Pór záhradný (Allium porrum L.) je obľúbená dvojročná cibuľová zelenina, známa pre svoju jemnú chuť, ktorá pripomína cibuľu, no je oveľa sladšia a menej dráždivá pri varení. Pór je všestranný, nachádza široké uplatnenie v kuchyniach po celom svete a vďaka rôznym odrodám ho možno v čerstvom stave konzumovať počas väčšiny roka. Jeho pestovanie je pomerne jednoduché, pokiaľ sú dodržané základné podmienky pre zdravý rast.
Botanický opis a pôvod
Pór záhradný (Allium porrum L.) je dvojročná až teoreticky vytrvalá rastlina z čeľade amarylkovitých (Amaryllidaceae), patriaca do rodu cesnak (Allium). Predstavuje starú kultúrnu plodinu, ktorá bola vyšľachtená z divého druhu Allium ampeloprasum, pôvodne pochádzajúceho z východného Stredomoria a juhozápadnej Ázie, ako aj z južného Anglicka a Perzie. Archeologické nálezy ukazujú, že si túto zeleninu cenili už 2100 rokov pred Kristom. Bol pestovaný už Egypťanmi, Grékmi a Rimanmi v staroveku, pričom sa predpokladá, že práve Rimania ho rozšírili po Európe a na Britské ostrovy. Dnes pór rastie v celej Európe.
Jeho rastlina dorastá do výšky 40 až 150 cm. Na báze má valcovitú, vajcovitú až guľovitú cibuľu, často s vedľajšími cibuľkami. Stonka je robustná, do asi tretiny až polovice krytá pošvami listov, v zrelosti má priemer 1,5 až 2 cm, výnimočne aj viac. Listy sú jednoduché, prisedlé, s listovými pošvami. Čepele sú celookrajové, ploché, mierne žliabkovité, so súbežnou žilnatinou, čárkovité až kopijovité, až 5 cm široké, na vrchole špicaté, kápovité, na líci ploché až žliabkovité, na rube kýlovité. Stvol je priamy, oblý, zakončený guľovitým lichookolíkom, ktorý dosahuje priemer až okolo 20 cm. Túlec je až 13 cm dlhý, celistvý, opadavý, na vrchole zúžený do dlhého zobáčika. Okvetie je zvončekovité, skladá sa zo šiestich okvetných lístkov s dĺžkou až 5,5 mm, ktoré sú belavé, ružovkasté až svetlofialové, zvonku papilnaté. Tyčiniek je šesť, nitky vonkajších troch sú v dolnej tretine náhle rozšírené, zatiaľ čo nitky vnútornej trojice majú postranné zuby až dvakrát dlhšie ako vlastné nitky. Gyneceum je zložené z troch plodolistov, je synkarpné a semenník je vrchný. V kvetenstve sú často prítomné pacibuľky, ktoré slúžia na vegetatívne rozmnožovanie, niekedy je ich viac ako kvetov, inokedy kvetenstvo obsahuje aj vyše päťsto kvetov. V prvom roku vyrastie vňať a v druhom roku kvitne.
Odrody póru
Existujú rôzne druhy póru, ktoré sa líšia vzhľadom, chuťou a odolnosťou voči mrazu, čo umožňuje jeho pestovanie počas väčšiny roka:
- Letný pór: Je skorší, má rýchly vývoj, viac listov a dlhšiu vybielenú časť. Rastie rýchlo, je vyšší (dorastá do výšky až jedného metra), pričom jeho konzumná časť býva tenšia, s priemerom okolo štyroch centimetrov. Vysádza sa na jar, zvyčajne od marca do mája.
- Zimný pór: Má dlhší vývoj, kratšiu, zato však hrubšiu stonku a je mimoriadne odolný voči mrazu, znášajúc teploty až do -15 °C. Jedince sú vhodné k zimnému zberu a ich priemer vybieleného stvolu presahuje šesť centimetrov. Zimný pór môže bez problémov zostať v krajine aj cez zimu.
- Medzisezónny pór: Tento druh kombinuje vlastnosti letných a zimných odrôd a pestuje sa medzi týmito sezónami.
Medzi známe odrody patria napríklad di Delft a Gigante ď Inverno 2, ktoré boli vyšľachtené v Taliansku a radia sa medzi neskoré odrody, odolné voči chladu. Ďalšími obľúbenými odrodami sú Arkansas, Blizzard, Pollux, Seelandia či Elefant. Tieto zimné odrody môžu byť pestované aj ako letné, ak sa pestujú z priesad.
Pestovanie póru záhradného
Pestovanie póru nie je náročné, ale dodržiavanie niekoľkých zásad vám pomôže dosiahnuť najlepšie výsledky a bohatú úrodu.
Požiadavky na prostredie
- Pôda: Pór obľubuje hlinité až hlinitopiesčité humózne pôdy, ktoré sú bohaté, dobre priepustné a majú pH medzi 6,0 a 7,0. Dobre sa mu darí vo všetkých pôdach, ktoré sú dostatočne hlboké, ľahké a zásobené živinami a humusom. Rastlina korení v hĺbke od 30 do 80 cm.
- Slnečné svetlo: Pór potrebuje minimálne osem hodín jasného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla v kombinácii s intenzívnym zalievaním vedie k tvorbe tenkých, ohýbajúcich sa stoniek, ktoré hynú nad miestom zlomu.
- Teplota: Pri klíčení mu postačí teplota okolo 18 °C. Táto rastlina dobre znáša mierne mrazy, čo umožňuje ponechať ju na záhone relatívne dlho na jeseň. Zimným formám nerobia problémy slabé mrazy a nižšia snehová pokrývka. V prípade zasiahnutia priesady silným mrazom však môže rastlina inklinovať k tvorbe kvetného stvolu, čo je nežiadúce, pretože prestáva rásť do hrúbky a vytvára tvrdý stržeň nevhodný na konzum.
Výsev a výsadba
Pór sa môže vysievať už skoro na jar, zvyčajne v marci alebo apríli.
- Príprava priesad: Pre skorý zber sa výsev robí v mesiacoch február až marec, do plátov, ktoré obsahujú univerzálny substrát. Na ich vypestovanie sa používa maximálne dvojročné semeno, pretože u staršieho klíčivosť značne klesá.
- Výsadba priesad: Vysadzovanie priesad s koreňovým balom na záhon sa uskutočňuje v máji, po základňu listov, ihneď v čase, keď nehrozia mrazy. Do fóliovníka môžete pór posadiť už začiatkom roka a presadiť ho do exteriéru je vhodné v priebehu apríla a mája. Získané priesady pred presádzaním skrátime v koreňovej i listovej časti o jednu tretinu až polovicu a vtláčame do mokrej, asi 10 cm hlbokej brázdičky po základ listov. Listy musia smerovať k priesadám vo vedľajšom riadku, aby maximálne využívali svetlo a čím menej sa navzájom dotýkali, čo obmedzuje asimiláciu a podnecuje tvorbu plesní. Tento úkon je ideálne robiť po západe slnka. Sadenice sadíme do hĺbky aspoň 10 cm.
- Priamy výsev: Veľmi vhodné je pestovať pór aj z priameho výsevu do plytkých brázd, skoro na jar na hriadku, na ktorej bola v predchádzajúcom roku predplodina hnojená maštaľným hnojom. Pri tomto spôsobe (keď majú jedince priemer stoniek asi 0,5 cm) sa môžu uplatniť dve agrotechniky:
- Jednotenie: Požadované množstvo rastlín ponecháme na záhone v pôde pre neskorší letný zber.
- Presádzanie: Druhú časť rastlín, určenú na jesenný a zimný zber, presádzame na iný pripravený záhon, napríklad po hrachu začiatkom júla. Priamy výsev semien na záhon je tiež možný od začiatku apríla do cca 50 cm vzdialených riadkov.
- Rozostupy: V oboch prípadoch ponechávame jedince v sponoch 40 x 15 až 20 cm, pretože sú mohutné ako v koreňovom systéme, tak aj v stonke a listovej ploche. Týmto priestorom im zabezpečujeme dostatok živín a svetla pre rast a vývin. Rastliny sadíme vo vzdialenosti približne 10 cm od seba v riadkoch vzájomne vzdialených 35 cm.
Starostlivosť o pór
- Zavlažovanie: Pór je rastlina, ktorá vyžaduje pravidelnú a dostatočnú zálievku, hlavne počas suchších období. Po obschnutí povrchu pôdy ihneď zalievame, pretože korene sú plytko. Závlaha sa vykonáva mimo rastliny, aby prípadne splavená pôda nevnikla do pazúch listov. Pri dostatku vlahy nemáme problémy s ujímaním priesad, pričom už o niekoľko dní pozorujeme rast listov.
- Hnojenie: Pór je náročný na živiny, preto je dôležité ho pravidelne prihnojovať. Pred výsadbou môžete do pôdy zapracovať dobre zrelý kompost alebo organické hnojivo. Odporúča sa prihnojovať pór každé 2-3 týždne počas vegetačnej sezóny. Pridávanie hnojív bohatých na dusík je dôležité pre rýchly a zdravý rast. Hoci je pór cibuľová zelenina znášajúca hospodárske hnojivo, neodporúča sa parcelu pred vysadením priesad hnojiť čerstvým maštaľným hnojom, prejaví sa to nižšou intenzitou rastu. Vhodné je vysádzať po skorých zemiakoch, ktoré boli v pôde s jesenným zapravením maštaľného hnoja.
- Blanšírovanie (ohŕňanie): Hoci je svetlo dôležité pre tvorbu sacharidovej zložky póru, čo zaisťuje chlorofyl, nechceme mať toto zelené farbivo v konzumných častiach stonky, pretože jej trhovú hodnotu určuje jej biele, maximálne bledozelené zafarbenie. Biele vyfarbenie sa zabezpečí cestou ohŕňania rastlín zeminou. Zemina sa však nemôže dostávať do ich pazúch, čo by negatívne vplývalo hlavne na hygienickú a estetickú stránku trhovo upraveného póru. Uvedené odrody rastú do výšky pomaly, ale o to intenzívnejšie do hrúbky, takže ani ohrnutie nemôže byť príliš intenzívne. Týmto sa získava na hrúbke stonky, čím sa eliminuje u hrubých jedincov z neskoršieho zberu taktiež inklinácia k vyššiemu podielu vytvárajúceho sa základu stržňa v stonke.
Jak pěstovat pórek | Snadná metoda pro VELKÉ úrody
Škodcovia a choroby
Pór môže byť napadnutý rôznymi škodcami a chorobami. Medzi najčastejšie patrí mínerka pórová, ktorej druhá, jesenná (augustová) generácia je pre pór atraktívna. Mucha mínerky kladie vajíčka na menšie póry s jemnejšími listami a šťavnatejšími stonkami. Larvy sa živia vnútrom listu, zanechávajúc tenké, biele, kľukaté stopy. Ďalšími škodcami sú drobné biele larvy šedej muchy, ktoré sa zavŕtajú do rastliny.
Okrem škodcov môže byť pór sužovaný aj cibuľovým múčnatkom a množstvom druhov húb. V prípade neuplatnenia chemickej ochrany a dostatočného zavlažovania sú rastliny viac odolné voči škodcom, avšak na druhej strane sú vnímavejšie na prasknutie v povrchovej vrstve stonky. Cez praskliny sa potom pod úrovňou pôdy dostáva zemina do konzumnej časti a zvyšuje sa riziko hnitia.
Ochrana: Ak sa rozhodnete pre chemickú ochranu, môže sa použiť systémový insekticíd s dlhou ochrannou dobou. Prirodzené ochranné prostriedky, ako sú neemový olej alebo mydlový roztok, môžu pomôcť. Záhon je možné prikryť netkanou textíliou (dostatočne voľnou, aby sa pod ňou rastliny netiesnili), aby sa zamedzilo výskytu pórovej vŕtalky. Huby môžu byť ošetrené komerčným fungicídom.
Zber a skladovanie
Pór je možné zbierať vždy, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Zvyčajne trvá 4-6 mesiacov, kým je pór pripravený na zber, v závislosti od druhu a podmienok pestovania. Na rozdiel od cibule a šalotky, vrcholky póru neodumierajú, keď rastlina dozrieva, takže sa na tento znak nemôžete spoliehať. Túto zeleninu môžete na záhone nechať relatívne dlho na jeseň a zbierať ju čerstvú vždy, keď ju potrebujete. Vyberáme ju z pôdy miernym pokrútením a ťahom.
Pór môžete skladovať v chladničke až dva týždne, ideálne pri teplote od nula do jedného stupňa Celzia. Pór má veľmi intenzívnu arómu a nemal by sa skladovať vedľa masla alebo iných potravín citlivých na zápach.
Pre dlhodobé uskladnenie môžete pór blanšírovať a mraziť. Dôkladne ho umyte, nakrájajte a blanšírujte jednu minútu vo vriacej vode. Blanšírovanie pomáha zelenine zachovať si farbu a živiny a ničí enzýmy, ktoré môžu spôsobiť kazenie. Blanšírované plátky sceďte, osušte a vložte do plastových mraziacich vreciek so zipsom na uskladnenie.
Výživová hodnota a zdravotné prínosy
Pór je výdatným zdrojom vitamínov a minerálnych látok, pričom má vyššiu výživnú hodnotu oproti cibuli. Obsahuje vitamíny A (provitamín A, betakarotén, luteín), C (približne 15 mg na 100 g), E, B1 (tiamín), B3 (niacín) a B6. Z minerálnych látok je bohatý na draslík, vápnik, fosfor, železo, mangán a selén. Ďalej obsahuje alicín a zeaxantín. Zelenšia stonka z nutričného hľadiska nemusí byť chybou, pretože obsahuje viac železa a vitamínov.
Jeho konzumácia prináša viaceré zdravotné benefity:
- Tráviaca sústava: Priaznivo pôsobí na tráviacu sústavu, oproti cibuli ju menej zaťažuje a je dôležitý hlavne pri ničení nežiadúcich črevných mikroorganizmov. Vďaka sírnatým siliciam povzbudzuje chuť do jedla a napomáha tráveniu. Pomôže pri nadúvaní a zápche.
- Močopudné účinky: Má močopudné účinky, jeho konzumácia sa preto odporúča pri liečbe reumy, dny aj pri znižovaní cholesterolu. Prispieva k správnej funkcii obličiek.
- Krvotvorba a celkové zdravie: Pre svoj obsah kyseliny listovej a železa zvyšuje tvorbu krviniek, svalov a hojenie rán, čím je pomocným prostriedkom pri liečbe anémie (chudokrvnosti). Priaznivo pôsobí aj na cievnu sústavu a podporuje mozgovú činnosť. Je vhodný pre tehotné ženy, pretože okrem obsahu kyseliny listovej podporuje proces vývinu a rastu.
Kulinárske využitie
Pór je všestranná a chutná zelenina s jemnou cibuľovou chuťou. Môže sa konzumovať celý - od koreňov po listy sú všetky časti rastliny chutné. Pri varení sa však zvyčajne použije iba biela a svetlozelená časť, pretože je jemná a menej vláknitá ako zelená.
Pred pridaním póru do receptu ho dôkladne očistite. Hľadajte nečistoty medzi vrstvami bielych plášťov a uistite sa, že ste ich všetky odstránili. Možno ho bude potrebné pozdĺžne nakrájať a pred dôkladným opláchnutím krátko namočiť do studenej vody.
Svojou korenisto sviežou arómou sa pór dobre hodí k mäsitým a rybím pokrmom alebo do nákypov. Veľmi obľúbené je použitie v polievkach, omáčkach a šalátoch. Môže sa krájať aj na chlieb, nemal by chýbať v rybích polievkach a ako prísada pri varení rýb a krabov, ale aj bravčového ovaru a jahňacieho mäsa. Starí Rimania pripravovali z mladého póru aj šalát. Vďaka svojej pevnej konzistencii sa listy póru dobre hodia na wrapy alebo rolády. Pór je výživnou zložkou aj pre vegetariánov a vegánov.