková (Hoplocampa minuta) a piliarka žltá (Hoplocampa flava) sú považované za najzávažnejších škodcov sliviek, slív a ringlôt. Obidva druhy piliarok sa vyskytujú spoločne, alebo prevažuje jeden druh. Obidva druhy piliarok prezimujú v štádiu dospelých lariev v pôde. Na jar sa kuklia a dospelé piliarky sa roja v čase kvitnutia sliviek. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútrajšok plodov, pričom dôsledkom napadnutia piliarkami je hromadné opadávanie zelených nevyvinutých plodov, veľkých 10-15 mm. Pri silnom výskyte piliarok môže opadnúť aj 100 % plodov. Na opadnutých plodoch je viditeľná okrúhla hlboká dierka, z ktorej často vytŕča vankúšik hrdzavohnedého vlhkého trusu. Larva posledný plod opúšťa veľkou čiernou dierkou a padá sama, alebo aj s plodom, na zem, kde sa zahrabáva do pôdy. Čím je počasie teplejšie, tým väčšie býva napadnutie. Za sychravého, daždivého počasia piliarky do kvetov nelietajú a v rokoch s takýmto počasím v období kvitnutia býva napadnutie nízke.
Vlnovník trnkový - slivkový (Eriophyes similis)
Roztoče Eriophyes similis vytvárajú guľovité až bradavičnaté, bledožlté, zelené až tmavočervené hálky na listoch slivky. Na hornej strane listu sú malé, pologuľovité, chlpaté, na spodnej strane listu má hálka otvor. Často sa zhlukujú pozdĺž žiliek, ale sú aj po celej listovej ploche. Výnimočne môžu byť poškodené aj plody.
Vošky na slivkách
Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.
Voška slivková (Hyalopterus pruni)
Čerstvo nakladené vajíčka sú bledozelené, neskôr tmavnú. Vošky cicajú na spodnej strane listov. Na povrchu tela sa nachádza biely voskový prášok. Primárnym hostiteľom sú slivky a trnky, niekedy aj marhule. V dôsledku poškodenia listy zasychajú a opadávajú, ale neskrúcajú sa. Plody sa vyvíjajú horšie. Ochranným opatrením je jarný postrek. V prípade silného výskytu sa môže postrek opakovať.
Voška bodliaková (Brachycaudus cardui)
Primárnymi hostiteľmi škodcu sú najmä slivky, mandle, broskyne alebo marhule. Napadnuté listy sa zvinujú a kučeravejú. Ochrana sa robí predjarným postrekom a podľa výskytu škodcu sa postrek opakuje.
Voška slamihová (Brachycaudus helichrysi)
Primárnym hostiteľom vošky slamihovej sú stromy z rodu Prunus (slivky). Takisto rôzne byliny, najmä z čeľade astrovité. Z kultúrnych druhov poškodzuje najmä slnečnicu. Je to významný škodca slivky, v dôsledku cicania sa listy deformujú a skrúcajú do trúbkovitého zvitku. Napadnuté listy predčasne opadávajú. Slnečnica v dôsledku poškodenia žltne a listy sa stáčajú.
Puklica slivková (Eulecanium corni)
Samičky aj samčeky dospievajú od druhej polovice mája do prvej polovice júna. Samičky sú dlhé 4-6mm, majú pologuľovitý tvar a výšku tela 1,5 až 2mm. Hostiteľskými rastlinami sú najmä slivky, ale je to polyfágny druh, ktorý poškodzuje agáty, jasene, liesky, hlohy, jarabiny, egreše, javory, bresty, vinič a ďalšie dreviny. Cicať môže aj na okrasných rastlinách. V dôsledku cicania sú stromy oslabené a konáriky môžu odumierať. Pri silnom napadnutí môže odumrieť celý strom. Stromy sú menej odolné voči mrazom.
Voška chmeľová (Phorodon humuli)
Prvý článok tykadiel je zreteľne väčší ako druhý článok. Tykadlá sa pripájajú k hlave, na ktorej sú zreteľné čelové hrbolčeky. Primárnym hostiteľom je slivka domáca a príbuzné druhy. Sekundárnym hostiteľom je chmeľ obyčajný. Kolónie sa vyskytujú na spodnej strane listov. Je prenášačom šárky sliviek. Pri premnožení dochádza k deformáciám listov, zasychaniu listov, niekedy môže odumrieť celý výhonok. Ochranným opatrením je jarný postrek.
Podkôrniky: Drvinárik obyčajný (Xyleborus dispar) a Podkôrnik slivkový (Scolytus mali)
Podkôrniky sú bežne rozšírené chrobáky, ktoré napádajú takmer všetky ovocné dreviny. Patria k nim najmä podkôrnik slivkový (Scolytus mali) a podkôrnik ovocný. Podkôrniky možno nájsť hlavne na zoslabnutých stromoch, čo je spôsobené namrznutím, mechanickým poškodením, prílišnou vlhkosťou pôdy a podobne. V kôre konárov či kmienikov badať dierky, pričom pod kôrou po jej odstránení vidieť celú sústavu chodieb, ktoré pomerne pravidelne vybiehajú z centrálnej asi 10 cm dlhej chodby. Podkôrnik ovocný tvorí podstatne jednoduchšiu sústavu chodbičiek.
Drvinárik obyčajný (Xyleborus dispar) napáda drevnú časť stromu. Ako prvotný škodca priamo napáda ovocné stromy v tesnej blízkosti lesov (najmä listnatých). Škody spôsobené podkôrnikom ovocným sú predovšetkým fyziologického rázu. Chodby v lyku prerušujú prívod štiav, strom chradne a odumiera. Najviac býva napadnutá oslnená strana stromu, konáre pôsobia dojmom, akoby boli prestrieľané brokmi, z otvorov vypadáva drvina. Pri slivkách, marhuliach, čerešniach a višniach vyteká z týchto otvorov glejotok. V korune stromu vädnú, žltnú, vysychajú listy a plody, ktoré predčasne opadávajú. Dôležitým vodidlom pri stanovení škodcu je celkový výzor stromu - na strome s preschnutou korunou, s výskytom rakoviny, narastanie vlkov na odumretých konároch, možno s určitosťou predpokladať výskyt podkôrnika ovocného alebo podkôrnika slivkového (Scolytus mali).
Možnosti ochrany a postreky proti škodcom a chorobám sliviek
Všeobecná ochrana proti voškám
Najúčinnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom ničenia vošiek je predjarný postrek ovocných drevín krátko po vypučaní. Týmto postrekom zničíme vošky ešte skôr, než stihnú spôsobiť väčšie škody. Počas vegetácie môžeme vošky ničiť povolenými prípravkami, ale vzhľadom na to, že sa v kolóniách vošiek nachádzajú aj ich prirodzení nepriatelia (napr. lienky, larvy zlatoočiek a pestreniek), mali by sme uprednostniť tie prípravky, ktoré užitočné organizmy neničia (napr. Pirimor).
Biopostreky
Biopostrek je ekologický spôsob boja proti škodcom a chorobám sliviek. Je vyrobený z rôznych prírodných zložiek vrátane rastlín a živočíchov. Bio postrek je účinný proti širokému spektru škodcov vrátane roztočov, mšíc a húseníc. Je bezpečný aj pre ľudí a zvieratá. Najlepší čas na aplikáciu biopostreku je podvečer, keď je hmyz najaktívnejší. Postrek aplikujte na listy a plody sliviek. Postup opakujte každé dva týždne, kým sa problém so škodcami nedostane pod kontrolu. Biopostrek môžete použiť aj na to, aby ste zabránili napadnutiu slivky škodcami. Stačí ho aplikovať na kmeň a konáre stromu skoro na jar. Vytvoríte tak bariéru, cez ktorú hmyz neprenikne.
🌳 Proč jsou ovocné stromy nemocné 🌳 A jak je uzdravit 🌳 Kadeřavost a moniliózu neřešte mědí 🌳
Ochrana proti roztočom
K najškodlivejším roztočom na ovocných stromoch patria: roztočec ovocný (Panonychus ulmi) a roztočec chmeľový (Tetranychus urticae). V sadoch je prvým krokom zavedenie dravého roztoča Typhlodromus pyri. V podmienkach mierneho pásma poskytuje tento roztoč adekvátnu ochranu proti škodlivým roztočom už po prvom roku. V prípade niektorých druhov stromov sa požadovaný stupeň regulácie dosahuje až po 2 - 3 rokoch.
Ochrana proti grmaníku slivkovému
Chemická ochrana sliviek proti grmaníku slivkovému nie je doriešená.
Ochrana proti podkôrnikom (Drvinárik obyčajný a Podkôrnik slivkový)
Ochrana: dbať o dobrý zdravotný stav stromov, vysádzať na vhodné stanovištia zodpovedajúce kultivarom. Slabé, choré stromy, hlavne ich neživé časti odstraňovať a páliť. Kmene ohrozených stromov, najmä mladých stromčekov po presadení postrekujeme prípravkom Metation E 50 v 0,2% koncentrácii od konca mája do konca augusta každý tretí týždeň. Drvinárik obyčajný môže byť monitorovaný a regulovaný etanolovými pascami, podobne ako proti podkôrnikovi slivkovému (Scolytus mali).
🌳 Proč jsou ovocné stromy nemocné 🌳 A jak je uzdravit 🌳 Kadeřavost a moniliózu neřešte mědí 🌳
tags: #podkornika #slivkoveho #postrek