Slovenské príslovia, porekadlá a múdrosti predstavujú bohatstvo ľudovej múdrosti, ktoré sa odovzdávalo z generácie na generáciu. Tieto krátke, výstižné výroky často obsahujú ponaučenia, rady do života, či komentáre k rôznym životným situáciám. Zbieranie a triedenie týchto ústnych pokladov bolo dlhodobým procesom, do ktorého sa zapojilo mnoho zanietencov.
História zbierania
Prvé pokusy o systematické zbieranie slovenských prísloví siahajú do 18. storočia. Významným míľnikom bolo dielo Antona P. Zátureckého, ktorý svoje rozsiahle zbierky zhromažďoval a spracovával počas mnohých rokov. Jeho práca bola výsledkom spolupráce s mnohými jednotlivcami z rôznych regiónov Slovenska. Zbierka vzrástla na viac ako 13 tisíc prísloví, porekadiel a úsloví, pričom sa snažil o čo najväčšiu úplnosť a reprezentatívnosť.
Záturecký vo svojej predmluve opisuje proces vzniku svojej zbierky. Pôvodne zbieral materiál pre Matica Slovenská, pričom jeho rukopisy prešli viacerými verziami. Zbierka obsahovala nielen príslovia, ale aj porekadlá a úslovia, ktoré sa často v ľudovej reči prelínajú. Pri triedení sa snažil o abecedný poriadok, ale aj o tematické usporiadanie, aby boli podobné myšlienky pohromade.
Do zbierky boli zahrnuté pramene od rôznych osobností, ako napríklad Fr. Šujanský, L. V. Rizner, Dobšinský, Jan Vansa a mnohí ďalší. Tieto príspevky pochádzali z rôznych slovenských regiónov, čo svedčí o širokom geografickom zábere.

Klasifikácia a usporiadanie
Pri usporiadaní prísloví sa Záturecký stretol s mnohými výzvami. Niektoré príslovia sa dali zaradiť do viacerých tematických celkov, iné mali formu porekadla, ale obsahovali hotovú myšlienku príslovia. Z tohto dôvodu sa rozhodol pre kombinovaný prístup, kde sa snažil o tematické triedenie, ale zároveň zachoval aj abecedný poriadok v rámci jednotlivých tém.
Príslovia boli rozdelené do viacerých kategórií, ako napríklad:
- Božia moc, svrchovanosť, večnosť
- Boží opatrovaní, láska, milosť
- Božia svätosť a spravodlivosť
- Úslovia s božím menom
- Viera a mravy
- Svedomie
- Zbožnosť, bezbožnosť
V rámci týchto kategórií sa nachádzali jednotlivé príslovia, porekadlá a úslovia. Záturecký tiež zaznamenal pramene, z ktorých čerpal, a uviedol aj prípadné paralely v iných jazykoch, čo svedčí o snahách o porovnávaciu folkloristiku.
Témy a významy
Zbierka pokrýva široké spektrum tém, ktoré odrážajú život, hodnoty a pohľad na svet našich predkov. Medzi najčastejšie sa objavujúce témy patria:
Vzťah k Bohu a viere
Mnohé príslovia sa zaoberajú božou mocou, spravodlivosťou a milosťou. Poukazujú na ľudskú obmedzenosť v porovnaní s božou všemohúcnosťou a vyzývajú k pokore a viere. Príklady:
- "Človek mieni, Pán Boh mení."
- "Bôh je nad nami."
- "Ako Kuba Bohovi, tak Bôh Kubovi."
Chudoba a bohatstvo
Téma chudoby a bohatstva je v zbierke veľmi výrazne zastúpená. Príslovia často komentujú sociálne rozdiely, životné podmienky chudobných a bohatých, a poskytujú rôzne pohľady na hodnotu peňazí a majetku. Niektoré zdôrazňujú, že chudoba nie je hanba, iné poukazujú na jej ťažobu. Príklady:
- "Chudobnému aj z hrnca vykypí."
- "Bohatí ľudia sa tešia peniazmi a chudobní deťmi."
- "Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti."
- "Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko."
- "Chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí."
- "Chudoba cti netratí."
- "Chudoba je prísna matka, ale má súcne deti."
- "Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko."
- "Chudobný človek nikde nenájde pravdy."
- "Sýty hladnému neverí."
- "Za dobrotu na žobrotu."

Práca a lenivosť
Práca je v slovenskej kultúre vysoko cenená. Príslovia oslavujú usilovnosť a odsudzujú lenivosť, ktorá vedie k biede a nesplneným snom. Príklady:
- "Bez práce nie sú koláče."
- "Kto nepracuje, nech neje."
- "Chytrý všade dostane a lenivý žiada."
Pravda, lož a spravodlivosť
Zbierka obsahuje mnoho prísloví o sile pravdy, ničivosti lži a o spravodlivosti. Zdôrazňuje, že pravda nakoniec vždy vyjde najavo a lož má krátke nohy.
- "Pravda na veky trvá."
- "Lož má krátke nohy."
- "Boha neoklameš, len seba."
Vzťahy medzi ľuďmi
Príslovia sa venujú aj témam priateľstva, rodiny, vzťahov medzi susedmi a všeobecne ľudskej povahe. Poskytujú rady, ako sa správať k ostatným a čo očakávať od nich.
- "Ako si kto ustelie, tak si ľahne."
- "Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im."
- "Kde ťa majú radi, nechoď často, a kde neradi, nikdy."
Príslovia a ich praktické využitie
Slovenské príslovia a porekadlá nie sú len literárnou pamiatkou, ale aj živým zdrojom múdrosti, ktorý môže byť prospešný aj v súčasnosti. Mnohé z nich poskytujú nadčasové ponaučenia, ktoré nám môžu pomôcť lepšie pochopiť svet a seba samých. Ich štúdium nám umožňuje nahliadnuť do myslenia a hodnôt našich predkov a obohatiť naše vlastné poznanie.