Hrušky sú obľúbeným ovocím vďaka svojej nezameniteľnej aromatickej chuti, a tiež vysokým obsahom zdraviu prospešných látok. Hruška obyčajná (Pyrus communis), náš domáci strom, sa v porovnaní s jabloňou vyznačuje vyššími nárokmi na teplo. Patrí medzi stredne teplomilný druh, ktorý najlepšie prosperuje na dobre chránených stanoviskách.
Požiadavky na Stanovište a Pôdu
Pre hrušky sú vhodné teplé a stredne teplé lokality s priemernou ročnou teplotou pohybujúcou sa medzi 7,5 až 9°C. Hrušky obľubujú ľahké, humózne, hlinito-piesčité pôdy. Pri pestovaní sa úplne vyhýbame studeným ílovitým pôdam, ktoré hruška znáša veľmi zle. To sa následne prejavuje vytváraním slabých letorastov a zlého rodivého dreva. Zaujímavosťou je, že hruška pestovaná na plytkých pôdach, ktoré sú navyše studené a premokrené, zvykne vytvárať v dužine sklerenchymatické bunky, pripomínajúce kamienky. V prípade piesčitých pôd je problémom ich nízka schopnosť udržať vlahu.
Z hľadiska pH pôdy je potrebné si uvedomiť, na akom podpníku je hruška pestovaná. V prípade pôd s prirodzene vysokou hodnotou pH môžeme siahnuť po hruškách, ktoré sú pestované na podpníku semenáča hrušky. Hrušky s dulovým podpníkom prosperujú na slabo kyslých až neutrálnych pôdach. Vysoký obsah vápnika v pôde je vo všeobecnosti príčinou vzniku chloróz a celkového chradnutia rastliny.
Pôdu pred výsadbou je potrebné zlepšiť. Aby sme si zúrodňovanie ílovitých pôd trochu zjednodušili, veľmi dobrým riešením je zapravenie organických hnojív do pôdy. Za vhodné na tento účel považujeme maštaľný hnoj, zelené hnojenie a veľmi dobrým riešením je kompost, ktorý je vhodný aj na zušľachtenie a zúrodnenie piesočnatých pôd. Ďalej sú vhodné aj pomocné látky minerálneho pôvodu ako keramzit, liadrain, perlit, vermikulit, alebo drvené horniny ako pemza či zeolit.
Význam a Voľba Podpníka
Podpník je neoddeliteľnou súčasťou ovocného stromu a je rovnako dôležitý ako odroda. Je to časť ovocného stromu, ktorá korení v pôde, a do ktorej štepíme ušľachtilé odrody (formou očka alebo vrúbľa). Podpníky významne ovplyvňujú celý rad dôležitých pestovateľských vlastností ovocných drevín. Pri niektorých ovocných druhoch sa zúčastňujú až 50 percentami na celkovej úrode. Upevňujú svojimi koreňmi strom v pôde a umožňujú príjem živín a vody z pôdy, ako aj prepravu asimilačných látok z koruny do podzemných orgánov.
Významne ovplyvňuje aj rast navrúbľovanej alebo naočkovanej odrody, začiatok rodivosti, celkovú úrodnosť a výkonnosť stromu. Ovplyvňuje tiež odolnosť proti nízkym teplotám, kvalitu i množstvo ovocia a iné. Rovnako dôležitý je tiež spôsob rozmnožovania podpníkov, kvalita ich koreňovej sústavy a hĺbka vysadenia. Stabilita ovocného stromu (jeho upevnenie - zakotvenie v pôde) je predovšetkým charakteristikou použitého podpníka. Veľké rozdiely v raste jednotlivých typov podpníkov umožňujú pestovanie rozličných pestovateľských tvarov, od veľmi slaborastúcich zákrpkov až po bujne rastúce kmeňové tvary. Šľachtenie podpníkov sa zameriava na slabú intenzitu rastu, ľahkú rozmnožiteľnosť, odolnosť proti celému spektru škodlivých činiteľov a toleranciu voči rozličným pôdno-klimatickým podmienkam.
Okrem toho podpník musí mať dobrú afinitu (znášanlivosť alebo kompatibilitu) k naštepeným odrodám. Dôležité je pripomenúť, že podpník a ovocný druh, ktorý naň chceme naštepiť, musia byť vzájomne príbuzné. Niekedy spolu nezrastú ani dosť blízko príbuzné druhy, vtedy hovoríme, že sú inkompatibilné. V zimnom období sa pre korene vegetatívnych podpníkov uvádza v pôde ako kritická teplota mínus 7 až mínus 15,5 °C, pričom sú rozdiely v citlivosti jednotlivých podpníkov na mrazy, aj rozdiely v ich regeneračnej schopnosti po namrznutí.
Podpníky pre hrušky určujú veľkosť stromu, jeho odolnosť voči chorobám, rýchlosť nástupu plodnosti a prispôsobenie sa rôznym klimatickým a pôdnym podmienkam. Správna voľba podpníka môže výrazne ovplyvniť úspech pestovania hrušiek, od celkového rastu až po kvalitu a množstvo úrody. Pri výbere ovocného stromčeka do chladnejších oblastí je dôležité zvoliť správny podpník, to Vám zabezpečí správny rast i úrodu.
Listáreň z archívu Strih hrušky
Druhy Podpníkov pre Hrušky
Medzi najznámejšie podpníky pre hrušky patria tie vyšľachtené vo Výskumnej stanici v East Mallingu v Anglicku, označené radom od MA až po MG. V súčasnosti sú najpoužívanejšími podpníkmi pre hrušky Dula Adams a Hruška planá. Medzi ďalšie vhodné podpníky pre intenzívne tvary patria dulové podpníky, ktorých štandardom vo svete je podpník MC, ako aj MA a podpníky tejchobuzického šľachtenia K-TE-B a K-TE-E. Ako perspektívne sa pre budúcnosť ukazujú podpníky francúzskych šľachtiteľov Sydo, ale najmä BA-29, ktorý sa vyznačuje slabým rastom a zvýšenou odolnosťou k suchu, chloróze a vírusovým ochoreniam.
Koreňová sústava vegetatívne rozmnožovaných podpníkov veľmi často chýba hlavný koreň, postranné korene sú husté, bohato rozkonárené a tenšie.
Dulové podpníky (Quince)
Dulové podpníky, ako sú dula, Dula Adams, Dula Eline, Quince A a Quince C, majú plytko rozloženú koreňovú sústavu. Preto im viac vyhovujú úrodnejšie pôdy s dostatkom vlahy. V naštepenej odrode indukujú slabší rast, ale zato urýchľujú skorší nástup rodivosti. Priaznivo ovplyvňujú aj chuť a veľkosť plodov. Podpníky Quince, ako sú Quince A a Quince C, sú citlivé na vyšší obsah vápnika v pôde. Väčšina podpníkov, najmä Quince C a Pyrodwarf®, vyžaduje dobre priepustnú pôdu. Hrušky s dulovým podpníkom prosperujú na slabo kyslých až neutrálnych pôdach.
- Dula Eline: Je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti, kompatibilitu, vysokú úrodnosť a odolnosť proti mrazu. Dorastá do výšky približne 2,5 - 3 m. Je viac mrazuvzdorný, a preto sa odporúča najmä do chladnejších a okrajových oblastí. Hodí sa aj pre nižšie intenzívne tvary, nie však do veľmi suchých oblastí a piesočnatých pôd. Vyžaduje stálu oporu a doplnkovú závlahu, pretože plytko korení.
- Dula Adams: Je slaborastúci podpník, vhodný aj pre zákrpky alebo vretená. Dorastá do výšky približne 3 - 3,5 m. V prvých rokoch rastie bujnejšie ako podpník Hruška planá, avšak približne v treťom roku sa jeho rast výrazne spomalí. V súčasnej dobe je využívaný hlavne pre svoj skorý nástup do rodivosti a vysokú úrodnosť.
Ak máte menšiu záhradu s dobrou (neprevápenatou) pôdou, je najlepšou možnosťou podpník Dula Eline a podpník Dula Adams.
Podpník Hruška planá (Semenáč hrušky)
Podpník Hruška planá je odolný a dobre sa prispôsobuje každým pôdnym podmienkam. Oproti dule má neskorší štart rodivosti, ale zato strom má dlhšiu životnosť a silnejší rast. Nakoľko má silný kolový koreň, je menej vhodný do pôd s vysokou hladinou podzemnej vody. Má bujnejší rast a neskorší nástup do rodivosti, avšak má lepšiu afinitu a hlbší koreňový systém. V mladosti nevyžaduje oporu ani doplnkovú závlahu. Dorastá do výšky približne 5-6 m. Je prispôsobený na naše pôdne a podnebné podmienky a má dlhšiu životnosť. V prípade pôd s prirodzene vysokou hodnotou pH môžeme siahnuť po hruškách, ktoré sú pestované na podpníku semenáča hrušky. Do ílovitej pôdy sa odporúčajú stromy na odolnejších podpníkoch.
Pre väčšie záhrady alebo svahovité záhrady je vhodný podpník Hruška planá.
Afinitné požiadavky
Rozdiel medzi hruškami štepenými na dulových podpníkoch a podpníkoch semenáčov hrušiek spočíva tiež v samotnom vzraste stromu. U hrušiek so slabšou afinitou k duli (napríklad odrody „Williamsova“, „Clappova“, „Parížanka“, „Boscova“) sa doporučuje použiť medzištepenie, pričom vhodná je odroda „Hardyho“.
Pestovanie a Starostlivosť o Hrušky
Výber odrôd a typy hrušiek
V záhradách sa pestuje množstvo odrôd hrušiek s rôznymi vlastnosťami:
- Skoré zimné odrody: Vyznačujú sa vysokou odolnosťou proti mrazom.
- Letné odrody: Patria sem napríklad Hruška ázijská Nijisseiki, ktorá je letnou odrodou s guľovitými žltými plodmi podobnými jablku. Ďalšou obľúbenou letnou odrodou je Hruška Bonkreta Williamsa s veľmi chutnými, šťavnatými a aromatickými plodmi. Hruška Clappova sa vyznačuje pôsobivými plodmi, je to obľúbená letná odroda s veľkými, šťavnatými a sladkými plodmi, ideálnymi na priamu konzumáciu aj spracovanie.
- Jesenné odrody: Medzi ne patrí stará, francúzska odroda hrušky so stredne veľkými, šťavnatými plodmi a sladkou chuťou. Jesenná odroda hrušiek vhodná na priamy konzum i konzervovanie, dobre znáša transport. Jesenná maslovka pôvodom z Francúzska je odolná mrazu aj chorobám a vhodná aj do okrajových oblastí. Anglická jesenná odroda hrušiek sa vyznačuje nenáročnosťou na pôdne podmienky aj polohu.
- Ázijské hrušky (Nashi): Ázijská hruška sa vyznačuje bujným rastom a obrovskými, lahodnými plodmi. Nashi hrušky sú veľmi populárne hlavne kvôli svojej extrémnej šťavnatosti a sladkej aromatickej chuti. Ich hlavnou výhodou je vysoká odolnosť proti chorobám a škodcom. Ich úrodnosť je veľmi vysoká, čo niekedy vyžaduje aj prebierku plodov. Dôležité je i to, že Nashi nie sú krížence hrušiek a jabloní. Príkladom je Nashi Prosuccoso.
- Štíhle odrody: Sú odrody podobné stĺpovitým, ako napríklad Sommerblutbirne, Nashi Prosuccoso, Concorde, Decora, Obelisk. Tieto odrody treba v štíhlom tvare udržiavať pravidelným rezom.
- Triploidné odrody: Sem patria napríklad „Pastornica“, „Lucasova“, „Špinka“ a „Dielov maslovka“.
Opelenie hrušiek
Pri hruškách nezabúdajme, že ide o zväčša cudzoopelivé rastliny. Keďže odrody, ktoré sú u nás najviac pestované patria medzi cudzoopelivé, je nevyhnutné zabezpečiť si aspoň dve rozličné odrody, ktoré sa vyznačujú kvitnutím v rovnakom čase. V prípade, že sú hrušky opelené vlastným peľom, dochádza často ku partenokarpii. Obzvlášť náchylnými na tento jav sú odrody „Konferencia“ a „Williamsova“. Vzájomná inkompatibilita odrôd je iba výnimočným javom, napríklad v prípade odrôd „Williamsova“ a „Esperenova maslovka“. Nashi hrušky sú čiastočne samoopelivé, no výhodnejšie je vysadiť zmes viacerých kompatibilných druhov odrody ázijskej hrušky kvitnúcich v rovnakom období.
Výživa a zavlažovanie
Aby sme boli odmenení bohatou úrodou, je dôležité nepodceniť dostatok vlahy a živín v pôde. Tie majú priamy vplyv na vitalitu rastliny, a následne aj na veľkosť a kvalitu plodov. Hrušky obľubujú hnojenie organickým hnojivom, ktoré sa do pôdy uvoľňuje postupne. Organické hnojenie dopĺňame aj minerálnym, ideálne vo forme listovej výživy. Hrušky sú vo všeobecnosti náročné na dostatok draslíka, fosforu a horčíka.
Prebierka plodov
Pri starostlivosti o hrušky nezabúdame na prebierku plodov. Hrušky sú typické tým, že prebierku vykonávame už do troch týždňov po odkvitnutí kvetov. Ich úrodnosť je niekedy veľmi vysoká, čo vyžaduje prebierku plodov.
Výsadba hrušiek
Výsadba mladej hrušky sa nijako nelíši od výsadby väčšiny ovocných stromov. Je množstvo názorov ohľadom termínu výsadby ovocných drevín. Jesenné i jarné obdobie majú svoje pozitíva a negatíva. V jesennom období je síce určité malé riziko vymrznutia, ale na druhej strane v jeseni vysadené stromky do zimy zakorenia a na jar vstupujú plnou silou do vegetácie. Stromky vysadené v jarnom období sa síce vyhnú zimným mrazom, nakoľko však ich koreňový systém nie je ešte v zemi riadne „uchytený“, vyžadujú zvýšenú zálievku. Hruške vyhovuje jarný i jesenný termín výsadby. Samotnej výsadbe však predchádza množstvo opatrení, od výberu vhodných odrôd a podpníka až po predvýsadbovú prípravu pôdy. Je dôležité pozerať sa aj na dĺžku vegetácie, sú odrody, ktoré skrátka potrebujú dlhší čas na vyzretie pletív.
Rez hrušiek
Mimoriadne dôležitý je rez po vysadení, ktorý následne ovplyvňuje úspešné ujatie hrušky, a tiež jej správny tvar. Hrušky majú tendenciu vytvárať vertikálnu korunu. Základom dvojstupňového sektorového rezu je rez minuloročných výhonkov na vnútorný púčik. Dosiahneme tak silný vertikálny výhon vyvinutý z vnútorného púčika, a tiež aj lepšie odklonený sekundárny výhonok z vonkajšieho púčika, smerujúci von z koruny. Nevyhnutný je aj letný rez, pri ktorom odstraňujeme vertikálne rastúce prebytočné konáre a tiež zahusťujúce a konkurenčné konáre. Pravidelným letným rezom a včasnou prebierkou plodov oslabujeme rast stromov a stimulujeme tvorbu kvetných pukov, potrebných pre budúcu úrodu. Periodicky sa zbavujeme prehrubnutých a zbujnených konárov, konkurenčných a poškodených konárov a vertikálne rastúcich konárov, ktoré nemienime ohýbať a ďalej využívať. Okrem rezu sa snažíme čo najviac využívať doplnkové spôsoby tvarovania ako sú vyväzovanie konárov do horizontálnej až previslej polohy, zaškrcovanie, prebierka plodov a pod.
Pestovateľské tvary hrušiek
Ako prvé by sa záhradkár mal rozhodnúť, aký pestovateľský tvar si zvolí pre svoju záhradku. V posledných rokoch sa stále viac upúšťa od vysokých kmenných tvarov, ktoré ich zápory ako menšia veľkosť a kvalita plodov, sťažené ošetrovanie a zber a veľká priestorová náročnosť predurčovali najmä na extenzívne pestovanie. Väčšina záhradkárov má k dispozícii len malé pestovateľské plochy, na ktorých sa snaží dosiahnuť čo najvyššiu úrodu. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa i v záhradkách čoraz častejšie stretávame s intenzívnymi tvarmi.
Ich ďalšou výhodou je jednoduché ošetrovanie a zber, skorý nástup do rodivosti, väčšie využitie pestovateľskej plochy a slnečného žiarenia, vyššie úrody a vysoký podiel plodov výberovej akosti. Pre klasické kmenné tvary hrušiek sa používajú najmä semenné podpníky. Ich výhodou je dlhá životnosť, nevýhodou je neskorý nástup do rodivosti, silný rast a nakoľko majú silný kolový koreň i nevhodnosť do pôd s vysokou hladinou podzemnej vody. Povedzme si preto základné informácie o niektorých pestovateľských tvaroch využívaných v intenzívnom ovocinárstve.
Intenzívne pestovateľské tvary
Pre intenzívne tvary hrušiek používame vegetatívne dulové podpníky. Správnou agrotechnikou, prebierkou plodov, rezom a výživou sa snažíme udržať rovnováhu medzi rastom a rodivosťou, čo je predpoklad pravidelných a vysokých úrod.
Holandské štíhle vreteno
Je to najpoužívanejší pestovateľský tvar vo svetových intenzívnych výsadbách. Dopestujeme ho podobne ako jabloňové vreteno. Stromy sa sadia na vzdialenosť 0,75 až 1,5 m (príp. až 2 m) v radoch, medziradová vzdialenosť je 3 m. Potreba výsadbového materiálu je závislá od zvoleného sponu. Pri výsadbe na vzdialenosť 0,75 m potrebujeme 4500 stromov na ha, pri vzdialenosti 1 m 3000 stromov a pri vzdialenosti 2 m iba 1500 stromov na ha. Orientácia radov je v smere sever-juh (príp. JV-SZ al. JZ-SV). V prvých rokoch zakladáme korunu, ktorá má na rozdiel od jabloní i kostrové konáre. Tieto zabezpečujú stabilitu a pevnosť koruny. Na nich v pravidelných odstupoch nechávame polokostrové konáre, na ktorých sa vytvára rodivý obrast.
Nakoľko pre hrušky je typický silný vertikálny rast, je tu potrebné pravidelné ohýbanie konárov do horizontálnej polohy. Podporí sa tým oslabenie rastu a skorší vstup do rodivosti. Jednotlivé poschodia konárov zakladáme po celej dĺžke kmeňa, až po dosiahnutie konečnej výšky, ktorá nemá presahovať 2,2 - 2,5 m. Snažíme sa pri tom udržať pyramidálny tvar koruny. Tento tvar nevyžaduje nevyhnutne drôtenku, aby sa však zabránilo vyvráteniu stromov, potrebuje dostatočne silný oporný kolík. Ten okrem kotvenia stromu slúži na vyväzovanie nových konárov a na vyväzovanie konárov preťažených úrodou. Pre tento účel by mal mať kolík výšku cca 1,8 m. Do rodivosti stromy vstupujú v 4. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 9.-10. roku. Pri dodržaní všetkých zásad pestovania sa na tomto tvare dosahuje úroda cca 40 - 50 t/ha, čo je v prepočte 400 - 500 kg/100 m². Výhodou tohto tvaru sú pomerne nízke investičné náklady, jednoduché ošetrovanie, mechanizácia a zber a vysoké úrody.
Blokový systém pestovania
Ide o viacradový pestovateľský systém, kde sa v jednom bloku vysádza viac radov holandských štíhlych vretien. Dopestovanie samotného tvaru je rovnaké ako u vretena, jednotlivé rady v bloku sú však od seba vzdialené iba cca 1 m. Používajú sa dvoj- až štvorriadkové varianty. Do rodivosti vstupujú stromy v 3.-4. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu cca v 10. roku. Výhodou tohto systému v porovnaní s klasickými vretenami sú vyššie úrody už v prvých rokoch, nakoľko na ploche je väčšia koncentrácia stromov, a tým i skoršia návratnosť investícií.
Po dosiahnutí veľkosti korún stromov, ktorá je už pre pestovateľa nevyhovujúca z hľadiska ďalšieho ošetrovania, sa pristupuje k likvidácii vybraných radov. U štvorradového systému sa likviduje každý druhý rad (prípadne prostredné dva rady), u trojradového každý prostredný. Dvojradový systém sa ponecháva bez likvidácie radov. Vzniknutý priestor sa potom využíva ako pracovná ulička. Nevýhodami systému sú vyššie vstupné investície, ťažšie ošetrovanie a zber, komplikácie s likvidáciou a menšia vhodnosť využitia mechanizácie.
Superštíhle vreteno
Je to v súčasnosti jeden z najintenzívnejších pestovateľských tvarov. Jeho percentuálny podiel vo svetových výsadbách stále vzrastá. Stromy sadíme na vzdialenosť 0,25 - 0,35 m v radoch, čo predstavuje v priemere 10000 jedincov na ha. Pri zapestovávaní ponechávame na kmeni v pravidelných odstupoch od seba (cca 10-15 cm) krátke polokostrové konáre, na ktorých sa vytvára rodivý obrast. Stredník zakrátime asi 30-40 cm nad najvyšším poschodím. Týmto spôsobom postupujeme každoročne až po dosiahnutie konečnej výšky, ktorá je vo veľkovýrobe až 2,5-3 m. Pre jednoduché ošetrovanie a zber sa však v záhradkách používa konečná výška maximálne 2,2 m. Pravidelným letným rezom a včasnou prebierkou plodov oslabujeme rast stromov a stimulujeme tvorbu kvetných pukov, potrebných pre budúcu úrodu.
Stromy v tomto tvare vstupujú do rodivosti už v 2. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosahujú v 4. roku. V plnej rodivosti dosahujú úrody cez 50 t/ha. Nevýhodou tohto tvaru je potreba veľkého množstva výsadbového materiálu a tým i pomerne vysoké investičné vstupy. Skorý vstup do rodivosti a vysoké úrody sú však zárukou rýchlej návratnosti vložených prostriedkov. Ďalšími výhodami sú jednoduché ošetrovanie, mechanizácia a rez, veľmi jednoduchý zber, vysoké úrody už v prvých rokoch, vysoká kvalita plodov a celková prehľadnosť.
V-systém pestovania a kordóny
Samotnej výsadbe predchádza výstavba opornej konštrukcie v tvare „V“. Vhodným materiálom na stavbu tejto konštrukcie sú impregnované drevené stĺpy, používajú sa však i kovové konštrukcie. Stromy vysádzame v radoch tak ako u superštíhleho vretena, prípadne i hustejšie. Samotné dopestovanie tvaru je obdobné ako u superštíhleho vretena, rozdiel je v tom, že každý druhý strom v rade vedieme po opačnej strane drôtenky. Umožňuje to výsadbu väčšieho množstva stromov, nakoľko každý strom v rade má väčší individuálny priestor. Tento systém umožňuje ideálne využitie slnečného žiarenia. Stromy vstupujú do rodivosti v 3. roku po výsadbe, plnú rodivosť dosiahnu v 5. roku.
Nevýhodou tohto systému sú vysoké vstupné investície súvisiace s potrebou množstva stromčekov a vybudovaním opornej konštrukcie a tiež komplikovanejšie ošetrovanie, rez a zber. Výhodou sú skorý vstup do rodivosti, vysoké úrody už v prvých rokoch po výsadbe, veľmi vysoká kvalita a vyfarbenie plodov.
Určitou obdobou tohto systému je Y-kordón, pri ktorom sa z kmienika vedú dva hlavné konáre, ktoré sa ďalej ošetrujú ako u V-systému. Výhodou je potreba menšieho množstva výpestkov. Častejšie sa však v praxi používa štvorramenný kordón. U tohto tvaru nechávame na kmieniku štyri základné kostrové konáre, z ktorých 2 vedieme po jednej strane drôtenky a dva po druhej strane. Tvoria potom akoby nepravé kmene V-systému. Ďalšie pestovanie a ošetrovanie je zhodné s V-systémom. Výhodou tvaru je potreba oveľa menšieho počtu stromčekov na výsadbu (4x menej ako u V-systému), vysoká kvalita plodov a pomerne rýchly vstup do rodivosti.
Choroby a škodcovia hrušiek
Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ide o hubovú chorobu, ktorej hlavným nositeľom je jalovec čínsky a jalovec chvojka. Hrdza aj prezimuje a v priebehu apríla či mája sa rozširuje na hrušky, na ktorých napadá listy, kde vytvára oranžové „hrdzavé“ škvrny. Na konci leta sa hrdza sťahuje naspäť na jalovce. K infikovaniu hrušky môže prísť aj na niekoľko 100 metrov. Preventívne odporúčame postrek pred kvetom alebo tesne po odkvitnutí.
Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovníkom hruškovým, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Preventívne sa môžete brániť niekoľkými spôsobmi. Na jar použijeme postrek sulkou alebo iným siričitým prípravkom. Počas skorej jari (do 5°C) ošetríme hrušku prípravkom proti prezimujúcim škodcom a následne pred kvetom použijeme prípravok na savé škodce, napr. Vertimec 018 EC (poznámka: výber konkrétneho prípravku konzultujte s odborníkom).
Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch. Táto choroba sa šíri veľmi rýchlo (v závislosti na teplote a vlhkosti), výskyt sa snažíme obmedziť prebierkou plodov a fungicídnym prípravkom, napr. Horizon (poznámka: výber konkrétneho prípravku konzultujte s odborníkom). Opadávanie listov alebo plodov, tmavošedé až čierne škvrny na letorastoch či plodoch značí napadnutie škvrnitosťou hrušiek.
Črepníkové pestovanie hrušiek
Na črepníkové pestovanie vyberte zakrpatené a kompaktné ovocné stromy na pomaly rastúcom podpníku, ktorý potom dorastá do výšky 2 -3 metrov. Veľmi dôležitý je správny rez na udržanie kompaktnosti stromu.