Často sa stáva, že majiteľ pozemku sa rozhodne odstrániť strom zo svojej záhrady, pretože mu tieni, padá z neho lístie alebo ohrozuje stavbu. Mnohí si však neuvedomujú, že na Slovensku strom nie je len „súkromný majetok“, ale aj chránená súčasť životného prostredia. Preto sa na výrub vzťahujú jasné pravidlá a ich porušenie môže vyjsť veľmi draho.
Legislatívny rámec výrubu drevín
Zákon o ochrane prírody v prvom rade vlastníkovi pozemku ukladá, že sa má o dreviny na svojom pozemku starať, najmä ich ošetrovať a udržiavať v dobrom zdravotnom stave. Ak však vznikne odôvodnená potreba, je možné dreviny aj vyrúbať, a to buď so súhlasom orgánu ochrany prírody, alebo bez takého súhlasu.
Podmienky výrubu so súhlasom orgánu ochrany prírody
Ak sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas, žiadateľ podá písomnú žiadosť tej obci v katastrálnom území, v ktorej dreviny rastú. Proces získania povolenia na výrub zahŕňa niekoľko krokov:
- Podanie žiadosti: Podáva sa na obecný alebo mestský úrad, prípadne na okresný úrad, ak ide o špecifický prípad.
- Obsah žiadosti: Musí byť uvedený dôvod výrubu, druh a počet stromov, ich obvod, presné umiestnenie a vaša identifikácia ako vlastníka pozemku. Úrad má právo vyžiadať si aj náčrt situácie alebo fotodokumentáciu. Na základe podanej žiadosti s priloženými dokladmi, ktoré preukazujú vlastníctvo žiadateľa k pozemku, na ktorom dreviny rastú, začína správne konanie.
- Správny poplatok: Po zaplatení správneho poplatku 10 eur (resp. 100 eur v prípade právnickej osoby) do obecnej pokladnice sa žiadosť posudzuje.
- Posúdenie úradom: Pracovníci posúdia ekologickú hodnotu stromu, jeho vek, zdravotný stav a dopad na životné prostredie. V prípade nejasností môžu vykonať miestne zisťovanie.
- Rozhodnutie: V odôvodnených prípadoch je jeho výsledkom rozhodnutie o súhlase na výrub konkrétnej dreviny. Ak úrad povolenie vydá, bude v ňom stanovené obdobie, kedy môžete strom spíliť (zvyčajne vegetačný pokoj od októbra do februára) a často aj povinnosť náhradnej výsadby. Ak sa dôvody uvedené v žiadosti pri obhliadke v rámci správneho konania nepotvrdia alebo nie sú splnené podmienky, ktoré stanovuje zákon o ochrane prírody, orgán ochrany prírody žiadosť zamietne a výrub nemožno uskutočniť.
Kedy je možné vykonať výrub bez súhlasu?
V niektorých presne stanovených prípadoch však možno uskutočniť výrub na vlastnom pozemku aj bez písomného súhlasu príslušnej obce:
- Za hranicami zastavaného územia obce (tzv. extravilán) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m².
- V rámci zastavaného územia obce (tzv. intravilán) súhlas potrebujete na strom s obvodom kmeňa od 40 cm, bez ohľadu na to, či ho vysadil vlastník, alebo niekto iný.
Zákon rieši ochranu drevín rovnako, bez ohľadu na to, kto stromy alebo kríky sadil. Veľmi zjednodušene povedané, ak vlastník na svojom pozemku mimo zastavaného územia obce, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený napr. ako trvalý trávnatý porast alebo orná pôda alebo ostatná plocha, chce vyrúbať strom s obvodom kmeňa 40 cm a väčším, potrebuje na to písomný súhlas príslušnej obce.
Sankcie za neoprávnený výrub
Pokuty za neoprávnený výrub sa rátajú v tisícoch eur a v niektorých prípadoch môže ísť dokonca o trestný čin poškodzovania prírody. V prípade, ak sa výrub dreviny uskutoční protiprávne, okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie (ŽP) alebo slovenská inšpekcia ŽP tomu, kto vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny, alebo tomu, kto nepreukáže oprávnenie na výrub dreviny a pôvod prepravovaného dreva, môže udeliť pokutu.
- Pre fyzické osoby môže pokuta dosiahnuť až takmer 10 000 eur (presnejšie do výšky 9 958,17 eura) a prepadnutie veci.
- Pre firmy a právnické osoby môže pokuta prekročiť 33 000 eur.
- Ak by išlo o chránený druh alebo o závažný zásah do prírody, hrozí aj trestné stíhanie. Súd v takom prípade môže rozhodnúť o peňažnom treste, ale aj o podmienečnom či dokonca nepodmienečnom treste odňatia slobody.
Okrem finančného postihu vám môže byť uložená aj povinnosť vysadiť nové stromy, ktoré nahradia ekologickú stratu.
Prečo sú pravidlá také prísne?
Stromy v mestách a dedinách zohrávajú oveľa väčšiu úlohu, než si často uvedomujeme. Čistia vzduch, tlmia hluk, poskytujú tieň, zadržiavajú vodu a ochladzujú svoje okolie. Vďaka nim je život v urbanizovanom prostredí znesiteľnejší. Každý výrub preto musí byť dôkladne zvážený, aby sa príroda zbytočne neochudobnila o svojich „zelených strážcov“.
Praktické príklady z praxe
- Majiteľ rodinného domu: Chcel odstrániť orech v záhrade, pretože mu tienil terasu. Obvod kmeňa bol však 65 cm, a preto bolo potrebné povolenie. Úrad povolenie vydal, ale s podmienkou, že do 2 rokov vysadí dva nové ovocné stromy.
- Záhradkárska osada: Starší pár spílil jabloň s obvodom 90 cm bez povolenia. Po udaní od susedov im obec udelila pokutu vyše 2000 eur.
- Developer: V Banskej Bystrici došlo k výrubu viac ako stovky stromov bez riadneho povolenia. Firma čelila nielen vysokej pokute, ale aj trestnému konaniu za ekologickú ujmu, ktorá sa vyčíslila na desiatky tisíc eur.
Riešenie problémov so susedskými drevinami
Susedské stromy a spad lístia: Ako postupovať?
Susedov strom sype listy na váš dvor a nervy sú na hrane? Nie je dôvod na vojnu. Vo väčšine samospráv sa lístie považuje za prirodzený spad. Výnimkou môže byť úmyselné nafúkanie odpadu na váš pozemok - to už nie je „spad“ a môže ísť proti miestnym pravidlám.
Ak je strom zanedbaný a reálne ohrozuje bezpečnosť (suché, prasknuté konáre), najskôr slušne oslovte suseda a navrhnite odborné posúdenie arboristom.
Môžem orezať konáre nad mojím pozemkom? Vo všeobecnosti áno, len z vašej strany a bez poškodenia dreviny. Kto platí škodu, ak konár spadne? Rieši poisťovňa a konkrétne okolnosti (údržba, predchádzanie riziku).
Držte sa jednoduchých pravidiel: slušná komunikácia, šetrné orezávanie len na vašej strane, žiadne „vracanie“ listov - a využite ich ako mulč, kompost alebo listovku. Lístie je „hnedá“ zložka (uhlík). Miešajte ho s „zelenou“ (pokosená tráva, kuchynský bioodpad), ideálne v pomere 2 : 1 pre kompost.
Zásady efektívneho zavlažovania rastlín
Aby ste zabránili skláňaniu hlavičiek u kvetov počas letných mesiacov, rastliny potrebujú množstvo vody. Koľko vody a ako často je potrebné rastliny polievať? Zavlažovať zvrchu alebo zospodu? Tu sú kľúčové pravidlá:
- Pre väčšinu rastlín je zabezpečenie rovnomernej vlhkosti mimoriadne dôležité.
- Pri zavlažovaní chladnej pôdy vo večerných hodinách alebo cez noc dochádza k vyparovaniu menšieho množstva vody ako pri zavlažovaní rozpálenej pôdy počas dňa.
- Mokré listy sa nakazia chorobami. Ak necháte listy mokré cez noc, môže to viesť k vzniku chorôb.
- Primerané zavlažovanie znamená, že sa voda dostane až ku korienkom. Príliš malé množstvo vody často pokryje len vrchnú vrstvu pôdy.
- Vsiaknutie vody do pôdy chvíľu trvá.
- Zavlažovanie len jednej určenej časti koreňa spôsobuje jeho jednostranný rast a nedostatočné vstrebávanie živín v pôde.
- Zavlažujte podľa potreby a v menších množstvách.
- Zemina s vysokým obsahom humusových minerálov disponuje lepšími expanznými vlastnosťami, a preto dokáže lepšie a rovnomernejšie zadržiavať vodu v pôde.
Požiarna bezpečnosť a zakazované činnosti
Prevencia požiarov v prírodnom prostredí
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Revúcej v snahe zabrániť nezákonnej činnosti - požiarom v prírodnom prostredí spôsobených vypaľovaním trávy a suchých porastov - žiada všetkých občanov o dodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“) a z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z.
Od začiatku roka 2026 zaznamenali hasiči v okrese Revúca už 6 požiarov, ktorých príčinou bolo nelegálne vypaľovanie suchej trávy a suchých porastov. Podľa štatistických údajov toto obdobie je obdobím s najvyššou požiarovosťou. Vysoký nárast požiarovosti v uvedenom období spôsobujú každoročne sa opakujúce požiare v prírodnom prostredí, ktoré sú dôsledkom nezodpovedného prístupu pri vypaľovaní suchých porastov, zakladaní ohňov v prírode, na poľnohospodárskych plochách a skládkach odpadov.
V súčasnosti sú v platnosti všeobecné záväzné právne predpisy, ktoré vypaľovanie trávy, porastov bylín a kríkov, ako aj spaľovanie biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad a domácnosti, zakazujú (napr.: zákon o odpadoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ovzduší, predpisy vydané územným samosprávnym celkom, ...). Spôsob, ktorým sa chceme zbaviť nechceného odpadu, škodí nielen okolitému prostrediu, ale poškodzuje aj naše zdravie, narúša ekosystém a v mnohých prípadoch končí zásahom hasičov.
Ako minimalizovať riziko katastrofických požiarov?
Povinnosti a zákazy v oblasti požiarnej ochrany
- Je zakázané akékoľvek vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov. Ak je nevyhnutné porasty vyčistiť, je možné suché porasty pohrabať na upravenú hromadu v dostatočnej vzdialenosti od okolitých objektov a iných horľavých materiálov a spáliť za bezveterného počasia v prítomnosti dospelých osôb vybavených vhodným náradím, hasiacimi prostriedkami a spojovacími prostriedkami na privolanie hasičskej jednotky. Po skončení spaľovania je potrebné vykonať uhasenie zvyškov po spaľovaní a skontrolovať okolie.
- Každý občan je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru požiar, ktorý vznikol v objektoch, priestoroch alebo na veciach v jeho vlastníctve alebo užívaní.
- Upozorňujeme všetkých občanov, ktorí majú vo vlastníctve, správe alebo užívaní lesné porasty, že v § 14 ods. 1 písm. n) zákona o ochrane pred požiarmi je určená povinnosť zabezpečovať plnenie opatrení v súvislosti s ochranou lesov pred požiarmi podľa § 6b citovaného zákona o ochrane pred požiarmi.
Príslušníci Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej vykonávajú kontrolnú a monitorovaciu činnosť v územnom obvode okresu Revúca.
Sankcie za porušenie predpisov o požiarnej ochrany
Fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že vypaľovala porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladala oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, môže podľa § 61 ods.4 písm. f) zákona o ochrane pred požiarmi uložiť pokarhanie alebo pokutu do výšky 331 eur, prípadne sa bude zodpovedať v občianskoprávnom alebo trestnoprávnom konaní.
Zákaz vypaľovania porastov bylín, kríkov a stromov alebo zakladania ohňa v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k vzniku požiaru, je vymedzený § 8 písm. a) a písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi aj pre právnickú osobu a fyzickú osobu - podnikateľa. Pri porušení danej povinnosti okresné riaditeľstvo môže právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi uložiť pokutu podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi.