Krásne dožinkové vence zanechali bodku za žatvou, ktorá bola bohatá na úrodu, a predsa nedávajúca istoty do budúcna. Takýto dojem zanechali 28. dožinky v Levickom okrese, najväčšom na Slovensku.
Dožinkové oslavy a realita plných sýpok
Sýpky sú plné pšenice, jačmeňa, repky, ba aj dnes málo pestovaného hrachu. Nečudo. Obilie z novej úrody sa predáva za nízke ceny, čo nie je novinka. A možno ňou nie je ani správa, že isté pekárne na východnom Slovensku pečú rožky z ukrajinskej múky. Silno však zarezonuje iná správa: informácie, ktoré podal na dožinkách v Novom Tekove poľnohospodárom Levického okresu podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, dokresľujú realitu na trhoch s agrokomoditami.
Výzvy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
Do toho prichádzajú správy z Bruselu o novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2028. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) potvrdil informáciu, že v novom programovacom období (2028 až 2034) dostanú poľnohospodári o 900 miliónov eur menej, pričom treba rátať, že maximálna podpora na jednu farmu bude ohraničená sumou 100-tisíc eur priamych platieb. Proti kráteniu podpôr protestovali všetci európski ministri poľnohospodárstva. Keby mal platiť návrh v opísanej podobe, pre slovenské poľnohospodárstvo to neveští nič dobré. Slovensku hrozí miliardová strata a Brusel podľa farmárov nahráva lacným dovozom z tretích krajín. Minister Takáč má v pláne stretnúť sa s ministrami, s predsedníčkou výboru pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu, aj so slovenskými europoslancami.
Príklad modernej veľkovýroby: Donau Farm Kalná nad Hronom
Levický okres je ukážkou slovenských pomerov. Nachádzame tu poľnohospodárske podniky hospodáriace na nížine aj v podhorských podmienkach, farmy malé, stredne veľké aj nadpriemerne veľké. Tie veľké nie sú iba produktom historického vývoja, ktorý priniesol vznik poľnohospodárskych družstiev hospodáriacich v katastroch aj siedmich-ôsmich obcí. Hostiteľom okresných dožiniek bola tentoraz v Novom Tekove spoločnosť Donau farm Kalná nad Hronom. Za 16 rokov dokázali podnikatelia z Dánska veľkosť pôvodného družstva v Kalnej nad Hronom viac ako strojnásobiť, keď dnes hospodária na ploche 14 299 hektárov. Postupne kapitálovo prenikli do okolitých družstiev alebo sprivatizovaných štátnych majetkov, technologicky podnik prezbrojili. Práve oni ukazujú, z čoho ťaží moderná veľkovýroba - z koncentrácie pôdy, využitia najmodernejších technológií, ktoré umožňujú pracovať s minimálnym počtom ľudí. Spoločnosti Donau farm to umožnilo aj sústredenie sa len na rastlinnú výrobu. Šéf Donau farm Michael Bager Houmann niekoľko ráz v príhovore zdôraznil trvalú udržateľnosť a podoprel ju tým, že spoločnosť vlastní certifikáty ISO 45001 - Ochrana zdravia, ISO 9001 - Manažment kvality a ISO 14001 - Riadenie životného prostredia.
Koncentrácia na rastlinnú výrobu a osud živočíšnej
Jedinečnosť pôdy ako základného výrobného prostriedku akcentuje v súvislosti s meniacimi sa ekonomickými i klimatickými podmienkami aj predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Leviciach Milan Halmeš. Zdá sa, že odpoveď na otázku, prečo sa slovenské poľnohospodárstvo reprezentované pestrosťou vlastníckych i podnikateľských foriem orientuje prevažne na rastlinnú výrobu, bude trochu zložitejšia. Vyhrala rastlinná výroba, lebo je aj z hľadiska manažovania a najmä dostatku pracovných síl predsa len jednoduchšia. V okrese Levice prežila len jedna mliekareň, najbližšiu nájdeme v Nitre, vo Zvolene a v Bratislave. Kedysi druhá najväčšia v susednom Novozámockom okrese neprežila rovnako ako mäsokombinát, ktorý mimochodom skrachoval aj v Zbrojníkoch v Levickom okrese. V posledných rokoch zaznievajú apely na oživenie živočíšnej výroby aj špeciálnej rastlinnej výroby. Zrejme sa treba hlbšie zamyslieť, čo všetko viedlo k tomu, že dnes sú poľnohospodárstvo a vidiek úplne iné, ako boli na začiatku 90. rokov.
Budúcnosť poľnohospodárstva a generačná výmena
Jeden z najväčších problémov slovenského poľnohospodárstva je kontinuita, to, kto nastúpi pracovať do podnikov v najbližších rokoch a dekádach. Vyriešia všetko len stroje? Všimnime si, že v Donau farm Kalná pracuje na 15-tisíc hektároch len 104 ľudí, na družstve v Žemberovciach, kde majú aj sady a vinohrady, plus živočíšnu výrobu, obhospodári 2 700 hektárov 55 ľudí. V Leviciach sa podarilo udržať jednu z najlepších stredných poľnohospodárskych škôl na Slovensku. Vychovala stovky vynikajúcich odborníkov, a to nielen pre Levický okres. Dnes pripravuje mladých ľudí aj pre Banskobystrický kraj. Na dožinkových slávnostiach ocenili dlhoročnú riaditeľku školy Líviu Marčekovú (pracovala až do roku 2023) ďakovným listom. Jej zásluhou pracujú v družstvách a na farmách mladí.
Levické dožinky nastavili zrkadlo pomerom v slovenskom poľnohospodárstve a na vidieku. Ale aj v potravinárstve. To, ako pripomenul generálny riaditeľ Levických mliekarní Marián Šolty, zápasí s nie menšími problémami ako poľnohospodárstvo. Jeho investičný dlh presiahol jednu miliardu eur.
Kľúčová úloha rastlinných zvyškov pre zdravie pôdy
Žijeme v dobe, keď stupňujúci sa nápor na prírodné zdroje predpokladá ich efektívne využívanie aj formou recyklácie druhotných surovín vznikajúcich v procese výroby tzv. hlavných produktov. Recykláciou rastlinných zvyškov sa do pôdy dostáva najmä organický uhlík, čo je dôležité pre obnovu a udržateľnosť organickej hmoty v nej. Rozkladajúce sa rastlinné zvyšky sú súčasne výborným zdrojom živín, najmä dusíka, fosforu, draslíka, vápnika a horčíka. Navyše, dusík obsiahnutý v rastlinných zvyškoch je oveľa menej vyplavovaný v porovnaní s dusíkom z aplikovaných minerálnych hnojív, čo možno považovať za benefit pri ochrane podzemných vôd.
Pozberové a koreňové zvyšky poľných plodín sú podľa doterajších poznatkov výskumu významným článkom biologického kolobehu látok v systéme „pôda - rastlina“. Bezprostredne po ich zaoraní do pôdy dochádza k vzájomným reakciám organických látok a živín prítomných v týchto zvyškoch s minerálnymi aj organickými komponentami pôdy. Tieto procesy poskytujú priaznivé bioekologické prostredie, od ktorého v značnej miere závisí rast a vývoj následne pestovaných rastlín. Je známe, že výška úrod následnej plodiny v osevnom postupe je významne ovplyvňovaná najmä prítomnosťou živín v pôde pochádzajúcich zo zvyškov predplodiny. Rastlinné zvyšky sú dôležitým zdrojom organickej hmoty. Poznanie potenciálu rastlinných zvyškov, jeho akceptácia praxou i realizácia v rámci osevného postupu sú vysoko aktuálne najmä pri súčasných požiadavkách ekologizácie rastlinnej výroby, ktorej cieľom je dopestovanie kvalitných a zdravotne bezchybných rastlinných produktov. Nezanedbateľným pozitívom sú taktiež ekonomické benefity súvisiace s potenciálnou úsporou minerálnych hnojív.
Heterogenita množstva a zloženia zvyškov
Na základe viac ako 10-ročného sledovania 26 najčastejšie pestovaných plodín v rôznych pôdno-klimatických stanovištiach v rámci Slovenska bolo zistené, že priemerná hmotnosť rastlinných zvyškov pestovaných plodín (prepočítaná na 100 % sušinu) sa pohybuje v rozpätí od 1,11 t.ha-1 (rastlinné zvyšky zemiakov) až do 14,32 t.ha-1 (rastlinné zvyšky kapusty repkovej pravej jarnej v prípade, že sa po zbere úrody zaorie do pôdy aj jej slama). O viac ako 10,0 t.ha-1 suchých zvyškov sa obohacuje pôda aj po pestovaní ozimnej formy kapusty repkovej a po horčici bielej so zaoraním celej úrody slamy. Nami realizovaný výskum sledovania a kvantifikácie množstva sušiny koreňových a pozberových zvyškov preukázal značnú heterogenitu a disproporcie tohto parametra v závislosti od výberu pestovanej plodiny. Kategória málo výdatných zdrojov rastlinných zvyškov sú všetky obilniny bez zaorania slamy (s výnimkou pšenice letnej, f.).
S uvedenými množstvami pozberových zvyškov jednotlivých poľnohospodárskych plodín sa do pôdy dostáva významné množstvo organického materiálu, vrátane organického uhlíka v rôznych formách. Množstvo uhlíka inputovaného do pôdy vo forme rastlinných zvyškov je výrazne heterogénne, čo je podmienené najmä biologickými špecifikami jednotlivých rastlinných druhov, medzi ktorými dominuje hmotnosť zvyškov a obsah uhlíka v nich, ale aj doba nepretržitého pestovania týchto rastlín na jednom pozemku. Čo sa týka obsahu uhlíka v rastlinných zvyškoch, rozdiely sú tak medzi plodinami, ako aj medzi nadzemnými a podzemnými zvyškami rovnakej plodiny. Najviac uhlíka v rámci pozberových zvyškov (priemerne 47,03 - 48,30 %) sa nachádza v nadzemnej časti jarnej formy pšenice letnej, šošovice jedlej, kukurice siatej, ozimnej formy kapusty repkovej pravej a ľanu olejnatého. Na druhej strane najmenej uhlíka (v priemere 33,53 %) obsahujú pozberové zvyšky repy cukrovej.
S množstvom organického uhlíka, ktoré sa dostáva do pôdy vo forme koreňových a pozberových zvyškov, je treba rátať pri bilancii organickej hmoty v pôde. Táto bilancia nie je v ostatných rokoch príliš priaznivá. Negatívny vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou má, okrem iného, aj vedomé porušovanie základných princípov zostavovania štruktúry osevných postupov, resp. improvizácia osevných postupov s dlhodobejším preferovaním niektorých druhov plodín (napr. obilnín, resp. olejnín), ku ktorému nútia agronómov hlavne existenčné ekonomické záujmy. Pritom už dávno je známe, že štruktúra osevného postupu má výrazný vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou.
Okrem uhlíka obsahujú rastlinné zvyšky aj významné množstvo základných živín potrebných pre rast nasledujúcich plodín (dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík). Podľa doterajších poznatkov výskumu, a tiež podľa našich experimentálnych výsledkov je množstvo minerálnych komponentov v rastlinných zvyškoch veľmi heterogénne a kolíše v závislosti predovšetkým od biologických zvláštností jednotlivých rastlinných druhov, hmotnosti pozberových (nadzemných) a koreňových (podzemných) zvyškov, obsahu živín vo zvyškoch, výšky úrody a do určitej miery aj od úrovne agrotechniky, najmä hnojenia. Zo sledovaných minerálnych živín (dusík, fosfor a draslík) najvýraznejšie kolíšu obsahy dusíka a draslíka, najmenej obsah fosforu. Odlišnosti sú aj v obsahoch živín v podzemných a nadzemných orgánoch tej istej rastliny: obsah dusíka je väčšinou vyšší v koreňových zvyškoch, obsah draslíka je vždy vyšší v pozberových zvyškoch. Množstvo živín v zaoraných rastlinných zvyškoch niektorých plodín pri bežne dosahovaných úrodách dosahuje v jednotlivých prípadoch až stovky kilogramov, ktoré je potrebné brať do úvahy pri stanovovaní dávok minerálnych hnojív aplikovaných pod nasledujúce plodiny.
Praktický význam zaorávania zvyškov
Štruktúra osevu plodín na orných pôdach Slovenska aplikovaná v posledných piatich rokoch v prípade zaorávania rastlinných zvyškov vytvára predpoklad udržateľnosti dobrého hospodárenia s dopestovanou biomasou. Kategórie s bohatým a výdatným zdrojom rastlinných zvyškov v prípade zaorávania rastlinných zvyškov v štruktúre osevu zaberajú až 88 % orných pôd. Zaujímavým poznatkom je skutočnosť, že v prípade nezaorávania zvyškov tieto kategórie zaberajú len 39 % orných pôd, pričom dominuje (55 %) kategória s menej výdatným zdrojom rastlinných zvyškov. Ukazuje sa teda, že súčasné sústavy hospodárenia na pôdach Slovenska vytvárajú dobré kvantitatívne i kvalitatívne predpoklady pre využívanie rastlinných zvyškov, a tým aj pre udržanie produkčného potenciálu pôd. Rozhodnutia ako s nimi naložiť však ostávajú na samotných farmároch.
Na základe prezentovaných dlhodobých experimentálnych výsledkov možno konštatovať, že pozberové a koreňové zvyšky pestovaných poľných plodín sú významným článkom biologického kolobehu látok, ktorý zohráva pozitívnu úlohu v recyklácii biomasy, kolobehu uhlíka, v bilancii živín i v živinových režimoch pôd, a tým aj vo výžive následne pestovaných plodín. Potenciál dusíka, fosforu, draslíka, ale aj horčíka a vápnika v rastlinných zvyškoch je však značne rozdielny a závisí predovšetkým od biologických zvláštností rastlinného druhu a od výšky úrody danej plodiny. Napríklad zaoraním celej úrody slamy repky ozimnej pri úrode zrna 3,2 t.ha-1 sa do pôdy dostane takmer 120 kg ľahko rozložiteľného dusíka, čo je ekvivalent 440 kg.ha-1 najčastejšie používaného dusíkatého hnojiva (27,5 % liadok amónny). Podobne je to aj v prípade draslíka - zaoraním repkovej slamy sa pôda obohatí o vyše 170 kg tejto živiny, čo predstavuje úsporu 340 kg.ha-1 60 % draselnej soli.
Analýzy vzťahov medzi produkciou biomasy hlavného produktu a rastlinných zvyškov monitorovaných plodín potvrdili, že okrem výberu „správnej“ plodiny, resp. predplodiny je dôležitým faktorom racionálneho hospodárenia s dopestovanou fytomasou aj spôsob nakladania s ňou po zbere úrody hlavného produktu. Prezentované údaje dokumentujú výrazný rozdiel v množstve rastlinných zvyškov jednotlivých plodín, ktoré sa dostanú do pôdy v prípade, ak sa pozberové zvyšky zaorávajú do pôdy alebo odvážajú z poľa preč. Uvedená skutočnosť sa najmarkantnejšie preukazuje pri pestovaní kukurice na zrno, kedy v alternatíve bez zaorania kôrovia sa do pôdy oproti alternatíve so zaoraním dostane až o 84 % menej zvyškov organickej hmoty. Naše prepočty ukazujú, že v prípade zaorania celej úrody slamy jarnej aj ozimnej formy kapusty repkovej, pšenice ozimnej, jačmeňa jarného, ale aj hrachoviny, či kôrovia kukurice na zrno sa do pôdy dostanú viac ako 3 tony organického uhlíka na 1 hektár pôdy. Na otázku, či sa rastlinné zvyšky majú alebo nemajú zaorávať, odpovedá kladne aj pedologická komunita. Je zrejmé, že zberom a odvozom úrody z poľa sa pôda ochudobňuje o látky, ktoré „poskytla“ plodinám pre ich rast a vývin. Dobrý hospodár vie, že tieto látky je potrebné do pôdy vrátiť a že najlepším a najlacnejším potenciálnym zdrojom je biomasa, ktorá z pôdy vzišla.
Čo je to udržateľné poľnohospodárstvo? Epizóda 3: Ochrana pôdy a zdravie pôdy
Jar na poliach: Pohľad na aktuálnu sezónu
Začala sa nová sezóna na poliach: rodí sa úroda, ktorú budeme jesť o pár mesiacov. Naši pestovatelia, ovocinári alebo zeleninári vychádzajú do polí, ošetrujú pôdu, sejú a sadia prvé jarné plodiny vrátane zemiakov a zeleniny. Zároveň hodnotia, ako prezimovali ešte na jeseň zasiate oziminy - teda jačmeň, pšenica alebo repka. Časť krajiny už zasahuje začínajúce až mierne sucho - týka sa to najmä stredných a severne položených oblastí Slovenska. V kombinácii s teplom a vetrom bude pôda viac náchylná, aby presychala. Tohtoročná zima bola síce o niečo bohatšia na snehové zrážky, no aj tak sneh neposkytol toľko vlahy, ako by bolo žiaduce a najmä na juhozápade krajiny sa vlaha nedostala do hlbších častí pôdy. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa po suchom decembri a januári na naše územie dostali počas februára zrážky, ktoré významnejšie zlepšili vlahovú bilanciu v pôde, a to predovšetkým na juhu Slovenska, keďže samotné zrážky prichádzali z južných smerov. Pre poľnohospodárov bolo dôležité aj to, že počas zimy mrzlo. Silný mráz totiž pomohol zmierniť tlak škodcov a rôznych nežiaducich patogénnych činiteľov v pôde, ktoré sú citlivé na nízke teploty. Napríklad košickí poľnohospodári evidovali začiatkom roka teploty až do -18 °C na obdobie 21 dní.
Poľnohospodári hneď po zime začali pôdu ošetrovať a hnojiť. Mohli tak robiť ale len v tých oblastiach, kde nebolo príliš mokro. Aktuálne v nižšie položených oblastiach Slovenska už poľnohospodári vysievajú prvé jarné plodiny. Pestovatelia v južnejšie položených oblastiach sejú už aj koreňovú zeleninu a budúcu úrodu následne zakrývajú netkanou textíliou. Aj preto môžu vidieť spotrebitelia v niektorých oblastiach biele plochy, pod ktorými už začínajú klíčiť zemiaky či mrkva. Naši pestovatelia sa snažia sadiť a siať hneď, ako im dovolí príroda. Niektorí pestovatelia si pochvaľujú aj kvalitu pôdy po zime. Vzhľadom na klimatické zmeny totiž už nie je každý rok štandardné, aby pôda po zime mala vhodný stav a štruktúru. V severne položených oblastiach, napríklad na Liptove, so sejbou jarín ešte nezačali. Čaká sa, kým pôda úplne rozmrzne. Veľkou výzvou pre niektorých pestovateľov z oblasti Považia je otázka, čo budú pestovať namiesto tradičnej cukrovej repy, keďže cukrovar na Považí skončil s jej spracovaním. Na plochách, kde chceli zasiať repu v tejto sezóne, majú už, vzhľadom na čas, výrazne obmedzené možnosti na pestovanie.
Kľúčovou premennou aj v tejto pestovateľskej sezóne bude počasie a najmä zrážky. Boj s vodou je už niekoľko rokov boj o vodu. Pestovatelia budú musieť sejbu svojich plodín vhodne načasovať a to tak, aby stihli agrotechnické termíny a aby zasiali a zasadli budúce plodiny vtedy, keď bude optimálne množstvo vlahy v pôde. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora bude počas celej jari monitorovať, ako pokračujú jarné práce v regiónoch.
Ekonomické prognózy: Ceny potravín a inflácia v roku 2026
Slovenskí spotrebitelia si ani v roku 2026 nevydýchnu. Hoci inflácia už nerastie takým drastickým tempom ako v minulosti, ceny potravín v regáloch stále mieria nahor. Štatistický úrad SR priniesol prekvapivé dáta. Rok 2025 bol pre slovenských poľnohospodárov mimoriadne prajný - produkcia obilia vzrástla až o 20 % a sýpky naplnilo viac ako 3,1 milióna ton zrna. Napriek tomu sa očakávané zlacňovanie v obchodoch nekonalo. Dáta štatistického úradu ukazujú, že v roku 2025 ceny poľnohospodárskych produktov stále rástli a v niektorých segmentoch - ako sú mliečne výrobky, vajcia či ovocie - dynamika rastu bola výrazne vyššia ako priemerný rast celého sektora. Jedným z kľúčových faktorov je dnes ropa. Pre poľnohospodárov je nafta kritická. Bez nej nevyjdú traktory na polia a kamióny nedovezú tovar do skladov. Slovensko nie je v cenotvorbe potravín samostatným ostrovom. Až 40 % produktov na našich pultoch pochádza z dovozu, čo nás robí zraniteľnými voči situácii v celej EÚ.
Podľa odborníkov bude tohtoročný vývoj cien „ako na hojdačke“. Relatívne pokojnú situáciu môžeme očakávať pri výrobkoch z obilia, teda pri pečive či cestovinách, pokiaľ vydrží priaznivé počasie. Väčšia volatilita môže postihnúť produkty citlivejšie na počasie alebo náklady na energiu, ako napríklad ovocie či zelenina. Ako dodáva expert, pre firmy pôsobiace v regióne je čoraz dôležitejšie riadiť finančné riziká v celom dodávateľskom reťazci. V roku 2026 rozhodne kombinácia viacerých faktorov - počasie, náklady na energiu a situácia na európskom trhu s poľnohospodárskymi produktmi - o tom, či sezónne poklesy cien potravín budú výrazné alebo obmedzené.