Podpníky sú neoddeliteľnou súčasťou ovocného stromu a predstavujú jeho koreňový systém. Spolu s naštepenou odrodou rozhodujú až 50 percentami o celkovej úrodnosti stromu, pričom umožňujú príjem vody a živín z pôdy a ukladajú v sebe zásobné látky vytvorené fotosyntézou. Takmer každý ovocný strom pozostáva z podpníka - spodnej časti ovocného stromu spolu s koreňovým systémom a nad podpníkom je navrúbľovaná ušľachtilá, rodiaca časť, ktorú tvorí vrchná časť kmeňa a koruna stromu. Ich spojenie je ľahko vidieť na mladom stromčeku ako zlom alebo kolienko niekoľko centimetrov nad zemou, kde boli očká alebo vrúble naštepené na podpník. Horná rodiaca časť stromu je zodpovedná za vzhľad a chuť plodov.
Význam podpníkov v ovocinárstve
Podpníky významne ovplyvňujú celý rad dôležitých pestovateľských vlastností ovocných drevín. Významne ovplyvňujú aj rast navrúbľovanej alebo naočkovanej odrody, začiatok rodivosti, celkovú úrodnosť a výkonnosť stromu. Ovplyvňujú tiež odolnosť proti nízkym teplotám, kvalitu i množstvo ovocia a iné vlastnosti. Rovnako dôležitý je aj spôsob rozmnožovania podpníkov, kvalita ich koreňovej sústavy a hĺbka vysadenia. Stabilita ovocného stromu (jeho upevnenie - zakotvenie v pôde) je predovšetkým charakteristikou použitého podpníka.
Faktory ovplyvňujúce výber podpníka
Veľkosť ovocného stromu, jeho výšku a šírku ovplyvňujú mnohé faktory, medzi ktorými klimatologické a pôdne podmienky zohrávajú dôležitú úlohu. Avšak najdôležitejším faktorom je práve podpník. Ten ovplyvňuje nielen veľkosť stromu, ale aj ďalšie vlastnosti, ako je nástup do rodivosti, odolnosť proti chorobám či odolnosť proti klimatickým podmienkam. Až na niektoré výnimky má podpník malý vplyv na veľkosť plodov, takže ovocie zo stromu rastúceho na podpníku, ktorý obmedzuje výšku stromu, bude mať približne rovnakú veľkosť ako ovocie zo stromu, ktorý rastie na podpníku umožňujúcom väčšiu výšku.
Šľachtenie podpníkov sa zameriava na slabú intenzitu rastu, ľahkú rozmnožovateľnosť, odolnosť proti celému spektru škodlivých činiteľov a toleranciu voči rozličným pôdno-klimatickým podmienkam. Okrem toho podpník musí mať dobrú afinitu k naštepeným odrodám. Dôležité je pripomenúť, že podpník a ovocný druh, ktorý naň chceme naštepiť, musia byť vzájomne príbuzné. Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko príbuzné druhy; vtedy hovoríme, že im chýba vzájomná znášanlivosť (sú inkompatibilné). Opakom je dobrá afinita (kompatibilita - znášanlivosť).
V zimnom období sa pre korene vegetatívnych podpníkov uvádza v pôde ako kritická teplota mínus 7 až mínus 15,5 °C, pričom existujú rozdiely v citlivosti jednotlivých podpníkov na mrazy, ako aj rozdiely v ich regeneračnej schopnosti po namrznutí.
Odroda a kultivar: Kľúčové rozdiely
- Odroda je rastlina, ktorá má svoje typické vlastnosti (vrátane veľkosti, farby, chuti atď.), ale ku ktorým došlo prirodzene - teda bez zásahu človeka. O odrodách hovoríme, že "boli" vytvorené prírodou a môžu byť rozmnožované aj semenom, pričom výsledné rastliny (potomstvo) majú vlastnosti zhodné s rodičovskými rastlinami (len výnimočne ide o drobné odlišnosti). Ak zasadíme semienko z jablone alebo akéhokoľvek ovocného druhu, vyrastie nám plánka - teda kríženec, ktorého vlastnosti s veľkou pravdepodobnosťou nebudú dosahovať kvality vyšľachtených odrôd (kvalita plodov, odolnosť proti chorobám a škodcom).
- Kultivar je rastlina, ktorá bola vyšľachtená človekom za účelom dosiahnutia žiadúcich vlastností (ako je veľkosť, farba, výnos, odolnosť proti chorobám atď.), a to pomocou hybridizácie, t. j. krížením dvoch alebo viacerých rôznych odrôd rastlín, z ktorých každá má svoje žiadúce špecifické vlastnosti. Akonáhle sa pri krížovom opeľovaní dosiahla požadovaná kvalita a získali sa správne vlastnosti, tieto novo vyšľachtené kultivary ešte musia byť schopné takej reprodukcie (takého spôsobu rozmnožovania), aby boli zachované ich jedinečné vlastnosti.
Rozmnožovanie podpníkov: Generatívne a vegetatívne
Charakteristika generatívnych podpníkov
Podpníky množené generatívne - zo semena - sa stavbou koreňového systému i odolnosťou proti zimným mrazom odlišujú od podpníkov množených vegetatívne. Koreňová sústava má výrazne vyvinutý hlavný koreň, často kolovitý (ako u hrušky a orecha kráľovského); postranných koreňov je menej a sú dosť hrubé, vláskových korienkov je tiež menej. Korene sa vyvíjajú rýchlejšie a mohutnejšie, lepšie zakoreňujú a stromy na týchto podpníkoch rastú bujnejšie ako na podpníkoch vegetatívnych. Generatívne podpníky sa všeobecne vyznačujú vysokou odolnosťou proti mrazom, sú menej náročné na stanovište a stromy na nich veľmi dobre rastú. Generatívny spôsob rozmnožovania má oproti vegetatívnemu výhodu lepšieho stavu ovocných výpestkov, najmä pokiaľ ide o vírusové ochorenia. Odrody navrúbľované na generatívne podpníky sa vyznačujú veľkým až veľmi veľkým vzrastom a dlhovekosťou. Dospelý ovocný strom s generatívnym podpníkom môže podľa druhu dorásť aj do 10 a viac metrov výšky aj šírky. Ich nevýhodou je neskorší nástup do rodivosti, naopak, ich výhodou je dlhšia životnosť 80 až 100 rokov.
Charakteristika vegetatívnych podpníkov
Koreňovej sústave vegetatívne rozmnožovaných podpníkov veľmi často chýba hlavný koreň; postranné korene sú husté, bohato rozkonárené a tenšie. Vegetatívne podpníky sú množené z koreňových odrezkov, prípadne iných častí stromov vyšľachtených na tento účel. Majú nižší vzrast (trpasličí až mohutný vzrast v závislosti od typu podpníka), slabší koreňový systém, ktorý niekedy potrebuje dodatočnú podporu a závlahu. Ich kratšia životnosť (desiatky rokov, pri trpasličích podpníkoch len cca 15-25 rokov) je kompenzovaná skorým nástupom do rodivosti (často už vo veku 2 až 4 rokov). Tieto vlastnosti vegetatívnych podpníkov platia najviac u trpasličích vzrastoch ovocných stromov.
Špecifické podpníky pre hrušky
Šľachtenie a výskumom podpníkov sa v SR i v zahraničí zaoberajú mnohé šľachtiteľsko-výskumné pracoviská. V Európe patrí medzi najznámejšie Výskumná stanica v East Mallingu v Anglicku, z ktorej pochádzajú vegetatívne podpníky radu M pre jablone a MA až MG pre hrušky.
Generatívne podpníky hrušiek
Hrušková plánka (Pyrus communis)
Hrušková plánka je generatívne množený podpník. Kultúrne odrody hrušiek naštepené na hrušku planú rastú bujne, zdravo, dobre sa prispôsobujú prostrediu, majú vysokú odolnosť proti nízkym teplotám, dlhú životnosť a znášajú sucho i prechodné zaplavenie vodou. Nevyžadujú čierny úhor (okopávku), celoživotnú oporu a doplnkovú závlahu. Oproti dule má plánka neskorší štart rodivosti, ale zato strom má dlhšiu životnosť a silnejší rast. Nakoľko má silný kolový koreň, je menej vhodná do pôd s vysokou hladinou podzemnej vody. Tento podpník je zmesou podpníkov vypestovaných z plánok alebo polokultúrnych hrušiek a využíva sa pre vyššie tvary do okrajových oblastí. Pre produkčné sady je prijateľný výnimočne v spojitosti so slabšie rastúcimi odrodami, ako je Konferencia alebo Williamsova čáslavka. Hruška planá dorastá do približnej výšky 6 metrov.
Hruška planá, typ Kirchensaller: Je to silný vegetatívne množený podpník klasickej hrušky planej. Je najlepšou voľbou, ak chcete vysadiť tradičný hruškový sad. Kirchensaller vytvára štandardnú hrušku s výškou 6 m alebo viac. Stromy by sa mali vysádzať vo vzájomnej vzdialenosti 5 až 7 m a majú potenciál byť veľmi dlhoveké, to jest viac ako 100 rokov v správnych podmienkach.
Hruškový semenáč
Hruškový semenáč vzniká zo semien kultúrnych odrôd, s dobre vyvinutými semenami, napríklad z Boscovej fľašky. Získané podpníky sú vyrovnanejšie ako pri hruškovej plánke.
Hruška Kavkazská
Hruška Kavkazská dorastá do približnej výšky 5 - 6 metrov. Vzrastom je menšia ako plánka alebo semenáč. Do rodivosti vstupuje neskôr a je vysoko odolná voči mrazu a chorobám.
Selekcie z VÚOOD Bojnice
Tieto podpníky boli vyselektované na VÚOOD Bojnice z porastov hrušiek Hornej Nitry. V LRO sú od roku 1990.
- H-TE-1: Má spoľahlivú produkciu osiva. Semeno má vysokú klíčivosť a vyrovnanosť výsevov. K bežným odrodám má dobrú afinitu. Rastie slabšie ako H-TE-1 a H-TE-2. Je vhodný pre stredné tvary s rodivosťou od 3 - 5 roku.
- H-TE-2: Je dobrý podpník, podobne ako ďalšie selektované generatívne rozmnožované podpníky. Bol vybraný z polokultúrnych hrušiek.
- H-TE-3: Pôvodný názov mal Solnohradka 9. Matečné stromy rastú stredne silno.
Vegetatívne podpníky hrušiek
Dula (Cydonia oblonga)
Dula je všeobecne známa ako podpník so selektívnym afinitným vzťahom k hruškovým odrodám. Má plytko rozloženú koreňovú sústavu, a preto jej viac vyhovujú úrodnejšie pôdy s dostatkom vlahy. V naštepenej odrode indukuje slabší rast, ale zato urýchľuje skorší nástup rodivosti. Priaznivo ovplyvňuje aj chuť a veľkosť plodov. Dula je citlivá na vyšší obsah vápnika v pôde (nad 10 %), kedy sa už objavuje kalcióza. Zároveň je do istej miery rizikovým podpníkom pre vysokú citlivosť ku Bacterium amylovorum (bakteriálna spála). Zlú afinitu má dula napríklad s odrodami Clappova, Boscova, Drouardova, Charnieuska, Lucasova a Williamsova. Pre dopestovanie stromčekov z týchto odrôd na duli je potrebné medzištepenie, napríklad odrodou Hardyho maslovka alebo Konferencia. Afinitné problémy zhoršujú odolnosť proti virózam, napríklad mozaika hrušiek. Všeobecne dula rast hrušiek oslabuje. V súčasnosti dula ako podpník disponuje väčším množstvom klonov a dorastá do približnej výšky 4 metrov.
- Dula A (MA): Je to selekcia z dule angerskej. Tento podpník má plytkú koreňovú sústavu. Dobre sa rozmnožuje z bylinných odrezkov, horšie z drevnatých. Dula A je menej mrazuodolná (do -26 °C) ako hrušková plánka, je však odolnejšia ako dula C. V porovnaní s plánkou oslabuje rast o 30 - 50 %. Dobre zrastá s odrodami Konferencia, Pastornica, Madam Verté, Hardyho, Dekanka Róbertova a Dielova. Zlú afinitu má s odrodami Clappova, Júlová, Boscova, Drouardova, Charnieuska a Williamsova.
- Dula C: Rastie asi o 10-15 % slabšie ako typ A. Z duli patrí k najslabšie rastúcim, má však najviac problémov s afinitou.
- Dula Provence: Pochádza z Kaukazu. Je odolnejšia proti suchu a znáša lepšie vyšší obsah CaC03 ako dula angerská.
- Dula Provence BA 29: Je to klonová selekcia z duli provensálskej s vyššou odolnosťou k suchu. Rastie o 20 % bujnejšie ako dula MA. Má aj lepšiu afinitu s odrodou Williamsova a Crassanská. Dula (BA - 29) zoslabuje rast naštepených kultúrnych odrôd hrušiek a urýchľuje ich nástup do rodivosti. Priaznivo ovplyvňuje aj veľkosť a chuť plodov.
- Dula Eline®: Možno ho použiť pre hrušky a duly. Stromy majú vzpriamený habitus. Pre svoju mrazuvzdornosť (do -25 °C) a kompatibilitu s mnohými odrodami hrušiek je veľmi vyhľadávaným typom podpníka a vhodnou voľbou do záhrad, kde je cieľom mať kompaktnejší tvar stromu. Je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti, kompatibilitu, vysokú úrodnosť a odolnosť proti mrazu. Dorastá do výšky približne 2,5 - 3 m. Hodí sa aj pre nižšie intenzívne tvary, nie však do veľmi suchých oblastí a piesočnatých pôd. Vyžaduje stálu oporu a doplnkovú závlahu, pretože plytko korení.
- Dula Adams: Je slaborastúci podpník, vhodný aj pre zákrpky alebo vretená. Dorastá do výšky približne 3 - 3,5 m. Podpník Dula Adams v prvých rokoch rastie bujnejšie ako podpník hruška planá, avšak približne v treťom roku sa jeho rast výrazne spomalí. V súčasnej dobe je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti a vysokú úrodnosť.
- České selekcie duli (šľachtitelia K. Jašík a A.):
- K-TE-E: Tento klon bol vybraný ako mrazuodolnejší z počtu 160 klonov. Má dlhšiu vegetačnú dobu ako iné české selekcie. Dobre sa rozmnožuje z bylinných odrezkov (až 90 %). Z drevnatých odrezkov zakorení maximálne 50 %. Má dobrú afinitu s hruškami Pastornica, Konferencia, Hardyho maslovka a Parížanka.
- K-TE-A: Je semenáč z voľného opelenia dule Halenkovickej. Vyznačuje sa vyššou mrazuodolnosťou. Rast je slabý až stredný. Priaznivo ovplyvňuje nástup naočkovaných odrôd do rodivosti. Tvorí vyrovnané oddelky s malým množstvom obrastu (až 79 % ich možno zaradiť do 1. akostnej triedy). Množiteľnosť drevnatými odrezkami je stredná, lepšie sa však rozmnožuje bylinnými odrezkami. Má dobrú afinitu s hruškami Pastornica, Konferencia, Hardyho a Parížanka, zlú s Boscovou flaškou.
Podpníky radu OHF (Oldhome x Farmingdale)
Ide o skupinu podpníkov vyselektovaných z krížencov OHF (Oldhome x Farmingdale). Toto isté kríženie je označované ako Farold (Farmingdale x Oldhome). Prednosťou týchto podpníkov je vynikajúca afinita s európskymi hruškami, a to aj s afinitne náročnými, ako sú Williamsova čáslavka a Guyottova. Dobre zrastajú aj s ázijskými odrodami hrušiek. Ide o podpníky odolávajúce spále ružovitých, mrazuodolné a s menšou citlivosťou k prebytku CaC03. Podpník Oldhome sa používa v Britskej Kolumbii ako kmeňotvorný. OHF (Farold) podpníky sú licenčne majetkom firmy Star Fruits a rozmnožujú sa in vitro, bylinnými, ale aj drevnatými odrezkami. Vzrastnosť podpníkov radu OHF je rozdielna, t. j. od veľmi slabo rastúcich až po bujne rastúce na úrovni plánky.
- OHF 333: Rastie o 25 - 35 % slabšie ako plánka a o niečo bujnejšie ako BA 29.
- OHF 87: Rastie o 5 - 25 % slabšie ako plánka. Rodivosť je vyššia až o 30 % ako na plánke.
- OHF 51, 97, 217, 222, 266 a 333: Sú ďalšími perspektívnymi podpníkmi tejto skupiny.
Pyrodwarf®
Pyrodwarf® je pozoruhodný znášanlivosťou k vysokému obsahu CaCO3. Čiastočne oslabuje rast naštepených odrôd, ale ešte horšou vlastnosťou je variabilita výsevov. Nebola zistená horšia afinita. Určité problémy sú pri použití pre Crassanskú a Hardyho maslovku. Dobre zrastá aj s ázijskými hruškami (nashi, ku-moi) a je odolný proti Bacterium amylovora.
Iné perspektívne podpníky pre hrušky
- Pyrus betulaefolia L.: Niektoré klony sú množiteľné bylinnými odrezkami. Sú selektované na Poľnohospodárskej univerzite vo Viedni s určením pre pôdy vápenaté. Medzi najlepšie patrí klon č. 5.
- Pyrus communis - Naine verte: Je to superzákrpkový genotyp, ktorý vznikol ako náhodný semenáč v roku 1830.
Faktory ovplyvňujúce výber podpníka pre hrušky
Výber správneho podpníka pre hrušky určuje veľkosť stromu, jeho odolnosť voči chorobám, rýchlosť nástupu plodnosti a prispôsobenie sa rôznym klimatickým a pôdnym podmienkam. Správna voľba podpníka môže výrazne ovplyvniť úspech pestovania hrušiek, od celkového rastu až po kvalitu a množstvo úrody. Pri výbere typu podpníka by sme mali brať do úvahy budúci účel stromu a priestor, ktorý si bude vyžadovať v dospelosti. Na rovnakú plochu sa takto zmestí viacero stromov rozličných druhov a odrôd.
Pre črepníkové pestovanie vyberte zakrpatené a kompaktné ovocné stromy na pomaly rastúcom podpníku, ktorý potom dorastá do výšky 2 - 3 metrov. Veľmi dôležitý je správny rez na udržanie kompaktnosti stromu. Pri výbere ovocného stromčeka do chladnejších oblastí je dôležité zvoliť správny podpník, to vám zabezpečí správny rast i úrodu. Je dôležité pozerať sa aj na dĺžku vegetácie, sú odrody, ktoré skrátka potrebujú dlhší čas na vyzretie pletív.
Odporúčania pre výber podpníka pre hrušky
- Ak máte menšiu záhradu s dobrou (neprevápenatou) pôdou, je najlepšou možnosťou podpník Dula Eline® a podpník Dula Adams.
- Pri väčších záhradách alebo svahovitých záhradách je vhodný podpník Hruška planá.
- Dula Eline® je odporúčaná najmä do chladnejších a okrajových oblastí pre svoju mrazuvzdornosť a skorý nástup do rodivosti. Nehodí sa však do veľmi suchých oblastí a piesočnatých pôd, vyžaduje stálu oporu a doplnkovú závlahu, pretože plytko korení.
- Pre ílovitú pôdu odporúčame stromy na odolnejších podpníkoch, ako je Hruška planá, ktorá je prispôsobená na naše pôdne a podnebné podmienky a má dlhšiu životnosť. Pôdu pred výsadbou je potrebné zlepšiť zapravením organických hnojív (maštaľný hnoj, zelené hnojenie, kompost) alebo pomocných látok minerálneho pôvodu (keramzit, liadrain, perlit, vermikulit, pemza, zeolit).