Pohánka siata: Vlastnosti, pestovanie a využitie

Pohánka siata (Fagopyrum esculentum), známa aj pod ľudovým názvom „tatarka“, je jednoročná rastlina, ktorá botanicky patrí do čeľade rdesnovitých (Polygonaceae). Hoci sa často považuje za obilninu, z poľnohospodárskeho hľadiska sa radí medzi pseudoobilniny. Táto obľúbená kultúrna rastlina je prirodzene bezlepková a pochádza z juhovýchodnej Ázie, pravdepodobne z juhozápadnej Číny, konkrétne z oblasti Himalájí, kde bola domestikovaná pred viac ako 7 000 rokmi.

Z Ázie sa pohánka rozšírila do Japonska, Ruska, Poľska, Indie a celej Číny, neskôr do Kórei. Na územie dnešného Slovenska sa dostala okolo 13. storočia s kočovnými kmeňmi Mongolov a Tatárov, čo prezrádza aj jej ľudový názov. Aktuálne sa pestuje najmä v Rusku, na Ukrajine, v Japonsku a v Taliansku. Na Slovensku sa pestujú dva základné botanické druhy: pohánka jedlá (Fagopyrum esculentum Moench.) a pohánka tatárska (Fagopyrum tataricum L. Gaertn.). Obe sú jednoročné byliny z čeľade stavikrvovitých a majú rovnaké využitie ako potravina, krmovina, liečivá a medonosná rastlina.

Charakteristika rastliny

Pohánka je teplomilná jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky okolo jedného metra. Má kolovitý, málo rozkonárený koreň. Jej stonka je silná, hranatá, dutá a postupne zdrevnatie. Sfarbenie stonky je obyčajne červeno-ružové, bordové až do fialova. Listy sú strelové a srdcovité, pričom v ich pazuchách postupne vyrastajú súkvetia.

Súkvetia sú vrcholíkovité a farba kvetov je biela, ružovobiela, ružová až do fialova. Pohánka vytvára hrozno bielych a ružových kvetov, ktoré sú opeľované hmyzom, najmä včelami, čmeliakmi a motýľmi. Jedna rastlina dokáže vytvoriť 300 až 500 kvetov, no len z nízkeho percenta sa vo finále vytvoria plody. Plodom pohánky sú trojboké nažky hnedej farby, ktoré vzhľadom trochu pripomínajú bukvice, sú však celkovo menšie. Niektoré odrody môžu mať nažky aj iných farieb a tvarov. Vegetačná doba pohánky sa pohybuje v závislosti od odrody, doby sejby a priebehu počasia v rozsahu 80 - 120 dní. Pri neskorších výsevoch sa rast a vývoj urýchľuje a dĺžka vegetačnej doby skracuje.

Výživové a liečivé účinky pohánky

Pohánka má špecifickú, málo výraznú chuť a je ľahko stráviteľná. Je výnimočná tým, že prirodzene neobsahuje lepok, čo ju robí ideálnou potravinou pre celiatikov a ľudí hľadajúcich zdravé alternatívy k bežným obilninám. Je bohatá na bielkoviny, vlákninu a esenciálne aminokyseliny. Okrem toho obsahuje aj 18 rôznych aminokyselín a množstvo cenných minerálnych látok, ako sú vápnik, draslík, železo, horčík, zinok, meď a selén, plus vitamíny skupiny B (tiamín B1, riboflavín B2, niacín B3), vitamín E a C. Zvlášť vysoký je obsah železa v nažkách.

Konzumácia pohánky posilňuje imunitu a má priaznivý vplyv na srdce, pečeň, cievy a tráviace orgány. Pohánka je veľmi prospešná pri liečení problémov so žilami vďaka významnému množstvu rutínu, ktorý lieči problémy s cievami, hemoroidmi aj kŕčovými žilami. Rutín je látka, ktorá pomáha posilňovať cievne steny, zastavuje krvácanie ďasien a nosa, spevňuje tkanivo a zvyšuje obranyschopnosť proti infekčným chorobám. Pomáha regulovať krvnú zrážanlivosť, napomáha pri problémoch s kŕčovými žilami a zvyšuje pružnosť ciev, čím pomáha pri problémoch s praskaním žiliek. Reguluje tiež obsah cholesterolu v krvi a stimuluje účinok vitamínu C a adrenalínu, preto sa odporúča pri vysokom krvnom tlaku a artérioskleróze. Odporúča sa aj pri žalúdočných alebo dvanástnikových vredoch, črevných nádoroch a mnohých iných chorobách tráviaceho traktu. Pohánka pôsobí priaznivo aj na psychicky a fyzicky namáhané osoby, stimuluje libido a potenciu a pomáha na odkyslenie organizmu, pričom je prevenciou voči reumatickým ochoreniam. V zime sa zíde na posilnenie imunitného systému. Pohánka je okrem podielu výživných látok bohatá na energiu - len 100 gramov dodá viac ako 1 700 kJ. Najviac rutínu sa nachádza v kvetoch a listoch, z ktorých možno pripraviť aj čaj.

Pestovanie pohánky

Pestovanie pohánky je relatívne nenáročné, čo ju robí ideálnou pre ekologický systém poľnohospodárstva aj pre domáce záhradky.

Podmienky pestovania

Pohánka je nenáročná na pôdne a pestovateľské podmienky. Preferuje slnečné stanovište s dostatkom svetla a dobre priepustnou pôdou. Je vhodná pre rôzne typy pôd, vrátane chudobnejších, a dokáže prospievať aj na pôdach s nízkym obsahom živín, ktoré by iné plodiny nezvládli. Najlepšie výnosy však dosahuje v pôdach bohatých na organické látky. Vyhovujú jej aj vyššie polohy a horšia pôda, ale najviac sa jej darí na ľahších, slabo kyslých pôdach. Pre pohánku sú vhodné pôdy ľahké až stredné, teda hlinitopiesočnaté, piesočnato-hlinité a hlinité, zásobené živinami a s dostatkom vlahy. Je citlivá na nedostatok zrážok počas celého vegetačného obdobia, preto si vyžaduje dostatok vlahy, hlavne kvôli plytkému koreňovému systému. V čase kvitnutia potrebuje slnečné počasie na dobré opelenie. Vďaka krátkej vegetačnej dobe je vhodná aj pre pestovanie vo vyšších polohách.

Predsejbová príprava a výsev

Pred vysiatím je dôležité pôdu zbaviť buriny, ktorá by mohla klíčky obmedziť v raste a prístupe k svetlu. Pohánka nevyžaduje špeciálnu predprípravu pôdy. Predsejbová príprava je podobná ako pri obilí, pôdu spracujte najviac do hĺbky 50 mm.

• Čas výsevu: Pohánku vysievajte na jar, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10 - 15 °C, čo je zvyčajne v máji alebo začiatkom júna. Minimálna teplota pre klíčenie je 7 - 8 °C. Pre naše podmienky sa odporúča vysievať pohánku koncom apríla až do polovice mája, aby klíčky nezničili neskoré jarné mrazy. Tam, kde hrozia neskoré májové mrazy, ju vysaďte tak, aby vzišla až po nich. Vysievajte ju až v máji, keď je teplota v noci nad 7 °C, pretože aj slabý mráz (-1,5 až -2 °C) ju môže poškodiť.
• Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená pohánky vysievajte do hĺbky 2 - 3 cm (alebo 20 - 50 mm, za sucha 40 - 50 mm). Rozostupy medzi riadkami by mali byť 20 - 30 cm, aby mala pohánka dostatok priestoru na rozvoj a dobrý prístup k svetlu. Odporúča sa väčšia vzdialenosť riadkov, okolo 250 milimetrov, vďaka čomu budú rastliny pevnejšie, odolnejšie proti políhaniu a burine, viac sa rozkonária a tým pádom získate aj viac plodov. Pri užších medziriadkoch (125 - 150 mm) burinu čoskoro zatieni.
• Výsevok: Odporúča sa výsevok 40 - 70 kg/ha (pri HTS 25 g). V ekologicky hospodáriacich podnikoch na bežne zaburinené pozemky sa odporúča výsevok až 60 kg/ha do úzkych riadkov (0,125m), pretože hustejší porast prispieva k potlačeniu burín.
• Predplodiny: Pestuje sa po zlepšujúcich predplodinách, napríklad strukovinách, kedy je výnos o 15 - 40 % vyšší ako po obilninách. V záhradke ju možno pestovať aj po zemiakoch, maku či po kukurici. Samotná pohánka je dobrou predplodinou a jej pestovanie má fytosanitárny účinok pre ďalšie plodiny. Pohánka nie je náročná ani na predplodinu, pokojne ju vysejte po samotnej pohánke alebo ako náhradnú plodinu po vymrznutých obilninách.

Hnojenie a zavlažovanie

Pohánka nepotrebuje veľké množstvo hnojív a je skromná aj na výživu, preto sa často pestuje ekologickým spôsobom. Použitie kompostu alebo iných organických hnojív, ako je hnoj, je ideálnou voľbou pre podporu rastu a zvýšenie výnosov. Z hľadiska živín pohánka vyžaduje dostatok bóru a draslíka, vďaka čomu bude úroda väčšia a kvalitnejšia. Fosfor a draslík aplikujte na jeseň alebo k predplodine, pričom je lepšie použiť síran draselný, pretože pohánka neznáša chlór v draselných hnojivách. Dávka dusíka by nemala presiahnuť 20 - 50 kg/ha, pretože vyšší obsah dusíka spôsobuje bujný rast a horšiu tvorbu semien. Aplikáciu dusíka rozdeľte na 2/3 pri predsejbovej príprave pôdy a 1/3 pred kvitnutím.

Pohánka je pomerne odolná voči suchým podmienkam. Počas vegetačného obdobia sa odporúča zavlažovať pravidelne, no len vtedy, ak pôda začína vysychať, najmä počas intenzívneho rastu a tvorby klasov, čo je dôležité na zlepšenie úrody. Ošetrovanie pohánky počas vegetácie spočíva hlavne v mechanickej regulácii burín, kultivácii porastu alebo v závlahe.

Choroby a škodcovia

Pohánka je veľmi odolná proti väčšine škodcov aj voči obvyklým chorobám. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť hubovité ochorenia (fuzarióza, hrdza, múčnatky, pleseň atď.) a choroby vírusového pôvodu. Preto sa odporúča používať kvalitné a prípadne aj morené osivo. Zo živočíšnych škodcov môžu pohánku poškodiť háďatká, vošky, strapky, skočky a húsenice, najmä v mladom veku.

Zber a výnosy

Pohánka je pripravená na zber približne 10 - 12 týždňov po výseve. Presný čas zberu sa nedá určiť. Keď sú zrná suché a začínajú dozrievať, je čas na zber. Ideálny je zber, keď je už väčšina nažiek hnedá. Zberať začíname spravidla, keď sú na rastlinách dve tretiny zrelých nažiek, aj keď ostatné nažky sú svetlé alebo dokonca zelené. Vzhľadom na dlhú dobu kvitnutia a nerovnomerné dozrievanie pohánky je zber komplikovanejší, pretože kvety odkvitajú zospodu nahor a semená dozrievajú nerovnomerne. U nás sa preto často desikuje niekoľko dní pred dozretím nažiek stredných vetiev.

Zberajte ju klasickým obilným kombajnom pri nižších otáčkach bubna (500 - 600 ot./min. pri suchom poraste a 760 - 900 ot./min. pri vlhkom poraste) a väčšej vstupnej a výstupnej medzere. Úroda pohánky býva 1 až 2 tony z hektára. V zrnách sa nachádza vysoký podiel vody, preto je potrebné proti plesneniu nechať nažky dôkladne dosušiť. Po zbere je dôležité pohánku dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná môžete sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore. Vzhľadom na rôzny obsah vody v zberaných zrnách je nutné okamžité opatrné dosušenie na 14 % vlhkosť. Skladujte ju v šupkách pri vlhkosti pod 13 %. Ak je jeseň suchá, nie je ukončenie vegetácie problematické.

Pestovanie zelenej úrody a medziplodiny

Úroda zelenej hmoty je tiež zaujímavá. Ak je vaším cieľom zber zelenej úrody, čas pestovania sa skracuje. Už mesiac po sejbe začína kvitnúť a môžete ju zberať nazeleno. Porast zberaný nazeleno vysejte s medziriadkovou vzdialenosťou 125 mm. Na stredne ťažkých (hlinitých až piesočnato-hlinitých) pôdach poskytuje úrodu nadzemnej biomasy 10 - 12 t/ha, na ľahších (hlinito-piesočnatých) pôdach 5 - 8 t/ha. Pri sejbe do strniska poskytuje pohánka úrodu hmoty 3 - 4 t/ha. Vďaka krátkej vegetačnej dobe sa hodí aj ako medziplodina. Pre skrmovanie hospodárskymi zvieratami je vhodná v miešankách, hlavne s horčicami alebo vikami. Nie je vhodná na seno, no v zmesi s inými krmovinami ju môžete silážovať. Využíva sa aj ako doplnková krmovina pre hospodárske zvieratá a v súčasnosti čoraz častejšie tiež ako prospešná medziplodina, prípadne ako plodina vhodná na zazeleňovanie („greening“).

Vplyv opeľovačov a odrody

Výnos pohánky je ovplyvnený aj činnosťou opeľovačov. Z nich je najdôležitejšia včela medonosná (88 %), včela-samotárka (1 - 7 %) a čmeliaky (1 - 4 %). Dostatok opeľovačov zvyšuje jej úrodu o 30 - 40 %. Kvet pohánky kvitne a meduje iba jeden deň. Nektár sa v pohánke tvorí skoro ráno s maximom okolo 9 - 10 hodiny, potom jeho tvorba klesá. Tvorba nektáru závisí aj od počasia; najlepšie poveternostné podmienky sú v dňoch pri podmračenej oblohe. Pohánkový med je tmavohnedý a vysoko kvalitný, navyše obsahuje rutín.

Medzi známe odrody patrí Špačinská odroda, vyšľachtená v VŠS Borovce - pracovisko Špačince, ktorá je stredne skorá a má o 6 dní kratšiu vegetačnú dobu v porovnaní s odrodou Pyra. Pyra je česká odroda registrovaná v roku 1990. Je pomerne skorá a stredne vysoká. Vyznačuje sa pomalým počiatočným rastom, poliehavosťou a stredne veľkými semenami šedohnedej farby s čiernym mramorovaním.

Spracovanie a produkty z pohánky

Spracovať možno celú rastlinu pohánky, má mnohoraké využitie a vzácnu výživovú hodnotu. Nelúpaná pohánka je základná podoba pohánky, ktorá nie je priamo určená na konzumáciu. Pohánka, ktorú si doma vypestujete, nie je priamo určená na konzumáciu v surovom stave, pretože by mohla poškodiť trávenie a ani by nechutila. Na jedenie je určená lúpaná pohánka, prípadne ďalšie produkty, ktoré sa z nej vyrábajú.

Formy spracovania:

• Nelúpaná pohánka: Používa sa na klíčenie, kedy si sami môžeme vypestovať čerstvú pohánkovú vňať. Čerstvá pohánková vňať obsahuje viac rutínu ako pohánkové semená a používa sa hlavne do šalátov a polievok.
• Lúpané krúpy: Semiačka sú zbavené tvrdej šupky, takže v takejto forme už pohánku môžete konzumovať. Šupka sa odstraňuje mechanicky alebo termicky. Mechanické lúpanie sa robí medzi mlynskými kameňmi alebo rotujúcimi kotúčmi s drsným povrchom, kde sa opakovane obrusujú obalové vrstvy nažiek. Termické lúpanie je energeticky náročnejšie.
• Pohánkové vločky: Sú to naparené a lisované semiačka pohánky.
• Pohánkový bulgur: Klasický bulgur je pripravovaný z pšenice, no nahradiť si ho môžete práve tým pohánkovým.
• Pohánková múka: Vyrába sa namletím krúp. Ak pohánku zomelieme, vytvoríme zdravú múku.
• Pohánková kaša: Získava sa z lámanej pohánky procesom zvaným extrúzia - vybraná surovina je vystavená vysokému tlaku a teplote.

V obchodnej sieti sa dá dnes bežne kúpiť lúpaná pohánka, pohánková múka a pohánkové šupky. V špecializovaných predajniach dostať aj pohánkové vločky, pohánkovú krupicu, krúpy, keksy a cestoviny. Hnedými šupkami z vylúpanej nažky pohánky možno vyplniť zdravotné vankúše.

Využitie pohánky v kuchyni

Pohánka sa dá pripraviť na množstvo rôznych spôsobov, pričom záleží aj na forme, ktorú si zvolíte. Pohánka je vhodná surovina na výrobu bezlepkových výrobkov, pretože neobsahuje glutén.

Príprava lúpaných krúpov (ako ryža):

1. Pred varením pohánku rýchlo premyte v sitku studenou vodou.
2. Dodržujte presné dávkovanie vody tak, aby ste ju nemuseli zlievať (predídete strate rutínu). Na 500 gramov pohánky pridajte 750 ml vody, čo je pomer 1 diel pohánky k 1,5 dielu vody. V tomto pomere sa voda stihne vypariť presne vtedy, keď bude pohánka hotová.
3. Pridajte trochu soli a lyžicu oleja.
4. Pohánku s vodou priveďte do varu a nechajte vrieť aspoň 2 - 3 minúty.
5. Potom hrniec odstavte zo zdroja tepla a nechajte zmes dôjsť pod pokrievkou.

Takto pripravenú pohánku môžete použiť ako prílohu k mäsu, na zhustenie polievky, na prípravu rizota, do šalátov aj ako kašu. Veľmi sa osvedčila aj ako závarka do polievok, hlavné jedlo ako kaša alebo rizoto.

Ďalšie možnosti využitia:

• Pohánkové vločky: Môžete ich pridať do jogurtu, počkať 30 minút, kým zmäknú, a následne konzumovať.
• Naklíčená pohánka: Pohánka sa konzumuje aj naklíčená. Vylúpanú pohánku možno cez noc namočiť v studenej vode. Klíčenie trvá asi 1,5 dňa, ale predtým semená namáčajte asi 15 minút. Klíčiť môžete napríklad na vlhkom obrúsku.
• Pohánková múka: Má rozsiahle použitie v pekárstve. Prídavok pohánkovej múky do chleba alebo pečiva zvyšuje jeho nutričnú hodnotu. Možno ju tiež pridať do cesta na pizzu, do trvanlivého pečiva, palaciniek a do extrudovaných výrobkov. Pridáva sa aj do pomazánok, múčnikov a cukroviniek.
• Listy: Čerstvé mladé listy pohánky možno pridať do viacerých šalátov, sú krehké, jemné a nezmenia chuť šalátu. Francúzi ju konzumujú ako zeleninu v šalátoch.
• Pohánka s jogurtom: Jednoducho zmiešajte dve polievkové lyžice pohánky s jogurtom, počkajte 30 minút a potom konzumujte.
• Ako prílohu môžeme pohánku podávať k pečeným i k údeným mäsám, k varenej kaše, pridaním múky ju môžeme piecť.

tags: #pohanka #siata #pestovanie