Podpníky pre slivky a ich pestovanie

Podpníky pre slivky sú základným kameňom úspešného pestovania. Ich výber je kľúčový, pretože významne ovplyvňujú veľkosť stromu, jeho odolnosť voči chorobám, prispôsobenie sa rôznym pôdam a klimatickým podmienkam. Správny podpník môže zlepšiť úrodu, uľahčiť údržbu a prispôsobiť rast slivky konkrétnym podmienkam záhrady alebo produkčného sadu. Pred samotnou odrodou sliviek by sa pestovatelia mali zamerať práve na výber podpníka, pretože za silu rastu a čas nástupu do rodivosti zodpovedá predovšetkým druh podpníka, nie konkrétna odroda slivky.

Význam a charakteristika podpníkov

Podpníky sliviek ovplyvňujú rast, úrodnosť, životnosť a mrazuvzdornosť stromu. Výber správneho podpníka je teda zásadný pre dlhodobý úspech pestovania.

Kľúčové vlastnosti ovplyvňované podpníkom:

• Veľkosť stromu: Od plne rastúcich až po slabo rastúce typy.
• Odolnosť voči chorobám: Niektoré podpníky sú rezistentné voči konkrétnym patogénom.
• Prispôsobenie pôde: Schopnosť rásť v ľahších, suchších, ťažších, vlhkých alebo vápenatých pôdach.
• Mrazuvzdornosť: Zvyšuje odolnosť stromu voči nízkym teplotám.
• Čas nástupu do rodivosti a výnosy: Podpník ovplyvňuje, ako skoro strom začne plodiť a aké vysoké budú úrody.
• Tvorba výmladkov: Niektoré podpníky majú sklon k tvorbe koreňových výmladkov.

Prehľad podpníkov pre slivky

Bujne rastúce podpníky

Tieto podpníky sú vhodné pre vysokokmenné slivky a stromy, ktoré potrebujú hlboko korenit a dosahujú väčšie rozmery.

• Myrobalán (Prunus cerasifera):
  • Charakteristika: Najbežnejší a najčastejšie používaný podpník, ktorý sa využíva pre slivky aj ringloty. Je vysoko prispôsobivý pôdnym podmienkam, vhodný do ľahších suchších pôd, ale aj do ťažších, nezamokrených. Výpestky na ňom štepené rastú rýchlo a hlboko korenia, čím ukotvujú stromčeky v pôde. V dospelosti dosahuje výška ovocného stromu približne 4,5 - 5 metrov. Nastupuje do rodivosti približne v 3. - 4. roku. Má veľkú variabilitu a drží dlho miazgu, čo predlžuje čas očkovania. Je charakteristický rôznorodou afinitou k slivkovým odrodám a je vhodný pre odrody ako Althanova ringlóta, Bryská a Nancyská. Je citlivý na verticilliózu, ale tolerantný k armilarióze a odolný k Phytophthora cactorum. Dobre znáša sucho.
  • Nevýhody: Vytvára väčšie množstvo výmladkov na koreňovom krčku a neskôr aj odkopkov z koreňov, ktoré predstavujú potenciálnu možnosť vstupu šarky do stromu. Túto tvorbu možno čiastočne zabrániť vyšším očkovaním a následne hlbším sadením. Myrobalán má rozdielnu citlivosť na šarku (niektoré genotypy sú veľmi citlivé, iné menej).
  • Typy:
    • Myrobalánová zmes (Prunus cerasifera): Zmes populácie podpníkov bujne rastúcich s dlhou vegetačnou dobou. Nevýhodou je variabilita významných vlastností, ako je afinita.
    • MY-BO-1: Podpníková populácia vznikla z výsevu MY-BO-1 a je vyrovnanejšia ako zmes myrobalánov. Je mrazuodolnejší v kvete a zaisťuje pravidelnejšiu produkciu osiva. Pri -7 °C zamrzlo pri MY-BO-1 len 34 % kvetov, zatiaľ čo pri ostatných myrobalánoch až 100 %. Na pôvodnom materskom strome nebola zistená šarka. Má dlhý plod aj kôstku, dozrieva neskôr (so Slivkou domácou), je žltoplodý s neoddeliteľnou dužinou. Vyžaduje dlhšiu stratifikačnú dobu (5 - 6 mesiacov pri 5 - 8 °C). Životnosť semien je 99 %, klíčivosť výborná. Má menší sklon k tvorbe odkopkov.
    • MY-KL-A: Vyšľachtený na VÚOOD - Bojnice, semená majú dobrú klíčivosť a podpníky sú vyrovnané.
    • MY-VS-1: Známy prípad čiastočnej samoopelivosti. Selektovaný pre marhule, vhodnosť pre slivky sa overuje. Možno použiť aj ako kmeňotvorný podpník.
    • Červenolistý myrobalán: Silno rastúci, dobre sa rozmnožuje drevnatými odrezkami.
    • Myrobalánový klon: Silno rastúci, netvorí odkopky, je odolný k asfyxii a kalcióze. Použiteľný do stredných a ťažkých pôd.
• Marianna (Prunus cerasifera x Prunus munsoniana): Patrí k najrýchlejšie rastúcim podpníkom, ľahko sa rozmnožuje drevnatými odrezkami.
• Ferlen (Prunus ceracifera x Prunus salicina): Rastie silno, dobre sa rozmnožuje bylinnými, horšie drevnatými odrezkami. Má hlbokú koreňovú sústavu. Je veľmi citlivý k verticillióze a na suchších pôdach aj k bakteriózam.
• Pollizo de Murcia: Nový podpník pre slivky, divé slivky, japonské slivky, broskyne, marhule a mandle. Hodí sa do ťažkých pôd, znáša vyšší obsah Ca (do 10 - 11 %) a pH 8. Urýchľuje dozrievanie plodov o 7 dní. Rastie slabšie ako broskyňový semenáč. Rozmnožuje sa drevnatými odrezkami.
• Mr.S.2/5 (Agenská slivka): Ide o semenáč zo slivky Agenskej. Plody na tomto podpníku dozrievajú neskoršie.
• Pravokorenná domáca slivka: Vyrastá z koreňov slivky pravokorennej domácej. Dobre sa rozmnožuje odkopkami, horšie bylinnými a drevnatými odrezkami.

Stredne silno rastúce podpníky

Tieto podpníky poskytujú vyvážený rast, sú často kompromisom medzi silným rastom a skorým nástupom do rodivosti.

• St. Julien:
  • Charakteristika: Stredne silno rastúci podpník, vysoko prispôsobivý, vhodný pre väčšinu odrôd sliviek. Prispôsobený aj pre ťažké hlinité a stredne vlhké pôdy. Na Slovenskom trhu je často používaný. Slivky na ňom naštepené rodia skôr ako na myrobaláne. Rastie asi o 20 - 30 % slabšie ako myrobalán.
  • Typy:
    • St. Julien A: Polotrpasličí podpník s vysokou odolnosťou voči mrazu. Potrebuje dobre priepustnú pôdu na prevenciu koreňových chorôb. Je vhodný do ťažkých a vlhkých pôd. Znáša pH 7,5 - 8,0. Podporuje veľkosť plodov. Veľmi úrodná je na ňom odroda Stanley.
    • St. Julien Pávov výber: Vyšľachtený na VÚOOD - Bojnice z rôznych typov Považskej okrúhličky.
    • St. Julien 2: Do LRO bol zapísaný v roku 1992. Rozmnožuje sa drevnatými aj bylinnými odrezkami. Má plytký koreňový systém a hodí sa do vlhších pôd, na suchých pôdach trpí. V porovnaní s myrobalánom oslabuje rast o 20 - 30 %.
    • GF 655/2: Zlepšený podpník Saint Julien. Vhodný do ťažkých a vlhkých pôd, bohatých na fosfor. Nevýhodou je pomerne veľká tvorba odkopkov.
• Wagenheim (Prunus domestica "Wangenheim"):
  • Charakteristika: Semenáč zo slivky Wagenheimovej. Je generatívny podpník vhodný pre Slivku domácu vo vlhkejších a ťažších pôdach. Má dobrú afinitu aj s inými druhmi, napr. marhuľou. Pomerne rýchlo stráca miazgu, aj keď je dostatok zrážok, preto je potrebné vystihnúť čas očkovania. Kombinuje pozitívne vlastnosti podpníka "Wangenheims" vhodnou do záhrady aj produkčného sadu. Navyše nespôsobuje redukciu veľkosti plodov.
  • Typy:
    • Weiwa: In vitro množený vegetatívny klon podpníka Wagenheimova. Dorastá do výšky 50 % myrobalánu. Nie je vhodná do suchých, piesočnatých pôd.
• VVA-1 (Vitoš): Kríženec (Prunus japonica var. Methley x Prunus spinosa). Dobre sa rozmnožuje drevnatými odrezkami a in vitro. Má dobrú afinitu k Ringlóte zelenej, Althanovej, mirabelke Nancyskej a Agenskej. Dobre zakoreňuje, má stabilitu v pôde, je odolná proti asfyxii a hodí sa aj do karbonátových pôd. Urýchľuje nástup do rodivosti a zvyšuje úrodnosť o 25 %.
• Brompton: Silný podpník pre vysokokmenné slivky.
• Pumiselekt: Vegetatívne rozmnožovaný podpník. Má dobrú afinitu k Althanovej ringlóte. Je vhodný aj pre broskyne a mandle.

Slabo rastúce podpníky

Tieto podpníky sú ideálne pre menšie záhrady, kontajnerové pestovanie a tam, kde je žiadúci skorý nástup do rodivosti a jednoduchšia údržba.

• Wavit®:
  • Charakteristika: Slavo rastúci podpník, licenčne chránený, množený formou in vitro. Vyšľachtený v známej škôlke Schreiber v Rakúsku. Je mrazuvzdorný, vstupuje do rodivosti už 2. rokom po výsadbe. Stromy na Wavit® poskytujú pravidelné a vysoké výnosy. Je dobre kompatibilný so všetkými typmi sliviek. Miesto očkovania je takmer nevidieť. Je vhodný do každej pôdy, avšak neznáša vyslovene suché podmienky.
• Pixy:
  • Charakteristika: Polotrpasličí podpník s vysokou odolnosťou voči mrazu. Potrebuje dobre priepustnú pôdu na prevenciu koreňových chorôb. Rastie slabšie asi o 50 % oproti myrobalánu a o 40 % slabšie ako St. Julien. Urýchľuje nástup rodivosti, ale zmenšuje o 25 % hmotnosť plodov. Vhodný je preto len pre veľkoplodé odrody sliviek. Zberová zrelosť na tomto podpníku je o 5 - 8 dní skôr.
  • Nevýhody: Má zlú afinitu s Ringlótou zelenou. Plytká koreňová sústava vyžaduje kvalitné pôdy.
• St. Wagenheim (Wangenheimova): Slabo rastúca podnož, vyžaduje dobré pôdy a dostatok vody, korení plytko. Je vysoko mrazuvzdorná, vyžaduje oporu.
• Penta: Kríženec medzi Prunus besseyi x Prunus cerasifera. Je veľmi slabo rastúci, vhodný len pre kontajnerové pestovanie. Má špecifické afinitné problémy so slivkami vôbec (slivka Angeská, ringlóty a mirabelky).
• Adara (Cab 6): Tetraploidný medzidruhový kríženec, dobre sa rozmnožuje drevnatými odrezkami. Má dobrú afinitu k Althanovej ringlóte, je vhodný aj pre broskyne a mandle.
• P 2032 (Montclaire): Vznikla krížením dvoch medzidruhových hybridov. Je licenčne chránený. Je vhodným podpníkom pre slivky, vrátane ringlót aj mirabeliek, ale aj pre broskyne, marhule a mandle. Dobre sa rozmnožuje z drevnatých aj polodrevnatých odrezkov. Nevytvára odkopky. Je odolnejší proti asfyxii, ale vhodnejší na ľahšie pôdy. Staršie stromy sú citlivejšie na vyšší obsah Ca v pôde. Rastie o 15 - 20 %, ale aj o 40 % slabšie ako myrobalán. Úrody sú na tomto podpníku vyššie o 25 %. Priaznivo ovplyvňuje veľkosť plodov. Podpník je použiteľný tiež ako kmeňotvorný, vytvára dlhé prírastky bez obrastu.

Pestovanie sliviek

Slivky sú ovocné stromy, ktoré sa bežne dožívajú okolo 25 rokov, ale aj viac. Kvitnú bielo a majú ochlpené letorasty (pravé slivky majú letorasty lysé). Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, ringloty a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom.

Výber stanovišťa a pôdy

• Nadmorská výška: Slivkám sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300 - 500 m.n.m.
• Teplota: S priemernou ročnou teplotou okolo 8 °C.
• Pôda: Vhodné sú stredne ťažké, úrodné, dobre priepustné a vlhké pôdy, pričom pH pôdy by malo byť vyššie ako 5. Preferuje vlhšie pôdy, no zvládne aj vysokú hladinu spodnej vody. Slivky nie sú náročné na pôdu, ideálna je teplá, humózna pôda.
• Stanovište: Teplé, dostatočne chránené pred severnými vetrami, volíme skôr západnú až juhozápadnú stranu.

Výsadba sliviek

1. Termín výsadby: Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov.
2. Príprava koreňov: Pred zasadením odstránime odumreté a poškodené korene stromčeka. Následne ich namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne však na 1 deň.
3. Výsadbová jama: Pred výsadbou vykopeme jamu s rozmermi približne 60 cm x 60 cm. Jamu do tretiny vyplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Dôležité je dbať na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom.
4. Zálievka pred sadením: Do jamy nalejeme minimálne 15 litrov vody.
5. Umiestnenie stromčeka: Stromček zasadíme do jamy, prihrnieme pôdou a dobre utlačíme. Aby sa pôda dobre dostala aj pod korene, stromček nadvihneme a ľahko s ním zatrasieme. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm.
6. Podpora: Mladé stromčeky potrebujú aj oporu. Pripravíme si kôl, ktorý zatlčieme do vyhĺbenej jamy pred vložením dreviny. Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.
7. Záverečná zálievka: Po vysadení stromčekov do zeme odporúčame výdatnú zálievku (približne 20 l vody), ktorú udržiavame aj po zakorenení a v lete počas vĺn horúčav.

Rez sliviek

Rez je nevyhnutnou súčasťou pestovania pre udržanie zdravého rastu, formovanie koruny a reguláciu úrody.

Rez pred/po výsadbe:

• Jarná výsadba: Vykonáme základný rez. Vyberieme tri až štyri základné vetvy a terminálny výhon. Skrátime tak, aby postranné vetvy boli v podriadenom postavení voči hlavnému výhonku.
• Jesenná výsadba: Rez odložíme na jar.

Udržiavací rez:

• Cieľom je redukovať nadmernú násadu plodov a zabrániť tak oslabeniu rastu.
• Kvetné púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonoch vyrastajúcich na dvojročných a trojročných vetvách.
• Ak sú prírastky za vegetáciu aspoň 40 cm, obmedzíme sa len na presvetlenie koruny a ozdravenie stromu.
• Rez vykonávame na jar (pred kvitnutím, po odkvitnutí, prípadne po zbere, u skorších odrôd).
• V ďalších rokoch skracujeme len vtedy, ak sa vytvorili dlhé prírastky (nad 0,6 m).

Výchovný rez:

Vykonávame ho pre tvarovanie novovznikajúcej korunky.

• Prvý rok po výsadbe: Necháme hlavný terminál a 4 bočné výhony. Tieto skrátime na 4 až 6 očiek tak, aby smerovali von z koruny.
• Druhý rok: Odstraňujeme prebytočné vetvy. Vyberieme si najslabší výhonok a skrátime ho približne o polovicu, a aj ostatné vetvy a terminál skrátime v rovnakej úrovni. Patričný uhol treba dodržiavať tak, aby konáre neboli ani príliš blízko, ani ďaleko od kmeňa.
• Tretí rok: Urobíme tie isté kroky, ale necháme aj slabšie vetvy rásť dlhšie.
• Štvrtý rok: Obmedzujeme rez u tých vetiev, na ktorých sa už objavujú prvé kvety. Slabé vetvy odstránime iba v prípade, že strom rastie bujne.
• Piaty rok: Opakujeme tie isté kroky, ovocné stromy by v tomto roku už mali plodiť.

Zmladzovací rez:

Vykonávame ho skracovaním základných vetiev. V prvom rade spravíme presvetľovací rez, základné vetvy skrátime na dĺžku 1 - 2 metre.

Opeľovanie sliviek

Pri výbere vhodnej odrody treba vziať do úvahy vzájomné opeľovanie - nie každá odroda sa opeľuje s každou. Ak plánujete vysadiť v záhrade iba jeden slivkový strom, bude vhodnou voľbou niektorá zo samoopelivých odrôd.

• Samoopelivé odrody: Nepotrebujú opeľovača, stačí jeden kus do záhrady.
• Cudzoopelivé odrody: Potrebujú vhodného opeľovača - inú odrodu, ktorá kvitne v tom istom čase.
• Čiastočne opelivé odrody: Rodia aj bez opeľovača, avšak s opeľovačom prinášajú oveľa väčšiu úrodu.

Hnojenie a mykorhízne huby

Hnojivá používame na skvalitnenie pôdy a zveľadenie úrody. Mykorhízne huby vytvoria v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytí vodu, minerály a privedie ich aj zo vzdialenejších miest, kam by koreň bez húb nedočiahol. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.

• Aplikácia mykorhíznych prípravkov:
  • Na záhonoch: Nasypte prípravok na dno výsadbovej jamky tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva (1 cm), potom vysaďte rastlinu.
  • V kvetináčoch: Dávka je 1 odmerka na každý 1 liter objemu kvetináča. Prípravkom nemôžete rastlinu predávkovať.
  • Plošná aplikácia: Prípravok je možné aplikovať plošne vo vrstve približne 3 cm pod semená pred samotným výsevom (150 g / m²).

Choroby a škodcovia sliviek

Slivky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť biologickými a chemickými prípravkami. Mladšie stromy sú menej odolné voči mrazu, preto ich odporúčame zakryť závojovou fóliou.

• Puchrovitosť sliviek: Spôsobuje, že plody sú podlhovasté, sploštené, pokryté bielym povlakom. Vnútri sú duté a bez kôstky. Vhodné je vykonať preventívne opatrenia v čase pred rašením, pred kvetom a po odkvitnutí, napr. fungicídom Kuprikol.
• Šarka: Ak na listoch začnú vznikať svetlé žltozelené škvrny, krúžky a iné kresby bez ostrých okrajov, ktoré sa koncom leta sfarbujú až do hnedofialovej, pravdepodobne sa jedná o šarku. Účinná ochrana proti šarke neexistuje, preto je dôležité vyberať rezistentné odrody a podpníky.
• Moniliová hniloba plodov: Hnednutie šupky i dužiny s kruhovými bielymi "vankúšikmi" signalizuje moniliovú hnilobu.
• Slivkový obalec: Jedným z najčastejších škodcov, ktorí spôsobujú červivosť plodov.

tags: #podpnik #pre #slivky